Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010068
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4616010068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného Z. T., pre zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného Z. T. proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany z 01.06.2016, sp. zn. 2T/19/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 27. októbra
2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný :
Z. T., narodený XX.XX.XXXX, v C., trvale bytom W.
K. XXX/XXX,

u z n á v a v i n n ý m , ž e :

dňa 11.06.2015 približne o 23.50 hod. ako vodič nákladného motorového vozidla továrenskej značky H.
F. EČ: TO XXX BN na parkovisku pred areálom spoločnosti X. E. v C. na ul. Y. č. XX po predchádzajúcom
vzájomnom konflikte s poškodeným Q. T. a P. M., počas ktorého poškodený Q. T. dal facku do tváre
obžalovanému Z. T., obžalovaný nasadol do vozidla H. F. a toto nasmeroval na poškodených, do
poškodených následne vrazil úmyselne prednou časťou vozidla tak, že ich tlačil vozidlom približne pol
metra až do oplotenia areálu spoločnosti X. E., pričom prednou časťou vozidla poškodených k oploteniu
úmyselne pritlačil, čím poškodenému Q. T. spôsobil zlomeninu krížovej kosti so subluxáciou krížovo-
bedrovéhospojenia2.-3.stupňa,zlomeninuhornéhoadolnéhoramenalonovejkostisosymfyzeolýzou,

pomliaždenie ľavej strany hrudníka s odierkou, podvrtnutie ľavého kolena s poškodením predného
skríženého väzu a mediálneho bočného väzu kolena, zlomeninu priečnych výbežkov 1. - 5. driekového
stavca, poúrazový lumboischiatický syndróm vľavo a pohmoždenie sakrálneho plexu a nervov pre ľavú
dolnú končatinu - úraz ťažký s dobou liečenia a práceneschopnosti vyžadujúce si závažné obmedzenie
v obvyklom spôsobe života v trvaní minimálne XX dní a dlhodobé liečenie v trvaní 150 - 180 dní s
pravdepodobným zanechaním trvalých následkov s potrebnou následnou rehabilitáciou, poškodená P.
M. utrpela zranenia pomliaždeniny nosa a pravého kolena vyžadujúce si liečenie po dobu 5 dní,

t e d a :

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l :

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákonaz a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (po nezistení
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona a po nezistení priťažujúcich okolností
uvedených v § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 3 (tri) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku s a obžalovanému u k la dá povinnosť nahradiť spôsobenú

škodu poškodeným právnickým osobám:
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Prešov, IČO: 35 937 874, krajská pobočka 080
01 Prešov, Kúpeľná č. 5, P.O.Box 160 vo výške 4004,11 Eur a Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany,
Nám. M. R. Štefánika 2269/18, 955 17 Topoľčany, vo výške 1795,70 Eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku s a poškodený M. X. GRZNÁR COMPANY IČO: 1174014, so
sídlom 955 01 Topoľčany, Odbojárov 20 o d k a z u j e s nárokom na náhradu škodu na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 01.06.2016 sp. zn. 2T/19/2016

(ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného Z. T. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 140 písmeno b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 11.06.2015 približne o 23.50 hod. ako vodič nákladného motorového vozidla továrenskej značky

Fiat F. EČ: TO XXX BN na parkovisku pred areálom spoločnosti X. E. v Topoľčanoch na ul. Y. č. XX po
predchádzajúcom vzájomnom konflikte s poškodeným Jánom T. a P. M., počas ktorého poškodený Q.
T. dal facku do tváre obžalovanému Z. T., obžalovaný nasadol do vozidla Fiat Ducato a toto nasmeroval
na poškodených, do poškodených následne vrazil úmyselne prednou časťou vozidla tak, že ich tlačil
vozidlom približne pol metra až do oplotenia areálu spoločnosti X. E., pričom prednou časťou vozidla

poškodených k oploteniu úmyselne pritlačil, čím poškodenému Q. T. spôsobil zlomeninu krížovej kosti
so subluxáciou krížovo-bedrového spojenia 2. - 3. stupňa, zlomeninu horného a dolného ramena lonovej
kosti so symfyzeolýzou, pomliaždenie ľavej strany hrudníka s odierkou, podvrtnutie ľavého kolena
s poškodením predného skríženého väzu a mediálneho bočného väzu kolena, zlomeninu priečnych
výbežkov 1. - 5. driekového stavca, poúrazový lumboischiatický syndróm vľavo a pohmoždenie

