Uznesenie Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 30Cb/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200031
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adrián Pažúr
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7116200031.11

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: International Investment Development Holding a. s.,
so sídlom Trenčianska 57, Bratislava 821 09, IČO: 35 875 551, právne zastúpený KRAL PARTNERS
s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143 proti žalovanému: 1/ UNIPHARMA - 1. slovenská
lekárnickáakciováspoločnosť,Opatovskácesta4,Bojnice97201,IČO:31625657,2/PHARMAEDUCA
s.r.o., Opatovská cesta 4, Bojnice 972 01, IČO: 36 304 697, žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení:

JUDr. Oľga Rosulegová, advokátka, Hrabový chodník 4, 831 01 Bratislava, žalovaný v 2. rade právne
zastúpený JUDr. Ladislav Kuruc, advokát, Hrabový chodník 4, 831 01 Bratislava, 3/ Ergomed Poliklinika,
s.r.o., Moldavská cesta 21/A, Košice 040 11, IČO: 36 751 103, v konaní o náhradu škody, o návrhu
žalovaného v 1/ rade na zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade

r o z h o d o l :

I. Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamieta.

II. O nároku na náhradu trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 08.01.2016 navrhol, aby súd uložil žalovanému v 1/ a 2/ rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 45.000.000,- Eur ako náhradu škody, žalovanému v 3/ rade
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000,- Eur.

2. Súčasne s podanou žalobou vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia.

3. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol Okresný súd Košice II uznesením č.k.
30Cb/1/2016-219 z 02.02.2016, ktorým vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu
vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol.

4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (v tom čase súd prvého stupňa) uviedol, že predbežné
opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacich na
dočasnézabezpečenieochranyporušenýchaohrozenýchprávúčastníkovkonania,pričomjehopoužitie
je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predpoklady nariadenia predbežného opatrenia

sú jednak stanovené výslovne v právnej úprave a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna
teória a súdna prax. Nariadenie predbežného opatrenia v smere, aby dočasne boli upravené pomery
účastníkovkonaniaprichádzadoúvahyvtedy,aksúosvedčenéaspoňzákladneskutočnostiumožňujúce
urobiť záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (aby bolo
zrejmé, že v konaní vo veci samej nie je nárok očividne vylúčený) a záver, že bez okamžitej i keď
dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo (nárok) účastníka ohrozené. Ohrozenie, spočívajúce

v nebezpečenstve vzniku nenahraditeľnej ujmy, musí byť konkrétne, a ten, kto predbežné opatrenie
navrhuje, musí uviesť také údaje, ktoré toto ohrozenie osvedčujú. Zároveň v prípade, ak ide o nariadeniepredbežného opatrenia v smere, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, v konaní musí byť
navrhovateľ vecne legitimovaný, pričom z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že
pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
Nakoľko ide o predbežné opatrenie, nemusia byť navrhovateľom uvádzané údaje preukázané, postačuje
ich osvedčenie. Ak by sa pred vydaním predbežného opatrenia vyžadovalo nepochybné preukázanie
nárokuvprocesedokazovania,nebolbyrozdielmedzikonečnýmrozhodnutímapredbežnýmopatrením.
Z obsahu žaloby vo veci samej, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a po oboznámení s

predloženými a označenými listinnými dôkazmi mal súd za to, že navrhovateľ osvedčil skutočnosti
umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby
bolo zrejmé, že v konaní vo veci samej nie je nárok očividne vylúčený. Zároveň osvedčil aj konkrétne
ohrozenie, spočívajúce v nebezpečenstve vzniku nenahraditeľnej ujmy. V tomto prípade osvedčenie
skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, vyplýva z toho, že žalobca na základe správania druhej potenciálnej zmluvnej strany v

dobrej viere, že predpokladaná zmluva bude uzavretá, zamýšľal a skutočne mal reálne dojednanú
možnosť nehnuteľnosti prenajať, dať do podnájmu, a inkasovať dohodnuté nájomné, kedy iba konanie
žalovaných v 1/ a 2/ rade mu znemožnilo tak urobiť. Podľa súdu v tomto prípade teda osvedčil
existenciu protiprávneho úkonu (porušenie prevenčnej povinnosti), vznik škody, príčinnú súvislosť medzi
konaním žalovaných v 1/ a 2/ rade a vznikom škody a zavinenie žalovaných v 1/ a 2/ rade. V tomto

