Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/834/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206353
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Šáli
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115206353.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavoveciexekúcieoprávneného:Rapidlifeživotnápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: P. K., N.. XX.XX. XXXX, A. W. XXX,
XXX XX B., Š.C. Y. B., W.rávne zastúpená AK JUDr. Andrea Slezáková s.r.o., so sídlom Robotnícka
10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 999, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 41,16 eura
s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský

úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 660/2015, takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinnej proti exekúcii v y h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúcieprotipovinnejnavymoženieuloženejpovinnostivovýške
41,16 eura s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Arbitrážneho súdu
Košice - rozhodcovského rozsudku číslo konania 2C/3889/2012 zo dňa 19.01. 2012.

Poverením č. 5601 128024 zo dňa 29.05. 2015 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, ktorý ju vedie pod spisovou značkou EX 660/2015.

Súdny exekútor postúpil súdu dňa 15.07. 2015 námietky povinnej proti exekúcii.

Povinná zastúpená právnym zástupcom odôvodnila námietky proti exekúcii, tým že rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo VPP považuje za absolútne neplatnú, uzatvorenú v rozpore so zákonom.
Rozhodcovská doložka bola už v čase uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od
počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Súdy SR judikovali neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky vo všeobecných poistných podmienkach s tým, že rozhodcovskou doložkou
obsiahnutou vo VPP dochádza reálne k narušeniu Smernice Rady 93/13/EHS a zákonom sledovanej

rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade sa rozhodcovská
doložkanachádzavpoistnejzmluvevčastivšeobecnépoistnépodmienky,nebolaňouakospotrebiteľom
osobitne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných poistných podmienok. Ako spotrebiteľ
sa podpisom zmluvy spolu aj so VPP, obsahom ktorých je takáto doložka, reálne vopred vzdala práva na
účinnú procesnú obranu. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná napĺňa aj podmienku
uvedenú v písm. q bodu I prílohy Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách v tom smere, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia
sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Takto dojednaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4
písm. r) OZ. Na základe vyššie uvedeného má za to, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne.
Bez platnej rozhodcovskej doložky je rozhodcovský rozsudok ničotným aktom, ktorý nie je spôsobilý
vyvolať nijaké právne účinky. Asociácia užívateľov služieb eviduje množstvo prípadov ohľadom konania

povinného, ktorý prostredníctvom Arbitrážneho súdu Košice zasiela svojim klientom rozhodcovskérozsudky, odsudzujúce k rôznym plneniam z titulu údajných nezaplatených poplatkov s neprimeranými
trovami rozhodcovského konania.

Oprávnený ju nikdy pred podaním návrhu na rozhodcovský súd nevyzval na zaplatenie vymáhanej
pohľadávky vo výške 41,16 Eur. Nemala vedomosť o tom, že oprávnený voči nej eviduje pohľadávku,
nakoľko po zániku poistnej zmluvy jej bolo zo strany oprávneného doručené oznámenie o zániku
poistenia spolu s vyčísleným zostatkom, ktorý predstavoval preplatok na jej strane, ktorý jej bol následne
zo strany oprávneného aj vyplatený. Z predloženého návrhu na začatie konania na rozhodcovskom

súde, ani z rozhodcovského rozsudku jej nie je zrejmé, akým spôsobom oprávnený a rozhodcovský súd
dospeli k sume, na zaplatenie ktorej ju zaviazali. Dokonca ani vo VPP ani z iných ustanovení poistnej
zmluvy nevyplýva táto suma, ani spôsob jej výpočtu.

V tomto prípade sa nepochybne jedná os spotrebiteľskú zmluvu ( poistná zmluva ), ktorú dňa 19.01.
2009 uzavrela ako spotrebiteľ - poistník ( § 52 ods. 3 OZ ) s povinným - poisťovňou ako dodávateľom.

Predmetnú rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo VPP považuje za neplatnú, jednak z dôvodu, že ide
o tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 OZ, ktorá je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ a
jednak z dôvodu nedodržania písomnej formy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona číslo 244/2002
Z.z., čo rovnako spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 40 ods. 1 OZ.

