Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/190/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213209044
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213209044.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka,
a.s., IČO: 00 001 350, so sídlom Česká republika, Praha, Radlická 333/150, zastúpeného advokátom:
Mgr. Peter Olejár, so sídlom Bratislava, Miletičova 21, proti žalovanému: P. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
V., o zaplatenie 24.304,87 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č. k. 8C/339/2014-245 zo dňa 17.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd rozhodol napadnutým rozsudkom v I. výroku tak, že žalobu v celom rozsahu
zamieta (s petitom: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.304,87 Kč, úrok 18,9 % ročne zo

sumy 15.000,- Kč od 10.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 16.800,- Kč
od 28.12.2010 do 31.12.2012, úrok z omeškania 7,05 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 1.1.2013 do
zaplatenia), II. výrokom žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne
aplikáciou § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

2. Vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu o povolení
prečerpania v zmysle pripojenej žiadosti o povolení prečerpania, z oznámenia o poskytnutí povoleného
prečerpania a zo zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalobca pripojil výpisy z účtu ako aj historický
podrobný výpis z účtu. Na výzvu súdu, aby uviedol, kedy koľko žalovaný čerpal, kedy, koľko žalovaný
uhradil, ako dospel k žalovanej sume, k jej čiastkovým nárokom, žalobca reagoval ale nie v potrebnom
rozsahu ako bol vyzvaný.

3. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že vzhľadom na miesto uzavretia zmluvy a s prihliadnutím
na žalobcu, musí byť použitá česká hmotnoprávna úprava. Z hľadiska procesného sa však musí použiť
právnaúpravaslovenskéhoprávnehoporiadku.Bezohľadunatočiidealebonejdeospotrebiteľskýúver,
musí byť v každom prípade presne, jasne a určite špecifikovaná výšku dlhu, každý musí uviesť ako k
žalovanejsumedospel.Musíuviesťokolnosti,zktorýchbudemôcťsúdprepočítaťataksúčasneposúdiť,

či je žaloba dôvodná alebo nie. Nestačí k tomu predložiť listiny: výpisy z účtu, historický podrobný výpis
z účtu. Pripojený historický podrobný výpis z účtu (č.l. 103 až 120) obsahuje čísla a údaje bez toho,
aby bolo zrejmé, čo konkrétne v ktorej časti obsahujú. Žalovaný bol vyzvaný súdom na špecifikáciu
žalovanej sumy, ako dospel k jednotlivým čiastkovým nárokom, na spôsob ako boli úhrady žalovaného
započítané na jednotlivé čiastkové nároky a v akej sume. Avšak zo zaslanej špecifikácie uvedené
nevyplývalo. Nebolo možné posúdiť, či žalobca má právo ale nie na to, čo žaluje a z akého právneho

titulu, či žalovaný je povinný zaplatiť to čo žalobca žaluje. Z predložených listín nevyplýva dlh, ktorý
žalobca v konaní uplatňuje, ani čiastkové nároky. Vyplýva záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremenoo svojich tvrdeniach (poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/198/2013-59 zo
dňa4.7.2013vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnaveč.k.24Co/404/2013-86zodňa14.5.2014).
Žalovaný mal v celom rozsahu úspech, s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v

konaní si žiadne trovy neuplatnil, preto mu ani žiadne nemohli byť priznané.

4. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal 27.4.2016 žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 60,- Eur. Poukázal na odvolacie

dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d, f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentoval tým, že na výzvu
súdu zo dňa 6.10.2015 odpovedal podaním zo dňa 27.11.2015, v ktorom podrobne špecifikoval svoj
nárok v zmysle Zmluvy o povolenom prečerpaní. Spolu s vyjadrením zaslal súdu „historický výpis“ z účtu
žalovaného, v ktorom farebne vyznačil čerpanie a splátky žalovaného v rámci povoleného prečerpania.
Vzhľadom na počet transakcií zo strany klienta, si dovolil odkázať súd na predmetný výpis. Zároveň
súdu uviedol akou skratkou je označené čerpanie a akou skratkou je označené splácanie. Taktiež