prípade osvedčenie konkrétneho ohrozenia, spočívajúce v nebezpečenstve vzniku nenahraditeľnej
ujmy, vyplýva z konania žalovaného v 1/ rade, ktorý verejne prezentuje uskutočnenie racionalizačných
opatrení smerujúcich predovšetkým k sústredeniu podnikateľskej činnosti žalovaného v 1/ rade výlučne
a len na tzv. core business (verejné vyhlásenie o predaji nemocníc pre TA SR), ako aj z konania
žalovaného v 1/ a 2/ rade, kedy žalovaný v 1/ rade po uzatvorení Dohody previedol na žalovaného

v 2/ rade nehnuteľnosti, ktoré mali byť zamenené za Športhotel, z čoho možno dôvodne uvažovať,
že žalovaný v 2/ rade, ktorého jediným spoločníkom je žalovaný v 1/ rade, mieni svoj majetok znížiť
resp. zmeniť jeho zloženie. Z uvedených dôvodov sa preto súd stotožnil zo skutkovými a právnymi
dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade v smere
dočasnej úpravy pomerov - zákazu nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom vo výrokovej

časti rozhodnutia, avšak iba vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kde mal preukázané nepochybne vlastnícke
právo žalovaného v 1/ rade. Súd sa stotožnil aj zo skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade v smere dočasnej úpravy pomerov - zákazu
nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, avšak tiež iba vo
vzťahu k nehnuteľnostiam, kde mal preukázané nepochybne vlastnícke právo žalovaného v 2/ rade.

Zároveň, nariadením predbežného opatrenia v smere dočasnej úpravy pomerov - zákazu nakladať
s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, nevzniká žalovanému v
1/ a 2/ rade taká ujma, ktorá by bola neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia
získal navrhovateľ t.j. takéto dočasné obmedzenie vlastníckeho práva možno od neho spravodlivo
požadovať. Primeranosť rozsahu navrhovaného predbežného opatrenia súd vyvodil zo skutočnosti, že

žalovanému v 1/ rade, ani žalovanému v 2/ rade, nevznikne žiadna ujma na ich vlastníckom práve,
nakoľko dotknuté nehnuteľnosti môžu užívať na účely, na ktoré sú určené, a na ktoré ich užívajú aj v
čase do nariadenia predbežného opatrenia, pričom ich podnikateľská činnosť nie je obmedzená. Súd
ale nevyhovel žalobcovi v časti návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému
v 1/ a 2/ rade v smere dočasnej úpravy pomerov - zákazu nakladať aj so spoluvlastníckymi podielmi

nehnuteľností, pretože pokladal za primerané a spravodlivé obmedziť nakladanie iba pre nehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1/ a 2/ rade. Pokiaľ sa žalobca v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia domáhal aj uloženia povinnosti žalovanému v 1/ a 2/ rade zdržať sa nakladania
s finančnými prostriedkami na ním vymedzených bankových účtoch, súd návrhu v tejto časti nevyhovel,
pretože by účastníkovi konania takýmto spôsobom neprimerane zasiahol do jeho vlastníckeho práva

(podstatným spôsobom by mohol obmedziť resp. zamedziť podnikateľskú činnosť žalovaných v 1/ a 2/
rade v smere predmetov činnosti zapísaných v obchodnom registri). Zároveň, pokiaľ sa žalobca domáhal
uloženiapovinnostižalovanémuv2/radezdržaťsanakladaniasfinančnýmiprostriedkaminabankových
účtoch, ktorých je majiteľom, súd návrhu tiež v tejto časti nevyhovel, pretože rovnako, ako v prípade
žalovaných v 1/ a 2/ rade by takýmto spôsobom neprimerane zasiahol do jeho vlastníckeho práva,

navyše takto vymedzený petit je neurčitý a nevykonateľný, keďže nie je zrejmé, ktorými bankovými
účtami a v ktorých peňažných ústavoch mu súd má zakázať nakladať.5. Proti rozhodnutiu, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol podal odvolanie žalobca.

6. Proti výrokom rozhodnutia, ktorým súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel podali
odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2Cob/45/2016-383 z 18.04.2016 potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

8. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Košiciach okrem iného uviedol, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia, poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a preto nepovažuje
za potrebné jeho znenie znovu opakovať. Len na zdôraznenie správnosti odvolaniami žalovaného v
1/ a 2/ rade napadnutého výroku rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že účelom

predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a
povinnostiach účastníkov konania v predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než
v konaní o predbežnom opatrení. Súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov
konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného
opatrenia domáha. Predbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a

môže byť kedykoľvek za návrh zrušené. Vo vzťahu k názoru súdu prvého stupňa o osvedčení nároku
žalobcu pre potreby predbežného opatrenia žalovaní v 1/ a 2/ rade neuviedli okrem nesúhlasu s týmto
názoromžiadnuprávnurelevantnúargumentáciu,ktorábyuvedenýnázorvychádzajúcizprávnejúpravy
predbežného opatrenia podľa O.s.p. spochybnila. K žalovaným v 1/ a 2/ rade uvádzaným nesprávnym
skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov je potrebné uviesť, že súd pred nariadením