V tomto prípade je rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP. Samotné uvedenie rozhodcovskej doložky
vo VPP nie je možné považovať za uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Podstatou VPP je, že sa v
rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu tieto príjme, alebo zmluva
nevznikne. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo so vyjednávacej pozície, ako aj do informovanosti, v

nevýhodnejšom postavení ako dodávateľ. Klient je tak povinný prijať návrh rozhodcovskej doložky.
Nemohla nijak ovplyvniť obsah VPP. Z ničoho nevyplýva, že ako spotrebiteľ bola riadne oboznámená
a mala možnosť výberu medzi prijatím alebo neprijatím rozhodcovskej doložky. Takéto dojednanie
rozhodcovskej doložky dosahuje intenzitu hrubého porušenia jej práv a povinností ako spotrebiteľa a je
v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS ako aj ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Súdy SR judikovali

neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vo VOP/VPP, pretože rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP
porušuje ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a zákonom sledovanú a chránenú rovnováhu medzi
zmluvnými stranami v spotrebiteľských zmluvách v prospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia má za to, že predmetná

rozhodcovská doložka je tak absolútne neplatnou a zároveň neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
preto ňou nie je a nikdy nebola viazaná. Bez platnej rozhodcovskej doložky je Rozhodcovský rozsudok
ničotným aktom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky a nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom.Mázato,žesúdmalvkonaníovydaniepoverenianavykonanieexekúciepreskúmaťpredložený
exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok a s poukazom na skutočnosti uvedené v týchto námietkach

mal zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi.

Navrhuje, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia o námietkach proti
exekúcii, exekúciu zastavil.

Povinná poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 6Cdo/1/2012
zo dňa 21.03. 2012, 6Cdo/228/2011 zo dňa 25.01. 2012, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10. 2011 v spojení s III. ÚS 34/2012-25, 3Cdo/122/2011 z 09.02.
2012 v spojení s III. ÚS 264/2012-19.

Povinná taktiež predložila listinný dôkaz: Poistnú zmluvu zo dňa 19.01. 2009, Návrh na začatie
rozhodcovského konania zo dňa 02.01. 2012, Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa
19.01. 2012, spisová značka 2C/3889/2012, Oznámenie Asociácie užívateľov služieb klientom životnej
poisťovne zo dňa 16.10. 2012.

K námietkam povinnej sa vyjadril oprávnený, ktorý vyjadrenie odôvodnil tým, že povinný tvrdí a to
veľmi všeobecne, bez uvedenia rozhodujúcich skutočností, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej
zmluve je ako taká neprijateľnou podmienkou. Toto tvrdenie nepodložil nijakým preukázaním v čomrozhodcovská doložka spôsobila takú zmenu v právnom postavení spotrebiteľa, že by bolo možné
konštatovať, že tu došlo v dôsledku jej uzatvorenia v rozpore s požiadavkou dobrej viery k takej úprave
práv a povinností z nej vyplývajúcich, že by znamenalo hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa.

Povinný len všeobecne tvrdí, že doložka odňala spotrebiteľovi právo obrátiť sa vo svojej veci na
všeobecnýsúd-t.j.odňalamuprávokonaťpredsúdom.Vnámietkachprotiexekúciisapovinnýodvoláva
na všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne na ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r), v nadväznosti na § 53 ods. 5. Je nepochybné, že z jazykového a gramatického výkladu právnej
normy § 53 ods. 4, vyplýva že sa v ďalšom texte jedná o demonštratívne vymedzenie vyvrátiteľnej

právnej domnienky, nie však o taxatívne vymedzenie vždy neprijateľných podmienok. Uvedené je plne
v súlade s výkladom ESD ku významu Zoznamu podmienok k Smernici 93/13EHS, a síce, že ide
o podmienky, ktoré môžu ale nemusia byť neprijateľné ( rozhodnutie ESD C-478/199 Komisia vs.
Švédsko). Je nepochybné, že ak by chcel zákonodarca vytvoriť tzv. blacklist, použil by inú formuláciu.

