Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207961
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214207961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.RenátaGavalcováasudkýň:JUDr.

Eva Barcajová a JUDr. Katarína Slováčeková, v právnej veci žalobkyne: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. č. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Tamás Puskás, AK so sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská
Streda, proti žalovanému: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P. XXX/XX, Q., zastúpený advokátom: Mgr.
Peter Voloch, AK so sídlom Čáčovská 305, Senica, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 9. septembra 2015 č.k. 14C/128/2014-109 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala, aby by súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených v katastri
nehnuteľností na LV č. XX pre okres Dunajská Streda, obec O., kat. úz. O.: domu so súp. č. XXX na
parcele č. 331/14, pozemku parc. č. 331/10 o výmere 455 m2 - záhrada a pozemku parc. č. 331/14 o
výmere 444 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to v podiele 1/2 k celku a zároveň uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 1.211,37
eur spočívajúcich na trovách právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 628 ods. 1, § 34, § 35 ods. 2, § 37
ods. 1, § 39, § 41, § 51 OZ, § 153 ods. 1, § 80 písm. c) OSP, § 134 ods. 1, 2 OZ, § 142 ods. 1 OSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa preukazovala existenciu naliehavého právneho
záujmu na podanej žalobe tým, že predmetné právne úkony (darovacie zmluvy), by mohli mať
za následok ohrozenie postavenia žalobkyne ako domnelej podielovej spoluvlastníčky predmetnej

nehnuteľnosti. Súd sa zaoberal vo veci predbežnou otázkou platnosti darovacej zmluvy, pretože na
základe uvedenej zmluvy, ktorej platnosť žalobkyňa namietla, došlo k prevodu vlastníctva zo žalobkyne
na jej dcéru, ktorej právnym nástupcom je jej syn - žalovaný. Súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá
medzi žalobkyňou a jej dcérou nosí znaky darovacej zmluvy navonok, keď ako v záhlaví tak aj v
samotnom texte zmluvy je slovné spojenie darovacia zmluva a označenie účastníkov zmluvy - darkyňa
a obdarovaná. Znaky darovacej zmluvy má aj čo do prejavenej vôle žalobkyne darovať dar, ako aj
z prejavenej vôle jej dcéry prijať dar s vďakou. Súd nemá pochybnosti ani z ich ďalšieho postoja a

správania sa účastníčok tejto darovacej zmluvy, že žalobkyňa mala v úmysle dobrovoľne darovať svojej
dcére svoj podiel na nehnuteľnosti, ktorý tvorí 1 nehnuteľnosti k celku. Vyplýva to aj z jej výpovede,
že v dedičskom konaní po poručiteľovi - manžela žalobkyne sa pozostalí dedičia dohodli, že podiel
poručiteľa, ktorý tvoril 1 k celku, prenechávajú synovi žalobkyni. Následne došlo i k dobrovoľnémuprevedeniu podielu žalobkyni na jej dcéru, a to darovacou zmluvou. Žalobkyňa ako matka, zrejme
chcela dosiahnuť, aby rodičovský dom, jeho prvú časť v podiele 1 k celku vlastnil jej syn, titulom
dedičskej dohody a druhú časť v podiele 1 k celku vlastnila jej dcéra, titulom darovacej zmluvy. Ku

konfliktným vzťahom došlo až v období rozvodového konania dcéry žalobkyni, kedy mienila svoj podiel
predať svojmu bratovi a utŕžiť kúpnu cenu za prevádzaný podiel. Totiž musela si riešiť bytovú situáciu
po rozvode. Jej brat však so žiadnou z navrhnutých kúpnych cien nesúhlasil a došlo ku konfliktu.
Týmto okamihom sa začali rôzne právne nároky zo strany žalobkyne, na vrátenie daru, na vyplatenie
podielu obdarovanou, až k predmetnému podaniu žaloby na určenie vlastníctva. Táto situácia nastala