predbežného opatrenia nevykonáva dokazovanie v rozsahu ako pred vydaním rozhodnutia vo veci
samej, pretože ak by súd mal povinnosť vykonať pred nariadením predbežného opatrenia dokazovanie,
potom by nebol rozdiel medzi nariadeným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej. Pokiaľ
ide o námietku miestnej príslušnosti, súd prvého stupňa nepochybil, pretože podľa § 74 ods. 2 O.s.p.
na nariadenie predbežného opatrenia je príslušný súd, ktorý je príslušný aj na konanie vo veci samej.

Žalovaný v 3/ rade má sídlo v obvode Okresného súdu Košice II, preto na nariadenie predbežného
opatrenia bol miestne príslušný Okresný súd Košice II. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd
prvého stupňa predbežným opatrením zakázal nakladať žalovaným v 1/ a 2/ rade s majetkom alebo
jeho časťou len v takom rozsahu, ktorý s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaných v 1/ a 2/
rade je primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený. Odvolací súd taktiež dospel k záveru,

že nariadeným predbežným opatrením, a to aj s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaných v
1/, 2/ a 3/ rade je nariadené predbežné opatrenie dostatočné.

9. Návrhom doručeným súdu 11.01.2017 sa žalovaní v 1/ a 2/ rade domáhali zrušenia neodkladného
opatrenia, kedy navrhli, aby súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn.

30Cb/1/2016 zo dňa 02.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Cob/45/2016 zo dňa 18.04.2016, v plnom rozsahu.

10. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Košice
II č.k. 30Cb/1/2016-554 zo dňa 15.03.2017, ktorým bol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia

zamietnutý. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia, súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia
zamietol, pretože v tomto štádiu konania nedošlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne
neodkladné opatrenia nariadené (nedošlo k procesnému dokázaniu toho, že neodkladné opatrenie
nemalo byť nikdy nariadené).

11. Návrhom doručeným súdu 14.06.2017 sa žalovaný v 1/ rade domáhal zrušenie neodkladného
opatrenia, kedy navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb
1/2016 zo dňa 02.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 2Cob/45/2016 zo dňa 18.04.2016 a to vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ktorý (návrh)
okrem iného odôvodnil nasledovne:

- „Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 02.02.2016 nariadil predbežné opatrenie (ďalej len
„uznesenie“), ktorým žalovanému 1/ uložil do právoplatného skončenia vo veci samej povinnosť zdržať
sa nakladania s nehnuteľnosťami uvedenými v uznesení, a to najmä v rozsahu ich predaja, darovania,
zamenenia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, daním do nájmu, vložením do majetku inejobchodnej spoločnosti. rovnako súd prvej inštancie žalovanému 2/ uložil do právoplatného skončenia
vo veci samej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami uvedenými v uznesení, a to najmä v
rozsahu ich predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, daním do nájmu,

vložením do majetku inej obchodnej spoločnosti, v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
- voči vyššie uvedenému uzneseniu podal žalobca, ako aj žalovaní 1/ a 2/ v zákonnej lehote
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
18.04.2016, sp. zn. 2Cob/45/2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil,

- žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 12.05.2016
namietali miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice II, v ktorej podrobne poukázali na jej účelové
založenie iba na základe sídla žalovaného 3/, ktorý sa stal súčasťou pre konanie iba na základe Zmluvy
o novácii záväzku a o pristúpení k záväzku zo dňa 15.10.2015, na základe ktorej žalovaný 3/ pristúpil k
údajnému záväzku žalovaných 1/ a 2/, táto zjavná účelovosť a špekulatívnosť konania žalobcu pramení
okrem iného aj zo samotného textu návrhu vo veci samej, v ktorom žalobca vôbec bližšie nezdôvodňuje

postavenie žalovaného 3/,
- súd prvej inštancie sa k tejto námietke žalovaných 1/ a 2/ do dnešného dňa vôbec nevyjadril, pričom
nemožno považovať túto námietku za už rozhodnutú uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
18.04.2013, sp. zn. 2Cob/45/2016, ktorým potvrdil uznesenie prvej inštancie, v ktorom konštatoval, že
pokiaľ ide o námietku príslušnosti, s poukazom na ustanovenie § 74 ods. 2 O.s.p. súd prvého stupňa

