Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312010604
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8312010604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.11.2015, v trestnej
veci proti obžalovanému G. Y. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 22T 67/2012 zo dňa 10.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. poriadku z r u š u j napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

I./ obžalovaného G. Y., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom Z. - L., J. XXXX/X,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

ako štatutárny zástupca spoločnosti D&P SK, s.r.o., Jalová 26, okres Snina, nevyplatil svojim
zamestnancom

- Ing. W. M. mzdu za mesiac júl 2011 vo výške 600,- eur, za mesiac august 2011 vo výške 600,- eur
a za mesiac september 2011 vo výške 15,29 eur, ako aj odmenu za práce vykonané podľa dohody o
vykonaní práce za mesiac júl 2011 vo výške 425,25 eur a za mesiac august 2011 vo výške 281,88 eur,
čím jej spôsobil škodu v celkovej výške 1.922,42 eur,

- V. B. mzdu za mesiac júl 2011 vo výške 470,84 eur a za mesiac august vo výške 391,85 eur, ako aj
náhradu mzdy v sume 1.066,66 eur, čím mu spôsobil škodu v celkovej výške 1.929,35 eur,

v deň splatnosti, ktorým u Ing. W. M. bol 28. - 29. deň nasledujúceho mesiaca a u V. B. 28. deň
nasledujúceho mesiaca, hoci v tento deň spoločnosť mala na výplatu dostatok peňažných prostriedkov,
ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti,

t e d a

ako štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatil svojmu zamestnancovi
mzdu, inú odmenu za prácu a náhradu mzdy, na ktorých vyplatenie mal zamestnanec nárok, v deň ich

splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na
zabezpečenie činnosti právnickej osoby, a týmto činom spôsobil väčšiu škodu,č í m s p á c h a l

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa§214ods.2,§38ods.3,§36písm.j)Tr.zákonatrestodňatiaslobodyvovýmere1(jedného)roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených Ing. W. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., X. W. XXXX/
X a V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, M., s ich nárokom na náhradu škody odkazuje
na občianske súdne konanie.

II./ Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného G. Y., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom Z. - L.,
J. XXXX/X, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom pre skutok kvalifikovaný ako
prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak, že

ako štatutárny zástupca spoločnosti D&P SK, s.r.o., Jalová 26, okres Snina, nevyplatil mzdu
zamestnancovi V. B. za mesiac máj 2011 vo výške 280,11 eur, splatnú 28. dňa nasledujúceho mesiaca,
na ktorú mal nárok podľa pracovnej zmluvy zo dňa 21.5.2010, hoci v termíne splatnosti spoločnosť mala
dostatok finančných prostriedkov,

o s l o b o d z u j e, lebo skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obž. G. Y. uznaný za vinného z prečinu nevyplatenia mzdy
a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- ako štatutárny zástupca spoločnosti D&P SK, s.r.o., Jalová 26, okres Snina, nevyplatil mzdu
zamestnankyni Ing. W. M. za mesiace júl 2011 vo výške 568,95 eur, z ktorej vykonal zrážku za príspevok
zamestnanca na stravné lístky vo výške 31,05 eur a následne neposkytol tejto zamestnankyni stravné
lístky za odpracovaných 20 dní v mesiaci júl, na úhradu, ktorých mal zamestnávateľ prispieť minimálne

sumou 2,09 eur za každý odpracovaný deň, nevyplatil jej mzdu za mesiac august 2011 vo výške 568,60
eur, z ktorej vykonal zrážku za príspevok zamestnanca na stravné lístky vo výške 31,40 eur a následne
neposkytol tejto zamestnankyni stravné lístky za odpracovaných 18 dní v mesiaci august, na úhradu,
ktorých mal zamestnávateľ prispieť minimálne sumou 2,09 eur za každý odpracovaný deň, nevyplatil jej
mzdu za mesiac september 2011 vo výške 15,29 eur, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.2011

a následne na základe dodatku č. 1 k tejto pracovnej zmluve zo dňa 25.2.2011 a dodatku č. 2 zo dňa
1.6.2011, na ktorú mala nárok 28-29. dňa nasledujúceho mesiaca, hoci v termíne splatnosti spoločnosť
mala dostatok finančných prostriedkov, a tiež podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 22.6.2011 jej
nevyplatil odmenu za vykonanú prácu za mesiace júl 2011 vo výške 425,25 eur a august 2011 vo výške
281,88 eur, čím svojím konaním spôsobil Ing. W. M. škodu celkom vo výške 1.986,55 eur,