uviedol, že z jednotlivých farebne vyznačených položiek splácania je zrejmý aj spôsob započítania
splátky, a to že Interest označuje zmluvné úroky a Nečerp.jit. istinu. Z historického výpisu zároveň
vyplýva aj výška dlžnej sumy, ktorá je uvedená vždy vpravo, a ktorá sa mení v závislosti od splácania
či čerpania povoleného prečerpania žalovaným. Samotné poskytnutie sumy 15.000,- Kč je vo výpise
vyznačené žltou farbou (v podaní v bode V.). Spolu so žalobou zaslal žalobca súdu aj „tabuľkový

výpis“ z účtu žalovaného, z ktorého je možné odčítať výšku istiny, úrokov, úrokov z omeškania ako
aj poplatkov vždy ku konkrétnemu dňu. Uviedol, že zmluvné úroky sa vyrátavajú vždy z dlžnej istiny
ku dňu splatnosti úrokov, čiže k poslednému dňu v mesiaci. Uvedené platí aj pre úroky z omeškania,
ktoré si nárokuje zo sumy dlžnej istiny a poplatkov odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Výška
dlžnej istiny je 15.000,- Kč a výška poplatkov je 1.800,- Kč (poplatky špecifikoval vo vyjadrení zo

dňa 27.11.2015). Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/6/2010 zo dňa 22.9.2010.
Napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a zmätočné, pričom prepisovanie jednotlivých
transakcií do podania zo dňa 27.11.2015 by sa minulo efektívnosti vzhľadom na množstvo a skutočnosť,
že transakcie boli farebne označené ako aj v podaní charakterizované.

5. Žalovaný, ani jeho opatrovník odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne
nevyjadril. Tu odvolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od 1.7.2016 podľa Civilného sporového
poriadku inštitút opatrovníka procesnej strany, v danom prípade ustanovenej opatrovníčky žalovanému,
ktorá bola žalovanému ustanovená súdom prvej inštancie uznesením č. k. 8C/339/2014-85 zo dňa
6.10.2015 z dôvodu neznámeho pobytu, zanikol, preto žalovaný už ďalej nie je v konaní opatrovníkom

zastúpený.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a
202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205

ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. g), h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 27.287,18 Kč, úroku 18,9 % ročne zo
sumy 15.000,- Kč od 10.4.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 15 % ročne zo sumy 16.800,-

Kč od 10.4.2013 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 14.11.2013 zobral žalobu v časti
kapitalizovaného úroku z omeškania 2.982,31 Kč a úroku z omeškania 15 % ročne zo sumy 16.800,-
Kč od 10.4.2013 do zaplatenia späť a zároveň navrhol vydal platobný rozkaz v znení žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.304,87 Kč, úrok 18,9 % ročne zo sumy 15.000,- Kč od 10.4.2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 28.12.2010 do 31.12.2012, úrok z
omeškania 7,05 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 1.1.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo

výške56,-Eurzasúdnypoplatokatrovyprávnehozastúpeniavovýške118,36Eurprávnemuzástupcovi
žalobcu. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu a vydal platobný rozkaz č. k. 5Ro/228/2013-46 zo
dňa 14.3.2014, ktorý bol zrušený uznesením č. k. 5Ro/228/2013-59 zo dňa 17.10.2014.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol,

ak žalobu zamietol v celom rozsahu zamietol (o zaplatenie sumy 24.304,87 Kč, úrok 18,9 % ročne zo
sumy 15.000,- Kč od 10.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 16.800,- Kč
od 28.12.2010 do 31.12.2012, úrok z omeškania 7,05 % ročne zo sumy 16.800,- Kč od 1.1.2013 do
zaplatenia) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na odvolacie argumenty
uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli
zmluvu o ČSOB aktívnom konte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou bol žalovanému
zriadený bežný účet. Žalovaný požiadal o poskytnutie úveru, formou povoleného prečerpania, žalobca
mu poskytol požadovaný úverový rámec do výšky 15.000,- Kč. Žalovaný po prečerpaní účtu, neuhradil

dlžnú sumu. Po bezvýsledných výzvach žalobca dňa 27.12.2010 vyhlásil splatnosť dlžných čiastok,
o čom žalovaného informoval. Aktuálna dlžná suma vo výške 27.287,18 Kč k 9.4.2013, pozostáva
zo sumy 15.000,- Kč (istina), zo sumy 7.504,87 Kč (zmluvný úrok), zo sumy 2.982,31 Kč (úroku z
omeškania), zo sumy 1.800,- Kč. K žalobe žalobca predložil Zmluvu o ČSOB osobnom konte plus
zo dňa 2.6.2009, žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 3.6.2009, oznámenie o poskytnutí povoleného