nepochybil, nakoľko podľa ustanovenia § 84 O.s.p. je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému
návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak a keďže žalovaný 3/ má sídlo v obvode Okresného
súdu Košice II, preto na nariadenie predbežného opatrenia bol aj miestne príslušný,
- možno konštatovať, že pokiaľ by sa Krajský súd v Košiciach riadne zaoberal námietkou voči miestnej
nepríslušnosti, dospel by jednoznačne k záveru, že miestna príslušnosť Okresného súdu Košice II bola

založená na neexistujúcom právnom úkone, a teda nie je založená v súlade so zákonom, čím dochádza
k porušeniu ustanovenia čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, v ktorom je upravená zásada, že nikoho nemožno
odňať jeho zákonnému sudcovi, žalovaný 1/ v plnom rozsahu odkazuje na svoje písomné podanie zo
dňa 12.05.2016,
- žalovaní 1/ a 2/ písomným návrhom zo dňa 29.12.2016, doplnený písomným podaním zo dňa

27.01.2017 žiadali zrušenie neodkladného opatrenia, ktorý súd prvej inštancie uznesením zo dňa
15.03.2017 zamietol s odôvodnením, že pokiaľ bolo neodkladné opatrenie nariadené z dôvodu potreby
bezodkladne upraviť pomery, k jeho zrušeniu môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý
bolo pôvodne nariadené, ktoré môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo
nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov,

prípadne, že v konaní sa následne na základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných
podmienok nariadenia neodkladného opatrenia,
- s poukazom na odbornú literatúru aj rozhodnutia všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej
republiky žalovaní 1/ a 2/ konštatujú, že pri aplikácii ustanovenia § 334 CSP (77 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) súd posudzuje návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nielen z

hľadiska pominutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, ale aj z hľadiska toho, či
v čase jeho nariadenia vôbec existovali zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia,
ak súd zistí, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky na jeho
nariadenie, je povinný neodkladné opatrenie zrušiť,
- na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie, v rozsahu výsluchov strán a žalobcom navrhnutých

svedkov,
- žalovaný 1/ zastáva názor, že po výsluchu Mgr. Nikodémusa, štatutárneho orgánu žalovaného 1/, je
jednoznačná neexistencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, tak ako to deklaruje od začiatku
tohto konania, tento logicky vysvetlil časový sled udalostí, dôvody a spôsob parafovania Dohody o
budúcom vyporiadaní zo dňa 23.12.2014, pričom by nemalo unikať pozornosti súdu prvej inštancie, že

k uzavretiu zmlúv o prevode nehnuteľností zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ došlo pred podpisom
vyššie uvedenej dohody, a to dňa 04.12.2014 a k povoleniu vkladu zo strany katastra došlo až po tejto
dohode, čo je v rozpore s konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 4. odôvodnenia uznesenia zo
dňa 15.03.2017, že žalovaný 1/ mal na žalovaného 2/ previesť nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom
zámeny so Športhotelom až po uzavretí tejto dohody,

- na pojednávaní tak žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ logicky vysvetlili dôvod tohto prevodu nehnuteľností,
a to kvôli hlavnému predmetu podnikania žalovaného 2/ v oblasti cestovného ruchu a nie tak ako sa to
snaží deklarovať žalobca, za účelom znižovania svojho majetku, resp. jeho zmeny,- navyše podstatným a nemenným faktom ostáva, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zámeny
so Športhotelom sú vo vlastníctve žalovaného 2/, nie žalovaného 1/, ktorý nevystupoval ani ako zmluvná
strana pri rokovaniach o zámene nehnuteľností, zjavne sa žalovaný 2/ tobôž ani žalovaný 1/ nepokúšali

zabavovať svojho majetku, pokiaľ v júni 2015 došlo k ukončeniu rokovania o zámene zo strany Mgr.
Kočnera (viď listinný dôkaz - e-mail zo dňa 10.06.2015, nachádzajúci sa v spise) a predbežné opatrenie
súdu nariadil až 02.02.2016, z čoho je zrejmé, že pokiaľ by žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/ (ako subjekt
ovládaný žalovaným 1/) mali záujem znižovať svoj majetok, mali na to dostatok času, je nutné preto
zdôrazniťopätovneneosvedčenietakéhosprávaniasažalovaného1/ažalovaného2/,ktorébysvedčalo

o reálnom zbavovaní sa svojho majetku (predajom za nízku cenu, darovaní, alebo zámenou za veci
nižšej hodnoty a pod), nakoľko nie každé realizovanie svojho práva vlastniť a scudziť svoj majetok
znamená nevyhnutne konať s cieľom znižovania svojho majetku,
- za nedôveryhodné možno považovať výsluchy svedkov S. a C., ktorí sú zjavne osoby blízke Mgr.
Kočnerovi, o čom svedčí aj fakt, že pokiaľ by sa skutočne venovali na stretnutí dňa 237.04.2015, na
ktorom tvrdia, že boli prítomní, prečítaniu si Zmluvy o úvere a o uzavretí budúcej zámennej zmluvy ako to

