Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžak/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200968
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7016200968.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

ElenyBerthotyovej,PhD.ačlenovsenátuJUDr.ZuzanyĎurišovejaJUDr.JanyHatalovej,PhD.vprávnej
veci sťažovateľa (pôv. žalobca): D. I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L., Vietnamská socialistická
republika,prechodnýpobytO.,právnezastúpeného:AdvokátskakanceláriaVasiľ,Šimonovič&partners,
s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO 47 240 482, proti žalovanému: Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarková 31, 080 10 Prešov, o správnej žalobe
zo dňa 18.08.2016 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.07.2016 sp. zn. PPZ-HCP-
PO2-154-001/2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v

Košiciach č. k. 3Sa/21/2016-121 zo dňa 31.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sa/21/2016-121 zo dňa
31. januára 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo dňa
1. júna 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Sťažovateľ m á n á r o k na náhradu trov konania na krajskom a kasačnom súde.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-154-001/2016 zo dňa 12.07.2016 potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo dňa 01.06.2016, ktorým
(Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice) bolo rozhodnuté o administratívnom
vyhostení sťažovateľa z územia Slovenskej republiky (ďalej „SR“) v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov a podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC súčasne policajný útvar uložil sťažovateľovi
zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 (troch) rokov s tým, že lehota zákazu vstupu

začína plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení (§
82 ods. 10 písm. c) ZoPC), pričom podľa § 83 ods. 1 ZoPC policajný útvar určil sťažovateľovi lehotu na
vycestovanie z územia SR 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že sťažovateľ sa dňa 01.06.2016 dostavil na
správny orgán za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt v zmysle § 58 ods. 1 písm. b) ZoPC,
pričom po predložení a preskúmaní dokladov doložených k žiadosti o tolerovaný pobyt a cestovného
dokladu účastníka konania, ako aj vykonanou lustráciou bolo zistené, že sťažovateľ sa na území

Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene. Dňa 19.08.2008 bol sťažovateľovi povolený prechodný
pobyt na území SR na účel zamestnania, pričom tento mu bol rozhodnutím správneho orgánu zrušený
v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) ZoPC, keďže boli zistené skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie
žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 písm. e) ZoPC, nakoľko preverenímžiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel zamestnania bolo zo strany správneho
orgánu zistené, že k tejto žiadosti doložil register trestov Vietnamskej socialistickej republiky, vydaný
Provinčnou justičnou správou K. zo dňa 22.09.2008, pričom tento trestný register bol vystavený na

meno účastníka konania, no s dátumom narodenia XX.XX.XXXX. Pri preverovaní pravosti doložených
spisových materiálov bolo vykonané odborné posúdenie nim predloženého dokladu, kde bolo dňa
31.07.2013 zistené, že ide o falošný register trestov Vietnamskej socialistickej republiky. Po zistení
tejto informácie boli vykonané ďalšie podporné podklady k pravosti tohto dokladu a následne správnym
orgánom bol sťažovateľovi prechodný pobyt na účel zamestnania na území SR rozhodnutím č. PPZ-

HCP-PO6-KP-653-019/2014 zo dňa 01.07.2014 zrušený, pričom účastník konania podal odvolanie, o
ktorom odvolací orgán rozhodol tak, že toto odvolanie odmietol a rozhodnutie správneho orgánu v plnom
rozsahu potvrdil, čím rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2014. Dané rozhodnutie napadol
správnou žalobou na Krajský súd v Prešove.
3. Žalovaný uviedol, že v čase konania o zrušení prechodného pobytu si sťažovateľ na správnom orgáne
podal žiadosť o dlhodobý pobyt na území SR v zmysle § 52 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov,

nakoľko medzičasom splnil podmienky na udelenie takéhoto druhu pobytu. Po podaní žiadosti bolo
toto konanie zo strany správneho orgánu prerušené do rozhodnutia v konaní o zrušení prechodného
pobytu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu účastníkovi konania
bolo konanie o udelenie dlhodobého pobytu rozhodnutím správneho orgánu č. s. PPZ-HCP-PO6-
KP-649-012/2014 zo dňa 13.10.2014 zastavené v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“). Voči nemu podal odvolanie, pričom odvolací orgán jeho
odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu v plnom rozsahu potvrdil, čím toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2014.
4. Dňa 08.01.2015 bola uznesením Krajského súdu v Prešove č. 14Scud/19/2014-25 odložená
vykonateľnosť rozhodnutia č. PPZ-HCP-PO2-232-006/2014 zo dňa 17.09.2014 do právoplatného

skončenia konania vo veci zrušenia prechodného pobytu sťažovateľa, čím došlo k prerušeniu plynutia
lehoty na vycestovanie v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 02.05.2016
nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sža/40/2015 zo dňa
30.03.2015, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/19/2014 zo
dňa 14.07.2015, ktorým žalobu účastníka konania proti rozhodnutiu o zrušení prechodného pobytu na