sakrálneho plexu a nervov pre ľavú dolnú končatinu - úraz ťažký s dobou liečenia a práceneschopnosti
vyžadujúce si závažné obmedzenie v obvyklom spôsobe života v trvaní minimálne 56 dní a dlhodobé
liečenievtrvaní150-180dníspravdepodobnýmzanechanímtrvalýchnásledkovspotrebnounáslednou
rehabilitáciou, poškodená P. M. utrpela zranenia pomliaždeniny nosa a pravého kolena vyžadujúce si
liečenie po dobu 5 dní.

Zatentozločinsúdprvéhostupňauložilobžalovanémupodľa§155odsek2Trestnéhozákonaspoužitím
§ 38 odsek 2 Trestného zákona za nezistenej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, trest odňatia slobody
v trvaní päť rokov a šesť mesiacov nepodmienečne a podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona
ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na päť rokov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodeným , Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Prešov, IČO: 35 937 874, krajská
pobočka 080 01 Prešov, K. č. 5, P.O.A. XXX vo výške 4004,11 Eur a Sociálnej poisťovni, pobočka

Topoľčany, N.. M. R. M. XXXX/XX, XXX XX Topoľčany, vo výške 1795,70 Eur.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného M. X. X. E. IČO: 1174014, so sídlom XXX XX
Topoľčany, Y. 20 odkázal s nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému a jeho obhajcovi oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na
hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 01.06.2016, pričom obžalovaný v zákonnej
15-dňovej lehote od jeho vyhlásenia, teda včas, podal odvolanie smerujúce do výroku o vine a treste, ako
i konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
a to písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 10.06.2016.

Poukázal v ňom najmä na tú skutočnosť, že k trestnej činnosti bol vyprovokovaný samotnými
poškodenými, pričom aj intenzita jeho konania plne odrážala existenciu konfliktu medzi ním a
poškodenými, keď títo bezdôvodne vulgárnym spôsobom útočili na jeho osobu. Vzhľadom k okolnostiam
prípadu, s poukazom na pomery obžalovaného je nutné konštatovať, že použitie trestnej sadzby, tak ako
mu bola uložená súdom prvého stupňa je neprimeraná a pre zabezpečenie ochrany spoločnosti je na
mieste aj trest kratšieho trvania. V tejto súvislosti poukázal na doterajší bezúhonný život a skutočnosť,

že sa stará o štyri maloleté deti.
Záverom uviedol, že ľutuje, že sa stal incident, ľutuje jeho následky a žiadal o uloženie trestu podľa
ustanovenia § 39 Trestného zákona.

Za splnenia zákonných podmienok sa verejné zasadnutie odvolacieho súdu vykonalo v neprítomnosti

obžalovaného.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržiavajúc sa písomných dôvodov
odvolania za obžalovaného, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste s tým, aby
konanie obžalovaného bolo kvalifikované len podľa základnej skutkovej podstaty § 155 odsek 1

Trestného zákona a zároveň pri ukladaní trestu bolo použité ustanovenie § 39 Trestného zákona.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu majúc všetky výroky
v napadnutom rozsudku za zákonné a správne, navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, teda výrok o vine, proti ktorému odvolanie
obžalovaného nepochybne smerovalo, a následne aj výrok o treste napadnutého rozsudku. Týmto

postupom predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to
vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre
svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa

nedopustil žiadnych závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli
mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv
obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete výroku o vine napadnutého
rozsudku tak vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a
zodpovedajú kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Súd prvého stupňa k nim dospel

po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v §
2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým jednotlivo aj v ich súhrne a nepochybne aj podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

