Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 10, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010182
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Kusý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116010182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom prom. práv. Mariánom Kusým v trestnej veci obžalovaného L. K., pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.3 písm. c) Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní dňa 10.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
L. K., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom L. C., č. XXX, zamestnaný, v minulosti súdne trestaný

je vinný, že

v období od januára 2015 až doposiaľ si v mieste trvalého bydliska a ani na inom mieste na území
Slovenskej republiky ako otec maloletého K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky v W., ul. L. Q. Č..
XXXX/XX, pravidelne a v plnej výške neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o rodine
a rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/15/2014 zo dňa 29.04.2014
a právoplatného dňa 21.05.2014 tak, že je povinný prispievať na výživu maloletého K. sumou 100

eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. D., hoci vedel o existencii svojej
vyživovacej povinnosti a túto si pravidelne neplnil hoci bol v tejto dobe zamestnaný a mal príjem, ktorý
mu umožňoval aspoň čiastočne plnenie vyživovacej povinnosti, na výživnom zaplatil iba sumu 100 eur
v máji 2015, sumu 100 eur v júni 2015 a sumu 40 eur v júli 2015, čím mu za uvedené obdobie vznikol
dlh na výživnom vo výške najmenej 960 eur,
pričom uvedený skutok spáchal napriek tomu, že bol Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská
Streda sp.zn. 4T/133/2014 zo dňa 27.10.2010, právoplatným 14.01.2015, uznaný vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods.1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody

vo výmere 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), §37 písm. m), §38 ods.2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne.

Podľa §48 ods.2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajšom súde dňa 01.02.2016 obžalobu 2 Pv
584/15/2207-10 zo dňa 26.01.2016 na obvineného L. K., pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods.3 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené

vo výroku rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby Okresný súd Trnava vydal v predmetnej trestnej veci dňa 08.02.2016 trestný
rozkaz, ktorým uznal obvineného L. K. vinným, že v období od januára 2015 až doposiaľ si v mieste
trvalého bydliska a J. M. I. L. M. Ú. P. D. J. G. L. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky v W., ul. L.

Q. Č.. XXXX/XX, pravidelne a v plnej výške neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona
o rodine a rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/15/2014 zo dňa
29.04.2014 a právoplatného dňa 21.05.2014 tak, že je povinný prispievať na výživu maloletého K. sumou
100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. D., hoci vedel o existencii svojej
vyživovacej povinnosti a túto si pravidelne neplnil hoci bol v tejto dobe zamestnaný a mal príjem, ktorý

mu umožňoval aspoň čiastočne plnenie vyživovacej povinnosti, na výživnom zaplatil iba sumu 100 eur v
máji 2015, sumu 100 eur v júni 2015 a sumu 40 eur v júli 2015, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh
na výživnom vo výške najmenej 960 eur. Pričom uvedený skutok spáchal napriek tomu, že bol Trestným
rozkazom Okresného súdu R. P. sp.zn. 4T/133/2014 zo dňa 27.10.2010, právoplatným 14.01.2015,
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods.1 Trestného zákona a bol mu

uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. Súd
mu trestným rozkazom uložil trest odňatia slobody v trvaní jeden rok nepodmienečne, a zaradil ho na
výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti predmetnému trestnému rozkazu podal obvinený v zákonnej lehote odpor, preto súd nariadil a

vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného L. K., svedkyňu - poškodenú J.
D., a oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný L. K. po zákonnom poučení vyhlásil v zmysle §257 ods.1 písm. c) Trestného poriadku, že
nepopiera spáchanie skutku.

Pred prijatím vyhlásenia súd zisťoval formou otázok, či obžalovaný podľa § 333 ods. 3 písm. c), d),
f), g) a h) TP :
c) rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu
kladené za vinu,
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin.

Obžalovaný L. K. odpovedal na všetky otázky „áno“.

Okresný prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného v plnom rozsahu, a vzhľadom k uvedenému,
aby sa navykonávalo dokazovanie vo vzťahu ku skutku, ale iba k trestu.

Podľa § 257 ods.7 Trestného poriadku, súd uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného L. K., nar.
XX.XX.XXXX, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava
sp.zn. 2Pv 584/15/2007 zo dňa 26.01.2016 a zároveň podľa §257 ods.8 Trestného poriadku vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu v akom priznal obžalovaný spáchanie skutkov sa nevykoná.Z výpovede obžalovaného L. K. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že mu začali strhávať z
nemocenských dávok výživné na syna K. D., pričom doposiaľ strhnutá suma predstavuje 300 eur.
Do práce má obžalovaný nastúpiť od 12.01.2017, do spol. P. v Galante, na pozíciu operátora výroby.

Obžalovaný súdu predložil k nahliadnutiu upovedomenie povinného a oprávneného o začatí exekúcie
zrážkami z iných príjmov zo dňa 31.10.2016, vo veci exekučného konania oprávneného mal. K. D., nar.
XX.XX.XXXX v zas. matky J. D., nar. XX.XX.XXXX sp.zn. EX 133/2016, vedenej súdnym exekútorom
L.. Ľ. S., U. XX, W.. Súčasne obžalovaný uviedol, že veľmi ľutuje čo spáchal, a je si skutku vedomý,
bude platiť výživné riadne, nakoľko aj bude zamestnaný.