Ak by súd pri svojej interpretácii § 53 ods. 4 písm. r) kládol rovnítko medzi ustanovenie rozhodcovskej

doložke "všetky spory riešiť v rozhodcovskom konaní" a dikciu uvedenej právnej normy "riešiť spory
výlučne v rozhodcovskom konaní", tak je naprosto zrejmé, že pri použití výkladu reductio ad absurdum
by stačilo v rozhodcovskej doložke uviesť, že napr. "spory o dlžné poistné riešiť v rozhodcovskom
konaní" a rovnítko by muselo byť odstránené. Obdobne, ak by bolo uvedené ustanovenie koncipované
napr. "všetky spory, mimo sporov vychádzajúcich z titulu nedodržania zákona o ochrane osobných

údajov pri výkone poistnej zmluvy, budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní" malo by to
za následok, že takéto ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve by pri interpretácii § 53 ods. 4 písm. r)
nemohlobyťvyhlásenézaneprijateľnúpodmienku.Prisamotnominterpretovaníanáslednomaplikovaní
právnej normy obsiahnutej v § 53 ods. 4 písm. r): "vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní", je potrebné riešiť,

prečo zákonodarca použil výraz "výlučne" a neuspokojil sa s formuláciou "aby spory s dodávateľom
riešil v rozhodcovskom konaní." V tom prípade by každá rozhodcovská doložka v spotrebiteľských
zmluvách bola ex lege neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Avšak samotný ods. 4 písm. r) počíta s
platnosťou dojednanej doložky a zameriava sa na možnú neprijateľnosť iba jednotlivých ustanovení v
nej uvedených.

Je nepochybne jasné, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve, o ktorú v spore ide, nevynucuje
na spotrebiteľovi povinnosť riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní - rozhodcovská doložka v
hore uvedenom znení obsahuje len dohodu zmluvných strán, že spory zo zmluvy sa budú prednostne
resp. najprv riešiť v rozhodcovskom konaní, pričom v ničom inom nie sú upreté práva spotrebiteľa v

prípade nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského konania, resp. so skutkovým a právnymi
závermi rozhodcovského súdu, pokračovať ďalej v riešení sporu na všeobecnom súde. Nakoniec je
najdôležitejšie,ževyššieuvedenáargumentáciajejednoznačnepodpornávrozhodnutíSDEÚC-342/13
Szebestyéni, kde uvádza, že národný súd je povinný pri posudzovaní podmienky podľa písmena q)
anexu smernice 93/13/EHS dôsledne verifikovať, či je zámerom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť

právo spotrebiteľa podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Pritom
práve uvedené ustanovenie písm. q) Anexu Smernice bolo implementované do nášho OZ v podobe §
53 ods. 4 písm. r) ( v platnom znení ).

Významné pre posúdenie tohto prípadu je aj to, že ESD v tomto výklade jasno uviedol že nepokladal

za právne významné pre označenie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú
podmienku to, že: je obsiahnutá vo formulárovej zmluve, nie je individuálne dojednaná, ani to či
boli alebo neboli spotrebiteľovi pred podpisom zmluvy poskytnuté informácie o rozdieloch medzi
konaním pred všeobecným súdom a konaním pred rozhodcovským súdom. Súdny dvor teda jasne
vysvetlil, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná, ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa,

po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí rozhodcovského konania, právo podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, napr. Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V podmienkach
slovenského vnútroštátneho právneho poriadku, už na túto otázku odpovedal ústavný súd SR, a to v
uznesení IV. ÚS 394/2012-13, kde sťažovatelia namietali porušenie práva na súdnu ochranu a práva
na spravodlivé súdne konanie rozsudkom rozhodcovského súdu, pričom sťažovatelia podali aj žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd. Žiadne právo na súdnu ochranu im inštitútom
rozhodcovského konania upreté nie je.Ďalejuviedol,žeakbysasúduhypotetickyajpodariloskutkovoaprávneustáliť,žeto-ktoréustanovenie
v dojednanej rozhodcovskej doložke je naozaj neprijateľnou podmienkou v súlade s § 53 ods. 4 písm.
r) resp. ak by súd určil postupom podľa § 53 ods. 10, iné ustanovenia v rozhodcovskej doložke za

neprijateľné, má povinnosť preskúmať a zdôvodniť, či môže zvyšok zmluvy bez neprijateľnej podmienky
ďalej pokračovať. Z toho vyplýva, že aj prípadné ustanovenia označené za neprijateľné podmienky,
nezakladajú automaticky neplatnosť nielen zmluvy ale ani jej časti, konkrétne rozhodcovskej doložky
v čl. XV ods. 1 resp. v Osobitných zmluvných dojednaniach. Iba ak ustanovenie neplatné z titulu ich
neprijateľnosti spôsobia, že rozhodcovská doložka už nemá podstatnú náležitosť vyžadovanú podľa

