Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211846
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116211846.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr.
Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: E.. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX
XX C., o zaplatenie 2362,01 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 9C/196/2016-44 zo dňa 08.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol.
Vyslovil, že žalovaná má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 7, § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V odôvodnení uviedol, že návrhom došlým súdu dňa 06.06.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom
zaplatenia a) istiny - 2362,01 €,
b) úrokov - 143,99 €,
c) úrokov z omeškania - 1,97 €,
d) úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2362,01 € od 28.08.2015 do zaplatenia,
e) úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 143,99 € od 28.08.2015 do zaplatenia, na tom

skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaný poskytnutý úver riadne
a včas nevrátil.
Súd prvej inštancie konštatoval, že k predčasnému zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok
u dlžníka - žalovaného nedošlo z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky

a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.).
Doručenie upozornenia na možné zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s jeho splácaním totiž
žalobca súdu nepreukázal. Prvoinštančný súd uviedol, že dôležité písomnosti (ktorou je nepochybne aj
výzva predchádzajúca zosplatneniu a zosplatnenie umožňujúca) je potrebné zasielať s doručenkou, aby
ich doručenie bolo možné v prípade sporu preukázať. V prejednávanej veci žalobca súdu nepreukázal
ani len odoslanie takejto písomnosti na adresu žalovaného.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to
ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver
(tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,

domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Je zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval,čoho výsledkom je, že predčasné zosplatnenie úveru neprichádza do úvahy a žalovaný je povinný z
prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu a nie aj úroky a poplatky.
Vyššie uvedené závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj o neplatnosti predčasného

zosplatnenia znamenajú, že žalobca by mal právo na zaplatenie istiny dlžnej ku dňu rozhodovania súdu.
Za týmto účelom však bolo potrebné, aby súd mal k dispozícii rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky,
z ktorého by zistil, aká istina je dlžná ku dňu jeho rozhodovania a s akou istinou bol žalobca v omeškaní.
Tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil,
že súd nemohol jeho žalobe vyhovieť v časti istiny, nakoľko nebolo možné zistiť, aká je suma istiny

v jednotlivých nezaplatených splátkach ku dňu rozhodovania súdu a ani v časti úrokov z omeškania,
pretože nebolo možné zistiť, s akou sumou istiny bol žalovaný v omeškaní ku dňu, od ktorého žalobca
úrok z omeškania požadoval.
V prejednávanej veci žalobca napriek výslovnej požiadavke súdu na predloženie dôkazov v jeho
prospech, tomuto nevyhovel, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť, aj keď by
sa to čiastočne javilo ako dôvodné.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že rozpis
splátok na istinu, úroky a poplatky bol obsahom odpovede na výzvu súdu zo dňa 13.07.2016 doručenej
súdu 18.07.2016. Poukázal na znenie ust. § 11 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca má za to, že povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch splnil. Posúdil

príjmy a výdavky žalovanej na základe údajov uvedených v žiadosti o spotrebný úver a taktiež na
základe údajov o výške príjmu žalovanej z reportu Sociálnej poisťovne a na základe údajov z reportu zo
Spoločenského registra bankových informácií. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
bolžalobcapovinnýzohľadniťnajmädobu,naktorúsaúverposkytuje,výškuúveruapríjemspotrebiteľa,
prípadne účel úveru, čo dodržal. Na to, aby bolo možné úver vyhlásiť za bezúročný a bez poplatkov je

potrebné skúmať, či veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 zákona. Z dôkazov
predložených súdu je zrejmé, že podmienka hrubého porušenia povinností nebola naplnená, nakoľko
žalobca neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch,
výdavkoch či rodinnom stave a ani bez nahliadnutia do príslušnej databázy. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd konštatuje, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú zrejmé dôvody pre aplikáciu §
11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to pokiaľ ide o záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Z rozhodnutia nevyplýva, či konanie veriteľa možno považovať za hrubé porušenie povinností
stanovených v ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a akým konkrétnym spôsobom
predpokladaným v ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch došlo k hrubému porušeniu

povinnosti, následkom ktorého veriteľ stráca nárok na úroky a poplatky. Súd sa v rozhodnutí náležite
nevyporiadal s tým., či je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov berúc zreteľ na rozsah
zisťovania bonity klienta, a to okrem iného s ohľadom na listinný dôkaz predložený žalobcom na základe
výzvy súdu (č.l. 40). Odôvodnenie rozhodnutia je tak vo vzťahu k záveru súdu o tom, že veriteľ nemá
nárok na úroky a poplatky nepreskúmateľné. Vyriešenie otázky, či je úver bezúročný a bez poplatkov má

priamy vplyv na posúdenie rozsahu nároku žalobcu, preto ja za daného stavu nutné považovať záver
súdu, podľa ktorého by mal žalobca právo len na zaplatenie istiny, za predčasný.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého
súdnehoprocesu(čl.46ÚstavySR,čl.45ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv).Týmodňalstranám
sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP.Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok uplatnený žalobou a svoje rozhodnutie
odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí
rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.