Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/255/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210220801
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210220801.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne E. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. K. D., I. X, proti žalovanému:
I. J., S..X..F.., S. S. K. D., J. S. XX/A, U.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 16.099,62 eur s prísl., o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 1. júla 2011, č.k. 20Ro/298/2010 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 1. júla 2011, č.k. 20Ro 298/2010
neustanovil žalobkyni zástupcu na zastupovanie v konaní.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 16.099,62 eur titulom zmluvnej pokuty za porušenie
zmluvnej povinnosti, vyplývajúcej mu zo Zmluvy o budúcej zmluve o prevode bytu a pozemku uzavretej

medzi právnym predchodcom žalobkyne JUDr. K.X. S. a žalovaným X. F. XXXX. Uvedenú pohľadávku
nadobudla od právneho predchodcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z XX. W. XXXX.
Súčasne žiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. O žiadosti žalobkyne o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov tamojší súd rozhodol uznesením z 2. novembra 2010, č.k. 20Ro
298/2010-30 v spojení s znesením Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 2010, č.k. 5Co/16/2011-39,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. mája 2011, tak, že jej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Podaním doručeným súdu 26. mája 2011 žalobkyňa podala proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 30. marca 2011, č.k. 5Co/16/2011-39 dovolanie, v ktorom zároveň požiadala o ustanovenie advokáta.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 30 a § 138 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že u žalobkyne nie je
splnená základná podmienka na ustanovenie zástupcu v konaní (predpoklad oslobodenia od súdnych

poplatkov),pretojejzástupcuvkonaníneustanovil.Uviedol,žeopätovnepreskúmalosobnéamajetkové
pomery žalobkyne, a to prostredníctvom dožiadania KR PZ Košice, KDI, odd. evidencie vozidiel,
Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave, ako aj potvrdením o osobných, majetkových
a zárobkových pomeroch žalobkyne z XX. O. XXXX, jej čestným prehlásením z toho istého dňa,
rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo XX. L.Á. XXXX, na základe čoho zistil,
že pomery žalobkyne sa od posledného rozhodnutia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

nezmenili. Zároveň súd poukázal na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v odôvodnení uznesenia
z 30. marca 2011, č.k. 5Co/16/2011-39 (ktorým je tamojší súd viazaný) v tom smere, že žalobkyňa v
konaní uplatňuje nárok nadobudnutý na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplýva, že
s postúpenou pohľadávkou získala bližšie nešpecifikované výhody s tým, že nemožno ani vylúčiť, že
k postúpeniu pohľadávky postupcom mohlo dôjsť aj účelovo, aby sa vyhol povinnosti zaplatiť súdny
poplatok za konanie a v prípade, že žalobkyňa bude mať v spore úspech, vznikne jej nárok na náhradu

trov konania, medzi ktoré patria aj zaplatené súdne poplatky.Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na zdôvodnenie svojho odvolania žalobkyňa uviedla, že napadnuté uznesenie je v nesúlade s článkom
37 Listiny základných ľudských práv a slobôd, článku 46 ods. 1, článku 47 ods. 3 Ústavy SR a článku 47
ods.1Charty,akoajčlánku6Európskehodohovorua§30O.s.p..PoukázalaajnauznesenieÚstavného
súdu SR, sp.zn. II. ÚS 78/03, v ktorom ústavný súd uvádza, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR
(súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom,

aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. V ďalšom poukazuje v odvolaní na znenia článkov 47
ods. 1 a článku 52 ods. 3 Charty, ale aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. rozsudok
vo veci Airey v. Írsko z 9. októbra 1979, podľa ktorého právna pomoc sa má poskytnúť vtedy, ak by
jej neposkytnutie malo za následok nemožnosť zabezpečenia účinnej právnej ochrany, ako aj rozsudok
vo veci Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo, podľa ktorého sa môže zohľadniť aj finančná situácia
sťažovateľa, alebo jeho možnosti úspechu v konaní. Ďalej poukázala na rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Tolstoy-Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo z 13. júla 1995, séria A č. 316-B, §
59 až 67 a vo veci Kreuz v. Poľsko z 19. júna 2001, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2001-VI, § 54 a 55,
v ktorých súd skúmal, pokiaľ išlo o právnu pomoc vo forme oslobodenia od platenia trov konania alebo
cautio iudicatum solvi pred podaním žaloby na súd, aj všetky okolnosti veci, aby posúdil, či obmedzene
práva na prístup k spravodlivosti nepoškodilo samotnú podstatu tohto práva, či sleduje legitímny cieľ

a či existuje primeraný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Z
týchto rozhodnutí vyplýva, že právna pomoc môže zahŕňať zastupovanie advokátom, aj oslobodenie od
platenia trov konania.

Ďalej v odvolaní zdôrazňuje, že tým, že postupca postúpil na ňu pohľadávku, nezískala žiadne

nešpecifikovanévýhodyanevyplývatoanizozmluvyopostúpenípohľadávky(takýtozávernemážiadnu
oporuvovykonanomdokazovaní).Zovšetkýchpodkladov,ktorésúdupredložila,vyplýva,žejevhmotnej
núdzi. Nemá prostriedky na úhradu základných životných potrieb a nie to, aby zaplatila súdne poplatky
a trovy právneho zastúpenia. Tvrdí, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý jej neustanovil zástupcu z
radov advokátov, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v dovolacom konaní.

Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka, odvolaciemu súdu ho predložila sudkyňa súdu
prvého stupňa s tým, že odvolaniu nemieni vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že žalobkyňa podala odvolanie v zákonnej

lehote, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p., pričom vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.).

Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani

pre zmenu uznesenia súdu prvého stupňa, ale ani pre zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, lebo s účinnosťou od 01. januára 2012 novelizované znenie ust. § 30 O.s.p.
znie: „Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady aby bol oslobodený
od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí“.
Aj keď prechodné ustanovenia § 372t O.s.p. k úpravám k účinným od 01. januára 2012 ustanovili, že

neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších
predpisov, vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa neustanovil za zástupcu žalobkyne advokáta,
nie je možné aplikovať na daný prípad ustanovenie § 30 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2011.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 30 O.s.p. odkáže žalobkyňu na Centrum právnej pomoci.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.