Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512205258
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512205258.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa SPP - distribúcia, a.s., so sídlom v Bratislave,
Mlynské Nivy č. 44/b, IČO: 35 910 739, proti odporcovi JUDr. B. M., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. A. Š. Č..
XXX, o návrhu odporcu na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice-okolie
pod sp. zn. 14C/189/2010, o odvolaní odporcu proti rozsudku (správne malo byť uzneseniu) Okresného
súdu Košice-okolie zo dňa 6. novembra 2015 č.k. 15C/33/2012-86 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „okresný súd alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom (správne

malo byť uznesením - viď § 234 ods. 1 O.s.p. - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 6. novembra
2015 č.k. 15C/33/1012-86 zamietol návrh odporcu na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom
súde Košice-okolie pod sp. zn. 14C/189/2010. Priznal náhradu trov právnemu zástupcovi odporcu
(správne navrhovateľa - poznámka odvolacieho súdu) Mgr. Miroslavovi Hanecovi vo výške 287,04 €,
ktorú navrhovateľ (správne odporca) je povinný zaplatiť do 3 dní.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 1. júna 2011 č.k.
14C/189/2010-57 bola odporcovi (B.. B. M.Á.) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi Slovenskému
plynárenskému priemyslu sumu 2.724,46 €, ako aj trovy konania vo výške 446,58 €, a to všetko do
3 dní. Uvedený rozsudok vychádzal zo skutkového stavu, že odporca odoberal plyn na odbernom
mieste Kozmonautická 35, Čaňa a pri kontrole vykonanej zamestnancami SPP dňa 12. júna 2008
zistili porušenie overovacej značky na číselníku plynomera, porušenú plombu číselníka plynomera, o

čom vykonali zápis a vyhotovili fotodokumentáciu. Pretože v pôvodnom konaní sa nepodarilo zistiť pobyt
odporcu B.. B. M. (viď č.l. 21,26,29 spisu zn. 14C/189/2010), resp. na zistenej adrese sa nenachádzal
(viď č.l. 22,30 spisu 14C/189/2010), bol mu uznesením zo dňa 4. októbra 2010 č.k. 14C/189/2010-39
ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto konaní.

Navrhovateľ ako dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a O.s.p. uvádzal, že skutočný vinník

poškodenia meradla je L. Š., a že navrhovateľ Slovenský plynárenský priemysel mal zmluvný vzťah so
synom B. M., narodeným 11. mája 1984, ktorý mal byť účastníkom konania. V rozhodnom období nemal
navrhovateľ zmluvný vzťah so žiadnym odberateľom, a že návrh Slovenského plynárenského priemyslu
je od počiatku premlčaný, lebo ku skutku došlo už v roku 2001 až 2002.

Dňa 6. júla 2004 bola uzavretá nájomná zmluva medzi vlastníkmi rodinného domu zapísaného na LV

Č..XXXX B.. B. M.C. Q. I. M. ako prenajímateľmi a B. M., mladším - nájomcom. Nájomná zmluva bola
podkladom pre uzavretie zmluvy o dodávke plynu.Z dokazovania, ktoré súd vykonal zistil, že zmluva o dodávke plynu bola uzavretá dňa 15. decembra
2004 s odberateľom B. M., G.M. XX. M. XXXX s miestom odberu Kozmonautická 35, Čaňa.

Zo spisu Okresného súdu Košice-okolie zn. 14C/189/2010 (č.l. 4) súd zistil, že dňa 12. júna 2008 bol
vykonaný zápis o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa, za prítomnosti B.. B. M. (G.
XXXX), kde ako odberateľ uviedol: „že ani on, ani jeho syn nespôsobil porušenie plomby s tým, že si
pamätá, že asi v roku 1989 až 2001 prenajali dom i chatu L. Š., a ak k porušeniu plomby došlo, tak to

bolo len v tom čase“. Faktúra bola splatná dňa 12.08.2008.

