Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Emília Zimová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/979/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815205675
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815205675.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. nad H. XXX,
proti odporcovi: S. L. K., s.r.o. IČO: 35 792 752, so sídlom C., S. XX o určenie neprijateľných podmienok
zmlúv o revolvingovom úvere, o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.
mája 2015, č.k. 14C/147/2015-44, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým uznesením uložil zamestnávateľovi navrhovateľa Ing. N. C., IČO 10 888
446 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu, na základe
dohody o zrážkach zo mzdy ktorá je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500084814 a č.
8500084817, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 14C/147/2015-44. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že účastníci
uzavreli 13.10.2014 dohody o zrážkach zo mzdy, predmetom ktorých je zabezpečenie pohľadávky
odporcu ako veriteľa voči dlžníkovi - navrhovateľovi zo zmlúv o revolvingovom úvere. Odporca listom zo
dňa 24.2.2015 požiadal zamestnávateľa navrhovateľa, a to Ing. N. C., IČO 10 888 446 o vykonávanie
zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy. Citoval ust. § 74 - §
76 O.s.p., týkajúce sa predpokladov nariadenia predbežného opatrenia. Vyslovil názor, že základným
predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení musí
v tomto prípade byť jednať osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a jednak
osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, čo znamená, že oprávnený musí tvrdiť
a osvedčiť, že povinný koná tak, že nároku oprávneného, ktorému sa predbežným opatrením má
poskytnúť ochrana, objektívne a bezprostredne hrozí konkrétna ujma. Poukázal na to, že súd pred
vydaním predbežného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by mal mať zistené, ak by mal
vydať konečné rozhodnutie, ale obmedzuje sa len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností,
aby mohol posúdiť, či tu môže byť nárok, ktorého predbežnú úpravu si okolnosti prípadu vyžadujú, či
toto právo je porušené a či na jeho ochranu je potrebné vydanie práve predbežného opatrenia. Podľa
názoru súdu v konaní navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi
a dôvodnosť svojho nároku predloženého listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že odporca ako veriteľ
a navrhovateľ ako dlžník uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere a v súvislosti s tým aj dohodu o
zrážkach zo mzdy navrhovateľa. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti
predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, s čím nepochybne súvisí aj platnosť dohody o zrážkach
zo mzdy ako akcesorického záväzku navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi. Považoval za dostatočne
osvedčené aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k jeho nároku, ktorému sa
predbežným opatrením má poskytnúť ochrana. Hroziaca ujma v danej veci spočíva v konaní odporcu,
ktorý pristúpil k výkonu dohody o zrážkach zo mzdy, slúžiacej na zabezpečenie záväzkov navrhovateľa
zo zmluvy o revolvingovom úvere a ktorej neplatnosti sa navrhovateľ domáha v konaní vedenom vo
veci samej. Považoval preto za opodstatnené dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi, aby sa vo vecisamej nevytvoril nezvratný stav a vznik ťažko nahraditeľnej škody. Poukázal taktiež na skutočnosť, že
nariadením predbežného opatrenia súd nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav právnych vzťahov
účastníkov, lebo rozsah nariadeného predbežného opatrenia zodpovedá významu a rozsahu nároku
navrhovateľa, ktorému sa predbežným opatrením poskytuje ochrana.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie odporca,
ktorý navrhol jeho zmenu a zamietnutie návrhu. Súdu prvého stupňa vyčítal, že nemal pred vydaním
predbežného opatrenia splnené predpoklady a podmienky pre jeho vydanie. Uviedol, že z návrhu
na vydanie predbežného opatrenia, ako aj z odôvodnenia uznesenia o jeho nariadení nie je možné
objektívne zistiť, z čoho konkrétne súd vychádzal v otázke osvedčenia rozhodujúcich skutočností
a naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Ak súd vychádzal z nepreukázaných a
zovšeobecnených tvrdení žalobcu v súvislosti s neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,súdsíceniejepovinnýzisťovaťprivydanípredbežnéhoopatrenia,čitomutakreálneje,potom
by mal ale v zásade rozhodnúť a posúdiť, aké nároky vlastne prostredníctvom zrážok zo mzdy je možné
vymôcť a vymáhať a následne v rovine osvedčenia určiť, či skutočne všetky nároky môžu mať alebo
nemôžu mať takú povahu. Ak je možné ustáliť, aké plnenie v rozpore s právnymi predpismi nebude,
potom neumožniť vykonanie zrážky zo mzdy bude nielen neprimerané, ale nebude ani osvedčené,
a teda ani zákonné. Dôvodom na vydanie predbežného opatrenia nemôžu byť iba názory žalobcu
ohľadom uzavretej dohody, ako aj nárokom zo zmluvného vzťahu. Poukázal na to, že nariadením
predbežného opatrenia sa zavádza stav, kedy žalobca nemôže byť efektívne donútený uhrádzať to,
na čo sa zaviazal v zmysle dojednaných zmluvných podmienok. Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel
žalobca so žalovaným práve z dôvodu prípadného neplnenia záväzkov zo zmluvy, ku ktorému aj reálne
došlo, pričom žalobca s podmienkami zmluvy plne súhlasil, v čase uzavretia zmluvy mu vyhovovali,
následne v čase omeškania s úhradou záväzkov a využitím zabezpečovacieho prostriedku poukazuje
účelovo na údajne neprijateľné podmienky a domáha sa neplatnosti zmluvy. Z napadnutého uznesenia
nepovažoval za zistiteľné, aký je zákonný dôvod pre to, aby žalobca (osvedčenie reálnej hroziacej ujmy)
pre to, aby žalobca neuhrádzal prostredníctvom zrážok zo mzdy splátky úveru za podmienok, na ktorých
sa vopred dohodli. Nepovažoval preto za splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.