území SR zamietol. Zdôraznil, že právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo
konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníkovi konania právoplatne skončené, teda odklad
vykonateľnosti rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Prešove stratil účinnosť a nasledujúcim dňom,
teda 03.05.2016, mu opäť začala plynúť lehota na vycestovanie v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona
o pobyte cudzincov.

5. Keďže od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania vo veci udelenia dlhodobého pobytu
sťažovateľa, t. j. od 18.12.2014 do vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, t. j. do
08.01.2015, uplynulo z lehoty stanovenej v § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov 20 dní,
od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý potvrdil rozsudok Krajského
súdu v Prešove o zamietnutí žaloby voči rozhodnutiu správneho orgánu o zrušení prechodného pobytu

účastníka konania, t. j. od 02.05.2016 sa účastník konania mohol na území SR zdržiavať ešte 10 dní,
kedy mu uplynula lehota na vycestovanie z územia SR, ktorá je uvedená v § 111 ods. 1 písm. p) zákona
o pobyte cudzincov v dĺžke 30 dní. Mal za to, že účastník konania sa na území SR oprávnene zdržiaval
do 12.05.2016 a v súčasnej dobe sa na území SR zdržiava neoprávnene, čím sa dopúšťa priestupku v
zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, pričom neoprávnený pobyt na území SR je v

zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov aj dôvodom na jeho administratívne vyhostenie
z územia SR.
6. Na základe uvedeného bolo správnym orgánom podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku začaté
správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania v zmysle § 77 ZoPC z dôvodu,
že na území SR sa zdržiava neoprávnene. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice, ako

prvostupňový správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení sťažovateľa rozhodnutím č. PPZ-
HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo dňa 01.06.2016 (viď bod 1.)
7. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že pri preskúmaní rozhodnutia vychádzal z listinných dôkazov
tvoriacich administratívny spis a vyhodnotením spisového materiálu týkajúce sa účastníka konania zistil,
že tento sa dňa 01.06.2016 dostavil na správny orgán za účelom podania si žiadosti o tolerovaný

pobyt, pričom po predložení a preskúmaní priložených dokladov k žiadosti bolo prvostupňovým orgánom
zistené, že tento sa na území SR zdržiava neoprávnene. Rovnako rozviedol dôvody na ktoré poukázal
prvostupňový správny orgán pokiaľ sa týka priebehu administratívneho konania, ktoré sa týkalo zrušenia
prechodného pobytu účastníkovi konania, vrátane súdneho preskúmavacieho konania, ako aj konaniao udelenie dlhodobého pobytu. Rozviedol aj závery, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán vo
svojom rozhodnutí.
8. Po podaní odvolania sťažovateľom žalovaný dospel k záveru, že od právoplatnosti rozhodnutia o

zastavení konania vo veci udelenia dlhodobého pobytu účastníkovi konania, t. j. od 18.12.2014 mu
začalaplynúť30-dňoválehotanavycestovanievzmysle§111ods.1písm.p)ZoPCaprestalaplynúťdňa
08.01.2015 z dôvodu vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o zrušení prechodného
pobytu. Teda z lehoty na vycestovanie ubehlo 20 dní, pričom od právoplatnosti rozsudku NS SR, t. j.
dňa 02.05.2016, sa mohol tento zdržiavať na území SR ešte 10 dní. To znamená, že účastník konania

sa na území SR mohol oprávnene zdržiavať do 12.05.2016.
9. Žalovaný uviedol, že sťažovateľ sa dňa 01.06.2016 dostavil na správny orgán za účelom podania
si žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, pričom po predložení a preskúmaní priložených dokladov k
žiadosti bolo zistené, že účastník konania sa na území SR zdržiava odo dňa 13.05.2016 neoprávnene,
pričom v prípade neoprávneného pobytu správny orgán nemá alternatívu rozhodnúť, či sa účastník
konania vyhostí alebo nie, nakoľko zákon o pobyte cudzincov ukladá policajnému útvaru, v takomto

prípade ho vyhostiť.
10. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán správne vypočítal lehotu na vycestovanie účastníka
konania z územia SR. Odkladný účinok podľa platného zákona nenastáva priamo doručením žaloby
o preskúmanie napadnutého rozhodnutia tzv. sistačný účinok žaloby, ale až momentom právoplatnosti
rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho zrušení. Doplnil,

