Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213010656
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213010656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr.

Martina Michalanského a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému H. H. a spol.,
pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/46/2013 zo dňa 6. 10. 2015 na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 25. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu vo vzťahu k obom obžalovaným.

Obžalovanému H. H., nar. 7. 9. XXXX v F., trvale bytom H. č. XXX, okres Košice - okolie

u k l a d á

podľa § 222 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

3 (troch rokov).

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň u k l a d á
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. u k l a d á obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Obžalovanému H. H., nar. XX. 6. XXXX v F., trvale bytom F., ul. Y. 18

u k l a d á

podľa § 222 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

3 (troch rokov).

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň u k l a d á
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. u k l a d á obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku

alebo inému výchovnému programu. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 6T/46/2013 zo dňa 6. 10. 2015 uznal obžalovaného H. H.
vinným zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a obžalovaného

Miloša H. zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mali
dopustiť tak, že

v Košiciach, na ul. Jazernej č. 1 v prevádzke spoločnosti H. H. - C. MŠ, dňa XX. 12. 2010 v presne
nezistenom čase H. H. uzavrel v mene H. H., konateľa spoločnosti Eurotax s.r.o. Košice, bez jeho
súhlasu a vedomia so spoločnosťou ESSOX SK, s.r.o. zmluvu o úvere č. 7400143836 predmetom ktorej

mala byť kúpa motorového vozidla zn. Mercedes C(203) 220 CDI Classic VIN:WDB2032081F603316
v hodnote 12.900,- Eur, pričom H. H. ako splnomocnenému zástupcovi spoločnosti ESSOX SK s. r.
o. predložil generálne splnomocnenie zo dňa 10. 12. 2010 na meno H. občiansky preukaz a vodičský
preukaz na meno H. Mikolaj a fiktívne daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2009
a následne podpísal čestné vyhlásenie v mene H. H., hoci mal generálnu plnú moc na zastupovanie

pred orgánmi a právnickými či fyzickými osobami, ako aj žiadosť a zmluvu o úvere č. 7400143836 a
H. H. predložené dokumenty akceptoval a predložené doklady okrem generálnej plnej moci zaslal na
schváleniespoločnostiESSOXSKs.r.o.aposchváleníúveruvovýške10.120,70Eurpredmetnúzmluvu
podpísal aj napriek tomu, že vedel, že o predmetný úver požiadala iná osoba, čím takto umožnil získať
H. H. predmetný úver vo výške 10.120,70 €, ktorý následne nesplácal, pričom doposiaľ bolo uhradených

len 16 mesačných splátok z dohodnutých 60, čím takto uviedli spoločnosť ESSOX SK s.r.o. do omylu
a spôsobili jej škodu 8.497,- €.

Súd im za to uložil :
obžalovanému H. H. podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona

trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre účely
výkonu trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovanému H. H. podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre účely

výkonu trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní.

Obžalovaný H. H. v písomnom odôvodnení podaného odvolania namietal uznanú vinu, pretože súd sa

nevysporiadal so skutkovými zisteniami, ako aj všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa názoru odvolateľa, ktorý poukázal na výrokovú časť rozsudku má vyplývať, že pri podaní žiadosti
o poskytnutie úveru vystupovala ako osoba H. H. a v jeho mene a bez jeho vedomia predkladal potrebné
doklady, ako aj falošné doklady preukazujúce bonitu spoločnosti Eurotax s.r.o. Košice, čím mal uviesť

do omylu poškodenú spoločnosť, ktorá poskytla úver.

Skutočnosť, že konal za spoločnosť Eurotax s.r.o. na základe generálnej plnej moci a podpisoval sa
vlastným menom vyplýva zo všetkých predložených listín, teda v žiadnom prípade nevystupoval ako
H. H.. Jeho tvrdenie vyplýva aj z výpovede svedka H. H., ktorý na otázku obhajcu ohľadom dôvodu

udelenia generálneho plnomocenstva uviedol, že takýto úkon vykonal z dôvodu, aby on mohol urobiť
všetky úkony súvisiace s činnosťou obchodnej spoločnosti, to znamená, že nie je možné sa stotožniť
s konštatovaním súdu, že účelovo zatajil, či prípadne neupovedomil konateľa H. H., čo sa týka nákupu
motorového vozidla.

