Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12Er/1258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515211032
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515211032.3

Uznesenie

12Er/1258/2015-74
IČS: 3515211032
EX 415/2015

U z n e s e n i e

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom v exekučnej veci oprávnených: 1/ U.. O. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. X, XXX XX E. A. E. K., 2/ K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX E. A. E. K. a 3/ O. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX E. A. E. K., práv. zast.: JUDr. Tibor Bicko, advokát, so sídlom
Dukelská972/7-3,01701PovažskáBystrica,protipovinným:1/Ľ.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.I.XXX,

XXX XX J. I. a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o vymoženie 270.000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného
na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Márii Krasňanovej, so
sídlom Exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku 36/9, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Návrh povinného 2/ na odklad exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora JUDr. Máriu Krasňanovú, so sídlom
Exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku 36/9, poverením č. 5304*065678 zo dňa
03.02.2016, vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 270.000,- Eur s príslušenstvom,
pričom návrh bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 24.11.2015, kedy sa začalo exekučné konanie.

2. Dňa 18.05.2016 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného 2/ na odklad exekúcie a
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

3. Povinný 2/ návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že exekúcia je vedená proti spoločenstvu
účastníkov, v danom prípade na strane tak oprávnených ako aj povinných. Z exekučného titulu v prípade

povinného 1/ a povinného 2/ je pritom zrejmé, že nejde o spoločenstvo nerozlučné (povinný 1/ a
povinný 2/ nie sú na plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne). Povinný 2/ poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5 Cdo 7/2005 zo dňa 29.03.2011, nakoľko ustanovenia §
37 Exekučného poriadku explicitne neupravujú pojmové vylúčenie procesného spoločenstva na strane
povinného, a preto jeho výklad poskytol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej
činnosti v predmetnom uznesení, kde uviedol: „Podľa názoru dovolacieho súdu vychádzal odvolací súd

v prejednávanej veci zo správneho záveru, že procesné spoločenstvo účastníkov je prípustné len u
oprávnených, ktorí vychádzali z toho istého exekučného titulu. Pri povinných, so zreteľom na spôsobyexekúcie, je spoločenstvo pojmovo vylúčené, a preto sa musí konať voči každému povinnému osobitne.
Platí to aj pre oprávnených, ktorí nie sú uvedení v jednom exekučnom titule.“ Povinný 2/ ďalej poukazuje
na rozhodnutia okresných ako aj krajských súdov v rámci celej Slovenskej republiky, napr. Krajský súd v

Banskej Bystrici v Uznesení č.k. 41 CoE/369/2012 zo dňa 27.03.2013, Krajský súd v Banskej Bystrici v
Uznesení č.k. 16CoE 334/2011-658 zo dňa 31.08.2012, Okresný súd Žiar nad Hronom v Uznesení č.k.
2Er/939/2012 zo dňa 26.02.2013, ktoré uvádzajú obdobný právny názor. Povinný 2/ žiada o zastavenie
exekúcie, a to s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý Uznesením č.k.
41CoE/369/2012 zo dňa 27.03.2013, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57

ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné návrhy na vykonanie
exekúcie smerujúce proti viacerým povinným procesne dovoleným spôsobom vylúčiť na samostatné
exekúcie. Povinný 2/ má za to, že exekúcia je vedená v rozpore so všeobecne záväzným predpisom
a rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď je vedená proti spoločenstvu
účastníkov na strane povinného.

4. Povinný 2/ zároveň podal u súdneho exekútora návrh na odklad exekúcie, v ktorom uviedol, že
vzhľadom na subjekty oprávnených a značnú výšku v exekúcii vymáhanej pohľadávky, existuje dôvodná
obava, že v prípade ak by došlo k vymoženiu finančných prostriedkov v rámci exekúcie a následne by
došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie, nastal by protiprávny následok, ktorý by bol nezvrátiteľný,
resp. zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru povinného 2/ dôvodné,

aby súd povolil odklad exekúcie v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

5. Spolu s návrhom o odklad a zastavenie exekúcie bolo konajúcemu súdu predložené vyjadrenie
oprávnených zo dňa 01.06.2016, v ktorom uviedli, že návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie
a odklad exekúcie považujú za nedôvodný. Oprávnení majú za to, že povinný 2/ ako dôvod na

zastavenie exekúcie uvádza námietku údajného procesného spoločenstva na strane povinných, pričom
tieto argumenty použil aj v námietkach proti exekúcii, s ktorými sa exekučný súd uznesením č.k.
12Er/1258/2015-62 zo dňa 22.04.2016 vysporiadal, a námietky povinného zamietol. Napriek tomu, že
proti výroku citovaného uznesenia odvolanie nie je prípustné, povinný 2/ tieto argumenty opakuje a tvrdí,
že exekúcia je vedená nezákonne, preto je neprípustná a je potrebné ju zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.