jednoznačne prezentoval svedok S., v tom čase konateľ MOUNTAIN GATE & Spa, s.r.o. na svoju česť a
zodpovednosťnapojednávanídňa01.06.2017,potombymalurčitevedomosťotom,sktorýmsubjektom
mala byť zmluva uzavretá, a to žalovaný 2/ a nie žalovaný 1/ ako to spolu so C. sa snažili prezentovať, v
kontexte samozrejme tvrdení žalobcu a v rozpore s listinnými dôkazmi, navyše predloženými žalobcom,
s cieľom navodiť súdu prvej inštancie dojem, že zmluvnou stranou mal byť aj žalovaný 1/, navyše svedok

C. jasne uviedol, že Zmluvu o úvere a o uzavretí budúcej zámennej zmluvy na stretnutí dňa 27.04.2015
čítal iba Mgr. Kočner ako znalý celého obchodu, ktorý ho aj zastrešoval,
- žalovaný 1/ konštatuje, že pri nahliadaní do súdneho spisu bolo zistené. že žalobca bol oslobodený
od súdneho poplatku v celom rozsahu, ktoré uznesenie mu však do dnešného dňa nebolo doručené,
rovnako ani žalovanému 2/,

- z doterajšieho konania je navyše zjavné, že sa iba potvrdzujú doterajšie námietky miestnej
nepríslušnosti tunajšieho súdu účelovo a nezákonne založenej na sídle žalovaného 3/, nakoľko tento
sa vôbec nedostavuje na pojednávania, nevyužíva prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
nezaujíma žiadne písomné ani ústne stanoviská k predmetu sporu vo vzťahu k nemu, nevyjadruje sa k
dôvodnosti, resp. k nedôvodnosti nároku žalobcu uplatneného voči nemu,

- záverom žalovaný 1/ opätovne poukazuje na svoje písomné podanie zo dňa 27.01.2017 - Doplnenie
návrhužalovaných1/a2/nazrušenieneodkladnéhoopatreniaodôkazlistinou,konkrétnenapredložené
listinné dôkazy, a to
o Dôvody predaja apartmánov v SKI HOTEL UNIPHARMA APARTMENS, súp. č. 198, k. ú. M.
zo spoločnosti UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť na dcérsku spoločnosť

PHARMAEDUCA s.r.o. zo dňa 18.01.2017 spolu s prílohami,
o Stanovisko k dopadu predbežného opatrenia na čerpanie úverov zo dňa 18.01.2017,
o Použitie prostriedkov z predaja nemocníc v r. 2014 zo dňa 18.01.2017 spolu s prílohou,
o Investičné aktivity spoločnosti UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť v r.
2015-2017,

z ktorých obsahu jednoznačne vyplýva, že nariadené neodkladné opatrenie negatívnym spôsobom
ovplyvňuje a obmedzuje celkovú podnikateľskú činnosť žalovaného 1/, a teda možno vysloviť záver, že
jeho existenciou vzniká ujma na vlastníckych právach žalovaného 1/, ktorá jednoznačne je neprimeraná
výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získal žalobca, už aj s prihliadnutím na žalobcovo
oslobodenie od súdneho poplatku, nakoľko je zrejmé, že aj v prípade úspechu žalovaného 1/ a

žalovaného 2/ vo veci samej, uplatnenie si náhrady škody v zmysle § 340 CSP vzhľadom na
nemajetnosť žalobcu, bude neúčelné“.

12. K podanému návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia sa vyjadril žalobca v podaní doručenom
súdu 29.06.2017 v ktorom okrem iného uviedol, že:

- „žalovaný 1/ v úvodných statiach návrhu opätovne (tak ako to už urobil vo svojom predchádzajúcom
návrhunazrušenieneodkladnéhoopatrenia)poukazujenato,žepísomnýmpodanímzodňa12.05.2016
namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice II,
- napriek tomu, že žalobca stále a v celom rozsahu zotrváva na svojej doterajšej argumentácii k
vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice II, ktorá (okrem iného) tvorí aj

obsah jeho písomného podania označeného ako vyjadrenie žalobcu k námietke žalovaného 1 a
žalovaného 2 voči miestnej nepríslušnosti zo dňa 15.06.2016 (ďalej aj len ako „vyjadrenie“), predsa len
považuje za potrebné reagovať na tvrdenie žalovaného 1, že súd prvej inštancie sa k námietke miestnej
nepríslušnosti do dnešného dňa vôbec nevyjadril, toto tvrdenie žalovaného 1 nie je pravdivé,- na pojednávaní konanom dňa 06.04.2017 súd výslovne konštatoval, že „pokiaľ sa týka námietky
miestnej nepríslušnosti, túto námietku miestnej nepríslušnosti, súd riešil už pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení a táto námietky miestnej nepríslušnosti bola pani advokátka vyriešená, koniec