až po niekoľkých rokoch od samotného darovania podielu žalobkyne. Dovtedy túto skutočnosť nikto zo
zainteresovaných neriešil. Žalobkyňa žalobu opiera o právny argument, že v darovacej zmluve je iná
odplatná zmluva a to zaopatrovacia a zmluva o vecnom bremene, ktorá spôsobuje neplatnosť darovacej
zmluvy. V písomnom prejave žalobkyni, ktorá sa však nezhoduje s prejavom jej ústnej výpovede, je
prezentovaný názor, že je neplatná darovacia zmluva práve z dôvodu v nej obsiahnutej inej odplatnej
zmluvy. Súd sa náležite venoval aj vyslovenému právnemu názoru v rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 3 Cdo 302/2009, že taká darovacia zmluva, ktorá v sebe obsahuje protiplnenie
obdarovanej je neplatné. V uvedenej veci dovolací súd dospel k záveru, že sporná darovacia zmluva
obsahuje okrem darovacej zmluvy aj iný zmluvný záväzok, pričom sú tieto vzájomne podmienené a nie
je možné ich navzájom oddeliť, nie sú spôsobilé samostatnej existencie a že záväzok obdarovaného
má majetkovú hodnotu, a teda zmluva je odplatná. V spornej darovacej zmluve bol uvedený záväzok

obdarovanej, ktorý však sám o sebe majetkovú povahu nemá. Súd nezdieľa názor žalobkyne, že bola
vyjadrená nejaká protislužba. Totiž popri predmetnej darovacej zmluve je zmluva o zriadení vecného
bremena, pričom sú jasne oddelené podmienky jednej ako aj druhej zmluvy. V záhlaví sú určené strany
zmluvyavprvomodsekusamotnejzmluvyjeidentifikovanýpredmetdaru.Vdruhomodsekujeprejavená
vôľa darkyne. V treťom odseku je obsiahnuté prijatie daru obdarovanou. Vo štvrtom odseku je uvedená

hodnota daru. V piatom odseku sú obsiahnuté náležitosti zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom
už z uvedenia slovného spojenia „zmluvné strany“, a nie „darkyňa a obdarovaná“, ako aj ďalej uvedené
slovné spojenie „dohodli na zriadení práva vecného bremena“ je zrejmé, že práve toto ustanovenie sa
týka výhradne zmluvnej dohody o zriadení vecného bremena. Obsahom tejto zmluvy bolo, že dcéra (s
uvedením jej celého mena) bude povinná strpieť dosmrtné užívanie predmetných nehnuteľností svojom

matkou (s uvedením jej celého mena), a to v takom rozsahu, s právami a povinnosťami, ako keby
bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1-ine, a zároveň sa zaväzuje svoju matku - darkyňu
dochovať a doopatrovať. Z uvedeného súd jednoznačne dospel k záveru, že ide o právne úkony od
seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie a nie je možné uvedenú zmluvu chápať
ako jeden celok. Navyše nikde v predmetnom zmluvnom dokumente nie je vyjadrená podmienka, že

by darovanie malo byť podmienené záväzkom obdarovanej dochovať a doopatrovať svoju matku, teda
nevyplýva to z prejavovanej vôle ani pri uzatváraní zmluvy, ale ani následne zo správania účastníkov,
ktorétrvaloprinajmenej10rokov.Uvedenéprávneúkony,darovaciazmluvaapoprinejzmluvaozriadení
vecného bremena v strpení dosmrtného užívania nehnuteľnosti, v ktorej je obsiahnutá aj zaopatrovacia
zmluva, možno od seba navzájom oddeliť, sú spôsobilé samostatnej existencie, teda tieto právne

úkony obsiahnuté na jednej listine netvoria jeden neoddeliteľný celok. Ďalej súd skúmal záväzok dcéry
žalobkyni, svoju matku - darkyňu dochovať a doopatrovať, ktorý je súčasťou už spomínanej zmluvy o
zriadení vecného bremena. Súd zastáva názor, že uvedené dojednanie nemôže byť platné, nakoľko nie
je zrozumiteľné a určité, a nie je ani vykonateľné, pričom však neplatnosťou tejto časti sa nespôsobuje
neplatnosť celej zmluvy aj z vyššie uvedených dôvodov. Takáto formulácia je veľmi všeobecná a

vágna, nevyplýva z nej žiadne konkrétne právo ani povinnosť. Takýto záväzok je založený na morálnej
povinnosti v súlade so zásadami slušného správa a dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka.
Ide o záväzok v rovine morálnej, ktorý nemôže byť vyjadrený finančným ekvivalentom a ktorý nemení
nič na podstate bezodplatnosti právneho úkonu. Takéto plnenie totiž neprináša majetkový prospech.
Vyriešením predbežnej otázky, ktorým súd zistil, že darovacia zmluva je jednoznačne platná, zároveň

