Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/646/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214205842
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214205842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobkyne: G.. S. H., J.. XX. X. XXXX, G. I.
I. H. Č.. XX, U. X, zastúpenej JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska
č. 16, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom v
Bratislave, Štúrova č. 2, IČO: 00 166 481, v konaní o zaplatenie 1.726,51 eur, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 08. 06. 2015 č.k. 17C/100/2014-142 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.726,51 eur s 5,5 % ročným úrokom z
omeškania od 21. 12. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 20 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a
357,95 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v BRE Bank
SA, pobočka zahraničnej banky mBank v SR, č. účtu: SK 15 8360 5207 0042 0227 3283, VS: 4913, a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 1 písm. a/,
c/, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. f/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 18 ods. 1, 3 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) vzal za preukázané, že uznesením Prezídia PZ Úradu
boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, č. ČVS:PPZ-86/BOK-VY-2010 zo dňa 16. 6. 2010
bolo voči žalobkyni vznesené obvinenie pre skutok kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti

formou spolupáchateľstva podľa § 20k § 344 ods. 1 psím. b) Trestného zákona. Proti uzneseniu
o vznesení obvinenia žalobkyňa podala sťažnosť, ktorá bola uznesením Generálnej prokuratúry
Slovenskejrepublikysp.zn.XIVGv30/10zodňa15.7.2010zamietnutá.PopodaníobžalobyGenerálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky dňa 3. 12. 2010 a vykonanom dokazovaní bola žalobkyňa rozsudkom
OkresnéhosúduvMichalovciachsp.zn.1T/45/2010zodňa12.5.2011vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Košiciach sp. zn. 8To/69/2011 zo dňa 16. 1. 2012 oslobodená spod obžaloby, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola stíhaná (dôkazmi bola preukázaná len tá skutočnosť, že

obžalovaná - žalobkyňa telefonovala s obžalovaným S.. Č. pred vykonaním konfrontácie medzi S.. Č.
M. Z.. Z.. N. dňa 30. 3. 2010, kedy obžalovanému S.. Č. povedala, aby vypovedal „ta co sme hutoreli
ne“, pričom súd konštatoval, že neexistuje žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by preukázal, o čom sa s
obžalovaným S.. Č. rozprávali pred vykonaním konfrontácie, teda nie je žiaden konkrétny dôkaz, ktorýby obžalovanú - žalobkyňu usvedčoval z možného ovplyvňovania S.. Č. ako svedka pred vykonaním
konfrontácie...č.l. 52, 53). Za účelom obhajoby v trestnom konaní si žalobkyňa zvolila advokáta JUDr.
Milana Kuzmu dňa 21.6.2010, ktorému za poskytnuté právne služby uhradila sumu 180,- eur dňa 8. 4.

2013 (za 2 úkony právnej služby, prevzatie a prípravy obhajoby 21. 6. 2010 a účasť na vyšetrovacom
úkone dňa 8. 4. 2010). Následne si dňom 5. 10. 2010 zvolila žalobkyňa za účelom obhajoby advokáta
JUDr. Petra Majerníka, ktorému dňa 1. 3. 2011 uhradila zálohu za právnu pomoc v sume 100,- eur
a 7.1.2013 trovy obhajoby v celkovej sume 1.446,51 eur. JUDr. Peter Majerník poskytoval právnej
služby žalobkyni od 5. 10. 2010 do 16. 1. 2012, teda do skončenia trestného konania. Žalobkyňa

doručila na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorou okrem v tomto konaní uplatnených trov právneho zastúpenia, žiadala i náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa
16. 7. 2013 oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne, že jej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody bola postúpená príslušnému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Listom
zo dňa 16. 7. 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zároveň zaslala predmetnú žiadosť

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu, že s prihliadnutím na zmenu zákona č.
514/2003 Z. z., platnú a účinnú od 1. 1 2013, je nesporné, že v predmetnej veci nie je orgánom
oprávneným konať v mene Slovenskej republiky Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ani
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a keďže v danom prípade súd obžalobu prijal a riadne o nej
konal, teda akceptoval zákonnosť prípravného konania. Preto je možné vyvodiť, že prijatím obžaloby nie

je možné tvrdiť, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné rozhodnutie a podanie obžaloby
nie je možné považovať za rozhodnutie a v citovanom konaní i za nesprávny úradný postup a tieto
skutočnosti nekonštatoval ani žiadny príslušný orgán. Následne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, listom zo dňa 8. 8. 2013 vrátilo postúpenú žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu
škody Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Cdo/194/2010 s tým, že na prejednanie žiadosti je príslušná Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 16. 8. 2013 oznámila právnemu
zástupcovi žalobkyne, že s prihliadnutím na to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vrátilo
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody späť na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky, táto naďalej zotrváva na pôvodnom právnom závere, že nie je orgánom, ktorý by mal v

danej veci konať. Pokiaľ žalovaná v konaní predovšetkým namietala svoju pasívnu legitimáciu, teda že
nie je oprávnená konať v mene Slovenskej republiky s tým, že oprávneným orgánom je Ministerstvo
spravodlivosti, v tej súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 194/2010 zo dňa 30. 3. 2011 a vyvodil, že nakoľko žalobkyňa podala žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, v dôsledku toho sa

tento orgán stal orgánom verejnej moci konajúcim v danom prípade za štát.

