Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209749
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312209749.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/69/2012-55 zo dňa 16. 07. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6C/69/2012-55 zo dňa 16. 07. 2013 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol (veta I.
výroku rozsudku) a vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva (veta II. výroku rozsudku).

Súčasne zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na
nestranný súd (veta III. výroku rozsudku).
Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal
a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí mali
doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd oboznámil

s obsahom listín založených v spise, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn.
8Er/537/2011, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Prvostupňový súd vyhodnotil odporcom vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú. Ďalej uviedol,
že z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Čadca poverenie nevydal v 15-dňovej zákonnej lehote na
vydanie poverenia - žiadosť o udelenie poverenia mu bola doručená dňa 13. 06. 2011 a okresný súd
uznesením zo dňa 22. 03. 2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uvedené

rozhodnutie nebolo napadnuté opravným prostriedkom, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť dňa
01. 06. 2012.

Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verenej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 514/2003“) vo svojich ustanoveniach taxatívne vymedzuje
podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, pri ktorých štát zodpovedá za škodu

spôsobenú orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou.
V prerokovávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 2.362,72 eur
a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 472,59 eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu (v exekučnej veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 8Er/537/2011), ktorý nerozhodol o

žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote (§ 44 ods. 2 zákona
NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene adoplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01.06.2010). V predmetnej exekučnej veci bol exekučným
titulomrozsudokrozhodcovskéhosúdu.Všeobecnýsúdkonajúcionárokunanáhraduškody za
nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť

konštatované v rámci vybavovania sťažnosti na prieťahy v konaní, prípadne v rámci disciplinárneho
konania alebo rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti. Navrhovateľ uvedené dôkazy v konaní nepredložil. Tým nepreukázal prieťah v
konaní, nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Navyše prvostupňový súd
zdôraznil, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie

zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci
bezzbytočnýchprieťahov.Vdanomprípadenešlootakýprieťah,akýmánamyslizákon,pričomzároveň
je potrebné prihliadnuť na náročnosť sporu, ktorý sa týkal posúdenia rozhodcovského rozsudku. Súd ani
nevyhodnotil, že by došlo k prerokovaniu veci bez zbytočného prieťahu. Okresný súd mal tak
preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, t.j. že nepreukázal nesprávny úradný postup,

ani nezákonné rozhodnutie. Vzhľadom na to, že všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne,
pri aplikovaní logického výkladu je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok
zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Nesplnenie ďalších dvoch podmienok okresný súd
zdôvodnil preto len nad rámec svojej zákonnej povinnosti. Skonštatoval, že navrhovateľ nepreukázal
vznik škody a nepreukázal, v akom rozsahu sa nedomohol exekvovanej sumy, ani to, že sa nemôže

domôcť takto vymáhanej škody pri aplikácii iných právnych prostriedkov, iného
exekučného konania v rámci súdneho konania. Tým nepreukázal, že škoda mu vznikla. Rovnako
nepreukázal ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu. Vyúčtované režijné
náklady navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú a skutočnú škodu, pretože sú vynakladané
na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Podnikateľ znáša aj primerané podnikateľské riziko -

možnosť ekonomického neúspechu v obchodných prípadoch. Navrhovateľ v tomto prípade nepreukázal
ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu nemajetkovej ujmy, keď
nekonkretizoval, prečo samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením. Vo svojom
návrhu vychádzal len z predpokladov a v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia,
nezdôvodnil, aká majetková ujma mu vznikla vzhľadom na subjekt navrhovateľa. Okresný súd videl v

danomprípaderozporsdobrýmimravminastranenavrhovateľa,ktorýopakovanevrozporesozákonom
poskytoval úver osobám nedostatočne finančne zabezpečeným, opakovane poskytoval úvery v rozpore
s platnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov. Takémuto konaniu súd nemôže poskytnúť
právnu ochranu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa tiež uviedol, že nevyhovel procesnému návrhu,

ktorým sa navrhovateľ domáhal zrušenia nariadeného termínu pojednávania a prerušenia konania (§
109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.) do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o jeho ústavnej sťažnosti ohľadne tvrdeného porušenia práva na zákonného sudcu a nestranný súd.
Zdôraznil, že k obligatórnemu prerušeniu konania (§ 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.)
súd pristúpi v prípade, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní riešiť ani

ako predbežnú. Ide najmä o prípady uvedené v ust. § 135 ods. 1 O.s.p. Poukázal tiež na fakultatívnu
povahu inštitútu prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktorá ponecháva možnosť
prerušenia konania na úvahu konajúceho súdu s odkazom na znenie ust. § 135 ods. 2 O.s.p. V súdenej
veci však nebolo preukázané naplnenie niektorého z uvedených dôvodov, pre ktoré by mohol súd
konanie prerušiť. V danom prípade krajský súd, ako nadriadený orgán rozhodoval o vylúčení/nevylúčení

sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 10NcC/190/2013 zo dňa 28.02.2013), ktorým zo sudcov Okresného súdu Čadca nebol okrem Mgr.
Richarda Golisa vylúčený žiaden iný sudca najmä z dôvodu, že nebolo preukázané podľa názoru
druhostupňového súdu ( správne má byť uvedené nadriadeného súdu - poznámka odvolacieho súdu),
že by ostatní sudcovia vo veci nemohli pre svoju zaujatosť rozhodnúť. Teda druhostupňový súd široko

odôvodnil nevylúčenie ostatných sudcov Okresného súdu Čadca. Navyše, navrhovateľ opakovane v
konaní tvrdí, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Čadca a odmieta
platiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti, na strane druhej však neakceptuje rozhodovanie
vo veci sudcami Okresného súdu Čadca, a to z toho dôvodu, že o vylúčení všetkých sudcov Okresného
súdu Čadca nerozhodoval Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky navrhovateľa.

Keďže navrhovateľ neuplatnil právo na vylúčenie sudcov okresného súdu, ktorému patrí
podľa ust. § 15a ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 O.s.p. že si neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi,
ktorý vec prejednáva a vec nebola ani nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej
námietke navrhovateľa a nadriadený súd ani predseda Okresného súdu Čadca nerozhodoval o takomtoprocesnom práve navrhovateľa. Z týchto dôvodov nemohlo byť právo navrhovateľa na zákonného sudcu
a nestranný súd porušené.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní

úspešný, ich náhradu nepriznal, keďže tieto si voči svojej procesnej strane neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolateľ poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na

kontradiktórne konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so
všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne
rozhodnutie. Konštatoval, že okresný súd porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 114 ods. 2 vety
druhej O.s.p., keď navrhovateľovi nedoručil vyjadrenie žalovanej k žalobe pred termínom pojednávania,
hoci ho mal k dispozícii. Navrhovateľovi tak bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolateľ tiež
namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi uloženými v

exekučnom spise, aj k vykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa navrhovateľa nebolo možné rozhodnúť bez jeho účasti
na pojednávaní, keďže trval na osobnej účasti svojho zástupcu na pojednávaní a zároveň riadne a
včas požiadal o jeho zrušenie z dôležitého dôvodu (keďže podľa jeho názoru vo veci konal nezákonný
sudca), a preto nebol daný dôvod pre postup súdu v konaní podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Navyše, v

situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v
exekučnom spise, mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym
otázkam nastoleným samotným súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe
dokazovania,ktoréhoobsah,rozsahsibezakéhokoľvekdôvoduurčilsám)kzáveru,žeexistujeokolnosť
brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov

konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené
v exekučnom spise. Navrhovateľ tiež namietol skutočnosť, že súd rozhodol o merite veci na základe
„inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., čo je v
právnom štáte neprípustné. Konštatoval, že je úplne irelevantné, či súd vydá alebo nevydá poverenie,

musí však tak vždy urobiť v lehote 15 dní, a to v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
V opačnom prípade dochádza zo strany súdu k prieťahom v súdnom konaní. Neexistuje rozumný
argument, ktorým by súd odôvodnil nevydanie rozhodnutia po tom, ako konajúci sudca dospeje k
záveru, ako je vo veci potrebné rozhodnúť. Jedná sa o neodôvodnenú nečinnosť súdu, ktorá predstavuje
nesprávny úradný postup. Navyše, okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal výlučne

otázkou nesprávneho úradného postupu v podobe zbytočných prieťahov. Navrhovateľ však zdôraznil,
že podstata nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pozostáva z kumulovaných právnych
skutočností (nerozhodnutie v zákonnej lehote, neodôvodnená nečinnosť, ako aj existencia zbytočných
prieťahov v súdnom konaní). Okresný súd si však v odôvodnení svojho rozhodnutia vybral len jedinú -
zbytočné prieťahy a ďalšie namietané skutočnosti ignoroval. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. prvostupňovým súdom je ústavne nekonformný. Navyše konajúci súd vo veci rozhodol
bez toho, aby vo veci vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodoval bez potreby dokazovania, resp.
na základe notoriet. Neskôr však konštatuje, že nemal preukázanú výšku škody ani príčinnú súvislosť.
Práve na preukázanie týchto okolností navrhovateľ navrhol vykonanie dokazovania, ktoré však súd