súd dospel k záveru, že v danej veci žalobkyňa nie je nijako vystavená ujme, ani jej právne postavenie
nie je ohrozené, a teda nemôže mať ani naliehavý právny záujem na veci. A teda platne nadobudnutý
majetok, titulom darovania, mohla dcéra žalobkyne ďalej previesť na svojho syna. Súd dospel k záveru,
že žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na tomto určení vlastníctva, nakoľko predmetný
podielnehnuteľnostibolplatnenadobudnutýžalovaným.Súdnávrhzamietolprenedostatoknaliehavého

právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a z
toho dôvodu ani súd žalobu po vecnej stránke nepreskúmaval a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov právnehozastúpenia vo výške 1.211,37 eur, a to za šesť právnych úkonov: prevzatie zastúpenia, písomné podanie
na súd a štyri krát účasť na pojednávaní (6 x tarifná odmena podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) á 61,87 eur; 3 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky á 8,04

eur a 3x á 8,39 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky v rozsahu 10 začatých polhodín
po 13,40 eur a 30 začatých polhodín po 13,98 eur; cestovné náhrady podľa § 15 písm. a) vyhlášky 4
x á 38,06 eur; spotreba PHM Senica - Dunajská Streda podľa § 15 písm. a) vyhlášky celkom vrátane
DPH 77,24 eur).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa s poukazom
na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) OSP z dôvodu, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil
vec a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie,
eventuálne aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Vo svojom odvolaní uviedla, že zotrváva na tom, že darovacia zmluva zo dňa 19.08.2003 je absolútne
neplatnou zmluvou a to z dôvodov, že v zmysle definície Občianskeho zákonníka darca prenecháva

obdarovanému v zmysle darovacej zmluvy určitý majetkový prospech bez toho, aby obdarovanému
vznikla právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. V
darovacej zmluve a v zmluve o zriadení vecného bremena sa M. D. zaviazala, že žalobkyňu dochová a
doopatruje. Keďže táto povinnosť nemôže byť súčasťou zmluvy o zriadení vecného bremena, nakoľko
povinnosť dochovať a doopatrovať nemôže byť v zmysle občianskeho zákonníka vecným bremenom,

je potrebné považovať túto časť listiny medzi nimi za samostatnú zmluvu o povinnosti pani D. dochovať
a doopatrovať žalobkyňu. Zmluva o zriadení vecného bremena a zmluva o povinnosti obdarovaného
dochovať a doopatrovať žalobkyňu majú jednoznačnú väzbu na darovaciu zmluvu, keďže ide o
určitú formu odplaty za darovanie nehnuteľnosti. Je jasné, že bez darovacej zmluvy by nikdy nebola
uzatvorená ani zmluva o zriadení vecného bremena a ani zmluva o povinnosti obdarovaného dochovať

a doopatrovať žalobkyňu. Darovacia zmluva a zmluva a zmluva o povinnosti obdarovaného dochovať
a doopatrovať žalobkyňu ako darcu sú teda vzájomne podmienené právne úkony, nie je možné ich
navzájom oddeliť a nie sú spôsobilé samostatnej existencie. V danom prípade teda nie je splnená
základná zákonná náležitosť darovacej zmluvy a síce bezplatnosť zmluvy a preto je táto zmluva
absolútne neplatnou pre rozpor so zákonom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR rozsudok zo dňa 24.02.2011 sp. zn. 3 Cdo 302/2009, v ktorom rozhodnutí za totožných
skutkových okolností dospel súd k záveru, že povinnosť zaopatrenia nie je možné oddeliť od darovacej
zmluvy a preto darovacia zmluva nebola bezplatnou zmluvou. Odvolateľka je taktiež toho názoru, že
povinnosťdochovaniaadoopatrovaniamámajetkovúhodnotu,ktorúbybolomožnévyjadriťakoodmenu
zaprácuspoločnostialebosamostatnezárobkovočinnýchosôb,ktorésazaoberajúopatrovanímstarých