Obžalovaný ďalej namietal úvahu súdu na strane 7 vo vzťahu k úmyslu a konania s motívom
ziskuchtivosti a snahu majetkového prospechu, kde pred uzavretím zmluvy o úvere on mal previesť svoj
obchodný podiel spoločnosti Eurotax, s.r.o. na H. H. v úmysle sa tak zbaviť priamej zodpovednosti za
nesplatenie budúceho úveru, pričom mal vedieť, že H. H. nebude vykonávať podnikateľskú činnosť, je
tvrdením svojvoľným. Nikde neprevádzal obchodný podiel spoločnosti, ani na žiadnu inú osobu, pretože

žiadny obchodný podiel spoločnosti Eurotax nemal.Na základe vyššie uvedených skutočností obžalovaný tak spochybňoval tvrdenie súdu o jeho zneužití
mena H. H., po zneužití jeho údajov o fiktívnych dokladov, ako aj prenechaniu zodpovednosti za

splácanie úveru na obžalovaného H. H.. Zo samotnej výpovede H. H. podľa názoru odvolateľa vyplýva,
žepodvochmesiacochmuoznámil,ženevládzesplácaťúver,nazákladečohotentopreniesolsplácanie
na svojho kamaráta, ktorý pokračoval v splácaní úveru, pričom auto bolo odstavené u neho v bazári, kde
bez jeho prítomnosti odovzdal vozidlo V. E.. Odvolateľ ďalej poukázal, že on spoluobžalovanému H. H.
dôveroval, pretože bol zástupca spoločnosti ESSOX SK, s.r.o., najlepšie poznal obchodné podmienky

a postupy v prípade, ak klient nevie splácať úver. Ďalej poukázal na skutočnosť, že svedkovia, ktorí
užívali motorové vozidlo uviedli, že ho nepoznajú a nejednali s ním v súvislosti s odovzdávaním vozidla.

V konečnom dôsledku poukázal na skutočnosť, že on v súlade s podpísanou zmluvou a splátok úveru
zložil akontáciu 4 515 eur, čo je cca 35 % z ceny úveru.

V ďalšej časti podaného odvolania podrobne rozoberá rozhodnutie súdu vo výroku o treste, pretože
tento trest považuje za nezákonný, vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti - zavrhnutiahodnej pohnútky,
pretože táto nevychádza z objektívne zisteného skutkového stavu a poukazovanie na takúto pohnútku
súd vyslovil bez príčinnej súvislosti k jeho konaniu.

Obžalovaný v písomnom odvolaní navrhol zrušiť rozsudok prvého stupňa a jeho podľa § 285 písm. b/
Tr. por. spod obžaloby oslobodiť.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný H. H. zotrval na podanom odvolaní a navrhol rozhodnúť v zmysle
podaného písomného odvolania a v prípade, že odvolací súd vo vzťahu k vine by bol iného názoru ako

tvrdí obhajoba, navrhol, aby odvolací súd „vylúčil obzvlášť závažnú pohnútku“, ktorú posúdil okresný
súd a aby mu uložil podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom.

Obžalovaný H. H. v písomnom podanom odvolaní podrobne rozobral skutkový stav a navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok z dôvodu jeho nesprávnosti a nezákonnosti v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1

písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por.

Podľa názoru obžalovaného H. záver okresného súdu o vine nezodpovedá skutkovým záverom, pretože
tento záver nevyplýva ani z výpovede obžalovaného H. H., ani z výpovede obžalovaného H. H., ani
z výpovede svedkyne A.. G., prečítanej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. 10. 2015. V tejto

súvislosti poukázal na výpoveď, keď uviedla, že si nepamätá na tento obchodný prípad a ani na
konkrétnu otázku, aké doklady obžalovaný H. H. predložil, sa nevedela vyjadriť.

Obžalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa vychádza z vlastných myšlienkových
konštrukcií, keď uvádza, že obžalovaný H. previedol svoj obchodný podiel spoločnosti Eurotax na H. H..