- ako štatutárny zástupca spoločností D&P SK, s.r.o., Jalová 26, okres Snina, nevyplatil mzdu
zamestnancovi V. B. za mesiace máj 2011 vo výške 280,11 eur, za júl 2011 vo výške 451,94 eur,
z ktorej vykonal zrážku za príspevok zamestnanca na stravné lístky vo výške 18,90 eur a následne
neposkytol zamestnancovi stravné lístky za odpracovaných 14 dní v mesiaci júl, na úhradu ktorých mal

zamestnávateľ prispieť minimálne sumou 2,09 eur za každý odpracovaný deň, nevyplatil mu mzdu zamesiac august 2011 vo výške 360,45 eur, z ktorej vykonal zrážku za príspevok zamestnanca na stravné
lístky vo výške 31,40 eur a následne neposkytol zamestnancovi stravné lístky za odpracovaných 17 dní
v mesiaci august, na úhradu ktorých mal zamestnávateľ prispieť minimálne sumou 2,09 eur za každý

odpracovaný deň, nezaplatil mu odstupné vo výške 1.066,66 eur, na ktoré mal nárok podľa pracovnej
zmluvy zo dňa 21.5.2010, a boli splatné vždy 28. dňa nasledujúceho mesiaca, hoci v termíne splatnosti
spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov, čím svojím konaním spôsobil V. B. škodu celkom vo
výške 2.274,25 eur.

Za to mu podľa § 214 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona a § 56 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona bol uložený peňažný trest vo výške 300,- (tristo) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona
mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Súčasne podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených Ing. W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., X. W.

XXXX/X a V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, M., s uplatneným nárokom na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali obžalovaný a prokurátor, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie. Na
verejnom zasadnutí krajský prokurátor upresnil, že ich odvolanie smeruje len proti výroku o treste.

Obžalovaný v písomnom odvolaní uviedol, že je nevinný.

Prokurátor odvolanie písomne doplnil o dôvody odvolania, kde uviedol, že okresný súd sa riadil
ustanoveniamiTrestnéhozákonaaTrestnéhoporiadkuavrámcikonaniazabezpečildôkazyprenáležité

objasnenie prípadu. Preto rozsudok podľa neho vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a
žiadny z vykonaných dôkazov nemožno namietať či opakovať. Domnieva sa však, že prvostupňový súd
pochybil čo do výroku o treste, keď trest uložený obž. Y. je v nepomere vzhľadom na okruh a obsah
náplne obžalovaného v rámci vymedzenia práv a povinností s Ing. Q., ktorému súd uložil rovnaký trest,
pretože „celú zodpovednosť" za chod spoločnosti v rámci dohôd spoločníkov a konateľa spoločnosti

mal obž. G. Y.. Poukazuje aj na fakt, že na rozdiel od Ing. Q. bol obžalovaný už odsúdený v minulosti a
teda uloženie identických trestov nie je na mieste. Vzhľadom na tieto skutočnosti na verejnom zasadnutí
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku o treste zrušil a sám obžalovanému uložil
prísnejší peňažný trest.

Na podklade podaných odvolaní krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania sú sčasti dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že aj keď za účelom rozhodnutia vo veci samej prvostupňový súd

vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dôkazy boli vykonané spôsobom ustanoveným v Tr. poriadku, tak
napriek tomu nevykonal všetky dôkazy potrebné pre spravodlivé rozhodnutie veci. Vytknúť je potrebné
nevykonanie listinných dôkazov, najmä dodatkov k pracovnej zmluve, na ktoré prvostupňový súd
výslovne poukazuje v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ale aj zápisnice z valného zhromaždenia, o
ktorú obžalovaný opiera svoju obranu, že bol na valnom zhromaždení zaviazaný nekonať za spoločnosť.