Po citácii § 228 ods. 1,3 O.s.p., § 230 ods. 1 O.s.p. súd konštatoval, že nebol naplnený dôvod § 228
ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo ani na pojednávaní navrhovateľ neuviedol žiadne nové dôkazy, skutočnosti,
ktoré by boli pre neho priaznivejšie. Tá okolnosť, že rodinný dom bol v nájme B. M. mladšieho, ktorý ho
užíval, a že dom bol v roku 2000 a 2001 v prenájme tretej osoby, ktorá údajne mala plynomer poškodiť,

nie sú dôvodom pre obnovu konania. Odpočet plynu vykonávali pracovníci plynárni každoročne, a tak
poškodenie meradla alebo neoprávnený odber by bol zistený.

Dôvody obnovy, ktoré uvádza navrhovateľ neobstoja ani z vecného hľadiska, lebo v prípade objektívnej
zodpovednosti, keď bol odoberaný zemný plyn meradlom, na ktorom bola poškodená plomba,

za neoprávnený odber zodpovedá vlastník nehnuteľností, o čom svedčí ustálená judikatúra súdov
Slovenskej republiky. K skutočnosti uvádzanej odporcom, že predmetnú nehnuteľnosť mali užívať
tretie osoby, súd uviedol, že navrhovateľ ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálnu možnosť
identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali a pripustenie výkladu,
podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, zodpovedajú iba subjekty, ktoré

nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by viedlo k znemožneniu uplatnenia
si nároku na náhradu škody v občianskom právnom konaní. Je teda právne irelevantné, aké boli vzťahy
medzi vlastníkom nehnuteľnosti a ostatnými nájomcami, ktorí mali nehnuteľnosť užívať, keď v danom
prípade išlo o neoprávnený odber plynu bez vedomia navrhovateľa práve do nehnuteľnosti, ktorá bola
vo vlastníctve odporcu.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. Priznal úspešnému
účastníkovi náhradu, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á „11,21
€“ + 8,39 € režijný paušál a 1 úkon právnej služby „23,92 €“, spolu 287,04 €.

Navrhovateľ zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na základe podaného odvolania prejednal vec v medziach,
ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu, ktorým bol

návrh na obnovu konania zamietnutý, je vecne správne, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak :

a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c/ bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych

spoločenstiev,
f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu
navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť (§ 230 ods. 1 O.s.p.).

Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v :
a/ § 228 ods. 1 písm. a/, v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznáva právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b/ § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c/ § 228 ods. 1 písm. c/,
d/ § 228 ods. 1 písm. d/,
e/ § 228 ods. 1 písm. e/.

Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením zamietne, alebo obnovu konania
povolí.

Ako už bolo vyššie konštatované, okresný súd dopustil sa procesného pochybenia, keď zamietol návrh
na obnovu konania rozsudkom a nie uznesením, ako to vyplýva z citácie § 234 ods. 1 O.s.p. Toto
pochybenie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolateľom uvádzané dôvody v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia a privodiť priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech. Odvolateľ v podstatnej miere v odvolaní

opakuje skutočnosti, ktoré už uvádzal v návrhu na povolenie obnovy konania a s ktorými sa súd prvého
stupňa správne a náležite vyporiadal.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam odvolateľa
odvolací súd uvádza toto :

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom
posudzovaní vecí alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa

povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna
lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu
navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na
podanie návrhu na obnovu konania je trojročná, a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu konania

podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p.. Obe lehoty (subjektívna aj objektívna) sú
lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť.

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova
konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne.

Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.

Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto
navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/

O.s.p.) a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1
písm. b/ O.s.p.).V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená
tým,žeten,ktonavrhujeobnovukonania,nemalžiadenpodielnatom,žesavpôvodnomkonanínemohli
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy.

Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz, existovali už v pôvodnom
konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných
na ich označenie a na splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom
konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.

V danom prípade odvolateľ ani netvrdil, že ním navrhnutý výsluch ex manželky ako účastníčky konania
(alebo ako svedkyne) je novým dôkazom a skutočnosťou, o ktorých nevedel počas pôvodného konania
a ktoré vyšli najavo (stali sa mu známymi až po skončení pôvodného konania).

