Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/494/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514214601
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7514214601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1) E. P., 2) Y. P., S. S. XX, 3) Š. S., Č., S.
XXX a 4) D.S. D., R., E. XXX/XX, o zaplatenie 4 693,93 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
17C/492/2014-75 z 12.4.2016 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaní, z toho žalovaní v 1. a 2.rade
spoločne a nerozdielne, sú povinní zaplatiť žalobkyni 1 291,35 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne

od 2.1.2014 do zaplatenia, povolil žalovaným splatiť pohľadávku žalobkyne v splátkach po 30 € mesačne
splatných do 18. dňa kalendárneho mesiaca na účet č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: dátum
úhrady, počnúc prvou splátkou splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci od doručenia rozsudku s
tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh, určil poradie započítania týchto
splátok: 1. istina 1 291,35 €, 2. úroky z omeškania do úhrady celej dlžnej sumy, v prevyšujúcom rozsahu
a voči žalovanému v 4.rade žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
2. V rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou 11.8.2014, domáhala, čím opísala skutkové

okolnosti žaloby (čo tvrdila), čo žalovaní vypovedali na pojednávaní 12.4.2016, čo zistil z listinných
podkladov - zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.XXXXXXX X XX (čl.2) z
30.10.2006, z prehlásenia žalovaného v 4.rade, z listu žalobkyne z 3.12.2013, z doručeniek o prevzatí
tejto zásielky žalovanými a z výpisu z odstúpeného medziúveru (čl.51), priloženého k podaniu žalobkyne
z 12.11.2015 - vyjadrenie a špecifikácia (čl.44). Na základe uvedených skutočností vyhodnotil vykonané
dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a uzatvára: Cituje znenie § 1 ods.1,§ 7 ods.3,4,§ 11
zák.č.310/92, účinného v čase uzavretia zmluvy,§ 546,§ 48,§ 52 ods.2,§ 451 a § 457 O. z. Zo zmluvy

o stavebnom medziúvere a jej čl. VII bod 7. vyplýva, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to
dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Z tejto úpravy teda vyplýva, že v zmluve
neboli účinky odstúpenia upravené odlišne od zák., čo v tomto prípade znamená, že k zániku zmluvy o
stavebnom medziúvere z 30.10.2006 došlo voči žalovaným v 1. a 2. rade 6.12.2013, a voči žalovanému
24.12.2013. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa mohla domáhať iba plnenia titulom bezdôvodného
obohatenia, t.j. mohla sa domáhať toho, čo podľa nej žalovaní v 1.-3. rade dostali. Z vykonaného
dokazovania ale vyplynulo, že pokiaľ bola žalovaným poskytnutá suma 4 514,37 €, zaplatili 1 703,35

€ a zo stavebného sporenia v ich prospech svedčí suma 1 519,67 €, žalobkyni dlhujú 1 291,35 €, ktorú
ich zaviazal zaplatiť spolu so „zákonný“ úrokom z omeškania s tým, že v prevyšujúcom rozsahu bola
žaloba zamietnutá. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zrušenej zmluve prichádza do úvahy vzájomné
vyrovnanie záväzkov a pohľadávok v čisto matematickej rovine veličín „mal dať/dal“ (úvodzovky súd),otázkou neprijateľných zmluvných podmienok, spočívajúcou v počte upomienok ako aj celkovej výške
týchto poplatkov naúčtovaných na účte medziúveru i stavebného sporenia v neprospech žalovaných,
sa nemal dôvod venovať. Cituje § 517 ods.2 O. z.,§ 3 a § 10c Nar.vl.87/95 Z. z., účinného od 1.2.2013.