V súvislosti s tým je potrebné pripomenúť, že v zmysle ust. § 278 ods. 2 Tr. poriadku (všeobecne aj § 2
ods. 19 Tr. poriadku) ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste
podľa § 232 ods. 4 alebo 5, môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Aplikujúc uvedené ustanovenie, zakotvujúce zásadu bezprostrednosti v súdnom konaní, okresný súd
nemohol na nevykonané listinné dôkazy prihliadať.

Preto odvolací súd na verejnom zasadnutí dokazovanie doplnil a zistil, že skutkový stav, ako bol ustálený
v napadnutom rozsudku, nie celkom zodpovedá vykonaným dôkazom a že nie všetky čiastkové útoky

žalovaného prečinu sú trestným činom.

Trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného sa podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona dopustí ten
trestne zodpovedný páchateľ, ktorý svojim úmyselným konaním ako štatutárny orgán právnickej osobyalebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi
mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má
zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré

nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa,
ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných
prostriedkov.

Z právnej vety výroku o vine je zrejmé, že prvostupňový súd považoval znaky uvedeného prečinu za

naplnené vo variante, podľa ktorej obžalovaný ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojim
zamestnancom mzdu, odmenu a odstupné, na ktorých vyplatenie mali nárok v deň ich splatnosti, hoci
v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie
činnosti právnickej osoby a spôsobil činom väčšiu škodu.

Vprvomradezcitovanéhoust.§214ods.1Tr.zákonavyplýva,žetotoustanovenieneposkytujeochranu

každému finančnému nároku zamestnanca voči zamestnávateľovi, ale pre naplnenie objektívnej stránky
predmetného trestného činu je nevyhnutné, aby išlo o nevyplatenie mzdy, platu alebo inej odmeny za
prácu, náhrady mzdy alebo odstupného, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok.

Podľa § 118 ods. 2, 3 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (v stave účinnom do 31.08.2011) mzda

je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním
podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií)
alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného
výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

V zmysle § 226 ods. 2, 4 Zákonníka práce za prácu vykonanú na základe dohody o vykonaní práce má
zamestnanec nárok na odmenu.

Z ust. § 152 ods. 2, 3 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ prispieva na stravovanie
zamestnancom v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného
poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho
zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

V zmysle uvedených ustanovení bolo potrebné posúdiť aj neuspokojené pracovnoprávne nároky
zamestnancov V. B. a Ing. W. M., ktoré sú predmetom tohto konania. Nie všetky pracovnoprávne nároky
uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku totiž možno podradiť pod niektorý z pracovnoprávnych
nárokov vymenovaných v ust. § 214 ods. 1 Tr. zákona.

Z vykonaného dokazovania, najmä zo svedeckých výpovedí V. B. a Ing. W. M., z výplatných lístkov a zo
znaleckého posudku z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, ale aj z výpovede obžalovaného vyplýva, že
z pracovnoprávnych nárokov zamestnancov voči zamestnávateľovi spoločnosti D&P SK, s. r. o., ktoré sú
v zmysle § 214 ods. 1 Tr. zákona mzdou, inou odmenou za prácu alebo náhradou mzdy, neboli vyplatené

- Ing. W. M. čistá mzda za mesiac júl 2011 vo výške 600,- eur (teda 568,95 eur a suma 31,05 eur zrazená
na stravné lístky, ktoré ale zamestnankyni odovzdané neboli), za mesiac august 2011 vo výške 600,-
eur (568,60 eur a suma 31,40 eur zrazená za stravné lístky neodovzdané zamestnankyni) a za mesiac
september 2011 vo výške 15,29 eur, ako aj odmena za práce vykonané podľa dohody o vykonaní práce

za mesiac júl 2011 vo výške 425,25 eur a za mesiac august 2011 vo výške 281,88 eur,

- V. B. čistá mzda za mesiac máj 2011 vo výške 280,11 eur, za mesiac júl 2011 vo výške 470,84 eur
(451,94 eur a suma 18,90 eur zrazená na stravné lístky, ktoré ale zamestnancovi odovzdané neboli) a zamesiacaugustvovýške391,85eur(360,45eurasuma31,40eurzrazenázastravnélístkyneodovzdané
zamestnancovi), ako aj náhrada mzdy v sume 1.066,66 eur.