Uvedený návrh odvolateľa výsluch exmanželky ako účastníčky konania (alebo ako svedkyne) nie je

novou skutočnosťou ani dôkazom podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a zároveň nie je ani dôkazom a
skutočnosťou, ktorú nemohol v pôvodnom konaní bez svojej viny použiť (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

K argumentácii odvolateľa, že tieto skutočnosti a dôkazy nemohol použiť, lebo o pôvodnom konaní
nevedel, lebo bol zastúpený opatrovníkom, odvolací súd uvádza, že pokiaľ účastník konania zastúpený

opatrovníkom, ktorého mu súd ustanovil, vedel o skutočnostiach alebo dôkazoch v dobe, kedy
prebiehalo pôvodné konanie, nemôže sa ani v návrhu na obnovu konania dovolávať ich novosti, aj keď
jeho opatrovník o nich nevedel.

Pre úplnosť treba poznamenať, že ani prípadná námietka účastníka o tom, že mu nemal byť ustanovený

opatrovník (ktorý ho v konaní zastupoval), lebo predpoklady pre takéto opatrenie neboli splnené, by bola
neopodstatnená, lebo táto námietka je uplatniteľná riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu
súdu vydanom v konaní vedenom s opatrovníkom, t.j. v konaní pôvodnom.

Dôvodom obnovy, ako už bolo uvedené, nemôže byť nesprávny procesný postup súdu (či ustanovenie

opatrovníka bolo náležité) v konaní, obnovy ktorého sa účastník domáha. Nedostatok riadneho
zastúpenia účastníka v pôvodnom konaní môže predstavovať iba procesnú vadu pôvodného konania,
ktorá nielenže nie je relevantne prenositeľná do (tohto) konania o jeho obnovu, predovšetkým však o
nej platí, že skutočnosť v zmysle skutkovom (podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) nezakladá.

O pôvodnom konaní teda odvolateľ nevedel vlastnou vinou, v dôsledku nepreberania zásielok na
adresách, kde sa zdržiaval, a tak nesie aj vinu na tom, že ním uvádzané skutočnosti a dôkazy jemu
známe v čase pôvodného konania neboli použité v tomto pôvodnom konaní. So zreteľom na uvedené
odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu o nenaplnení podmienok pre obnovu
konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p., lebo dôkazy a skutočnosti uvádzané odvolateľom v návrhu na obnovu

konania, nie sú skutočnosťami a dôkazmi, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní.

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že v prípadoch objektívnej zodpovednosti, keď bol odoberaný
zemný plyn meradlom, na ktorom bola poškodená plomba, za takto neoprávnený odber zodpovedal
(a zodpovedá) vlastník nehnuteľnosti. Judikatúra súdov v Slovenskej republike je vzácne zhodná v

tejto problematike. Argumenty, ktoré uvádza odvolateľ, nemôžu spôsobiť zmenu pôvodne vydaného
rozhodnutia.

Aj odvolací súd zastáva názor, že nemožno sa stotožniť s námietkou odvolateľa, že za neoprávnený
odber plynu zodpovedá užívateľ nehnuteľnosti (a nie vlastník), lebo prevádzkovateľ distribučnej siete

nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť
užívali a pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberateľom plynu
zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali, a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by
viedla k znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom konaní.

Aj odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvého stupňa, že je právne irelevantné, aké boli vzťahy
medzi odvolateľom ako vlastníkom nehnuteľnosti a údajnými ďalšími nájomcami, ktorí mali nehnuteľnosť
užívať, lebo v danom prípade išlo o neoprávnený odber plynu bez vedomia navrhovateľa práve do
nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve odvolateľa.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého
stupňa a jeho záverom, že nie sú naplnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 228 ods.

1 písm. a/, písm. b/ O.s.p., a preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým bol zamietnutý
návrh na obnovu konania potvrdil.

Odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania, lebo jeho výrok je v rozpore s dôvodmi
(ohľadom náhrady trov konania), a je preto nepreskúmateľný. Z tohto dôvodu súd zrušil tento výrok o

trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.