a chorých ľudí a teda nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že povinnosť M. D. nie je možné
vyjadriť v peniazoch a ide len o akúsi morálnu povinnosť. Pokiaľ ide o prípadné vydržanie vlastníckeho
práva,vtejtosúvislostipoukázalanato,žezákladnoupodmienkouvydržaniajedobromyseľnosťdržiteľa.
Podľa vyjadrení žalovaného a podľa svedeckej výpovede pani D., pani D. previedla vlastnícke právo na
žalovanéhoztohodôvodu,žesabála,lebovčaseprevoduvlastníckehoprávanažalovaného žalobkyňa

už požiadala pani D. o vrátenie daru. Z hľadiska subjektívneho psychického stavu pani D. teda boli dané
okolnosti, keď pani D. mala už vedomosť o tom, že žalobkyňa žiada o vrátenie daru a preto subjektívny
stav dobromyseľnosti nemohol byť daný. Pani D. previedla vlastnícke právo na svojho syna preto, aby
žalobkyňa už nemohla žiadať o vrátenie daru. Podmienka dobromyseľnosti nemohla byť daná v prípade
pani D. a teda ani v prípade žalovaného a preto nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vlastníckeho práva.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobkyne písomné vyjadrenie nezaslal.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho
súdneho poriadku, § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1
Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolaniepripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne
§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne

§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. c), f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré majú
ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.
3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom konania je návrh žalobkyne na určenie, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
vedených v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre okres Dunajská Streda, obec O., kat. úz. O.: domu

so súp. č. XXX na parcele č. 331/14, pozemku parc. č. 331/10 o výmere 455 m2 - záhrada a pozemku
parc. č. 331/14 o výmere 444 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to v podiele 1/2 k celku (ďalej
aj „predmetné nehnuteľnosti“), proti žalovanému, ktorému aktuálne svedčí zápis vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho
konania posúdiť, či súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci a vykonal všetky navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a či súd prvej inštancie právne správne posúdil jej nárok.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým návrh žalobkyne bol v celom rozsahu zamietnutý.

10. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností vedených v
Katastri nehnuteľností na LV č. XX pre okres Dunajská Streda, obec O., kat. úze. O., a to k domu
so súpisným č. XXX na parcele č. 331/14, pozemku parc. č. 331/10 o výmere 455 m2 - záhrada a
pozemku parc. č. 331/14 o výmere 444 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to v podiele 1/2 k celku.
Žalobu odôvodnila tým, že do roku 2003 bola podielovou spoluvlastníckou uvedených nehnuteľností

v podiele 1/2 k celku. Na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa
19.augusta 2003 darovala svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam svojej dcére - M. D. (matke
žalovaného). Z odpisu notárskej zápisnice N 269/2003, Nz 71895/2003 z 19.augusta 2003 je zrejmé,
že žalobkyňa darovala svoj podiel z domovej nehnuteľnosti spolu s pozemkami v 1-ine k celku, svojej
dcére - M. D. do jej podielového spoluvlastníctva. Obdarovaná dcéra dar s vďakou prijala. Ďalej sa matka

s dcérou dohodli na zriadení práva vecného bremena, ktorého obsah spočíva v tom, že dcéra bude
povinná strpieť dosmrtné užívanie predmetných nehnuteľností svojou matkou, a to v takom rozsahu, s
právami a povinnosťami, ako keby bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1-ine, a zároveň sa
zaväzuje svoju matku - darkyňu dochovať a doopatrovať. M. D. darovacou zmluvou právoplatnou dňa
9.februára 2012 (číslo vkladu v katastri nehnuteľností: V-583/12) previedla na svojho syna - žalovaného

spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam. Žalobkyňa je toho názoru, že v darovacej zmluve
uzatvorenej medzi žalobkyňou a jej dcérou, absentuje jedna z podstatných náležitostí darovacej zmluvy
- bezplatnosť prenechania daru. Z uvedeného dôvodu je darovacia zmluva v zmysle ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka v rozpore so zákonom a darovacia zmluva je preto absolútne neplatná.
Keďže Darovacia zmluva je absolútne neplatná od začiatku, nemohla vyvolať ani právne účinky, t.j.

vlastnícke právo nemohlo prejsť na obdarovanú a tá nemala právo disponovať svojim spoluvlastníckym
podielom, ktorý následne previedla na svojho syna - žalovaného. Naliehavý právny záujem odôvodňuje
skutočnosťou,žemedziskutočnýmstavom,podľaktoréhopreneplatnosťprávnychúkonovjevlastníkom
spoluvlastníckehopodielunehnuteľnostížalobkyňa,amedzistavomzapísanýmvkatastrinehnuteľností,
podľa ktorého je vlastníkom žalovaný, je rozpor a touto určovacou žalobou sa má dosiahnuť iba zhoda

medzi skutočným stavom a medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Táto určovacia žaloba
zároveň vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a tak splní svoj preventívny charakter, t j. zabrániť
ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru,že žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na tomto určení vlastníctva, nakoľko predmetný
podiel nehnuteľnosti bol žalovaným platne nadobudnutý.

11. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

12. Občiansky súdny poriadok účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie stanovoval, čoho sa

môžežalobcadomáhaťžalobou,teda,akésúprípustnédruhyžalôbzhľadiskapetitu.Podľaustanovenia
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa
určenie môže týkať len právneho vzťahu alebo práva, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predmetom
určenia môže byť len taký právny vzťah alebo právo, o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci
vymedzenej v ustanovení § 7 Občianskeho súdneho poriadku. Iné určenie, než určenie existencie
právneho vzťahu alebo práva (pozitívne určenie), prípadne neexistencie právneho vzťahu alebo práva

(negatívne určenie), rozhodnutím súdu prichádza do úvahy vtedy, len keď to zákon pripúšťa. V takom
prípade sa však nejedná žalobu zodpovedajúcu ustanoveniu § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku, ale o žalobu inú, v ustanovení § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku neuvedenú.
Úspešne môže podať určovaciu žalobu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené, alebo sa

jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie
teda v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami, vytvorí tak i
pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné
ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. Ak požadované určenie stav ohrozenia práva neodstráni,
alebo nevytvorí efektívnu istotu v dotknutom právnom vzťahu, nebude podmienka naliehavého právneho

záujmu naplnená. Všeobecne platí, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak právna
otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe určovacej žaloby, má povahu otázky len predbežnej vo
vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem žalobcu na
určení vlastníctva k nehnuteľnostiam je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu,
predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom

navrhovaného rozhodnutia. Existencia naliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou
nielen skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej
úpravy.

13. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši.

14. Darovacia zmluva (donatio) je najznámejším typom bezodplatnej zmluvy. Táto črta darovacej zmluvy
sa prejavuje v tom, že darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pre darovaciu
zmluvujeďalejcharakteristickázásadadobrovoľnosti:poskytnutiedaruniejeplnenímprávnejpovinnosti
vyplývajúcej zo zákona alebo zo zmluvy. Hospodárskym dôvodom (kauzou) darovacej zmluvy (causa

donandi) je teda bezodplatný prevod vlastníckeho práva k predmetu daru (vec, právo alebo iná
majetková hodnota) z darcu na obdarovaného. Z hľadiska právnych účinkov má význam prejavená vôľa
darcu z vlastných prostriedkov rozmnožiť majetok obdarovaného (animus donandi). Darovacia zmluva
ako dvojstranný právny úkon ku svojej platnosti vyžaduje dodržanie formálnych a obsahových náležitostí
vyžadovaných zákonom (pozri § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník upravuje

len jediný prípad odvolania poskytnutého daru, a to z dôvodu, že sa obdarovaný správa k darcovi alebo
členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 Občianskeho zákonníka). Uplatnenie
práva na vrátenie daru (revocare donationem) prebieha vo dvoch fázach. Na základe právom uznaného
dôvodu darca jednostranným právnym úkonom odvoláva poskytnutý dar a následne (alebo súčasne)
žiada o vrátenie daru. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho

práva k daru. Zánik darovacieho vzťahu nastáva priamo zo zákona okamihom, kedy prejav vôle darcu
dôjdeobdarovanému.Týmtookamihomsaobnovujepôvodnýprávnyvzťah,tedavlastníckeprávodarcu.
Obdarovaný sa týmto momentom stáva neoprávneným držiteľom veci (§ 131 Občianskeho zákonníka) a
jepovinnýdarvrátiťpodľaustanoveníobezdôvodnomobohatení(§451ods.2Občianskehozákonníka).15. Pre posúdenie, či je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem, je potrebné najskôr
uviesť nasledovné:

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. V praxi môže dôjsť k situácii, že obdarovaný predmet daru po tom, čo sa stane jeho vlastníkom,

scudzí, čo je aj prejednávaný prípad. Ak k tomu dôjde až po tom, čo bola obdarovanému doručená
dôvodná výzva darcu na vrátenie daru podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, t. j. po
tom, čo sa darca v dôsledku naplnenia podmienok tohto ustanovenia s účinkami ex nunc stane opäť
vlastníkom darovanej veci, ide o neplatný prevod vlastníckeho práva a v takom prípade zostáva právo
darcu na fyzické vydanie predmetu daru zachované. Ak však obdarovaný prevedie darovanú vec
pred doručením výzvy na vrátenie daru, nemožno spochybňovať účinnosť tohto prevodu z hľadiska

oprávnenia obdarovaného, pretože v čase prevodu mu patrilo vlastnícke právo a tým aj právo nakladať
s vecou (§ 123 Občianskeho zákonníka). Obdarovaný tak z dôvodov, ktoré neodporujú zákonu, nemôže
splniť svoju povinnosť fyzicky odovzdať predmet daru darcovi a túto povinnosť nemá ani nový vlastník.

18. V prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta nehnuteľnosti dobrovoľne

odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, alebo ak darca tvrdí, že darovacia zmluva je neplatná,
potom musí darca podať na súde žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru podľa ustanovenia
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie,
pretoželenurčovacívýroksúdujepodkladompreďalšízápisvlastníckehoprávadarcukdarupríslušným
okresným úradom do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho

práva darcu, je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktoré
sa vykoná záznamom (§ 34 ZKN). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je
aj skutočnosť, že strany majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho
vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide; môže ju mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu

za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie (v tomto
prípade ide len o aktívnu legitimáciu). Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného
práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v
konaní ide.

19. Prvoradým z hľadiska posúdenia naliehavého právneho záujmu v súdenom spore bolo
zodpovedanieotázky,čipostačí,žežalobasmerujelenprotižalovanémuakoobdarovanémuzdarovacej
zmluve, právoplatnej dňa 9.2.2012, alebo žaloba musí byť podaná proti všetkým účastníkom týchto
právnych úkonov, t. j. aj proti obdarovanej - M. D. z darovacej zmluvy zo dňa 19.8.2003, ktorá následne
previedla svoj spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach na žalovaného, platnosť ktorej zmluvy

v tomto konaní spochybňuje práve žalobkyňa.

20. Ak sa v konaní (mimo iného) rieši predbežne i otázka platnosti/neplatnosti darovacej zmluvy zo
dňa 19.8.2003, predmet konania sa týka jednoznačne aj účastníkov z tejto darovacej zmluvy. Určenie
neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 19.8.2003, hoci aj ako predbežnej otázky, nemôže byť vyslovené

len voči jednej zo strán tejto zmluvy t.j. voči darkyni a to bez toho, aby sa k tomu mohla vyjadriť aj
druhá zmluvná strana - obdarovaná ako účastník konania. V posudzovanej veci nepochybne účastníkmi
darovacej zmluvy zo dňa 19.8.2003, ktorej neplatnosti sa v rámci tohto konania žalobkyňa dovoláva
a ktorá platnosť sa tak v konaní posudzuje, je nielen žalobkyňa na strane darkyne, ale aj obdarovaná
- M. D. nar. XX.XX.XXXX (matka žalovaného). Žaloba mala byť preto správne podaná nielen proti

žalovanému - P. D., ale aj proti ďalšiemu účastníkovi darovacej zmluvy zo dňa 19.8.2003 obdarovanej
- M. D. nar. XX.XX.XXXX, ktorá následne darovacou zmluvou previedla svoj spoluvlastnícky podiel na
predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného ako obdarovaného.

21. Za situácie, že žaloba smerovala len proti obdarovanému z darovacej zmluvy právoplatnej dňa

09.02.2012 a s poukazom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich odsekoch, tak dospel odvolací
súd k záveru, že žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, teda nepreukázala, že medzi ňou a
žalovaným existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením postavenia žalobkynea ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Z uvedených dôvodov tak musela byť žaloba
zamietnutá a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny.

22. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
žalobkyne v celom rozsahu, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutého), potvrdil. Vzhľadom na uvedené dôvody potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie bolo

bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalobkyne.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).