prečerpania zo dňa 5.6.2009, výpis z účtu č.XXXXXXXXX za obdobie 1.1-31.1.2010, tabuľku za
obdobie 31.7.2009-9.4.2013 s prehľadom žalovanej sumy pozostávajúcej z jednotlivých položiek, výzvu
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 15.10.2010, opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
1.11.2010, poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 30.11.2010, oznámenie o zosplatnení
úveru zo dňa 27.12.2010, podmienky pre povolené prečerpanie osobného účtu účinné od 1.11.2002.

Na základe výzvy bol žalobca vyzvaný, aby doložil súdu upozornenie na možnosť zosplatenia a
doručenku o prevzatí tohto upozornenia žalovaným, doručenku o prevzatí výzvy na úhradu žalovaným,
doklady o poskytnutí úveru, doklady o platbách vykonaných žalovaným, špecifikoval žalovanú sumu
(istina, úrok, poistenie, poplatok a vyčíslený úrok z omeškania), čiastkové nároky, špecifikáciu úhrad
žalovaného a spôsob vykonania započítania jednotlivých úhrad na jednotlivé nároky a prečo, vyjadriť

sa k právnemu posúdeniu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na uvedenú výzvu žalobca reagoval a uviedol, že zmluvné strany si zvolili právo Českej republiky.
Žalovaný v súlade s bodom IV. Zmluvy požiadal žiadosťou o povolené prečerpanie žalobcu o poskytnutie
úveru, súhlasil s obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie. Na základe žiadosti žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 15.000,- Kč, o čom ho informoval v Oznámení o poskytovaní

povoleného prečerpania. Týmto bola v zmysle bodu 2 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie
uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní bežného účtu č. XXXXXXXXXR. Za obdobie 5.6.2009 -
27.12.2010 žalovaný uskutočnil veľké množstvo transakcií, preto odkazuje súd na historický výpis
z účtu. Jednotlivé splátky úveru žalovaného sú vo výpise z účtu označené skratkou CMP a CMP+
červenou farbou. Čerpania úveru žalovaného sú označené skratkou CMD a CMD+. Interest označuje

zmluvné úroky a Nečerp.jis.istinu. Žalovaný sa v súlade s bodom 15. Obchodných podmienok zaviazal
splácať úver na konci každého kalendárneho mesiaca. V zmluve si dohodli ku dňu otvorenia účtu
povoleného prečerpania výšku úrokovej sadzby 16,90 % ročne a výšku úrokov z omeškania 15 %
ročne. Výpisom z účtu 1/2010 bolo žalovanému oznámené zvýšenie úrokovej sadzby na 18,90 % ročne.Ku dňu 27.12.2010 žalobca pristúpil k zosplatneni úveru, keďže žalovaný neuhradil na výzvy dlžnú
sumu. Podľa bodu 14 Obchodných podmienok na splácanie úveru sa úroky vypočítavajú z výšky dlžnej
sumy vždy ku dňu splatnosti úrokov (t. j. k poslednému kalendárnemu dňu v mesiaci). Žalobca vyčíslil

zmluvný úrok z úveru odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom mal uhradiť dlžnú sumu, t. j. od 30.9.2010
do 9.4.2013 z dlžnej istiny (výška zmluvného úroku z úveru 18,90 % ročne). Žalovaný na svoj účet
neuhradil žiadnu splátku. Dlžná istina tvorí sumu 15.000,- Kč. Upomienky a výzvy, jednotlivé poplatky sú
vo výpise označené zelenou farbou. Účtoval dňa 3.10.2010 poplatok 300,- Kč za zaslanie upomienky,
dňa 15.10.2010 poplatok 500,- Kč za zaslanie výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky, dňa 2.11.2010 poplatok

500,- Kč za zaslanie Opakovanej výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky, dňa 1.12.2010 poplatok 500,- Kč
za zaslanie poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky. Žalobca v poslednej výzve zo dňa 30.11.2010
upozornilžalovaného,žeaknedôjdekuhradeniudlžnejsumy,vyhlásiúverzasplatný(zásielkasavrátila,
že adresát sa odsťahoval). Poukázal na bod 11 VOP a bod 84 VOP. Ďalej uviedol, že sa nejedná o
spotrebiteľský úver ale o povolené prečerpanie a predmetný právny vzťah sa spravuje českým právnym
poriadkom. Zároveň predložil podrobný výpis z úverového účtu za obdobie 5.6.2010 - 22.11.2015,

Sadzobník žalobcu v znení k 1.5.2010, Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu
účinné 1.5.2006, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné 1.5.2005.