zákona číslo 244/2002 Z.z. § 3 ods. 1 ( viď uznesenie NS SR sp. zn. Obdo V 73/2003 ), tak môže
byť vyhlásená celá za neplatnú. Uvedená povinnosť takto postupovať pre všeobecné súdy členských
štátov vyplýva z čl. 6.1 Smernice 93/13/EHS, ktoré je kogentným ustanovením - má prednosť pred
vnútroštátnymi pravidlami.

Povinný spochybňuje individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve. Na podporu

svojich tvrdení nenavrhuje súdu vykonať žiaden dôkaz, čo je v rozpore s ustanovením § 120 ods. 1 OSP.
Žalobca pri tom poukazuje na čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej
zmluvy, avšak nie podľa tvrdení žalovaného okamihom podpisu zo strany žalobcu, ako uvádza žalobca,
ale v zmysle ustanovení § 788 ods. 3 OZ. Žalobca svojim podpisom iba potvrdil prevzatie jedného
rovnopisu poistnej zmluvy Všeobecných poistných podmienok a jeho podpis má výlučne deklaratórny

charakter. Majú za to, že rozhodcovská doložka bola vyjednaná individuálne, a to prostredníctvom
graficky a právne od VPP oddelených Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve. Osobitné
dojednaniasúpriestorovoaobsahovouzavretépodpisomnavrhovateľa,oddelenéhrubýmpísmom,typu
Bold. OZD sú opatrené podpismi navrhovateľa a sprostredkovateľa poistenia, majú teda konštitutívny
charakter - zakladajúci právny vzťah medzi poistníkom a poisťovateľom v zmysle ustanovení uvedených

v OZD. Súčasťou poistnej zmluvy sa OZD stávajú až momentom ich podpísania. Nepodpísaním
Osobitných zmluvných dojednaní by zmluvný vzťah pokračoval a nemalo by to žiaden vplyv na jeho
ďalšie trvanie ani charakter.

Okrem vyššie uvedeného uvádzame, že Európsky súdny dvor označil Princípy európskeho zmluvného

práva za právny základ zmluvného práva pre členské štáty, čím sa tieto stávajú záväzným prameňom
práva. Keďže v slovenskom právnom poriadku absentuje vymedzenie pojmu "individuálne dojednanie",
sú Princípy európskeho zmluvného práva jedinečné práve pozitívnym vymedzením pojmu "individuálne
dojednanie". "Podmienka je individuálne vyjednaná, ak bola výslovným predmetom rokovaní medzi
stranami. Tieto rokovania môžu viesť ku zmene alebo vypusteniu podmienky navrhnutej druhou stranou.

Môže viesť aj k tomu, že podmienka ostane nezmenená." Ako už uviedli, žalobca mal možnosť OZD
nepodpísať bez toho, aby bol dotknutý ďalší vzťah medzi ním a žalovaným. Ergo nie je dôležité,
kto uvedenú podmienku navrhol, dôležitou je skutočnosť, že bola obom stranám daná možnosť sa
rozhodnúť.

Z dôvodu vyššie uvedeného má za to, že rozhodcovská doložka v posudzovanej poistnej zmluve nie
je neprijateľnou podmienkou a je dojednaná individuálne. Tiež má za to, že predmetná rozhodcovská
doložka spĺňa všetky predpísané náležitosti podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

Na základe tvrdenia povinného, že bola porušená rovnosť účastníkov konania je potrebné uviesť, že

nemožno právo na rovnosť účastníkov porušiť pred samostatným konaním. Je zrejmé, že rozhodcovská
doložka, okrem podradenia sa rozhodcovskému konaniu v prípade vzniku sporu z poistnej zmluvy
iné povinnosti spotrebiteľovi neukladá. Na strane dodávateľa je predmetnou rozhodcovskou doložkou
uložená povinnosť dodávateľovi ustanoviť predpísaným spôsobom rozhodcovský súd. Žalobca mylne
vykladá túto jeho povinnosť ako právo. Je zrejmé, že prípadná účelová nečinnosť dodávateľa pri