že v prípade sťažovateľa neboli zistené prekážky administratívneho vyhostenia z územia SR v zmysle
§ 81 ZoPC, pričom dané sa opiera o jeho vyjadrenie v zápisnici zo dňa 01.06.2016.
11. Žalovaný mal zato, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s
článkom 8 ods. 1 Dohovoru, pričom skutočnosti k jeho súkromnému a rodinnému životu boli zistené
odvolacím orgánom zo zápisnice zo dňa 01.06.2016, z informačných systémov PZ a zo spisového

materiálu. Zároveň podľa názoru odvolacieho orgánu správny orgán postupoval v súlade s článkom
8 ods. 2 Dohovoru, v zmysle ktorého štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať, okrem
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme
národnejbezpečnosti,verejnejbezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,prechádzanianepokojom
a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

12. Uzavrel, že podľa jeho správnej úvahy vyhostenie účastníka konania z územia SR s lehotou zákazu
vstupu na územie SR v trvaní troch rokov je v súlade so zásadou proporcionality a je možné v zmysle
ustanovenia článku 8 ods. 2 Dohovoru chápať ako oprávnený dôvod správneho orgánu na zásah do
jeho ľudských a občianskych práv garantovaných mu v článku 8 ods. 1 Dohovoru, pričom ochrana
právneho poriadku SR, ktorý účastník konania svojim protiprávnym konaním porušil, je záujmom

verejným, ktorý je nadradený jeho súkromnému záujmu. Takisto sa odvolací orgán stotožnil s 30 dňovou
lehotou na vycestovanie, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí a je dostačujúca na zabezpečenie
vycestovania účastníka konania z územia SR.

II.

Konanie na krajskom súde

13. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu
vo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“ alebo „SSP“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):

- rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné a nesprávne, za nezákonné ho považoval z dôvodov
uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), g) Správneho súdneho poriadku a napadal ho v celom rozsahu,
- preskúmavané rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že žalovaný prebral v odôvodnení rozhodnutia
nesprávny výklad prvostupňového orgánu o počítaní lehoty na opustenie Slovenskej republiky,
- postup, výklad, i samotné rozhodnutie o odvolaní žalovaného je nesprávne, nemá oporu v zákone,

ani v právnej teórii,
- rozhodnutiami a postupmi správnych orgánov boli porušené zákonné ustanovenia zákona o pobyte
cudzincov, ako i základné práva a slobody žalobcu zaručené mu Ústavou SR, i Európskym dohovorom
o ľudských právach,
- namietal nezákonnosť a neopodstatnenosť vydaných rozhodnutí, nakoľko rozhodnutia sú

nepreskúmateľné s nedostatočne odôvodnenými závermi a zjavne meritórne, nakoľko skutočnosti,
na základe ktorých konajúce orgány vydali rozhodnutia, sú hodnotené zjavne jednostranne a vôbec
nezohľadňujú námietky žalobcu, nerešpektujúc pritom ani základné zásady správneho konania, pričom
opomenuli posúdenie skutočností, týkajúcich sa súkromného, či rodinného života žalobcu.14. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 207 a nasl. SSP pri neformálnom posudzovaní žaloby
(§ 206 ods. 3 SSP) dospel k záveru, že správny orgán postupoval v konaní o administratívnom vyhostení
sťažovateľa zákonným spôsobom, skutkový stav bol zistený dostatočným spôsobom, v konaní aplikoval

ustanovenia správneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preto správnu
žalobu zo dňa 18.08.2016 podľa § 240 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná
15. Podľa krajského súdu správnej žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že námietky sťažovateľa
nebolo možné vyhodnotiť za spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného.

16.Krajskýsúdkonštatoval,žežalovanýsprávnepostupovalpokiaľsatýkavyhodnoteniatejskutočnosti,
že v čase podania žalobcovej žiadosti o dlhodobý pobyt na území SR (dňa 14.04.2014) aj keď počas
konaniaozrušeníjehoprechodnéhopobytusatentonachádzalnaúzemíSRoprávnene,nakoľkopostup
žalovaného je v súlade s § 53 ods. 7 ZoPC, v zmysle ktorého pobyt udelený podľa zákona o pobyte
cudzincov (teda aj prechodný pobyt) sa po skončení jeho platnosti považuje za platný na území SR až
do rozhodnutia o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu.