Súd prvého stupňa napriek tomu, že mal z výsledkov vykonaného dokazovania dostatočne zistené

a preukázané, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal tak, ako je opísaný v skutkovej vete
napadnutého rozsudku, konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písmeno
b/ Trestného zákona. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa jeho výroku o vineobžalovaného v konfrontácii so skutkovými zisteniami nie je v súlade s požiadavkami ustanovenými v §
168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože z dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku nie je preskúmateľné z akého dôvodu kvalifikoval konanie obžalovaného aj podľa odseku 2

písmeno c/ Trestného zákona t.j., že čin kvalifikovaný v základnej skutkovej podstate mal spáchať z
osobitného motívu. Na viac súd prvého stupňa si sám odporuje, keď na jednej strane konštatuje, že v
danom prípade zo skutkovej vety vyplýva, že zo strany obžalovaného išlo o konanie z pomsty, teda
konal z osobitného motívu a v ďalších úvahách pritom poukazuje na to, že pomsta je odplatou páchateľa
za skoršie konanie jeho obete spravidla po dlhodobejšej a uváženej príprave. Je to stav odlišný od

pohnútok majúcich základ v prirodzených citoch človeka, akým je žiarlivosť alebo od stavu okamžitého
afektu.

V posudzovanom prípade obžalovaný, tak ako to ustálil aj súd prvého stupňa mal na mieste
nehodového deja vzájomný verbálny konflikt s poškodenými, počas ktorého poškodený Q. T. dal facku
obžalovanému,ktorýnatoreagoval emotívnevrozrušení,zjavnevafekte,tak,žeatakovalpoškodených

spôsobom popísaným a ustáleným aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Za takéhoto stavu nemožno mať za to, že obžalovaný konal z akejsi odplaty, pretože celý konflikt medzi
aktérmi skutkového deja prebehol v priamom slede po sebe, a reakcia obžalovaného na fyzický atak zo
strany poškodeného T. bola okamžitá, spontánna, bez prípravy, preto v tomto prípade nemožno hovoriť
o pomste v zmysle osobitného motívu ako kvalifikačného znaku podľa § 140 písmeno b/ Trestného

zákona, a bolo potrebné právne posúdiť konanie obžalovaného len ako zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 odsek 1 Trestného zákona.

V rámci plnenia svojej prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného
zákona odvolací súd vo výroku o vine napadnutého rozsudku zistil chybu majúcu svoj podklad vo vyššie

uvedenom nesprávnom hodnotení dôkazov (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku) a z neho
vyplývajúcom zákonu nezodpovedajúcom právnom posúdení v prejednávanej veci zažalovaného skutku
obžalovaného (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok :

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/),

- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona (písmeno d/),

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené, zákonné dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno

d/ Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom
jeho rozsahu a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací
súd odstrániac všetky zistené chyby, ktorých sa súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom dopustil
v prejednávanej veci sám rozhodol rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa vykonaným
dokazovaním zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam predovšetkým pre rozhodnutie

o vine obžalovaného a následne pre určenie majúceho sa mu uložiť druhu trestu a jeho výmery, v
prejednávanej veci uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155
odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil konaním na výsledkom vykonaného dokazovania súdom
prvého stupňa zistenom skutkovom základe opísanom v skutkovej vete tohto rozsudku.

Za tento zločin odvolací súd obžalovanému uložil podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 155 odsek 1
Trestného zákona (štyri až na desať rokov) s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (po nezistení
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností
uvedených v ustanovení § 37 Trestného zákona ), trest odňatia slobody štyri roky nepodmienečne, navýkon ktorého obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.
Zároveň obžalovanému podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na tri roky.
Odvolací súd mal za to, že takáto kombinácia druhu trestov uložená obžalovanému a to, trestu odňatia
slobody ako hlavného trestu a trestu zákazu činnosti ako vedľajšieho trestu, ich výmera, prihliada
na všetky hľadiská ustanovené v § 34 Trestného zákona, ale aj na spôsob a okolnosti spáchania v
prejednávanej veci zažalovaného zločinu a jeho následky, jeho osobu, pomery a možnosti jeho nápravy.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento odvolací súd si osvojil z napadnutého rozsudku a rozhodol o
nárokoch konkrétnych poškodených nemenne, tak ako je to uvedené aj v petite o výroku o škode tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny

opravný prostriedok.