určení rozhodcu v prípade podania žaloby zo strany spotrebiteľa na rozhodcovský súd dokonca súdne
vynútiteľná. Za právo možno výber rozhodcu považovať iba v obskúrnom prípade, že by súd opomenul
zásadu platnú v demokratickom právnom štáte, že pri výkone práv a povinností zo strany občanov
sa prezumuje bona viri chovanie ( pokiaľ sa nepreukáže opak ). Povinný však neuvádza nikde, že by
disponoval skutkovým zistením na základe ktorého by bolo možné predpokladať, že žalovaný svojim

zlomyseľným konaním chce, chcel alebo bude chcieť svoju povinnosť uvedenú v ids. 2 čl. XV VPP
zneužiť na dosiahnutie jednostrannej výhody v prípadnom rozhodcovskom konaní. V zmysle vyššie
uvedených skutočností navrhuje, aby súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol.Oprávnený poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 33/2012, IV. ÚS
394/2012-13, III. ÚS 162/2011, II. ÚS 135/05, rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I ÚS 403/03,
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-342/13, rozhodnutie Najvyššieho súdu Obdo V 73/2003, rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici 14CoE/198/2011 zo dňa 06.07. 2011, 14CoE/174/2011 zo dňa 27.10.
2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 10CoE/48/2011 zo dňa 27.10. 2011, 10CoE/51/2011 zo
dňa 27.10. 2011.
Oprávnený predložil súdu listinný dôkaz: XVII. Časť, bod 12 Všeobecných poistných podmienok zo dňa
21.05. 2007.

Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"); exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku; na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Predmetný zákon číslo 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (osobitný predpis ),
nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2015.

Podľa § 36 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku( účinného do 31. decembra 2014); exekučné konanie
sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Exekučné konanie bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté dňa 17.03. 2015 ( do troch

mesiacov od účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ), dňom doručenia návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
zo dňa 19.01. 2012 ( vydaného pred 1. januárom 2015) a vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že exekučné konanie bolo začaté v súlade s § 243 ods.
1 Exekučného poriadku, preto súd postupoval a na rozhodnutie vo veci použil príslušné ustanovenia
Exekučného poriadku účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku; oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku; povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia

neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku; o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr
do 60 dní od ich doručenia.

ExekučnýmtitulomvtejtoexekúciijeRozhodcovskýrozsudokčíslokonania2C/3889/2012zodňa19.01.
2012, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 25.12. 20112.

Z pripojených listinných dôkazov, najmä z Poistnej zmluvy číslo 4435090058 zo dňa 19.01. 2009,
je nesporné, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou (ktorá bola podkladom pre vydanierozhodcovského rozsudku) je zmluvou, považovanou podľa právnej úpravy platnej v čase jej uzatvorenia
za spotrebiteľskú.

Podľa časti XV. - rozhodcovské konanie, všeobecných poistných podmienok bod 1.: poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadni zákonom číslo 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

Podľa časti XV. - rozhodcovské konanie, všeobecných poistných podmienok bod 9.:zmluvné strany sa
dohodli, že nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu
poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku ( XV. Časť ), môže poistník v lehote
30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol
dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania, týchto

poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník písomne. Písomný prejav
vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30. deň
od podpisu poistnej zmluvy poistníkom.

Podľa bodu 1,2,3 a 4 osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 k poistnej zmluve číslo 4435090058:

tieto osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve vyššie uvedené čísla sú samostatnými zmluvnými
dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy, resp. všeobecných poistných ( ďalej aj "poistné
podmienky" alebo "VPP" ), pričom ak sú oboma zmluvnými stranami dojednané a riadne podpísané,
tvoria neoddeliteľnou a právne obojstranne záväznú súčasť poistného vzťahu. Poisťovňa je z dôvodov
uvedených v odseku 7d. XVII časti VPP oprávnená tieto osobitné zmluvné dojednania meniť a dopĺňať

mechanizmom a s účinkami uvedenými v ods. 7d XVII. Časti VPP.
Zmluvné strany sa v súlade s čl. 9 ods. 1 prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak,
ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti; túto
lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak bola
zaplatená len časť poistného.