17. Krajský súd mal za to, že dňom, nasledujúcom po právoplatnosti vydaného rozhodnutia zo dňa
12.12.2014 (právoplatné dňa 18.12.2014), keďže správny orgán správne vyvodil, že až do skončenia
konania vo veci žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území SR je jeho pobyt oprávnený,
sa v jeho prípade začala v zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov
počítať 30-dňová lehota, teda dňom 19.12.2014. Žalobca žalobou podanou na Krajský súd v Prešove

dňa 27.11.2014 žiadal o preskúmanie rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-
HCP-P02-232-006/2014 zo dňa 17.09.2014, ktorým druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu vo veci zrušenia udeleného prechodného pobytu žalobcovi na území
Slovenskej republiky. O vykonateľnosti predmetného rozhodnutia bolo rozhodnuté Krajským súdom v
Prešove uznesením pod č. k. 14Scud/19/2014 zo dňa 08.01.2015, ktorým bola odložená vykonateľnosť

druhostupňového rozhodnutia zo dňa 17.09.2014. Rozhodnutie o odložení vykonateľnosti nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.01.2015.
18. Krajský súd mal zato, že správny orgán správne počítal začiatok plynutia lehoty v zmysle
ustanovenia§111ods.1písm.p)zákonaopobytecudzincov,keďtútolehotupočítalododňa19.12.2014
vzhľadom na dôvody uvedené vyššie. Podľa názoru správneho orgánu táto lehota prestala plynúť dňom

vydania uznesenia o odložení vykonateľnosti, t. j. dňom 08.01.2015. Krajský súd v tejto časti však
nestotožnil s tým, že táto lehota podľa ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC prestala plynúť dňom
vydania uznesenia o odložení vykonateľnosti Krajským súdom v Prešove, t. j. dňom 08.01.2015, ale
prestala plynúť až dňom právoplatnosti predmetného rozhodnutia, t. j. dňa 13.01.2015. Teda z lehoty
30 dní počítanej v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte, uplynulo od 18.12.2014 (začiatok

plynutia lehoty) do 13.01.2015 (prerušenie plynutia lehoty) až 25 dní. Následne táto lehota podľa
ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov začala plynúť opäť dňom nasledujúcim
po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorým bol potvrdený najvyšším súdom jeho
rozsudok č. k. 14Scud/19/2014-48 zo dňa 14.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2016.
Teda od 02.05.2016 mal žalobca ešte 5 dní v zmysle lehoty počítanej podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona

o pobyte cudzincov. Je teda nesporné, že keď sa žalobca dňa 01.06.2016 dostavil na správny orgán za
účelom podania svojej žiadosti o tolerovaný pobyt, bol daného dňa už jeho pobyt na území Slovenskej
republiky neoprávnený v zmysle § 2 písm. f) zákona o pobyte cudzincov vzhľadom na uplynutie lehoty
podľa § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC. Keďže správny orgán zistil danú skutočnosť, že pobyt žalobcu na
území Slovenskej republiky bol už dňa 01.06.2016 neoprávnený, jeho postup v zmysle ustanovenia §

77 zákona o pobyte cudzincov, t. j. smerujúci k vydaniu prvostupňového rozhodnutia v danej právnej
veci, ktorá je predmetnom skúmania zo strany tunajšieho súdu, bol oprávnený.
19. Aj keď žalobca namietal, že správny orgán nedostatočne zvážil, či odopretím udelenia povolenia
k pobytu na území SR nebolo neprimerane obmedzené respektíve odňaté právo žalobcu na súkromie
a rodinný život, podľa odvolacieho súdu z vydaných rozhodnutí správnych orgánov vyplýva dôvod,

pre ktorý by v danom prípade bol verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca, keď žalovaný
uviedol, že súkromný záujem jednotlivca nemôže byť nadradený verejnému záujmu, keď správny orgán
mal jednoznačne preukázané, že žalobca k žiadosti predložil falošný register trestov, čím závažným
spôsobom porušil zákon o pobyte cudzincov, a preto jeho súkromný záujem zotrvať na území SR bol v
rozpore s verejným záujmom, ktorý v danom prípade je zachovanie zákonnosti a verejného poriadku.

