Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813215266
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813215266.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného P., a.s., so sídlom v K.,
O. X/A, T.: XX XXX XXX proti povinnej M. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. G., o vymoženie
18.175,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza,
č.k. 15Er/2719/2013-45, zo dňa 16. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zastavení exekúcie p o
t v r d z u j e .

Odvolanie oprávneného proti výroku II. o trovách exekúcie o d m i e t a.

Návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57
ods. 1 písm. m) v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku. Výrokom II. oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. T.
Z. PhD., trovy exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 10.07.2013 domáhal
proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 18.175,66 eur s príslušenstvom

na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V
č.k. 1Zm/167/08-16 zo dňa 14.07.2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k.
1Zm/167/08-37 zo dňa 10.08.2011 a č.k. 1Zm/167/08-69 zo dňa 21.10.2011.
Súd prvej inštancie dňa 28.08.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. T. Z. PhD vykonaním
exekúcie. Oprávnený dňa 19.01.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Z doplnenia vyplýva,

že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého
právnym predchodcom oprávneného (Prvou stavebnou sporiteľňou a.s.) a povinným na základe Zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 05.09.2006. Zaplatenie pohľadávky z úveru
bolo zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad právneho predchodcu oprávneného.
Z predloženej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 05.09.2006 nevyplýva,
že by povinný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len na podklade originálu predloženej zmenky (a
to v zmysle ust. § 175 a nasl. O.s.p.), pričom z exekučného titulu nevyplýva, že by zmenkový súd
pred jeho vydaním skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
vlastnýprávnyvzťahprávnehopredchodcuoprávnenéhospovinnýmvznikolnapodkladespotrebiteľskej
zmluvy. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie - zmenkový platobný rozkaz, bol
vydanývkonaní,vktoromsauplatňovalnárokzozmenky,pričomzmenkovýsúdsanezaoberalobsahom

spotrebiteľskej zmluvy v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, čo bolo v súlade s § 175 a nasl.
O.s.p. a v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmalspotrebiteľskúzmluvu(nakoľkopodľavtedyplatnejprávnejúpravytakaninemoholrobiť),plneniezktorej
bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté
na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na

rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP).
Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP)
a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. Následne v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý
je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V

zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov
exekúcie voči oprávnenému, pretože tento zavinil zastavenie exekúcie tým, že nepreukázal, že nie
je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z oprávneným
predložených listín súd prvej inštancie zistil, že nárok vymáhaný v tomto konaní vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, pričom oprávnený nepreukázal, že v základnom konaní bolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s

dobrýmimravmialebosozákonom.Oprávnenýtietoskutočnostivdoplnenídokoncaaninetvrdil,nakoľko
v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie iba uviedol, že nešlo o spotrebiteľský vzťah, čo exekučný súd
v odôvodnení tohto uznesenia vyvrátil. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie v zmysle
ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP. Poukázal na to, že vydaním napadnutého rozhodnutia bolo porušené základné
právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces
podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pretože exekučný súd pri svojom rozhodovaní
nerešpektoval zákonom stanovené účinky exekučného titulu ako právoplatného rozhodnutia upravené

v § 226, § 228, § 230 a § 232 CSP (pôvodne § 159 O.s.p.) a § 110 Občianskeho zákonníka. Právoplatné
súdne rozhodnutia musia exekučné súdy plne rešpektovať a k ich zmene možno dospieť výlučne
prostredníctvom konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch upravených v zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok. Z ohľadom na to mal oprávnený za to, že neboli splnené procesné podmienky
na vydanie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Pokiaľ zákonodarca prijatím

zákona č. 438/2015 Z.z. dal exekučným súdom akúsi sui generis právomoc dodatočne (spätne) vo
vykonávacom konaní vecne preskúmať právoplatné súdne rozhodnutie, a to mimo rámca základného
konania a v ňom zakotvených riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, potom takáto práva
úprava je v priamom rozpore nielen s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP, ale aj s čl. 1 ods. 1, čl.
2 ods. 2 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Princíp právnej istoty ako dôležitý pilier ochrany práva v právnom štáte v sebe zahŕňa aj ochranu
práv nadobudnutých v dobrej viere. Z ústavnoprávneho hľadiska oprávnený považoval za absolútne
neudržateľné, že k opätovnému vecnému prieskumu a teda k opätovnému vecnému prejednaniu už
právoplatne skončenej veci dochádza vo vykonávacom konaní. Na podporu svojich tvrdení poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 15/98, Pl. ÚS 3/00, Pl. ÚS 16/95, Pl. ÚS 16/06, I.