V písomnom odôvodnení podaného odvolania ďalej rozoberá rozhodnutie okresného súdu o treste,
ktoré považuje za nezákonné a to z toho dôvodu, že súd identifikoval priťažujúcu okolnosť obzvlášť
zavrhnutiahodnú pohnútku v konaní obžalovaného H., pričom výklad súdu vo vzťahu k tejto priťažujúcej
okolnosti je celkom v zjavnom rozpore s obsahom tejto priťažujúcej okolnosti.

Navyše touto zavrhnutiahodnou pohnútkou malo byť získanie majetkového prospechu, čo však je
imanentným znakom skutkovej podstaty úverového podvodu.

V písomnom podanom odvolaní obžalovaný H. H. navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajkyňa obžalovaného zotrvala na písomnom podanom
odvolaní, ďalej podrobne rozobrala vykonané dokazovanie výpoveď svedkyne A.. G., C. L. a navrhla
obžalovaného H. spod obžaloby oslobodiť.

Ďalej poukázala na použitie priťažujúcej okolnosti zavrhnutiahodnej pohnútky a na výklad súdu prvého
stupňa, ktorý je podľa názoru obhajoby taký ojedinelý, že je v rozpore s praxou súdov a v rozpore s
obsahom tohto bodu v trestnom práve.Prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obidvoch obžalovaných, pretože podľa jeho názoru rozsudok
okresného súdu je vo všetkých jeho výrokoch správny a zákonný.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaných H. H. a
H. H. súd dôvodné a to do výroku o uloženom treste.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a

zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaných.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy na hlavnom

pojednávaní a všetky vykonané dôkazy vykonal zákonným spôsobom podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku.

Z vykonaného dokazovania tak, ako na to poukázal okresný súd, aj podľa názoru krajského súdu bolo
preukázané, že obžalovaný H. pri podávaní žiadosti o poskytnutie úveru vystupoval ako H. H. a predložil

bez jeho vedomia kópiu jeho osobných dokladov a falošné doklady preukazujúce bonitu spoločnosti
Eurotax s.r.o. Košice.

Aj krajský súd tu v celom rozsahu poukazuje na výpovede samotných obžalovaných, na výpovede
svedka C. L., V. E. najmä na H. H..

Z výpovede H. H. vyplýva záver, že on obžalovaného H. H. nikdy nepožiadal, aby zadovážil pre
spoločnosť Eurotax motorové vozidlo a potvrdil, že H. H. poskytol svoj občiansky preukaz, aj vodičský
preukaz, avšak nevedel, na aký účel obžalovaný H. H. potrebuje. Až keď sa mu ozval zástupca
spoločnosti ESSOX SK, až vtedy sa dozvedel, že spoločnosť Eurotax s.r.o. nespláca leasingové splátky

vo vzťahu k nejakému motorovému vozidlu. Svedok H. H. potvrdil, že podpis na inkriminovanej zmluve o
poskytnutí úveru nie je jeho, nepodpísal ani obchodné podmienky o úvere, nevyhotovil daňové priznanie
spoločnosti Eurotax s.r.o., hoci tam bolo uvedené jeho meno, a ani ho nepodpísal.

Z výpovede svedka V. E. tak, ako na to poukázal okresný súd, vyplýva, že tento svedok oslovil H. H.,

ktorého poznal ako majiteľa autoservisu a od neho prevzal motorové vozidlo Mercedes C220 CDI 203
Combi, ktoré motorové vozidlo užívala jeho družka asi rok. Po roku ho už nepotreboval a tak ho odovzdal
Y. Y., ktorý ho tiež potreboval pre svoju priateľku alebo družku. Doklady od motorového vozidla mu
odovzdal H. H., ktorý mu aj oznámil v akej výške má spoločnosti ESSOX SK platiť leasingové splátky. Z
výpovede svedka V. P. vyplýva, že uvedené motorové vozidlo tento svedok kúpil od Y. Y. za 2000 alebo

3000 eur, následne ho ponúkol na predaj na internete a kupujúci zo zahraničia si následne auto odtiahli.