Žalobkyňa sa domáhala úroku z omeškania 5 % ročne od 2.1.2014, preto boli priznané podľa žaloby.
Po odstúpení od zmluvy o úvere žalobkyňou sa táto zmluva od začiatku zrušila a tým došlo aj k zániku
ručiteľského záväzku za úver žalovaným v 1.-3. rade, pretože zánikom hlavného záväzku zanikol aj
zabezpečovací záväzok a preto voči žalovanému v 4.rade pre zánik pasívnej vecnej legitimácie žalobu
zamietol. Cituje znenie § 160 ods.1 O. s. p. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery žalovaných,

prejav ochoty dobrovoľne plniť svoj záväzok, ako aj vzhľadom na výšku záväzku a skutočnosť, že „sa
nejedná“ o prednostnú pohľadávku, žalovaným povolil splatiť pohľadávku spôsobom, ako je uvedené v
tomto rozsudku. Žalobkyňa bola úspešná v pomere 27,52 %, t.j. bola prevažne neúspešná a žalovaným
vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O. s. p., takýto návrh ale nepodali, preto im
náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti výroku rozsudku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby (ďalej iba napádaný rozsudok v príslušnom

gramatickom tvare; poznámka žalobkyne) podala žalobkyňa v zákonnej lehote o d v o l a n i e, nakoľko
- podľa jej názoru - je napádaný rozsudok v časti, ktorou bola jej žaloba zamietnutá nesprávna, a to z
dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 205 ods.2 písm.
f) O. s. p. Podané odvolanie odôvodňuje žalobkyňa nasledovne: Žalobou sa domáhala, aby žalovaným
bola uložená povinnosť zaplatiť jej 4 693,93 €, 7,99 % p. a. úrok za úver zo sumy 3 638 € od 2.1.2014 do

zaplatenia, 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 4 693,93 € od 2.1.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania.Podanúžalobuodôvodnilaskutočnosťou,ženazákladeúverovejzmluvyposkytlažalovanýmI.-
III. úver, pričom tento sa žalovaní I. a II. zaviazali splácať za podmienok ustanovených v úverovej zmluve.
Žalovaný IV. sa ručiteľským záväzkom zaviazal splniť dlh za žalovaných I. až III. ak dlh nesplnia sami. Z
dôvodu omeškania žalovaných s plnením splátok úveru v zmysle § 506 Obch. zák. odstúpil od úverovej

zmluvy a vyzval žalovaných na vrátenie dlhu. Súd jej žalobe čiastočne vyhovel. Vo zvyšku žalobu
zamietol, pričom pri tomto rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil. Súd posúdil účinky odstúpenia
od úverovej zmluvy podľa ust. O. z., podľa ktorých zmluva odstúpením od počiatku zaniká. Takéto
právne posúdenie vzťahu medzi ňou a žalovanými je v rozpore s platnou právnou úpravou. V § 261
ods.6 písm. d) Obch. zák. je jednoznačne uvedené, že bez ohľadu na povahu účastníkov sa treťou

časťou Obch. zák., nazvanou Obchodné záväzkové vzťahy, riadia, o. i., aj záväzkové vzťahy zo zmluvy
o úvere. Z § 263 Obch. zák. vyplýva, že právny predpis (Obch. zák.) prikazuje zmluvným stranám
(bez ohľadu na ich povahu) aplikovať na právny vzťah medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy
ust. Obch. zák., pričom zakazuje zmluvným stranám dojednať ust., ktoré by pôsobnosť Obch. zák. na
právne vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy vylúčilo. O. z. v znení účinnom ku dňu jej odstúpenia od

úverovej zmluvy neobsahoval ust., podľa ktorého by v prípade zmluvných vzťahov, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, patrila prednosť ust. O. z. pred normami Obch. zák. absolútne. O. z. v § 54 ods.1
upravoval, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zák. v
neprospech spotrebiteľa. Je teda nepochybné, že pri posudzovaní podmienok je nevyhnutné skúmať,
ktoré podmienky je možno považovať za zmluvné a ktoré podmienky sú zákonnými podmienkami, teda

danými ex lege. § 261 v spojení s § 263 Obch. zák. nie je možné považovať za zmluvné podmienky,
ktoré by sa nesmeli odchýliť od ust. O. z., nakoľko ich zmluvným stranám určil právny predpis kogentnou
normou a nie niektorá zo zmluvných strán vo svoj prospech. Žiadna zo zmluvných strán nemala možnosť
sa nepodriadiť príkazu právneho predpisu. Z uvedeného teda vyplýva, že na následky odstúpenia od
úverovej zmluvy je nevyhnutné aplikovať § 349 O. z. Toto tvrdenie podporuje aj zák.č.102/14 Z. z.,

ktorým bol O. z. v § 52 ods.2 doplnený o ust., na základe ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, majú vždy prednostne použiť ust. O. z., aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Teda v procese tvorby platnej legislatívy sa odlišne od doterajšej právnej úpravy
stanovuje, že sa do budúcnosti (od účinnosti zmeny) upravia právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ tak, že aj tam, kde by sa inak mali použiť normy obchodného práva, použijú sa ust. O. z.