ÚS 10/98, I. ÚS 10/00, I. ÚS 84/02, IV. ÚS 47/03, III. ÚS 142/03, I. ÚS 73/03). Oprávnený v odvolaní
ďalej namietal, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku nepochybne odporuje zákazu retroaktivity
a princípu právnej istoty, ako základným princípom právneho štátu, keď umožňuje exekučným súdom
dodatočný, spätný prieskum súdnych rozhodnutí v už prebiehajúcich exekučných konaniach. Mal za
to, že v danej veci ide o pravú retroaktivitu, keďže nová právna úprava neguje účinky právoplatných

súdnych rozhodnutí spätne, do minulosti. Zákonodarca sa snažil formálne legitimizovať zásah do
účinkov právoplatných súdnych rozhodnutí tým, že zák. č. 438/2015 Z.z. zároveň doplnil do ustanovenia
§ 228 ods. 1 O.s.p. nové písmeno g/, na základe ktorého mohol účastník konania napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu návrhom na obnovu konania aj v prípade, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená.
Tu sa naplno prejavila nekoncepčnosť a nesystematickosť prijatých zmien, keď zákonodarca absolútne
opomenul, že návrh na obnovu konania bolo/je možné podať len v objektívnej lehote 3 rokov od
právoplatnosti rozhodnutia, čím znemožnil akúkoľvek procesnú obranu veriteľov v prípadoch, keď od
právoplatnosti exekučného titulu uplynuli viac ako 3 roky. V tomto smere žiadal, aby odvolací súd v

záujme ochrany základných práv oprávneného podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR a § 37 zák. č. 38/1993
Z.z. o Ústavnom súde SR návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm.
m/ a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z.z. s čl. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a odvolacie konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil. K vecnej stránke napadnutéhouznesenia poukázal na to, že podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku súd môže zastaviť
exekúciu iba v tom prípade, ak sa v základnom konaní uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo,
že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné

zmluvné podmienky alebo na obmedzenie, či neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými
mravmi alebo zákonom. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nemôže zastaviť
exekúciu len na tom základe, že súd v základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu. Vychádzajúc
z právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu bolo jedinou podmienkou pre uplatnenie
práva zo zmenky predloženie originálu zmenky a súd nebol oprávnený skúmať žiadne ďalšie skutočnosti

okrem platnosti samotnej zmenky. Práve preto zákonodarca uložil oprávneným povinnosť doplniť návrh
na exekúciu o opis všetkých rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa samotného právneho vzťahu s
povinným a tieto skutočnosť aj preukázať, aby mohol exekučný súd sám kvalifikovane preskúmať, či
spotrebiteľská zmluva, ktorá bola základom vzťahu, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky alebo
existovalo obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi, na ktoré
súd v základnom konaní neprihliadal a len pri identifikovaní konkrétnej neprijateľnej zmluvnej podmienky,

obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozporu s dobrými mravmi pripustil možnosť
zastavenia exekúcie. V predmetnej veci však súd zastavil exekúciu len na tom základe, že sa zmenkový
súd v základnom konaní sp. zn. 1Zm/167/2008 nezaoberal zmluvou o mimoriadnom medziúvere č.
XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2006, na základe čoho dospel k
záveru, že je nepochybné, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie

alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súdu prvej
inštancie ako exekučnému súdu vytýkal, že nekonkretizoval jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku
resp. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom,
na ktoré zmenkový súd neprihliadol. Mal za to, že exekučný súd je tým súdom, ktorý mal skúmať
dôvody dané v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, nakoľko mal k dispozícii doklady na

základe ktorých bolo možné určiť, či zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere obsahuje
neprijateľné podmienky, a len v prípade ich zistenia mohol exekúciu zastaviť. Rovnako neskúmal
obmedzenie na použitie zmenky vo vzťahu k zmluve o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a
stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2006. Poukázal na to, že uvedená zmluva nepodlieha
režimu zákona č. 258/2007 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale iba režimu zákona č. 250/2007 Z.z.o

ochrane spotrebiteľa, pričom v čase vystavenia zmenky neexistovalo žiadne obmedzenie ani zákaz na
jej použitie ako zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Oprávnený mal za
to, že v danom prípade neexistoval žiadny dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, že
odvolací súd zruší odklad exekúcie a uloží súdnemu exekútorovi pokračovať v exekúcii.