Okresný súd ďalej vychádzal zo zmluvy o poskytnutí úveru, z ktorej podľa názoru krajského súdu bolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že túto uzatvorili za spoločnosť ESSOX SK s.r.o. H. H., ako
dlžník ju uzatvorila spoločnosť Eurotax s.r.o. Košice zastúpená H. H.. Z tejto žiadosti vyplýva, že boli

predložené občiansky preukaz a aj vodičský preukaz H. H., ako aj výpis z obchodného registra Eurotax
s.r.o. Košice, v ktorom už bol uvedený konateľ H. H. a potvrdenia o daňových priznaniach spoločnosti
Eurotax.V tejto súvislosti aj krajský súd poukazuje na správu Daňového úradu, z ktorého je zrejmé, že vyššie
citované doklady spoločnosti Eurotax s.r.o. Košice daňovému úradu podané neboli.

V súvislosti s týmto podstatným zhodnotením zisteného skutkového stavu krajský súd v celom rozsahu
dospel k záveru vo vzťahu k objektívnej stránke zločinu úverového podvodu aj u obžalovaného H. H.,
pretože obžalovaný ako zástupca oprávnený konať v mene poškodenej spoločnosti ESSOX SK s.r.o.
umožnil získať úver tomu, o kom vedel, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

Krajskýsúdďalejpoukazujenaveľmipodrobnézdôvodnenieúmyslu,t.j.subjektívnejstránkyuobidvoch
obžalovaných, ktoré podrobne rozviedol okresný súd a ktoré považuje za úplne vyčerpávajúce a nemá
k tomu čo dodať.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie obidvoch obžalovaných vo vzťahu k vine považoval za
nedôvodné, pretože sa v celom rozsahu stotožnil so zákonným zistením skutkového stavu, ako aj

právnou kvalifikáciou konania obžalovaných ako zločinu úverového podvodu u obžalovaného H. H.
podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a u obžalovaného H. H. ako zločinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Krajský súd sa na podklade podaných odvolaní ďalej zaoberal namietanými uloženými trestami u

obžalovaného H. H. a obžalovaného H. H. tak, ako to podrobne rozviedol vyššie a to najmä k namietanej
priťažujúcej okolnosti, ktorú uznal okresný súd a to v zmysle § 37 písm. a/ Tr. zák. to, že obžalovaní
spáchali trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky.

Pri preskúmaní druhu a výšky trestu u obidvoch obžalovaných krajský súd zistil, že okresný súd uložil

obžalovaným nepodmienečné tresty odňatia slobody vo výmere troch rokov a prihliadal na ustanovenie
§ 34 Tr. zák. a na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., t . j. na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Okresný súd ako jedinú poľahčujúcu okolnosť u obidvoch obžalovaných kvalifikoval to, že obžalovaní
pred spáchaním trestného činu viedli riadny život podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.

Okresný súd ďalej priznal priťažujúcu okolnosť, t. j. že obžalovaní spáchali trestný čin z obzvlášť
zavrhnutiahodnej pohnútky § 37 písm. a/ Tr. zák. Podľa názoru okresného súdu išlo o takú
pohnútku, ktorá je v príkrom rozpore s morálkou občianskej spoločnosti a svedčí o morálnej
bezcitnosti, o bezohľadnom sebectve, o pohŕdavom postoji k základným ľudským hodnotám. Obžalovaní

neváhali zneužiť údaje inej osoby a vedeli, že ich konanie spôsobuje nielen majetkovú ujmu, ale aj
nebezpečenstvo trestného stíhania. Podľa názoru okresného súdu spáchania trestného činu úverového
podvodu je veľmi rozšírenou trestnou činnosťou a preto prísnejší postih páchateľa sa vyžaduje aj z
hľadiska generálnej prevencie.

Krajský súd vo vzťahu k podanému odvolaniu do trestu a namietanej uznanej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. a/ Tr. zák. sa s názorom okresného súdu, ktorý prezentoval v napadnutom rozsudku,
nestotožňuje.