koncov bola potvrdená aj odvolacím súdom, žiadne iné nové skutočnosti ste dosiaľ nepredložili a
neprekladáte. Ja len poukazujem na súčasný platný stav a § 42 CSP. Ak už teda vlastne z hľadiska
miestnej príslušnosti súd tak prvoinštančný, ako aj v tom čase i odvolací, bol toho názoru, že miestna
príslušnosť trvá od začiatku do konca, a teda ak bol súd príslušný na nariadenie v tom čase predbežného
opatrenia, je príslušný aj na konanie vo veci.“,

- vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie sa k námietke miestnej nepríslušnosti
celkom jasne vyjadril tak, že túto námietku považuje za nedôvodnú,
- vo vzťahu k namietanej procesnej pasivite žalovaného 3 žalobca poukazuje na zásadu „vigilantibus
iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve, a a podľa ktorej „práva patria bdelým“ (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, v

slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné
a iné, to platí obdobne aj o využívaní procesných oprávnení príslušnej strany sporu, je predovšetkým
v záujme samotného žalovaného 3, aby bol v súdnom konaní dostatočne aktívny, pokiaľ tak nečiní,
pravdepodobne si dostatočne neuvedomuje prípadné právne následky s tým spojené, takéto pasívne

správanie žalovaného 3 však nemá (a ani nemôže mať) podľa názoru žalobcu žiadny vplyv na založenie
miestnej príslušnosti Okresného súdu Košice II,
- súd pri rozhodovaní o zrušení neodkladného opatrenia podľa ust. § 334 CSP skúma, či medzi spornými
stranami došlo k relevantnej zmene pomerov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, či tieto
dôvody celkom odpadli, súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia teda znovu

v plnom rozsahu dôvody opodstatňujúce nariadenie neodkladného opatrenia neskúma,
- vzhľadom na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd len z osvedčených
skutočností, možno ho v zmysle ust. § 334 CSP zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa
následne na základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia,

- žalobca je toho názoru, že žalovaný 1 v návrhu neuvádza žiadne podstatné tvrdenia, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zrušenie neodkladného opatrenia,
- žalovaný tvrdí, že po výsluchu Mgr. Juraja Nikodémusa, člena štatutárneho orgánu žalovaného 1,
je jednoznačná neexistencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1, s týmto názorom sa žalobca
nestotožňuje, vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalovaného 1 žalobca uvádza, že okruh strán sporu

určuje žalobca vychádzajúc z hmotného práva, vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorej svedčí
stav z hmotného práva, teda tomu kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia),
o ktorých sa v konaní rozhoduje, žalobca je presvedčený, že v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčil a v súdnom konaní dokonca preukázal existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným 1, čo jednoznačne vyplýva z predložených listinných dôkazov, z výsluchu štatutárneho
orgánu žalobcu ako aj z výsluchu svedkov (i.e. B. S. a P.. N. C.,
- navyše, žalovaný 1 dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane výlučne
a len na základe výsluchu člena štatutárneho orgánu žlovaného 1 Mgr. Juraja Nikodémusa, pričom
v tejto súvislosti výsluchy svedkov B. S. a P.. N. C. označil za výsluchy nedôveryhodné, žalobca má

za to, že dôveryhodnosť týchto svedkov by mohla byť v súdnom konaní spochybnená napríklad v
prípade preukázania nepravdivosti ich svedeckej výpovede inými dôkaznými prostriedkami označenými
žalovaným 1, žalovaný 1 však v súdnom konaní žiadny taký dôkazný prostriedok neprodukoval, ale
obmedzil sa iba na všeobecné a ničím nepodložené konštatovanie, že títo svedkovia sú zjavne osoby
blízke Mgr. Marianovi Kočnerovi, keďže ten mal celú zámenu zastrešova, keďže žalovaný 1 žiadne

relevantné dôkazné prostriedky na preukázanie nedôveryhodnosti svedkov B. S. a P.. N. C. neoznačil,
žalobca považuje túto námietku žalovaného 1 za neopodstatnenú,
- žalobca s poukazom na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcom bode tohto vyjadrenia zastáva
názor, že žalovaný 1 celkom zjavne nehodnotí všetky doteraz v súdnom konaní vykonané dôkazy (každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti), ale len jediný dôkaz svedčiaci v prospech

