Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Daniela Baranová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/311/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232442
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114232442.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltéšom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava proti žalovanej: A. F., X..
XX.X.XXXX, XXX XX P. XX, o zaplatenie 6.198,92 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 622,35 eura s príslušenstvom z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania žalovanej n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.12.2014 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 6.198,92 eura s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 3.1.2012 do zaplatenia,
pričom svoj návrh odôvodnil tak, že so žalovanou uzatvorili spolu dňa 22.3.2010 zmluvu o pôžičke
evid. č. 5005211, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 13.860 eur. Podľa
zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 99 mesačných splátkach v sume 140
eur. Do dňa podania žaloby uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumy 3.171,57 eura. Vzhľadom
na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky

riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 25.12.2011 listom -
Vypovedanie zmluvy vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do dňa podania
návrhu žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje
sumu 6.198,92 eura. Právny predchodca žalobcu zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania.

Pred začatím konania vo veci samej svoj návrh vzal späť v časti o zaplatenie 622,35 eura s prísl. titulom
uplatnenej zmluvnej pokuty pre omeškanie s platením úverových splátok.

Žalovaná pôvodne do zápisnice 18.1.2016 vypovedala, že je ochotná splácať úver, ale s prihliadnutím
na jej ďalšie vyjadrenia bolo zrejmé, že vypovedá bez znalosti veci, nakoľko napr. uviedla, že úver si
zobrala na podnikanie, pričom takýto účel úveru ani skutočnosti uvádzaný ňou v úvere nie je a podľa
výpisu zo živnostenského registra bola registrovaná ako živnostníčka až od 1.5.2011, teda po uzavretí
tejto zmluvy. Súd preto trval na osobnej účasti žalovanej na pojednávaní, aby okolnosti uzavretia zmluvy
vysvetlila a objasnila.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením listinných dokladov a zistil tento
skutkový stav:Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12,
060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, ktorý postúpil na základe zmluvy zo dňa 8.12.2014 pohľadávku
voči žalovanému žalobcovi, je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sa vo
vložke č. 10315/P s dňom zápisu 25.2.2005 a v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie úverov z vlastných
peňažných zdrojov nebankovým spôsobom.

Žalovaná je fyzická osoba - spotrebiteľka.
Dňa21.2.2010,akovyplývazformulárovéhotextupredloženéhožalobcomkžalobe,podpísalažalovaná
Žiadosť a zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky EMS č. 5005211 na formulárovom tlačive právneho
predchodcu žalobcu, pričom z tejto žiadosti vyplýva, že jej bola schválená výška pôžičky 6 407,32 eura,
výška mesačnej splátky 140 eura,
počet splátok 99, RPMN: 24,13 %,

celková suma pôžičky 13 860 eura,
ročná úroková sadzba 24,13 %,
termín konečnej splatnosti: 99 splátok,
priemerná hodnota RPMN 18,45 %,
spôsob splácania splátok: krížikom označené prevodom z účtu,

celkové náklady spotrebiteľa 7 452,68 eura.
V kolónke označenej Účel použitia pôžičky sa uvádza:
„Podpisom zmluvy klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie
jeho záväzky voči spoločnosti záväzky voči VÚB, a. s., kde spoločnosť vystupuje ako správca:
por. č. 1, ev. č.: 3517275, divízia: Slovenské kreditné karty, dátum uzatvorenia zmluvy 31.8.2005, výška

záväzku 3 852,83 eura,
por. č. 2, ev. č.: 6013586, divízia: Slovenská požičovňa, dátum uzatvorenia zmluvy 19.9.2006, výška
záväzku 629 eura,
por. č. 3, ev. č.: 14253973, divízia: Slovenské kreditné karty, dátum uzatvorenia zmluvy 27.10.2006,
výška záväzku 1 432,77 eura,

por. č. 4, ev. č.: 1807754, divízia: Quatro, dátum uzatvorenia zmluvy 2.4.2009, výška záväzku 492,72
eura“.
Vo formulárovej zmluve bola za právneho predchodcu podpísaní 22.3.2010.

Podľa prehľadu splátok a úveru žalovaná splácala v splátkach vo výške 140 eur túto pôžičku do

28.11.2011, následne zaplatila 6.2.2012 dvakrát po 200 eur a v dňoch 5.6.2012,6.7.2012, 27.8.2012
uhradilapo50euraostatnásplátkaje12.2.2013vovýške100eur.,celkomzaplatilasumu3171,37eura.

Listomzodňa25.12.2011adresovanýmžalovanejanazvanýmVypovedaniezmluvy,právnypredchodca
žalobcu žalovanej oznámil, že túto zmluvu vypovedá ku dňu 25.12.2011s tým, že dlžná čiastka ku dňu

vypovedania tejto zmluvy je v celkovej sume 6 254,54 eura, pričom istina 6 226,57 eura sa ďalej úročí
zákonným úrokom z omeškania odo dňa vypovedania až do zaplatenia.

Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní konanom dňa 31.3.2016 uviedla, že po oboznámení s rovnopisom

tejto zmluvy podpis vyzerá ako jej, ale nepamätá si, aby ju podpisovala. Pokiaľ sa jednalo o
predchádzajúce záväzky voči spoločnostiam, na zmluvu so Slovenskými kreditnými kartami 31.8.2005
si nepamätá, ani na záväzok vo výške 3.852,83 eura., rovnako vypovedala aj o zmluve z 27.10.2006,
z ktorej jej mal vzniknúť záväzok 1.432,77 eura. Potvrdila zmluvu z 19.9.2006 Slovenská požičovňa s
dlhom vo výške 629 eur,

rovnako aj zmluvu Quatro zo dňa 2.4.2009, mala ju uzavretú, ale má za to, že už dávno je táto pôžička
vyplatená. V roku 2010 pracovala ako zdravotná sestra., išla na operáciu, bola 1 rok na maródke., potom
1 rok nezamestnaná, skúsila podnikať, potom zase bola nezamestnaná, pretože s podnikaním jej to
nešlo a teraz vyše roka pracuje ako opatrovateľka starých ľudí v Nemecku. Vie, že dcére posielala
nejaké peniaze, aby platila úver a ona jej aj hovorila, že riadne splácala nejaké pozdĺžnosti.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:Predmetomkonaniajenárokžalobcuvyplývajúcizuzavretejzmluvyopôžičke,pričompredmetnýprávny
nárok je potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, je potrebné aplikovať aj ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho

zákonníka, na základe ktorých došlo k implementácii predpisov Európskej únie o ochrane spotrebiteľa.,
ako aj ustanovenia §§ 7 a nasl. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, ktorá implementovala Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája
2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa
mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/

ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ("smernica o nekalých
obchodných praktikách") (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005).

Podľa § 7 vyššieuvedeného zákona nazvaného Nekalé obchodné praktiky
Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí

sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti,
spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena
tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie
alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa

§ 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa
vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 8 vyššie uvedeného zákona nazvaného Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie

Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie
a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu
priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k
a) existencii produktu alebo k povahe produktu,

b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,
príslušenstvo,serviszákazníkovipopredajiproduktuavybavovaniereklamácie,výrobnýpostupadátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho
zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu,

c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,
akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo produktu,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,

f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a
majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo
práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a
vyznamenania, alebo
g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa

osobitného predpisu14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa
a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s
akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom

účastníka hospodárskej súťaže,
b)neplneniezáväzkovobsiahnutýchvkódexesprávania,kdodržiavaniuktorýchsapredávajúcizaviazal.
Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a
obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľpotrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje
alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil.

Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v
odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.

Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové
obmedzenia pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto
obmedzenia, ako aj opatrenia prijaté predávajúcim na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými
prostriedkami.
Pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o
a) hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu,

b) údajoch o predávajúcom, obchodné meno a adresa, alebo údajoch o jeho splnomocnencovi,
c)cene,aleboakvzhľadomnapovahuproduktunemožnocenurozumneurčiťvopred,ospôsobe,ktorým
sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady
nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady,
d) dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa

odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti,
e) existencii práva, pre produkty alebo transakcie, na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy.
Podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii vrátane reklamy alebo
marketingu ustanovujú osobitné predpisy.15)

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré sa musí vydať.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 110 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkon obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. , orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

S poukazom na vyššieuvedené právne predpisy a právne ustanovenia v nich obsiahnuté, súd konštatuje

po vykonaní dokazovania, že k uzavretiu predmetnej zmluvy, z ktorej nárokov sa žalobca podanou
žalobou domáha, jednoznačne došlo nekalou obchodnou praktikou zo strany právnych predchodcov
žalobcu.
Ako vyplýva zo samotnej formulárovej zmluvy z časti nazvanej ako účel pôžičky, žalovaný uzavrel
niekoľko zmlúv, ktorých výška pohľadávky zohľadňovala aj celkové náklady spotrebiteľa. Ako vyplýva zo

zistení súdu z iných právnych vecí / napr. vec tohto senátu sp.zn. 19C 244/2014/ bez toho, aby on mal
záujem o uzavretie tejto zmluvy o poskytnutie účelovej pôžičky, právny predchodca žalobcu ho vyzval
na uzavretie takejto pôžičky, kde na sumu si navýšil ešte ďalšiu sumu, pričom v skutočnosti mu žiadne
finančné prostriedky nepožičal, ale započítal si ich na tie úvery, ktoré už žalovaný mal. To znamená, žepokiaľ by bol žalovaná riadne splácala tieto úvery, ktoré mala započítané, bola by zaplatila za ne sumu 6
407,32 eura, avšak klamlivou obchodnou praktikou jej bola nanútená zmluvu, o ktorú záujem v žiadnom
prípade neprejavila a ani nemala dôvod, a na základe ktorej mala zaplatiť dokonca o 7 452,68 eura viac.

Pokiaľ právny predchodca žalobcu len chcel administratívne zjednotiť tie úvery, ktoré bola povinná
hradiť, nenavyšoval by si takto sumu celkových nákladov. Takéto jeho jednanie vôbec nebolo v záujme
žalovanej ako spotrebiteľa a z účelu pôžičky nie je ani zrejmé, či tie úvery, ktoré sa mali „spojiť“, by
obstáli, ak by ich súd preskúmal z hľadiska zmluvných podmienok v nich uvedených a či by sa nejednalo
v nich o neprimerané zmluvné podmienky, prípadne či by nešlo o neplatné úvery resp. ich nároky v tom

čase už premlčané.
Z tohto dôvodu nemožno priznať právnu ochranu žalobcovi, lebo zjavne je predmetná zmluva pre
použitie nekalej obchodnej praktiky neplatná a keďže je nárok aj zjavne premlčaný, súd v časti, v ktorej
žalobca zobral žalobu späť, konanie zastavil podľa § 96 O.s.p a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Súd sa preto už nezaoberal posúdením zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s úžernou
výškou úrokov, ktoré skoro trojnásobne prevyšovali výšku priemerných úrokov poskytovaných v danom

období.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ale keďže úspešná žalovaná náhradu trov
konania nežiadala, tieto jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.