20. Námietku týkajúca sa zásahu do práva žalobcu na rešpektovanie rodinného života a že napadnuté
rozhodnutie je v rozpore s ustanovením článku 8 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a
slobôd, t. j. právom žalobcu na súkromný a rodinný život, považoval za nedôvodnú. Rovnako ako
nedôvodnú vyhodnotil aj námietku smerujúcu k nedostatkom napadnutého rozhodnutia s poukazom naustanovenie § 46 a 47 Správneho poriadku. Pokiaľ sa týka námietky, že správny orgán nedostatočne
poučil účastníka konania o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a
navrhnúť ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aj keď toto ustanovenie špeciálne

upravuje zákon o pobyte cudzincov a že rovnako tak postupoval aj voči jeho zvolenému zástupcovi,
súd má za to, že daná námietka nie je dôvodná, nakoľko mal za preukázané, že správny orgán dal
možnosť žalobcovi, ako aj jeho zvolenému zástupcovi (p. E.), vyjadriť sa v zápisnici o vyjadrení zo
dňa 01.06.2016 ku všetkým skutočnostiam, ktoré považoval tento za dôležité vo veci, rovnako mu dal
možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia, i k spôsobu ich zistenia,

prípadne navrhnúť ich doplnenie ako to vyplýva z administratívneho spisu najmä zo samotnej zápisnice
zo dňa 01.06.2016.
21. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím,
dospel k záveru, že príslušný správny orgán postupoval v konaní o administratívnom vyhostení žalobcu
zákonným spôsobom, skutkový stav bol zistený dostatočným spôsobom, v konaní aplikoval ustanovenia
správneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preto správnu žalobu zo

dňa 18.08.2016 podľa § 240 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

III.
Konanie na kasačnom súde

A)
22. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
23. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) SSP uviedol sťažnostné body, v ktorých zdôvodnil, prečo
považuje rozhodnutie krajského súdu za porušujúce jeho práva a zákon, a to tým, že podľa neho krajský
súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia ohľadne plynutia lehoty na vycestovanie.

24. V kasačnej sťažnosti uviedol, že výklad krajského súdu ohľadne počítania lehoty na vycestovanie
teda aj samotný rozsudok nemá oporu v zákone ani v právnej teórii, rozhodnutie je v dôsledku toho
nezákonné a je ho potrebné zrušiť.
25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na ustanovenie § 111 ods.1 písm. p/ zákona o pobyte
cudzincov a súčasne odkázal na právny názor M. Vrabka, publikovaný v titule Teoretické problémy

správneho súdnictva, podľa ktorého „Teória práva časovo „odkláňa“ vykonateľnosť rozhodnutia od
právoplatnosti. Vykonateľnosť rozhodnutia znamená možnosť vynútiť splnenie povinnosti, teda okamih,
keď možno pristúpiť k donúteniu plnenia, (pozn. ktoré osoba, ktorej je uložená povinnosť neplní
dobrovoľne). Zdôrazňuje sa pritom, že vykonateľnosť je spravidla možná po právoplatnosti, ale až po
uplynutí lehoty k dobrovoľnému splneniu si povinnosti.“

26. Vzhľadom na uvedené poukázal sťažovateľ na skutočnosti, ktoré sú podľa neho v predmetnom
prípade rozhodujúce, a ktoré krajský súd v rozsudku napriek argumentácii sťažovateľa nezohľadnil,
predovšetkým skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Prešove nebola odložená 30 dňová lehota
(podľa § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC) na splnenie si povinnosti vycestovať, ale samotná vykonateľnosť
rozhodnutia, t. j. až samotná možnosť správneho orgánu „realizovať donútenie“ odchodu cudzinca z

územia SR. Vykonateľnosť bola uznesením súdu odložená do právoplatného skončenia konania, t. j. v
danom prípade do 02.05.2016, čo znamená, že správny orgán by mohol správne rozhodnutie vykonať
dňom nasledujúcim po dni právoplatne skončenej veci, keby ustanovenie § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC,
neustanovovalo, že po vykonateľnosti rozhodnutia ukladá cudzincovi 30 dňovú lehotou na vycestovanie.
Táto zákonná lehota je 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. V záujme dodržiavania zákonnosti postupu

správneho orgánu a v neposlednom rade aj práv cudzinca je žiaduce, aby mu po vykonateľnosti
rozhodnutia správneho orgánu, ktorá v dôsledku odkladu nastala 02.05.2016, správny orgán umožnil
využiť celú lehotu 30 dní na využitie zákonného oprávnenia v lehote 30 dní od vykonateľnosti dobrovoľne
vycestovať, čo konajúci orgán v predmetnej veci porušil, keď vydal rozhodnutie o administratívnom
vyhostení v čase legálneho pobytu cudzinca na území SR a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil.

27. Sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republika vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok
krajského súdu tak, že ruší rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, zo dňa 12.07.2016,
sp. zn. PPZ-HCP-P02-154-001/2016 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného
zboru Košice, zo dňa 01.06.2016, sp. zn. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 a vec vracia správnemu
orgánu na ďalšie konanie.

B)
28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa s kasačnou sťažnosťou nestotožňuje,
nakoľko táto neobsahuje nové skutočnosti alebo informácie, ku ktorým by sa mal žalovaný vyjadriť apreto trvá na svojom rozhodnutí. Žalovaný sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.03.2017 v celom rozsahu.
IV.

Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)
postupom podľa § 492 ods. 1 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel

k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa
§ 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vo veci samej zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.09.2017 (§ 137 ods. 2 SSP).
30. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu

č. k. 3Sa/21/2016-121 zo dňa 31.01.2017, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (sťažovateľ)
domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-154-001/2016 zo
dňa 12.07.2016, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo
dňa 01.06.2016, ktorým (Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice) rozhodlo o
administratívnom vyhostení sťažovateľa z územia SR v zmysle § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte

cudzincov a podľa § 82 ods. 3 písm. b/ ZoPC súčasne policajný útvar uložil sťažovateľovi zákaz
vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 (troch) rokov s tým, že lehota zákazu vstupu začína
plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení (§ 82 ods.
10 písm. c/ ZoPC), pričom podľa § 83 ods. 1 ZoPC policajný útvar určil sťažovateľovi lehotu na
vycestovanie z územia SR 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia, a preto primárne v medziach

kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
31.Podľa§2ods.1písm.f)zákonač.404/2011Z.z.opobytecudzincovaozmeneadoplneníniektorých

zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov"), na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným
pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným
predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.
32. Podľa § 53 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, pobyt udelený podľa tohto zákona sa po skončení
jeho platnosti považuje za platný na území Slovenskej republiky až do doručenia rozhodnutia o žiadosti

o udelenie dlhodobého pobytu.
33. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného
útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky
a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie
do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny

dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené
právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení
sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o
administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky
alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení,

uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v
rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.
34. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí
štátnehopríslušníkatretejkrajiny,akneoprávneneprekročilvonkajšiuhranicu,alebosaúmyselnevyhne,
alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice alebo má neoprávnený

pobyt na území Slovenskej republiky.
35. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže v rozhodnutí o
administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok
až päť rokov.
36. Podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny je povinný

vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu; ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie
prechodného pobytu podaná z dôvodu zmeny účelu, zamietla žiadosť o obnovenie prechodného pobytu,
zrušil prechodný pobyt, zamietla žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, zrušil trvalý
pobyt, zamietla žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, zrušil dlhodobý pobyt, zamietla žiadosť oudelenietolerovanéhopobytu,zamietlažiadosťopredĺženietolerovanéhopobytualebozrušiltolerovaný
pobyt, je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať
na území Slovenskej republiky z iného dôvodu.

37. Podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, pred vydaním rozhodnutia o administratívnom
vyhostení alebo rozhodnutia o zaistení policajný útvar umožní cudzincovi a zvolenému zástupcovi, ak
je prítomný, aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie;
na tento účel policajný útvar upovedomí zvoleného zástupcu o tejto možnosti.
38. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného

života, obydlia a korešpondencie.
39. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
40. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v

ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

42. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
43. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.
44. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
46. Kasačný súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a

pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka
oprávnenostipobytusťažovateľanaúzemíSRdňa01.06.2016,tedavčasepodaniažiadostisťažovateľa
o tolerovaný pobyt podľa ustanovenia § 58 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a zároveň v deň
vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení sťažovateľa z územia SR.
47. Orgán verejnej správy prvého stupňa ustálil, že sťažovateľ v čase podania žiadosti o tolerovaný

pobyt (dňa 01.06.2016) sa na území SR zdržiaval neoprávnene, nakoľko sa na území SR nachádzal
oprávnene len do 12.05.2016, čím sa sťažovateľ dopustil priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a/
zákona o pobyte cudzincov s tým, že neoprávnený pobyt cudzinca na území SR je zároveň aj dôvodom
na jeho administratívne vyhostenie z územia SR. Vzhľadom na uvedené rozhodol o administratívnom
vyhostení sťažovateľa z územia SR v zmysle § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, uložil mu

zákaz vstupu na územie SR na dobu 3 rokov, ktorá mu začína plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie
určenej v danom rozhodnutí s tým, že zároveň určil sťažovateľovi lehotu na vycestovanie z územia SR
30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
48. Žalovaný odvolanie sťažovateľa zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil stotožniac
sa s právnym záverom orgánu verejnej správy prvého stupňa o neoprávnenom pobyte sťažovateľa na

území SR ako aj s 30 dňovou lehotou na vycestovanie, ktorú podľa jeho názoru orgán verejnej správy
prvého stupňa vypočítal správne - od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania vo veci udelenia
dlhodobého pobytu sťažovateľa, t. j. od 18.12.2014 do vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti
rozhodnutia, t. j. do 08.01.2015, uplynulo z lehoty stanovenej v § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte
cudzincov 20 dní, od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Prešove o zamietnutí žaloby voči rozhodnutiu správneho orgánu o zrušení
prechodného pobytu účastníka konania, t. j. od 02.05.2016 sa účastník konania mohol na území SR
zdržiavať ešte 10 dní, kedy mu uplynula lehota na vycestovanie z územia SR, ktorá je uvedená v § 111
ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov v dĺžke 30 dní. Na základe uvedeného mal žalovaný za to,že neboli zistené dôvody na zrušenie prvostupňového správneho rozhodnutia, preto toto rozhodnutie
potvrdil.
49. Názor krajského súdu v otázke legitímnosti pobytu sťažovateľa na území SR bol totožný s tými,

ktoré vyslovili orgány verejnej správy v ich rozhodnutiach. Mal za nesporné, že keď sa sťažovateľ dňa
01.06.2016 dostavil na správny orgán za účelom podania svojej žiadosti o tolerovaný pobyt, bol daného
dňa už jeho pobyt na území SR neoprávnený vzhľadom na uplynutie lehoty podľa § 111 ods. 1 písm. p/
zákona o pobyte cudzincov. S rozhodnutiami orgánov verejnej správy sa však krajský súd nestotožnil v
tej časti, v ktorej uviedli, že lehota podľa § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov prestala plynúť

dňom vydania uznesenia o odložení vykonateľnosti Krajským súdom v Prešove, pretože podľa názoru
krajského súdu prestala plynúť až dňom právoplatnosti predmetného uznesenia, teda dňa 13.01.2015.
Podľa súdu prvého stupňa z lehoty 30 dní počítanej v zmysle § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte,
uplynulo od 18.12.2014 (začiatok plynutia lehoty) do 13.01.2015 (prerušenie plynutia lehoty) až 25 dní.
Lehota podľa ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov začala plynúť opäť dňom
nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/19/2014-48 zo dňa

14.07.2015 (potvrdeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/40/2015 zo
dňa 30.03.2016), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2016. To znamená, že odo dňa 02.05.2016
mal sťažovateľ ešte 5 dní na vycestovanie v zmysle lehoty počítanej podľa § 111 ods. 1 písm. p/ zákona
o pobyte cudzincov.
50. Naproti tomu sťažovateľ, už v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, následne v

správnej žalobe a napokon aj v kasačnej sťažnosti namietal nesprávnosť a nezákonnosť napadnutých
rozhodnutí v kontexte s ustanovením § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov, od správnej
aplikácie ktorého sa odvíja posúdenie, či sa sťažovateľ v rozhodnom čase nachádzal na území SR
neoprávnene.
51. Na tomto mieste kasačný súd dáva do pozornosti, že v predmetnej veci nemohol postupovať

inak, ako sa prikloniť k názoru sťažovateľa, ktorý namietal nesprávne posúdenie plynutia lehoty na
vycestovanie správnymi orgánmi a krajským súdom. V konaní bolo nesporne preukázané, že uznesením
Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/19/2014-25 bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia
žalovaného o zrušení prechodného pobytu sťažovateľa do právoplatného skončenia konania. Na
základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že v zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p/ zákona

o pobyte cudzincov, bol sťažovateľ ako štátny príslušník tretej krajiny povinný vycestovať do 30 dní od
vykonateľnosti rozhodnutia z územia Slovenskej republiky. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Sža/40/2015 zo dňa 30.03.2015, ktorým bolo právoplatne skončené súdne konanie
vo veci zrušenia prechodného pobytu sťažovateľa, nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2016, teda
nasledujúci deň t. j. 03.05.2016 začala sťažovateľovi plynúť lehota 30 dní na vycestovanie z územia