ním prezentovaného názoru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane, a to výsluch člena
štatutárneho orgánu žalovaného 1 Mgr. Juraja Nikodémusa, žalovaný 1 tak do procesu hodnotenia
dôkazov nezahrnul skutočnosti a dôkazy, ktoré uvedenému právnemu záveru nenasvedčujú, žalobcapreto takýto postup žalovaného 1 hodnotí ako postup zjavne účelový a smerujúci len k dosiahnutiu
zrušenia neodkladného opatrenia,
- v súvislosti s namietaným nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, žalobca považuje za potrebné

upriamiť pozornosť súdu na podanie žalovaného 1 a žalovaného 2 zo dňa 07.07.2015 označené ako
Návrh na zriadenie práca cesty (§ 151o ods. 3 OZ) a návrh na vydanie predbežného opatrenia (§ 574
a nasl. O.s.p.), v ktorom žalovaný 1 výslovne uviedol, že a) následne medzi žalovaným 1, žalobcom a
Mgr. Mariánom Kočnerom prebehli rokovania, výsledkom ktorých bola Dohoda o budúcom vysporiadaní
zo dňa 23.12.2014, podpísaná dňa 24.12.2015, kde sa žalovaný 1 a Mgr. Marián Kočner, ktorý je

zároveň štatutárom žalobcu dohodli na výmene apartmánov, ktoré sú t.č. vo vlastníctve žalovaného 2 s
predpokladaným dátumom výmeny december 2015 až január 2016“ a b) dňa 04.06.2015 sa uskutočnilo
posledné rokovanie medzi zástupcami žalovaného 1 a zástupcami žalobcu v súlade s podpísanou
Dohodou o budúcom vysporiadaní zo dňa 24.12.2014“, z obsahu uvedeného podania bezpochyby
plynie, že v konaní o zriadenie práva cesty, ktoré časovo predchádza súdnemu konaniu, sám žalovaný
1 uviedol, že rokovania o zámene prebiehali medzi žalobcom a žalovaným 1, ktoré skutkové tvrdenie

teraz v súdnom konaní účelovo popiera, mení a prispôsobuje dôkaznej situácii,
- z týchto dôvodov, pre účely rozhodnutia o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, žalobca
považuje námietku žalovaného 1 o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane za nedôvodnú,
- žalobca pri tejto príležitosti iba pre úplnosť dodáva, že žalovaný 1 aj napriek existencii neodkladného
opatrenia, v minulosti prejavil vôľu nakladať (disponovať) s nehnuteľnosťami zapísanými na Liste

vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: S., Obec: S., Katastrálne územie: S., Liste vlastníctva číslo
XXXX, vedenom pre Okres: Bratislava V, Obec: BA-m.č. S., Katastrálne územie: S. a Liste vlastníctva
čísloXXXX,vedenompreOkres:Kežmarok,Obec:N.F.,Katastrálneúzemie:N.F.atieto(nehnuteľnosti)
previesť na tretie osoby, prípadne ich zaťažiť, na túto skutočnosť pritom žalobca poukázal v bode
(11) svojho predchádzajúceho vyjadrenia zo dňa 30.01.2017 k návrhu žalovaného 1 a žalovaného 2

na zrušenie neodkladného opatrenia, to len potvrdzuje, že neodkladné opatrenie bolo vo vzťahu k
žalovanému 1 nariadené dôvodne,
- pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného 1, že neodkladné opatrenie negatívnym spôsobom ovplyvňuje
a obmedzuje jeho celkovú podnikateľskú činnosť, žalobca uvádza, že táto skutočnosť nemôže byť
(a ani nie je) dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia: žalobca v tejto súvislosti dodáva, že

neodkladné opatrenie sa obmedzuje len na zákaz práva s nehnuteľnosťami nakladať v rozsahu ich
predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, daním do nájmu, vložením do
majetku inej obchodnej spoločnosti, nie však vo výkone iných podnikateľských aktivít žalovaného 1,
- žalobca preto zastáva názor, že v danej veci dôvody nariadenia neodkladného opatrenia pretrvávajú,
tieto nepominuli, a to z dôvodu, že nedošlo k zmene skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia a vo veci naďalej prebieha konanie“.

13. Žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 3/ rade sa k podaniu žalovaného v 1/ rade po uplynutí 15 dňovej
lehoty písomne nevyjadrili.

14. Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. [§ 334
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)].

