Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713206503
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1713206503.9

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci žalobcu:
SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: XX XXXXXX, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanému: U. J., R.
XX.XX.XXXX, D. Q. XXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, zastúpený Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.,
advokátska kancelária, Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: XX XXXXXX, o zaplatenie 5.857,76 Eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia:

Žalovaný s a z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 1.000,00 Eur do 15 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia na účet žalobcu číslo 1119353/0200.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Žalobcovi sa vracia súdny poplatok 175,50 Eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovanému sa vracia súdny poplatok 175,50 Eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 22.04.2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa domáhal proti
žalovanému zaplatenia 5.857,76 Eur titulom uhradenia náhrady škody za neoprávnený odber plynu za
obdobie od 20.07.2011 do 12.01.2012 v zmysle § 59 zákona o energetike č. 656/2004 Z.z., ktorá škoda
bola vyčíslená v súlade s vyhláškou č. 155/2005 Z.z.

2. Okresný súd Pezinok vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 4Ro 242/2013-17 dňa 17.10.2013 v súlade

s ust. § 172 a nasl. O.s.p.

3. Proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. 4Ro 242/2013-17 zo dňa 17.10.2013 podal žalovaný
dňa 26.11.2013 v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že považuje pohľadávku žalobcu za
neodôvodnenú, nie sú preukázané zákonné predpoklady k vyvodeniu zodpovednosti za škodu voči
nemu, nedopustil sa protiprávneho konania, nie je jasné, či skutočne došlo k neoprávnenému odberu

plynu, nie je preukázané podľa neho výška škody a nie je daná príčinná súvislosť v rámci kauzy,
navrhovateľom založený znalecký posudok považuje za nevierohodný.

4. Písomným podaním zo dňa 18.01.2017 obe strany navrhli súdu schváliť súdny zmier v znení uzavretej
dohody zo dňa 13.01.2017 tak, ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia.

S poukazom na to, že strany sporu uzavreli dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré pôvodne žiadali posúdiť
súdom a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd posúdiac súladdohody so Všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný
súdny zmier schválil v súlade s ust. § 148 ods. 2 CSP. Strany sporu sa dohodli o celom predmete
uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím

o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil
súdny zmier Uznesením. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje CSP vychádzal súd s ust.
§ 212 ods. CSP v spojení s ust. § 234 ods. 1 CSP podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci
samej, Uznesením súd rozhoduje, ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto potrebné posúdiť, či
rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutie vo veci samej. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o

predmete konania, ktorým je v podstate procesný návrh. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku
t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne
významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh. Vec sama je potom v literatúre definovaná
ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo Uznesením súdu podľa § 81 OSP /teraz §8 ods.
2 Civilného mimo sporového poriadku/, o ktorom sa má v konaní rozhodnúť vrátanie úrokov z istiny
a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 pís. A OZ / V. Štajner, Občianske procesné právo o teórii a

praxi, BA, odbor, 1980, strana 352/. Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho zmieru rozhodnutím
vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť uplatnenom žalobou, t.j. o požadovanom petitu
vyplývajúcom o skutkovom tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal
rozhodnúť o požadovanom enunciáte.

5. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna
novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom, následne na základe úkonu účastníkov konania /
teraz strán sporu/ v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda
nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu ale schváli

existujúcu hmotnoprávnu dohodu strán sporu, ak to tieto relevantným právnym spôsobom navrhnú.
Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.6.2016 malo byť tiež materiálne
spravodlivé, od 1.7.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho
zmieru sa teda nerozhoduje vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje,
že hmotnoprávna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi a štát cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením /exekúciou/ tejto dohody, teda
pri schvaľovaní súdneho zmieru bol do 30.6.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej
sa prejavovala predstava účastníkov konania /teraz strán sporu/ o hmotnoprávnom usporiadaní ich
vzájomných vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma skutočnosť, ktorá spravidla
vzniká po začatí konania /samotná dohoda/ a rozhodnutím deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom

požadované náležitosti, je teda odlišne skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a
pri schvaľovaní súdneho zmieru. Navyše súdny zmier môže prekračovať predmet konania /J.Handlar;
Zánik závazku dohodou v Občanském a Obchodním právu, 1.Vydanie, Praha, C.H. Beck , 2010, str.
107, V. Handl, J. Rubeš, str. 456 ale aj Drápal, Bureš, str. 643/ čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním
nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo

veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami, pri
schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi stranami a jeho súlad so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku zo žaloby.
Keďže v danom prípade nerozhodoval súd vo veci samej, schválil dohodu Uznesením, nakoľko dohoda
strán bola v súlade s ust. §137 CSP, § 59 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, súd navrhnutý súdny

zmier schválil.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd samotným schválením súdneho zmieru /§262 ods. 1
CSP/, keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trovy súdneho konania dohodli, nebolo preto potrebné
rozhodovať samostatne o náhrade trov súdneho konania a o výške náhrady trov konania, nebude

potrebné preto ani následne o výške náhrady trov konania rozhodovať. O vrátení súdneho poplatku
ako žalobcovi vo výške 175,50 € (za zaplatenie SP za žalobu) a žalovanému vo výške 175,50 € (za
zaplatenie SP za odpor) rozhodol súd v súlade s ust. § 11 ods. 7 veta druhá z.č. 71/1992 Z.z., nakoľko
strany sporu uzavreli súdny zmier po začatí prvého pojednávania vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 písm.
f/ Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.