Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/127/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010367
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010367.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. januára
2016 prejednal sťažnosť odsúdeného

F. U.

nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom A. D. č. XX, M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ilave,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 2Nt/11/2015-19 zo dňa 03.09.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/45/2013 zo dňa 06.03.2013 bola schválená dohoda
o vine a treste uzatvorená medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaným F.
U. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa §

20 Tr. zák. a bol mu uložený s poukazom na ustanovenie § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2
a § 39 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov, so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a bolo mu uložené aj ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 2Nt/11/2015-19 zo dňa 03.09.2015 bol návrh odsúdeného

F. U. na povolenie obnovy konania v tejto trestnej veci podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý, pretože
súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení bolo napadnuté sťažnosťou
odsúdeného. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že podľa jeho názoru došlo k novej
skutočnosti súdu v čase rozhodovania neznámej, a to, že v jeho prípade sa zmenila trestná sadzba a

takáto okolnosť by v jeho prípade otvorila úplne inú sféru pri ukladaní trestu, keď pri použití § 39 Tr.
zák. i mimoriadnemu zníženiu trestu až na polovicu, mu mohol byť oproti 32 mesiacom, ktoré dostal,
navrhnutý nový trest, a to 24 mesiacov. V tomto smere poukázal na súdnu prax, keď prokuratúra
siahne po mimoriadnom znížení trestu a páchatelia dostávajú presne dve tretiny zo spodnej hranice, čo
by v jeho prípade znamenalo 24 mesiacov. Preto chce byť súdený trestnou sadzbou, ktorá je platná a s
poukazom aj na nález Ústavného súdu SR o asperačnej zásade má zato, že je tu dôvod na povolenie

obnovy konania.Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu, by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V prvom rade je potrebné uviesť, že na trestnú vec odsúdeného F. U. sa ním namietaný nález

Ústavného súdu SR, týkajúci sa použitia asperačnej zásady, vôbec nevzťahuje. Tomuto odsúdenému
nebol ukladaný trest v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., teda nebola u neho zvýšená horná hranica trestnej
sadzby odňatia slobody o jednu tretinu a nebol mu ukladaný trest nad jednu polovicu takto určenej
trestnej sadzby. Práve naopak, tomuto odsúdenému v rámci konania o dohode a treste bol ukladaný
trest pod vtedy platnú spodnú hranicu trestnej sadzby § 172 ods. 1 Tr. zák. Pritom obnova konania

sa aplikuje iba v tých prípadoch, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu v čase rozhodovania
neznáme a ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o treste. V čase rozhodovania súdu o treste
odsúdenému F. U. však tento rozhodoval v zmysle vtedy platnej trestnej sadzby ustanovenia § 172
ods. 1 Tr. zák. a pokiaľ prišlo v rámci neskoršej rekodifikácie ku zmene spodnej hranice trestnej
sadzby u akéhokoľvek trestného činu, táto okolnosť nie je dôvodom na povolenie obnovy konania,

pretože nešlo o skutočnosť existujúcu v čase rozhodovania súdu o treste. Záverom je potrebné uviesť,
že spodná hranica trestnej sadzby u trestného činu podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. je v súčasnej dobe
stanovená na 3 roky a odsúdenému F. U. bol v rámci dohody konania o vine a treste uložený trest pod
spodnou hranicou aj teraz platnej trestnej sadzby za tento trestný čin. A už vôbec nie je pravdou, že
by v rámci znižovania trestnej sadzby na základe dohody o vine a treste s prokurátorom podľa § 39

ods. 4 Tr. zák. bolo povinnosťou ukladať tresty znížené o jednu tretinu. V zmysle tohto ustanovenia
v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, môže (teda nemusí) súd uložiť trest odňatia slobody
znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby.

Z uvedených dôvodov dospel potom krajský súd k záveru, že súd prvého stupňa správne postupoval,

pokiaľ návrh na povolenie obnovy odsúdenému zamietol, pričom námietky uvedené v sťažnosti voči
tomuto uzneseniu nepovažoval krajský súd za dôvodné a podanú sťažnosť odsúdeného následne
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.