g) Exekučného poriadku. Pokiaľ sa týka návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie, tento považujú za
účelový, nakoľko povinný 2/ v námietkach proti exekúcii neuviedol dôvody ani nenavrhol dôkazy, ktoré
by preukazovali skutočnosť, že exekúcia sa začala neodôvodnene a neopodstatnene, a tiež skutočnosti,
ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku alebo by inak spôsobovali neprípustnosť exekúcie. Povinní sa
stotožňujú s tvrdením povinného 2/ v časti jeho podania na odklad exekúcie, keď cituje ustanovenie §

56 ods. 2 Exekučného poriadku a dôvodí, že súd môže aj bez návrhu povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená. Povinní majú za to, že povinný 2/ vo svojom návrhu na odklad
exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce predpoklad zastavenia exekúcie.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

8. Povinný 2/ poukazuje na skutočnosť, podľa ktorej v danom prípade je neprípustné spoločenstvo
na strane povinných a z toho dôvodu by sa musí konať voči každému povinnému osobitne. Obdobný
názor podľa povinného 2/ uvádzajú ako aj okresné tak aj krajské súdy a to konkrétne Krajský súd v
Banskej Bystrici v uznesení č. k. 41CoE/369/2012 zo dňa 27.03.2013, Krajský súd
v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 16CoE/334/2011-658- zo dňa 31.08.2012 a Okresný súd Žiar nad

Hronom v uznesení č. k. 2Er/939/2012 zo dňa 26.02.2013. Teória civilného práva procesného ako aj
judikatúra považujú za rozhodné pri určovaní toho, či sa jedná o procesné spoločenstvo nerozlučné
alebo samostatné povahu predmetu konania. V danom exekučnom konaní ide o také nerozlučné
spoločenstvo účastníkov, kedy by exekúcia mohla byť vedená voči každému z povinných samostatne.
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že povinný 2/ sa v prípade uplatnenia nároku poškodeného voči

poisťovateľovi sa stal pasívne solidárnym a teda oprávnení majú nárok vymáhať plnenie voči povinnému
1/ a 2/ v celom rozsahu priznanej náhrady škody. Podľa § 511 ods. 1, 2 a 3 OZ pasívna solidarita
vznikávprípadeurčitejprávnejskutočnosti,ktoroumôžebyťprávnypredpis,dohodaveriteľasdlžníkom,
prípadne rozhodnutie súdu alebo to vyplýva z povahy plnenia. Pasívna solidarita povinných v tomtoprípade vyplýva z povahy plnenia, keď podľa § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 veta druhá
zákona č. 381/2001 Z. z. má poškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi v tomto prípade povinnému 2/. Je nesporné, že oprávnení si svoj nárok uplatnili voči

poisťovateľovi (povinnému 2/) a svoj nárok preukázali právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č. k. 7C/151/2008-294- zo dňa 15.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 6Co/810/2014-396- zo dňa 07.07.2015. Z uvedeným názorom korešponduje aj Rozsudok
Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-22/12 a C-277/12 Katarína Haasová a spol., v zmysle ktorého
by náhrada nemajetkovej ujmy mala byť krytá povinným poistením motorového vozidla; a teda povinný

2/ sa stáva pasívne solidárnym. V predmetnom rozhodnutí súdny dvor dospel k záveru, že ak možno
náhradu nemajetkovej ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva, musí byť hradená z povinného
zmluvného poistenia. Z tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ možno vyvodiť, že zákonné ustanovenie
§ 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla treba vykladať tak, že poistné krytie, na ktoré je odporca
2/ ako poisťovateľ povinný podľa citovaného zákonného ustanovenia , sa má vzťahovať aj na nároky

oprávnených osôb z ochrany osobnosti na nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci
osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, pričom tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť, že
ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne zásahov do ochrany osobnosti sú v zmysle Občianskeho
zákonníka nezávislé od ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova,
pretože zodpovednosť poisteného povinného 1/, ktorá v tomto prípade vyplýva z § 11 a 13 Občianskeho

zákonníka, vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu (rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 4Co/658/2014 zo dňa 21.05.2015). V zmysle vyššie uvedeného je súd toho názoru,
že oprávnení majú nárok vymáhať plnenie proti ktorémukoľvek z pasívne legitimovaných povinných,
ktorí tvoria vzhľadom na predmet plnenia a osobitný právny predpis nerozlučné spoločenstvo. Právne
následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ resp. oprávnený je oprávnený požadovať celé

plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka resp. povinného, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a
dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení
súd návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň konštatuje, že
povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol totožné skutočnosti ako v námietkach proti
exekúcii, o ktorých súd právoplatne rozhodol.

9. Z citovaného uznesenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno odložiť iba
v prípade, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Povinný 2/ žiada o odklad exekúcie do
právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie. Súd rozhodol tak, že návrh na zastavenie exekúcie
v celom rozsahu zamietol a teda nastala situácia, kedy nie je možné povoliť odklad exekúcie, nakoľko

neexistuje žiadny relevantný predpoklad resp. nemožno dôvodne očakávať, že exekúcia bude
zastavená.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie; (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP).

Proti výroku I. tohto rozhodnutia j e p r í p u s t n é odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.