nevykonal, čím bola odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Navrhovateľ zotrval na tvrdení, že zákonom stanovená lehota na vydanie poverenia v predmetnom
exekučnom konaní nebola exekučným súdom dodržaná, čo potvrdzuje aj odôvodnenie napadnutého
rozsudku. V dôsledku toho bol v súdenej veci preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup.
Vo vzťahu k III. vete výroku rozsudku namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre

nedostatokdôvodov.Konštatoval,žekelektronickémupodaniunávrhu nazrušeniepojednávania
žalobca priložil prílohu obsahujúcu ústavnú sťažnosť. S poukazom na závery Krajského súdu v Trnave
(podporne Krajských súdov v Nitre a Prešove) o vylúčení všetkých sudcov okresného súdu, ktorého
nesprávny úradný postup sa vo veci samej namieta, zdôraznil koncepciu a význam práva na nestranný
súd. Okolnosť, že Krajský súd v Žiline (podľa navrhovateľa v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou

iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach) nevzhliadol v označených skutočnostiach
dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a tiež objektívne v očiach
verejnosti nemožno takéhoto sudcu považovať za nestranného. Následne (tvrdený) postup, kedy o veci
účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, označil sa ústavne neakceptovateľný.Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) s použitím
§ 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom na hmotné právo, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania,
tak aj jeho dôvodmi. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje

nielen rozsah, ale aj dôvody prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O.s.p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je súd viazaný vždy.
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa

síce vyskytli vady, ktoré však nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd
na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa krajský súd zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným

postupom prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z toho hľadiska,
či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil v odôvodnení svojho rozhodnutia

je dôvodná.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych

procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých by bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 01.07.2013 bolo súdu doručené 04.07.2013, t.j. síce po vytýčení
termínu pojednávania (a predvolania účastníkov a zástupcu navrhovateľa naň). Termín pojednávania

(16.07.2013) prvostupňový súd vytýčil dňa 20.06.2013 a navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi
bolo toto predvolanie doručené dňa 27.06.2013 (č.l. 50 spisu). Napriek dostatočnému časovému
priestoru prvostupňový súd postupom v súlade s ust. § 114 ods. 2 vety druhej O.s.p. nedoručil vyjadrenie
odporcu bezodkladne druhej procesnej strane, t.j. navrhovateľovi.

Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v článku
46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené
právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v článku 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy,
ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná
alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS
7/08). Európsky súd pre ľudské práva vo veci Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike v rozsudku

z 27. 04. 2010, bod 29. uviedol: Požiadavka, aby účastníci konania vedeli o všetkých zhromaždených
dôkazoch a podaných vyjadreniach vo svojej veci a mali možnosť sa k nim vyjadriť sa vzťahuje tak na
konanie prvostupňové, ako aj odvolacie konanie. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhémuúčastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom
kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.

Rovnako dôvodnou je i námietka navrhovateľa, keď poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte
žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Z obsahu spisu je nepochybné,
že uznesenie nadriadeného súdu o nevylúčení vtedajšieho zákonného sudcu Mgr. Richarda Golisa
z prejednávania a rozhodovania veci bolo účastníkom doručené s predvolaním na pojednávanie

(uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10NcC/190/2013 zo dňa 28. februára 2013). Pokiaľ však
súd I. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uvedeným rozhodnutím nadriadený súd „zo
sudcov Okresného súdu v Čadci nebol okrem Mgr. Richarda Golisa vylúčený žiadny iný sudca najmä z
dôvodu, že nebolo preukázané, že by ostatní sudcovia vo veci nemohli pre svoju zaujatosť rozhodnúť,
t.j. nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu“ z obsahu predmetného rozhodnutia nadriadeného
súdu nevyplýva. Naopak, tak z jeho výrokovej časti, ako aj odôvodnenia vyplýva, že rozhodoval len

o ne/vylúčení zákonného sudcu Mgr. Richarda Golisa, ktorého z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil, a preto v danom štádiu konania nebolo potrebné rozhodovať o ne/vylúčení ostatných sudcov
Okresného súdu Čadca z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súdu Čadca pod
sp.zn. 6C/69/2012. Za uvedenej procesnej situácie je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu
k III. vete výroku zmätočné.

Navyše, okresný súd konštatoval neexistenciu nesprávneho úradného postupu ako základnej
podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nesprávny
úradný postup je definovaný v ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a za osobitné
právne skutočnosti je potrebné považovať: 1/ porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť právny

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, 2/ zbytočné prieťahy v konaní.
Hoci za nesprávny úradný postup zákon považuje aj ďalšie skutočnosti, vychádzajúc zo skutkového
odôvodnenia žalobného návrhu, navrhovateľ poukazoval práve na tieto dve rôzne skutočnosti. Odvolací
súd má za to, že navrhovateľ dôvodne vo svojom opravnom prostriedku upozorňuje, že okresný súd
nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej
lehote a v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu vnútorne rozporné.