3. Pri skúmaní vzniku nároku žalobkyne na náhradu škody súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa
preukázala existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti, ktorými sú: 1. subjekt (orgán
štátu), 2. predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah), 3. správanie subjektu (jeho

rozhodnutie), 4. výsledok spočívajúci v škode, 5. príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím)
a výsledkom (škodou) a 6. protiprávnosť - nezákonnosť. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že
oslobodenie žalobkyne spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť a to z dôvodu, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v
uzneseníovzneseníobvinenianebolpotvrdený.Oslobodeniespodobžaloby,resp.následnézmiernenie

trestu, majú v zodpovednostnej skutkovej podstate, zakladajúcej zodpovednosť za škodu spôsobenú
trestným stíhaním, väzbou či trestom, obdobnú funkciu ako zrušenie nezákonného rozhodnutia v
prípade zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. Zodpovedným subjektom je v danom prípade je
žalovaná z dôvodu, že žalobkyňa podala proti uzneseniu vyšetrovateľa Prezídia PZ, úradu boja proti
organizovanej kriminalite, odboru Východ v Košiciach o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorá bola

prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zamietnutá. Žalobkyňa využila svoje ústavné
právo dať sa v rámci trestného konania zastúpiť advokátom pre účely trestného konania, ktorého
si zvolila. Trovy konania, ktoré jej vznikli v spojení s právnym zastúpením boli v danom prípade
preukázané a účelné, keďže na základe procesných úkonov právneho zástupcu žalobkyne došlo k tomu,
že v konečnom dôsledku bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená. Výšku trov právneho zastúpenia

vzniknutých v trestnom konaní žalovaná žiadnym spôsobom v konaní nenamietala, namietala len to,
že vznik škody nebol riadne preukázaný, keďže príjmové doklady sú právne vadné z dôvodu absencie
čísla pokladničného dokladu, podpisu príjemcu a údaja o zaúčtovaní v denníku pod poradovým číslom
(a to u oboch dokladoch, JUDr. Kuzmu i JUDr. Majerníka). V danom prípade sa súd prvej inštanciestotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne, ktorý dodatočne predložil príjmové pokladničné
doklady opatrené číslom, ako aj výpis z peňažného denníka, z ktorých vyplynulo, že tieto boli riadne v
účtovníctve zaúčtované, preto tieto námietky žalovanej považoval za nedôvodné. Vzhľadom na takto

učinené skutkové a právne závery žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako vyplýva z výroku napadnutého
rozsudku.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 20,- eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 357,95 eur. Tie priznal podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 4 úkony právnej služby
á 81,33 eur (prevzatie a príprava zastúpenia návrh na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 4.
5.2015 a 8. 6. 2015) a režijný paušál 1 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur a 2 x 8,39 eur. Žalobkyni nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia za poradu v advokátskej kancelárii dňa 4. 5. a 8. 6. 2015, ktoré vzhľadom na
predmet sporu posúdil ako neúčelné.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia rozsudku navrhla, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku skutočnosť, že dovolanie je prípustné z dôvodu, že ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, a to v otázke procesného zástupcu žalovanej, oprávneného konať
v mene štátu. V dôvodoch odvolania žalovaná vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil otázku
orgánu oprávneného konať za štát v prejednávanej veci. S poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. a § 21 ods. 4 O.s.p. žalovaná pripustila, že v minulosti vznikali a neustále vznikajú aplikačné
problémy a spornou otázkou zostáva, ktorý orgán má konať v mene štátu v prípade, ak škoda vznikla v

dôsledku trestného stíhania, t.j. ak titulom na vznik nároku na náhradu škody je nezákonné rozhodnutie
v rozsahu uznesenia o vznesení obvinenia. V dôsledku ostatnej novely zákona č. 514/2003 Z.z., platnej
a účinnej od 01. 01. 2013 došlo k situácii, kedy je sporné, ktorý orgán je oprávnený konať v mene štátu
v prípade, ak titulom na náhradu škody je uznesenie o vznesení obvinenia. Podľa názoru odvolateľa
s prihliadnutím na gramatický výklad § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č 514/2003 Z.z., sa musí dospieť k

záveru, že nie je možné určiť, ktorý orgán má vo veci konať v mene štátu, a teda musí sa postupovať v
súlade s ust. § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a v mene štátu má konať Ministerstvo spravodlivosti SR.
Titulom náhrady škody je v danom prípade uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré judikatúra označila
za nezákonné rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie vydal vyšetrovateľ, prípadne poverený príslušník PZ.
Zákon č. 514/2003 Z.z. v znení po ostatnej novele stanovil v § 4 ods. 1 písm. b/ dve podmienky,