11. Podľa § 120 ods. 1 OSP účinného v čase prvoinštančného konania, účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže

výnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,akjeichvykonanienevyhnutnéprerozhodnutie
vo veci.

12. Podľa § 132 OSP, dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci.

13. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1
OSP). Ustanovenie § 101 ods. 1 OSP zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j.
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom

sporovom konaní leží zásadne na stranách. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej
povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že
takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strany. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na

povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Teória v
tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a
na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por.
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010), na ktorý poukázal aj žalobca

vo svojom odvolaní. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení
dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

14. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 OSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade

nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súdrešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

15. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potrebe
zamietnutia žaloby z dôvodu, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno riadne preukázať žalobou
uplatnený nárok, pričom takýto záver je prinajmenšom predčasný. Odvolací súd má za to, že žalobca
na výzvu odstránil rozpory zistené súdom prvej inštancie a na otázky odpovedal (predložil písomné
doklady). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa nárokom žalobcu

vôbec nezaoberal, teda neviedol ani žiadne dokazovanie, právne ho neposudzoval, keď ani neodkázal
na žiadnu hmotnoprávnu normu, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Odkázal v odôvodení iba
na jedno procesné ustanovenie § 120 ods. 1 OSP, avšak v súvislosti s ním vôbec neuviedol a necitoval
konkrétneustanoveniahmotnéhopráva,podľaktorýchsamápredmetnýprávnyvzťahstránposudzovať,
a o ktorý teda žalobca opiera svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Teda ani
nevyložil právne aplikačné úvahy, ktoré by ho viedli k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú

právnu normu. Pričom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Posúdiť
splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle cit. § 120 ods. 1 OSP možno práve iba v kontexte konkrétneho
predpisu hmotného práva, čo však súd prvej inštancie podľa obsahu odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevykonal. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu, že nebolo možné posúdiť, či

žalobcamáprávoalebonienato,čožalujeazakéhoprávnehotitulu,čižalovanýjepovinnýzaplatiťtočo
žalobca žaluje alebo nie, nebolo možné to prepočítať, keďže uvedeným sa súd vôbec nezaoberal, hoci
mal žalobcom predložené listinné doklady, ohľadom ktorých nevykonal žiadne dokazovanie. Procesné
dokazovanie je pritom objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom
je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci.

16. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

18. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

19. Podľa § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2 CSP), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.

20. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 167 ods. 2 OSP akt. § 234 ods. 2 CSP)
musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2 CSP). Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2) je nepreskúmateľné.

21. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sastrane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky
s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

22. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

23. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto

domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť
priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

24. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom. Prvoinštančný súd nevykonal žiadne dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o
nároku žalobcu, je potom neúčelné, aby celé dokazovanie od počiatku vykonával odvolací súd a tým
nahrádzalčinnosťsúduprvejinštancie.Tupotomnemôžebyťžiadnejpochybnostiotom,ženahrádzanie
faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do

úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie
s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého
ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho
súdu s konečnou platnosťou. Navyše v prípade, že žalovaný je spotrebiteľ a teda slabšou stranou v
spore, prichádza do úvahy § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ

nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci; súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký
dôkaz, keď takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva
do spotrebiteľských právnych vzťahov.

25. Žiada sa dodať, že s poukazom na vyššie uvedené musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti
civilného súdneho sporu (zahŕňajúci i vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky
na súde prvej inštancie) a neznemožnil stranám realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel
možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ
bezvýznamných skutočností, čím by stranám odňal možnosť konať pred súdom.

26. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie včítane závislého výroku o trovách
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu,
za tým účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite
zhodnotiť a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec
vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).