Z citácie ustanovenia § 37 písm. a/ Tr. zák. podľa názoru krajského súdu vyplýva, že obzvlášť

zavrhnutiahodná pohnútka je taká, a tu krajský súd poukazuje na zaužívanú súdnu prax, ktorá vyplýva
z postoja páchateľa k základným ľudským hodnotám ako je ľudský život, napríklad zneužitie dieťaťa,
závislej osoby, morálna zvrhlosť, bezcitnosť a bezohľadné sebectvo.

Krajský súd pri takomto stručnom výklade priťažujúcej okolnosti dospel k záveru, že z konania obidvoch

obžalovaných nemožno vyvodiť zákonné kritériá uznania priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. a/
Tr. zák., pretože podľa názoru krajského súdu išlo o druhovo zhodné konanie obidvoch obžalovaných,
ktoré možno podradiť ako bežné páchanie tohto trestného činu, t. j. úverového podvodu a to aj vo vzťahu
ku konkrétnej skutkovej podstate trestného činu úverového podvodu.

Tento svoj záver krajský súd odôvodňuje celkovým konaním obidvoch obžalovaných, ich vyhodnotenými
osobami, ktorí doposiaľ viedli riadny život. Z tohto hľadiska komplexne nemožno vyhodnotiť ich
konanie za pričítania priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. a/ Tr. zák. a podľa názoru krajského
súdu ani vo všeobecnosti nemožno akceptovať názor prvostupňového súdu, že prísnejší postih uobidvoch obžalovaných sa vyžadoval aj z hľadiska generálnej prevencie, keďže páchanie trestného činu
úverového podvodu je veľmi rozšírené. Je nesporné, že tresty sa majú ukladať aj z hľadiska generálnej
prevencie, ale vždy aj v súvislosti z hľadiska generálnej prevencie treba hodnotiť celkové konanie, ako

aj osoby páchateľov a nielen všeobecne hodnotiť, že prísnejší postih je namieste práve preto, lebo tento
druh trestnej činnosti je rozšírený.

Vtejtosúvislostikrajskýsúdpoukazujeajnazákonomurčenúvýmerutrestuodňatiaslobodypritrestnom
čine úverového podvodu v zmysle § 222 ods. 3 Tr. zák., kde je trestná sadzba tri až desať rokov, ak podľa

písm. a/ spôsobí väčšiu škodu, ktorá dostatočne vystihuje potrestanie páchateľov uznaných vinnými
podľa § 222 ods. 3 Tr. zák.

Krajský súd preto na poklade podaných odvolaní, keďže bol namietaný aj uložený trest u obidvoch
obžalovaných, zrušil napadnutý výrok o uloženom treste u obidvoch obžalovaných a sám rozhodol tak,
že obidvom obžalovaným uložil tresty odňatia slobody vo výmere 3 rokov a výkon trestu u obidvoch

obžalovaných podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za uloženia probačného dohľadu za použitia § 51 ods. 2 Tr.
zák. odložil na skúšobnú dobu u obidvoch obžalovaného na dobu jedného roka.

Priukladanítýchtotrestovkrajskýsúdprihliadalnapoľahčujúcuokolnosťuobidvochobžalovanýchpodľa
§ 36 písm. j/ Tr. zák., t. j., že viedli riadny život a prihliadal aj na samotné konanie obidvoch obžalovaných

a aj na následok, ktorý bol spôsobený. Súd sa riadil ustanovením § 51 ods. 1, podľa ktorého „súd môže
za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúci
tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.“.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. (podmienky, za ktorých je možné použiť ustanovenie § 51) súd môže

podmienečne odložiť výkon trestu neprevyšujúci dva roky

a/ ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje a na okolnosti prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Krajský súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 51 v súvislosti s
ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože dospel k záveru, že vzhľadom na vyhodnotenie
osoby obidvoch obžalovaných, aj na okolnosti prípadu má zato, že zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu u obidvoch obžalovaných výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

V súvislosti s ustanovením § 51 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obidvom obžalovaným podľa § 51 ods. 4 písm.
g/ povinnosť spočívajúcu podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu práve
na zabezpečenie a dosiahnutie účelu, aby obidvaja obžalovaní sa už nedopustili pro futuro podobného
trestného činu.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.