Z výpovede svedkyne - poškodenej J.Q. D., nar. XX.XX.XXXX, matky dieťaťa K. D., ktorá sa dostavila
na hlavné pojednávanie až po vyhlásení rozsudku súd zistil, že sa stará o syna K. D., a nakoľko má
syn problémy s dýchaním a musela ho napojiť na prístroje, nemohla sa dostaviť. Ďalej súd zistil, že
od 29.04.2014, keď bolo Okresným súdom Trnava rozhodnuté o tom, že dieťa K. D. bol zverený do jej

starostlivosti a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne 100 eur, jej zaplatil trikrát
výživné, tak ako to je aj uvedené v obžalobe, naposledy 40 eur v júni 2015 a od tej doby jej nezaplatil
žiadne výživné. Až minulý mesiac, t.j. v decembri 2016 dostala dvakrát od súdneho exekútora - prvýkrát
90 eur a druhýkrát asi 70 eur, pričom viac jej nezaslal nič.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy a to: výpis z evidencie priestupkov, register
trestov obžalovaného, obsah trestného rozkazu OS Dunajská Streda č. k. 4T/133/2014 spolu s kópiou
doručenky, správu z MV SR, a údaje z Registra obyvateľov.

Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný sa dopustil celkovo deviatich

priestupkov v časovom horizonte od marca 2012 do mája 2014, pričom v siedmich prípadoch sa jednalo
o porušenie ustanovení zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v jednom prípade išlo o priestupok podľa §108 ods.1 písm. e) zákona SNR č. 513/2009 Z.z. o
dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a v jednom prípade išlo o priestupok proti majetku
podľa §50 ods.1 zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Z aktualizovaného odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má štyri záznamy v
registri trestov. Trestný rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda bol obžalovaný uznaný za vinného
zo spáchania trestného činu podľa §171 ods.1 Trestného zákona, a bol mu uložený trest odňatia slobody
podmienečne na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 11.11.2007, a zákaz činnosti

viesť motorové vozidlá na dva roky. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4 zo dňa 18.04.2007 bol
obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podľa §348 ods.1 písm. d) Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na jeden mesiac v ústave na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 07.07.2007. Rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 26.11.2007 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu

podľa §222 ods.1 Trestného zákona pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
odsúdenie Okresným súdom Bratislava 4. Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 27.10.2014 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu podľa §207 ods.1 Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 10 mesiacov so skúšobnou dobou
v trvaní 1 rok 6 mesiacov do 14.07.2016, spolu s povinnosťou zaplatiť zameškané výživné.

Z oboznámeného obsahu trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4T/133/2014 súd
zistil, že obžalovaný L. K. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§201 ods.1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov,
pričom sa mu výkon trestu podmienečne odložil a určil sa mu skúšobná doba 18 mesiacov, spolu s

povinnosťou v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné. Podľa údajov z doručenky si obžalovaný
predmetný trestný rozkaz prevzal dňa 10.11.2014.

Zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 13.01.2016 súd zistil, že obžalovaný je v
súčasnosti trestne stíhaný.

Z údajov zo systému REGOB súd zistil identifikačné údaje obžalovaného (meno, priezvisko, dátum
narodenia, lokalizačné údaje (trvalý pobyt), ako aj vzťahové údaje (matka obžalovaného, otec
obžalovaného, deti obžalovaného).Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava titulom záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uviedol, že
navrhuje vzhľadom na vykonané dokazovanie, na vyhlásenie obžalovaného a s poukazom na všetky

skutočnosti, uznať obžalovaného vinným v zhode s podanou obžalobou, uložiť trest taký aký bol uložený
aj pôvodne v trestnom rozkaze.

Obžalovanýtitulomzáverečnejrečiaposlednéhoslovanahlavnompojednávaníuviedol,žeskutokveľmi
ľutuje, naďalej bude už platiť výživné normálne, bude sa snažiť platiť výživné.

Podľa §207 ods.1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa §207 ods.2 Trestného zákona kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba

plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na tri roky.

Podľa §207 ods.3 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až
päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

alebo
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu

trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa §49 ods. 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa §49 ods.2 Trestného zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný
čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa §34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Po vykonanom dokazovaní, najmä výpoveďou obžalovaného, jeho vyhlásením, výpoveďou svedkyne
- poškodenej, ako i listinnými dôkazmi, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, a vyhodnotením dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k
záveru o vine obžalovaného na skutkovom základe obžaloby tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku,
nakoľko svojím konaním naplnil všetky objektívne a subjektívne znaky skutkovej podstaty trestného činu

uvedeného v obžalobe.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a taktiež aj poľahčujúce apriťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom spáchaného trestného
činu, a teda musí úmerný k tomuto trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v

ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k
riadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakvočiďalšímobčanom-potencionálnympáchateľom,vočiktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Páchateľovi za prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona hrozí trest odňatia slobody na 1
až 5 rokov.

Súdpriukladanítrestuvzaldoúvahyskutočnosť,žeobžalovanýsatrestnéhočinuuvedenéhovobžalobe
dopustil napriek tom, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
teda sa trestného prečinu zanedbania povinnej výživy dopustil v skúšobnej dobe, ktorá mu bola určená

trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4T/133/2014, preto nebolo možné opätovne
uložiť podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, ale obligatórne bolo nutné uložiť prísnejší
trest, ktorý súd určil na dolnej hranici trestnej sadzby. Nakoľko bol obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin, súd rozhodol o jeho zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.

Takto uložený trest považuje súd za adekvátny v súlade s jeho účelom uvedeným v § 34 odsek 1
Trestného zákona a dostatočný na dosiahnutie individuálnej i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.