ktoré vylučujú zodpovednosť Ministerstva vnútra SR na konanie. Prvou je, že prokurátor nezamietne
sťažnosť a druhou podmienkou je, že prokurátor nepodá v danej veci obžalobu. Ministerstvo vnútra
SR teda zodpovedá len za neprávoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo prokurátorom zrušené na základe
riadneho opravného prostriedku. Po doručení obžaloby samosudca preskúma obžalobu, prípadne senát
predbežne prejedná obžalobu a následne nariadi hlavné pojednávanie vo veci, z čoho vyplýva, že

súd má za to, že prípravné konanie vrátane podania obžaloby bolo zákonné. Uplatnením logického a
systematického výkladu preto je potrebné dospieť k záveru, že konať v mene štátu v prípade, ak za titul
považujeme nezákonné rozhodnutie v rozsahu uznesenia o vznesení obvinenia, by malo:
1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vtedy, ak prokurátor nezamietne sťažnosť a nepodá v danej
trestnej veci obžalobu.

2. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vtedy, ak trestné konanie bolo ukončené v prípravnom
konaní v dôsledku rozhodnutia prokurátora, prípadne v dôsledku rozhodnutia sudcu po preskúmaní
obžaloby, prípadne senátu pri predbežnom prejednaní obžaloby za podmienky, že nedôjde k nariadeniu
hlavného pojednávania, prípadne k vydaniu trestného rozkazu.

6. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je orgánom zastupujúcim štát vtedy, ak súd prijme
obžalobu na konanie, vytýči hlavné pojednávanie, prípadne vydá trestný rozkaz a to z dôvodu, že
príslušný súd preskúmal podanú obžalobu a s ňou súvisiace spisy a uznal zákonnosť prípravného
konania v trestnej veci, teda odobril a potvrdil zákonnosť prípravného konania a podanie obžaloby. V
tej súvislosti poukázal na rozsudky okresných súdov, ktoré v odvolaní aj uviedol a ktoré potvrdzujú jeho

právne závery. Preto súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, pokiaľ k náhrade škody zaviazal žalovanú
Slovenskú republiku, zastúpenú Generálnou prokuratúrou a nie Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky alebo Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že
pokiaľ žalovaná na podporu svojich tvrdení citovala súdne rozhodnutia, ktoré jej stanovisko podporujú,
tento právny názor bol novšími rozhodnutiami v obdobných veciach právne prekonaný. V súčasnej

dobe prevláda právny názor, podľa ktorého subjektom oprávneným konať v obdobných prípadoch
za Slovenskú republiku je Generálna prokuratúra. Z tohto dôvodu má za to, že súd prvej inštancie
postupoval správne, pokiaľ konal s orgánom oprávneným zastupovať Slovenskú republiku, ktorým je
v danom prípade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky z dôvodov uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
vzmysleust.§385ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“),vrozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho

rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a to aj ohľadom orgánu
oprávneného konať za žalovanú, preto odvolací súd rozsudok vo veci samej vrátane výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.

11. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

12. Žalovaná v odvolaní namieta (len) otázku orgánu oprávneného konať za žalovanú, s ktorou sa
súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal, preto odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

13. Odvolacie námietky žalovanej aj napriek tomu, že táto ich vymedzila aj ust. § 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p. sa týkajú (len) nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v
otázke orgánu oprávneného konať za žalovanú.

14. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. účinného
od 01. 01. 2013 je orgánom oprávneným konať v mene štátu (žalovanej) Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky.

15. Účinnosťou zákona č. 412/2012 Z.z. sa zmenil a doplnil zákon č. 514/2003 Z.z. a tento zmenil ust.
§ 4 ods. 1 písm. b/ tak, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §
3 ods. 1 tohto zákona koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a 1. prokurátor nezamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného

zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ policajného zboru alebo
poverený príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

16. Nové ustanovenie teda určuje Ministerstvo vnútra SR za orgán konajúci v mene štátu (len) vtedy,

ak sú kumulatívne splnené podmienky, že v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného
zboru alebo poverený príslušník policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného zboru a nepodal v trestnej
veci obžalobu príslušnému súdu.

17. V danom prípade prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného
zboru, preto neboli naplnené podmienky podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b/ spomínaného zákona. Podľa
názoru odvolacieho súdu v danom prípade za orgán konajúci v mene štátu je potrebné v zmysle ust. §4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. považovať Generálnu prokuratúru SR. Z postupu prokurátora,
ktorý zamietol sťažnosť žalobcu voči uzneseniu o vznesení obvinenia totiž vyplýva jeho zodpovednosť
na škode vzniknutej žalobcovi, čo zakladá aplikáciu ust. § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. na

daný prípad.

18. Rozhodujúcou v danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu aj tá skutočnosť, že žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku podala žalobkyňa na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky,

preto aj v dôsledku toho sa tento orgán štátu stal orgánom verejnej moci konajúcim v danom prípade za
štát, ako správne uzavrel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ( § 4 ods. 1 písm. m/ zákona č.
514/2003 Z.z). Preto neobstoja ani polemiky odvolateľa, že príslušným orgánom zastupovať žalovanú
je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako
vecne správny.

20.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.

1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešná žalobkyňa nárok na náhradu trov odvolacieho konania má, preto jej súd tento nárok
priznal v celom rozsahu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).