Ako odvolací súd zistil z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, tento
konštatoval, že v danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a v zmysle § 44

ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, podľa ktorého pätnásťdňová lehota na vydanie
poverenia neplatila, ktorým čiastkovým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Zároveň konštatoval,
že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní, pričom poukázal na tú skutočnosť, že nie každý prieťah
v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah. V danej časti je odvolací súd toho názoru, že

odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je nepresvedčivé, vyvolávajúce pochybnosti v súvislosti
s tým, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil otázku nesprávneho úradného postupu v súvislosti
so zbytočnými prieťahmi v konaní, v nadväznosti na časové okolnosti vydania samotného rozhodnutia
exekučného súdu. V čase, kedy došlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu, neplatilo ešte
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (ktoré nadobudlo účinnosť až od 01.01.2013), no okresný súd

v napadnutom rozsudku toto ustanovenie citoval. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. účinné od 01.01.2013 nemožno na danú vec aplikovať, keďže je potrebné použiť ustanovenie
zákona v čase, kedy boli naplnené rozhodné právne skutočnosti pre vznik nároku. Vzhľadom na to, že
zákonúčinnývčase,keďdošlokrozhodnýmskutočnostiam,posúdenienesprávnehoúradnéhopostupu,
spočívajúce v zbytočných prieťahoch bližšie nešpecifikuje, posúdenie tejto otázky je na úvahe súdu,

pričom táto úvaha musí byť riadne odôvodnená tak, aby rozhodnutie nebolo arbitrárne. V odôvodnení
rozhodnutia, ktorým súd rozhoduje o otázke nesprávneho úradného postupu v súvislosti s porušením
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v nadväznosti na zbytočné prieťahy
v konaní, musí súd výstižne, zrozumiteľne a presvedčivo podať výklad svojho myšlienkového postupu,
ktorý ho priviedol k záveru, že v predmetnej veci ide alebo nejde o nesprávny úradný postup, a prečo

tomu tak je (§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. pri aplikácii ust. § 157 ods. 2 O.s.p.). Pre záver o
zbytočných prieťahoch je potrebné posúdenie časovej primeranosti vydaného rozhodnutia v súvislosti
s ďalšími okolnosťami prípadu. Medzi takéto okolnosti patrí správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť,
iné procesné prekážky, vrátane ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora a exekučného súdu.Bez toho, aby súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a relevantne uviedol dôvody,
na ktorých je rozhodnutie založené, odôvodnenie jeho rozhodnutia je nezrozumiteľné, nepresvedčivé

a neobhájiteľné, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie, v časti týkajúcej sa nesprávneho úradného
postupu v súvislosti s porušením povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v nadväznosti na zbytočné prieťahy v konaní, nepreskúmateľné. Dôvody, ktoré viedli okresný súd k
zamietnutiu žalobného návrhu v bližšie špecifikovanej časti, nemôže zistiť nielen odvolací súd pri svojej
prieskumnej činnosti, ale nemôže ich zistiť ani odvolateľ, ktorému tak postupom súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Bolo mu totiž znemožnené posúdiť, ako súd I. stupňa vyložil a aplikoval
príslušné právne predpisy a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí spravoval.

Odvolací súd v dôsledku vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd svoje
rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/040 IV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci
svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrenia a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

V dôsledku toho, že prvostupňový súd takto nepostupoval, odvolací súd rozsudok okresného súdu v
celom rozsahu vo veci samej, tiež v závislom výroku o trovách konania, ako aj vo výroku o zamietnutí

návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navyše, za situácie, keď sa prvostupňový súd riadne nevysporiadal s prvým predpokladom vzniku
objektívnej zodpovednosti, je z pohľadu odvolacieho súdu predčasné hodnotiť ďalšie predpoklady

objektívnej zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci.

Vďalšomkonaníbudepovinnosťouokresnéhosúdudoručiťzástupcovinavrhovateľavyjadrenieodporcu
k návrhu zo dňa 01.07.2013 s prílohami (č.l. 25-35 spisu), ktorého rovnopis je súčasťou spisového
materiálu a následne vytýči vo veci termín pojednávania, na ktorý predvolá účastníkov

a ich zástupcov a po vykonanom dokazovaní opätovne vo veci meritórne rozhodne a svoje rozhodnutie
riadne odôvodní postupom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Zároveň je súd I. stupňa v novom rozhodnutí
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd I. stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.