Sám zákonodarca teda stanovuje, že existujú zákonné záväzné ust. Obch. zák., ktoré majú prednosť,
pričom považoval za potrebné niektoré právne vzťahy upraviť tak, aby táto prednosť nebola použitá.
Právna norma pôsobí do budúcnosti, preto je možné ju aplikovať len od nadobudnutia jej účinnosti. V
zmysle zák.č.102/14 Z. z. bola účinnosť ust., ktorým bol O. z. v § 52 ods.2 doplnený, stanovená na
13.6.2014. Zák.č.151/14 Z. z. bola účinnosť tohto ust. posunutá na 1.4.2015. Zo zákazu retroaktivity

vyplýva, že každá norma pôsobí do budúcnosti. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na
vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením
nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto práv. Toto upresňuje čl.9 ods.4 Legislatívnych pravidiel
vlády (cituje jeho znenie). Nakoľko v právnom predpise, ktorým bol O. z. o uvedené ust. § 52 ods.2doplnený absentuje úprava, ktorá by vzťahovala účinky tohto ust. aj na právne vzťahy vzniknuté pred
jej účinnosťou, je daná absolútna prednosť ust. O. z. až na právne vzťahy vniknuté najskôr 1.4.2015.
Z uvedeného vyplýva, že na právne vzťahy vzniknuté pred týmto dátumom patrí prednosť zákonným

záväzným normám Obch. zák. a teda aj poradie započítavania čiastočného planenia záväzku z úverovej
zmluvy je nevyhnutné posudzovať podľa ust. Obch. zák. Nutnosť aplikácie ust. Obch. zák. na právny
vzťah vzniknutý z úverovej zmluvy vyplýva aj z rozhodnutia krajských súdov [uznesenie Krajského súdu
(ďalej len KS) v Trnave 11Co/337/2014-127 z 11.2.2015, uznesenie KS v Prešove 10Co/l28/2013-63
z 15.1.2014...). Ak by súd na právny vzťah vzniknutý v dôsledku jej odstúpenia od úverovej zmluvy

aplikoval právny predpis účinný ku dňu odstúpenia, musel by (v súlade s právnym poriadkom) aplikovať
na odstúpenie od úverovej zmluvy ust. Obch. zák., v zmysle ktorých zmluva nezaniká od počiatku. Z
uvedených dôvodov sa domnieva, že napádaný rozsudok je v časti zamietnutia žaloby nesprávny a
navrhuje napádaný rozsudok v napádanej časti zrušiť a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaní v 1. a 2.rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd rozhodol správne a spravodlivo.

5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
7. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu, nebol odvolaním napadnutý,
nadobudolprávoplatnosť(§367ods.1a§379CSP),pretonebol,okremuvedenéhovýroku,vodvolacom

preskúmavaný.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.
9. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
10. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP), že je v úplnom
súlade s aktuálnou súdnou praxou, podľa ktorej § 52 ods.2 tretia veta O. z. nadobudol účinnosť 1.5.2014
a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ust., tzn., že od jeho účinnosti sa vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR 3MCdo 14/2014 z 21.4.2015 a

4MCdo/17/2014 z 26.11.2015).
14. Stanovisko Národnej banky Slovenska k použitiu O. z. v spotrebiteľských obchodných vzťahoch z
21.4.2015, z ktorého vychádza časť argumentácie žalobkyne v odvolaní, predstavuje - ako sa v ňom (čl.4
bod 20.) výslovne uvádza - právny názor útvaru dohľadu nad finančným trhom, ktorý bude uplatňovaný
pri výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní zo strany útvaru dohľadu nad finančným trhom a

pre súd nie je záväzný, rovnako tak, ako uznesenia KS, na ktoré v odvolaní poukazuje.
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.17. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovaným žiadne trovy nevznikli.
18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.