Zdôraznil, že v zmluve o revolvingovom úvere, ktorú uzavreli účastníci, je jasne uvedená celková
suma, ktorú musí žalobca zaplatiť, t.j. výška poskytnutého úveru, výška odplaty, mesačné splátky a
ďalšie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Obo 48/2001, podľa ktorého predbežné
opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Dôvodnosť treba
skúmať z hľadiska skutkového i z hľadiska právneho. Ohľadne skutkového hľadiska je nevyhnutným
predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti
osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver,
že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je
to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny
záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie predbežného
opatrenia žiada. Aj podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2010 musí mať rozhodnutie o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom
a nemôže byť prejavom svojvôle, najmä musí byť náležite odôvodnené. Súd prvého stupňa mal preto
v napadnutom uznesení uviesť, v čom je naliehavá potreba úpravy vzťahov medzi účastníkmi a v čom
spočíva nebezpečenstvo hroziacej ujmy pre žalobcu. Dôsledky predbežného opatrenia totiž zakladajú
stav, kedy nedochádza k splácaniu splatných splátok dlhu, čím je poškodzovaný veriteľ - žalovaný a
keďže nedochádza k splácaniu, dlžník sa dostáva do väčšieho omeškania ako vtedy, ak by predbežné
opatrenie nebolo vydané.
Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že toto uznesenie
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. dbal na dodržanie zákonných
predpokladov stanovených Občianskym súdnym poriadkom pre predbežnú úpravu vzťahov medziúčastníkmi občianskeho súdneho konania. Dbal predovšetkým na to, že účelom predbežného
opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov,
prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva, bez pochybnosti o potrebe
predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci
samej. Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že
sú tu dané právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto
dočasná úprava je potrebná, aby sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav
a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, t.j., že
účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Predbežné opatrenia sú opatreniami
dočasnými, ktorých trvanie je obmedzené (v danom prípade do právoplatného skončenia veci vedenej
na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 14C/147/2015-44).
Je nepochybné, že na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného
práva na súdnu ochranu, čo znamená, že musia mať zákonný podklad, musia byť vydané príslušným
orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle. V prejednávanej veci pritom tieto náležitosti rozhodnutiu o
nariadení predbežného opatrenia nechýbajú.
Odporca vo svojom odvolaní poukazuje na všeobecne akceptovateľné zásady platné pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré predovšetkým vyžadujú, že nárok nemusí byť
preukázaný, ale len osvedčený.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa považoval dostatočne za osvedčený nárok navrhovateľa v tom,
že sa domáha návrhom na začatie konania vo veci samej neplatnosti uzavretej zmluvy o revolvingovom
úvere a následne aj dohody o zrážkach zo mzdy. V konaní, kde sa domáha nariadenia predbežného
opatrenia zákazom realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, však nemôže byť vykonávané dokazovanie
na otázku platnosti predmetnej zmluvy, pretože potom by sa jednalo už o rozhodnutie vo veci samej.
Súdna prax v tejto súvislosti vyžaduje predovšetkým naplnenie podmienky, že predbežným opatrením
sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a ani že v dôsledku
predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda, že ujma povinného nesmie byť
neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
Vprejednávanejvecijenepochybné,ženebezpečenstvohroziacejujmyprenavrhovateľaspočívavtom,
že mu budú vykonané zrážky zo mzdy, čo ohrozí zabezpečovanie jeho základných životných potrieb
a prípadne bude dôvodom pre získavanie ďalších nevýhodných úverov. Na druhej strane dočasným
nevykonaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahoch účastníkov
a odporcovi ako oprávnenej osobe z revolvingovej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma. V prípade
neúspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej bude nepochybná jeho povinnosť uhradiť pohľadávku
tak, ako vyplýva zo zmlúv uzavretých medzi účastníkmi.
Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dostatočne
zvážil a v odôvodnení napadnutého uznesenia aj vyložil podstatné dôvody majúce význam pre
nariadenie predbežného opatrenia prvej skupiny, t.j. dočasnej úpravy vzťahov, z ktorých vyplýva,
že dočasným nevykonaním zrážok zo mzdy po dobu trvania konania vo veci samej, týkajúceho
sa neplatnosti revolvingovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi odporcovi nevznikne nenapraviteľná
ujma, ale na druhej strane ďalšou realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy by takáto ujma na strane
navrhovateľa mohla nastať. Zistil tak všetky základné predpoklady pre vyhovenie návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, avšak zásadná okolnosť, t.j. platnosť z revolvingovej zmluvy a následne dohody
o zrážkach zo mzdy nemôže byť vyriešená v konaní o nariadenie predbežného opatrenia.
Krajský súd preto uznesenie okresného súdu potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.