Poistník ( poistený ) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdneho konania v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako
rozhodcovskú doložku.
Napriek odseku 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom

realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka
môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne
odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3 týchto
osobitných zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek
spôsobom podmienený ostatný zvyšok poisteného vzťahu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len Občiansky zákonník); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka; ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka; za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka; v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd, so zreteľom na skutočnosti uvedené účastníkmi konania, nimi predložené listinné dôkazy, a najmä
vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá časti XV. - rozhodcovské konanie, všeobecných
poistných podmienok bod 1,9 a bodu 3,4 osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 k poistnej zmluve
číslo 4435090058, je neprijateľnou podmienkou, podmienkou ktorá nebola vyjednaná individuálne,

podmienkou spôsobujúcou hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným,
v neprospech povinného, dospel k záveru, že námietkam povinnej proti exekúcii je potrebné vyhovieť.

Takéto dojednania sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a povinná ňou viazaná nie je.
Exekučný titul ( rozhodcovský rozsudok ) sa nemohol stať vykonateľným. Exekučný titul vykazuje znaky
nulitnéhoprávnehoaktu,atovdôsledkunedostatkuprávomocirozhodujúcehoorgánu(rozhodcovského
súdu ).

V preskúmavanej veci súd konštatuje, že z poistnej zmluvy uzavretej medzi povinnou a oprávneným,
vyplýva že rozhodcovská doložka ( rozhodcovská zmluva ) bola medzi oprávneným a povinným
dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádzalo, že jej súčasťou sú ( ako predtlačený formulár )
Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV.
časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy nepodpísali

zmluvné strany ( ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok ) aj osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných
podmienkach. Z obsahu predložených dokumentov nevyplýva, že by spotrebiteľ ( povinný ) mohol v čase
uzatvorenia zmluvy odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bola právne dotknutá ostatná
časťpoistnejzmluvy.Tátomožnosťbolaspotrebiteľovivýslovnedanáažpopodpise(uzatvorenípoistnej

zmluvy, čo vyplýva z rozhodcovskej doložky uvedenej v XV. časti bodu 10. Všeobecných poistných
podmienok a z bodu 4. Osobitných zmluvných dojednaní. (uznesenie Najvyššieho súdu číslo konania
6Cdo/317/2012 a porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu číslo konania 6Cdo/1/2012)

Aj keby bola zmluva uzatvorená vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň, ako v tomto

prípade poistná zmluva ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola dohodnutá individuálne a svedčí
o vôli povinného na túto dohodu pristúpiť. Dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského
súdu by mala charakter individuálne dohodnutej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe ( v podobe vzájomne výmenných
listov ), aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinná mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh

na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho zrejmé, že mu boli poskytnuté aj
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť potom právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba znamená. Taktiež

by mala byť poskytnuté slabšej zmluvnej strane (spotrebiteľovi) jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Spornosť vo vyváženosti zmluvného vzťahu, pokiaľ
ide o rozhodcovskú zmluvu, vyvoláva i skutočnosť, že priamo v XV. časti predmetných poistných
podmienokjevopredurčené,žerozhodcovskýsúdmalbyťpodľapotrebyvytvorenýodprípadukprípadutromi fyzickými osobami, poverenými poisťovňou teda oprávneným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ
sama poisťovňa sama nezriadi stály rozhodcovský súd. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky

(rozhodcovskej zmluvy) doložky bolo povinnej odňaté právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu,
či rozhodcovského súdu, ktorý by daný spor rozhodol.

Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel
rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou

osobou. Vzhľadom na obsah osobitne zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred pripravené, len ťažko
možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej zmluvy nesie.

Predmetné dojednanie rozhodcovskej doložky ( rozhodcovskej zmluvy ) nemožno bez pochybnosti
označiť za individuálne vyjednanú a danú na výber, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Rozhodcovská doložka ( rozhodcovská
zmluva ) bola povinnej predložená spolu s poistnou zmluvou v ten istý deň, pričom boli vyhotovené na
predtlačenom formulári. Rozhodcovská zmluva sa pritom, môže meniť len dohodou zmluvných strán vo
forme dodatku k tejto zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán.

Uvedené nemožno považovať za prospešné pre spotrebiteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené, považoval súd dôvody uvedené v námietkach povinnej proti exekúcii za
také, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a preto námietkam povinnej proti exekúcii vyhovel.