3. Povinná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"), ktorým
sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust.
§ 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuténa 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku

1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

9. Podľa § 243h veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa § 3 zák. č 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s rekodifikáciou OSP, proti
právoplatnémurozsudkuvydanémuvkonaní,ktorézačalopodľapredpisovúčinnýchdo30.júna2016,je

za podmienok podľa Civilného sporového poriadku prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo
zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia

zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. V prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.07.2013
domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 18.175,66 € s príslušenstvom, a to na
podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k.

1Zm/167/2008-16 zo dňa 14.07.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.06.2013.
Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 28.08.2013. S poukazom na ust. § 243f Exekučného
poriadku oprávnený v zákonnej lehote doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený
nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6

Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil.

14. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu č.k.
1Zm/167/2008-16 zo dňa 14.07.2008 vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. V zmysle
ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých pred 23.12.2015, v ktorých

sa odo dňa účinnosti tohto ustanovenia vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie
o zákonom vyžadované náležitosti.
15. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. o zastavení exekúcie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
v danej veci postupoval správne, keď vo veci aplikoval ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, nakoľko

oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplnenia návrhu
vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe predloženej zmenky,
ktorú vystavila povinná v prospech právneho predchodcu oprávneného v súvislosti s poskytnutímpeňažných prostriedkov na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
05.09.2006.

16. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vznikla exekučnému súdu
povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný
exekučný titul- zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky a vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu),
podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne exekúciu zastavil.

17. Hoci exekučnému titulu bola odopretá vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedeného, veriteľ má v

zmysle § 3 zák. č. 125/2016 Z.z. o opatreniach súvisiacich s rekodifikáciou O.s.p., možnosť podať žalobu
na obnovu (základného) konania vedeného Okresným súdom Bratislava V, pod sp. zn. 1Zm/167/2008.
Neobstojí preto odvolacia námietka oprávneného, že postupom podľa § 243f Exekučného poriadku
by malo dochádzať k vecnému prieskumu právoplatných súdnych rozhodnutí exekučnými súdmi mimo
rámec základného konania.

18. Čo sa týka existencie objektívnej 3-ročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania (§ 403 ods.
2 CSP), odvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok túto lehotu nevzťahuje na všetky
prípadyžalôbnaobnovukonania,ale pripúšťaznejviacerévýnimky.Dôvodobnovykonaniavprípadoch
zastavených exekučných konaní vedených na poklade zmenky nie je upravený priamo v Civilnom

sporovom poriadku, ale vyplýva z osobitného zákona č. 125/2016 Z.z., preto bude potrebné v konaní
o žalobe na obnovu konania (podľa § 409 a nasl. CSP), komplexne posúdiť otázku možnosti podania
žaloby na obnovu konania po uplynutí 3-rokov od právoplatnosti rozhodnutia, a to aj s prihliadnutím na
základné princípy platné pre Civilný sporový proces, najmä čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 ako i čl. 16 CSP.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné konštatovať nesúlad ustanovení § 39 ods. 4, § 44 ods.
2 a § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z.z. s Ústavou
SR ani to, že by zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, v tomto štádiu
konania predstavovalo zásah do ústavných práv oprávneného. Vo vzťahu k predmetnému exekučnému
titulu má oprávnený zákonnú možnosť podať žalobu na obnovu konania, pričom následne v základnom

konaní by malo dôjsť k posúdeniu zákonnosti vymáhaného nároku aj z hľadiska spotrebiteľského práva.
Za predpokladu, že nárok oprávneného nie je v rozpore so zákonom, oprávnený cestou mimoriadnych
opravných prostriedkov ( obnovy konania) môže získať nový exekučný titul bez toho, aby mu hrozilo
nebezpečenstvo premlčania predmetného nároku.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 3
CSP zamietol.

21. Pokiaľ ide o napadnutý výrok II. o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere došlo
k nesprávnemu poučeniu účastníkov o možnosti podať odvolanie zo strany súdu prvej inštancie.

22. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by
zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo
v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie
ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá

osobitnú úpravu.

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 200 ods. 2 má súd pri zastavení
exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je
potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku,

ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí.24. Odvolací súd poukazuje na to, že v tomto smere došlo k zmene oproti jeho doterajšej rozhodovacej
praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne kolégium Krajského
súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k trovám exekúcie, preto

senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k
záveru, že vo vzťahu k napadnutému výroku II. o trovách exekúcie boli naplnené dôvody na odmietnutie
odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení exekúcie

ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, vo výroku II. o trovách exekúcie odvolanie odmietol
v zmysle § 386 písm. c/ CSP a zároveň zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa §
162 ods. 3 CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).