15. O zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch
neodkladnéhoopatreniapodľa§334a338majúdotknutésubjektyprávovyjadriťsaknávrhunazrušenie

neodkladného opatrenia. [§ 339 CSP]

16. Predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. [§ 471 ods.
1 CSP].

17. Nová právna úprava (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) dôsledne dodržiava princíp
okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa
použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
(v tomto prípade došlo k nariadeniu predbežného opatrenia 02.02.2016), k zrušeniu neodkladného

(predbežného) opatrenia teda môže dôjsť iba na základe príslušných ustanovení Civilného sporového
poriadku.18. Od zániku neodkladného opatrenia je potrebné odlišovať jeho zrušenie súdom. Súd neodkladné
opatrenie zruší na návrh alebo aj bez návrhu. Súd zruší neodkladné opatrenie na návrh v tom prípade,
ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

19. O zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže teda súd rozhodnúť výlučne
na návrh. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje
na znenie § 325 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch
prípadoch, a to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude

ohrozená. Aj k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý
bolo pôvodne nariadené.

20. V tomto konaní bolo predbežné opatrenia (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) nariadené
z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery. V zásade k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda
viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Zároveň však môže odpadnutie

dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi sa
zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej
úpravy pomerov, do úvahy prichádza aj splnenie povinnosti dlžníkom. Vzhľadom na skutočnosť, že pri
nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených skutočností, možno ho v zmysle §
334 CSP zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa následne na základe riadneho dokazovania preukázalo

nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia t.j. procesné dokázanie toho, že
neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, možno z daného hľadiska považovať za odpadnutie
dôvodov sui generis.

21. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej (ktorejkoľvek vyššie uvedenej) podmienky však vždy

zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha.

22. Svoj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia žalovaný v 1/ rade opäť odôvodňuje výlučne tým,
že v čase nariadenia predbežného opatrenia neexistovali zákonné predpoklady na jeho nariadenie
(bod 11 odôvodnenia - „súd posudzuje návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nielen z hľadiska

pominutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, ale aj z hľadiska toho, či v čase jeho
nariadenia vôbec existovali zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ak súd zistí,
že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie,
je povinný neodkladné opatrenie zrušiť“). V tejto súvislosti žalovaný v 1/ rade vyhodnocuje doteraz
vykonané dokazovanie, z ktorého podľa jeho návrhu, po výsluchu Mgr. Nikodémusa, štatutárneho

orgánu žalovaného v 1/ rade, je daná jednoznačná neexistencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v 1/ rade, tak ako to deklaruje žalovaný v 1/ rade od začiatku tohto konania.

23. Ako už súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozhodnutia, ktorým návrh žalovaných v 1/ a 2/
rade na zrušenie neodkladného opatrenia doručeného súdu 11.01.2017 zamietol, keďže pri nariadení

neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených skutočností, možno ho v zmysle § 334 CSP
zrušiť aj z dôvodu, že v konaní sa následne na základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie
zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia t.j. musí dôjsť k procesnému dokázaniu
toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené. Žalovaný v 1/ rade v návrhu na zrušenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade ako dôvody preukazujúce nesplnenie

zákonných predpokladov uvádza skutočnosti (na základe svojho výkladu vykonaného dokazovania),
ktoré podľa názoru súdu v tomto štádiu konania nie sú v kontexte doteraz vykonaného dokazovania
jednoznačné v smere záverov žalovaného v 1/ rade o tom, že je daná neexistencia pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v 1/ rade majúca za následok zrušenie neodkladného opatrenia.

24. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že v procese doteraz vykonaného dokazovania (ktoré stále
riadne neprebehlo) nedošlo k procesnému dokázaniu toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy
nariadené.

25. Súd opätovne poukazuje na to, že so skutočnosťami uvádzanými žalovaným v 1/ rade, že v

čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovali zákonné predpoklady na jeho nariadenie, sa súd
prvej inštancie, vrátane súdu druhej inštancie, vysporiadal v odôvodnení svojich rozhodnutí (body 4,
8 tohto odôvodnenia), ktoré (rozhodnutia) vychádzali z osvedčených skutočností. Žalovaný v 1/ rade
vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne nové (iné) skutočnosti, ktoréby mohli byť dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia a s ktorými sa súdy vo svojich rozhodnutiach
už nevysporiadali a to vrátene námietky miestnej nepríslušnosti. Vo vzťahu k námietke nedoručenia
rozhodnutia o oslobodení poplatkovej povinnosti žalobcu sa súd pre jej procesnú irelevantnosť

nepokladá za potrebné vyjadriť.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože
v tomto štádiu konania stále nedošlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne neodkladné
opatrenia nariadené (nedošlo k procesnému dokázaniu toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy

nariadené).

27. O nároku na náhradu trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 1 CSP
v spojení s § 354 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu odvolanie nie je prípustné. [§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. e) CSP].