Slovenskej republiky.
52. Pri formulovaní uvedeného záveru vychádzal kasačný súd z presvedčenia, že odklad vykonateľnosti
rozhodnutia vo veci zrušenia prechodného pobytu sťažovateľa je nutné vzťahovať na celé konanie ako
také t. j. správne aj súdne konanie. Vzhľadom na uvedené kasačný súd vyhodnotil, že správne orgány
rovnako ako krajský súd pochybili, ak rozdelili plynutie 30 dňovej lehoty na vycestovanie na viacero

časových úsekov, kedy začiatok plynutia lehoty stanovili na deň 18.12.2014, kedy sa stalo právoplatným
rozhodnutie o odmietnutí dlhodobého pobytu sťažovateľa, prerušenie lehoty orgány verejnej správy
pripísali dňu 08.01.2015, kedy bolo vydané uznesenie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o
zrušení prechodného pobytu sťažovateľa a krajský súd dňu 13.01.2015, kedy uznesenie o odklade
vykonateľnostirozhodnutiaozrušeníprechodnéhopobytusťažovateľanadobudloprávoplatnosť,pričom

posledných 10 resp. 5 dní lehoty plynulo odo dňa právoplatnosti rozsudku najvyššieho súdu vo veci
zrušenia prechodného pobytu sťažovateľa (od 02.05.2015), v rámci ktorých mal sťažovateľ povinnosť
vycestovať z územia Slovenskej republiky.
53. Pri správnej aplikácii ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov v prejedávanej
veci by orgány verejnej správy resp. krajský súd mali dospieť k záveru, že v čase, keď sťažovateľ dňa

01.02.2016 podal žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, sa tento nachádzal na území Slovenskej
republiky oprávnene, pretože koniec 30 dňovej lehoty na vycestovanie pripadol práve na 01.06.2016.
Teda nebol daný dôvod na vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení sťažovateľa z územia SR,
nakoľko tento sa na území SR nachádzal oprávnene a zároveň mali orgány verejnej správy v zmysle
uvedeného povinnosť zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o tolerovaný pobyt.

54. Kasačný súd na základe uvedeného ustálil, že ak správne orgány nepostupovali v načrtnutej línii a
rozdelilijednotnúdobuurčenúzákonomsťažovateľovinavycestovaniezúzemiaSlovenskejrepublikydo
viacerých časových úsekov, nemožno takýto ich postup vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci
tak kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovanýchprávnych noriem a preto jeho skutkové zistenia a právne závery neboli dostatočné na rozhodnutie
vo veci, z ktorých dôvodov žalovaný nepostupoval a nerozhodol zákonne, keď potvrdil prvostupňové
rozhodnutie napadnuté odvolaním sťažovateľa. Rovnako pochybil krajský súd, ak považoval napadnuté

rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom miesto toho, aby rozhodnutie žalovaného zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
55. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí súd prvého
stupňa, pretože úsudok orgánov verejnej správy oboch stupňov v danej veci nepovažuje za vecne
správny. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľa o neoprávnenom vydaní

rozhodnutia o administratívnom vyhostení sťažovateľa v čase jeho legálneho pobytu na území SR
vznesenú v kasačnej sťažnosti za dôvodnú a relevantnú na vyhovenie kasačnej sťažnosti. Vzhľadom na
dôvodnosť uvedenej námietky a jej spôsobilosť spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa sa kasačný súd ostatným námietkam nevenoval.
56. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení
námietok sťažovateľa rozhodol kasačný súd tak, že rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 SSP

zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
57. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec
v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane
námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a
presvedčivo odôvodniť najmä s poukazom na skutočnosť, že žiadateľ sa v čase podania sťažnosti o

tolerovaný pobyt, a teda v čase vydania rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení nachádzal na
území Slovenskej republiky oprávnene.
58. O náhrade trov konania na krajskom súde a náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, ich náhradu priznal
(§ 467 ods. 1 a 2 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.). V zmysle ustanovenia § 467 ods. 1

a 2 S.s.p. a analogicky podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
59. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.