Zamestnávateľ uvedeným zamestnancom neposkytol ani príspevok na stravovanie, na ktorého
poskytnutie bol povinný podľa § 152 Zákonníka práce. Tento príspevok však nie je mzdou, platom, inou
odmenou za prácu, náhradou mzdy alebo odstupným a preto ich nevyplatenie nie je trestným podľa
§ 214 ods. 1 Tr. zákona. Z tohto dôvodu mal okresný súd nevyplatenie príspevku na stravovanie zo
skutkovej vety vypustiť.

V tejto súvislosti nie je možné súhlasiť s tým záverom prvostupňového súdu, že z dôvodu uvedeného
v § 278 ods. 1 Tr. poriadku nemohol do skutku zahrnúť aj nevyplatenie odstupného Ing. W. M. (teda
správne náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce).

Ustanovenie § 278 ods. 1 Tr. poriadku, v zmysle ktorého súd môže rozhodovať len o skutku uvedenom v

obžalobnom návrhu, zakotvuje obžalovaciu zásadu v trestnom konaní a zároveň formuluje požiadavku
zachovať totožnosť skutku, v tom zmysle, že o inom, než skutku uvedenom v obžalobe súd rozhodovať
nemôže. Neznamená to však, že medzi skutkom uvedeným v obžalobe a skutkom uvedeným v rozsudku
musí byť úplná zhoda. Totožnosť skutku je totiž podľa už dlhodobej súdnej praxe zachovaná vždy,
keď je zachovaná podstata skutku. Táto je zachovaná alternatívne buď konaním páchateľa, alebo v

spôsobenom následku, ktorý je významný z hľadiska trestného práva. Súd totiž musí prihliadať na tie
zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od
skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe
neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi,
alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku.

Totožnosť skutku bude teda zachovaná aj pri zmenách v rozsahu následku. V predmetnej veci to
znamená, že totožnosť skutku by bola zachovaná aj vtedy, ak by súd zistil, že páchateľ v deň splatnosti,
uvedený v obžalobe, svojim zamestnancom, okrem mzdy, nevyplatil aj iné pracovnoprávne nároky
uvedené v § 214 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom na to, že prokurátor odvolanie čo do viny v

neprospechobžalovanéhonepodal,tútochybuužniejemožnénapraviť,pretožebytobolovneprospech
obžalovaného (§ 322 ods. 3 Tr. poriadku).

Pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného sa ďalej vyžaduje, aby
zamestnávateľ mal v deň splatnosti na výplatu vyššie uvedených nárokov finančné prostriedky, ktoré

nevyhnutne nepotrebuje na zabezpečenie svojej činnosti. Zamestnávateľ pritom bude nevyhnutne
potrebovať peňažné prostriedky na zabezpečenie svojej činnosti vtedy, ak bez ich okamžitého
vynaloženia by mohlo dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu činnosti zamestnávateľa.

Pracovnou zmluvou uzavretou medzi spoločnosťou D&P SK, s.r.o. a V. B. bol určený deň splatnosti

mzdy na 28. deň nasledujúceho mesiaca. Jeho pracovný pomer skončil dňa 26.8.2011 (ako potvrdil aj
obžalovaný v liste z 26.08.2011 adresovanom zamestnancovi). Preto náhrada mzdy patriaca V. B. podľa
§ 69 ods. 4 Zákonníka práce bola v zmysle § 129 ods. 3 v spojení s § 132 Zákonníka práce splatná
dňa 28.09.2011.

Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 11.10.2010 medzi spoločnosťou D&P SK, s. r. o., a Ing. W. M. a z
dodatkov č. 1 a 2 k nej z 25.02.2011 a z 01.06.2011 je zrejmé, že deň splatnosti bol pre predmetné
obdobie dohodnutý na 28. - 29. deň v nasledujúcom mesiaci. Zo skutočnosti, že spolu sa tejto
zamestnankyni vyúčtovala a vyplácala aj odmena za prácu vykonanú na základe dohody vyplýva, že
pre vyplatenie odmeny bol dohodnutý rovnaký deň, ako pre výplatu mzdy.

Znaleckým dokazovaním z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo bolo zistené, že v deň splatnosti mzdy,
inej odmeny za prácu a náhrady mzdy v mesiacoch júl, august a september 2011 spoločnosť D&P
SK, s. r. o., mala na ich výplatu dostatok peňažných prostriedkov, ktoré nevyhnutne nepotrebovala
na zabezpečenie svojej činnosti. Neplatí to však pre deň splatnosti mzdy za mesiac máj 2011, keď

spoločnosť D&P SK, s. r. o., dňa 28.06.2011 žiadne finančné prostriedky nemala. Nemohla tak svojmu
zamestnancovi V. B. vyplatiť mzdu za mesiac máj 2011. Keďže toto konanie obžalovaného, ktoré
je potrebné posúdiť ako čiastkový útok pokračovacieho prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného,
nenapĺňa všetky znaky tohto trestného činu, prvostupňový súd mal správne (vzhľadom na ponímaniečiastkového útoku ako skutku - § 10 ods. 16 Tr. poriadku) v tejto časti obžalovaného podľa § 285 písm.
b) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodiť.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že on za nevyplatenie mzdy nemôže, lebo nedisponoval finančnými
prostriedkami spoločnosti D&P SK, s. r. o., a že táto spoločnosť nemala financie, tak túto prvostupňový
súd správne vyhodnotil ako účelovú.

Vychádzajúc z ust. § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 5 ods. 2 a § 8 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z. z. o

účtovníctve konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti nesie zodpovednosť za riadne vedenie účtovníctva
spoločnosti. Účtovníctvo spoločnosti D&P SK, s. r. o., bolo vedené na základe dokladov predkladaných
obžalovaným a z nich je zrejmé, že spoločnosť ako zamestnávateľ mala v deň splatnosti dostatok
finančných prostriedkov na výplatu mzdy, inej odmeny za prácu a náhrady mzdy svojim zamestnancom
(s výnimkou vyššie uvedenou). Preto tvrdenia obžalovaného o nedostatku finančných prostriedkov
nemožno vyhodnotiť inak ako nedôvodné.

Rovnako nedôvodné je aj tvrdenie obžalovaného, že on za neuspokojenie mzdových nárokov
zamestnancov nezodpovedá, lebo rozhodnutím valného zhromaždenia bol zaviazaný nekonať za
spoločnosť.

Z vykonaných dôkazov v prvom rade vyplýva, že žiadne takéto rozhodnutie valným zhromaždením
spoločnosti D&P SK, s. r. o., prijaté nebolo. Naviac, ani takéto rozhodnutie valného zhromaždenia
by obžalovaného nemohlo zbaviť zákonom stanovenej povinnosti vyplatiť zamestnancom spoločnosti
mzdu, náhradu mzdy, či odmenu za prácu (§ 47 ods. 1 písm. a), § 69 ods. 4, § 118 ods. 1, či §
224 ods. 2 písm. c) Zák. práce), bolo by totiž v rozpore so zákonom. Zodpovednosti obžalovaného

ako konateľa spoločnosti za riadne a včasné uspokojenie pracovnoprávnych nárokov zamestnancov
spoločnosti vôbec nemohlo zbaviť jeho čestné prehlásenie z 03.08.2011, že nebude nijako konať za
spoločnosť v mesiaci august 2011.

Vzhľadom na uvedené obžalovaný po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky

prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože
ako štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatil svojmu zamestnancovi
mzdu, inú odmenu za prácu a náhradu mzdy, na ktorých vyplatenie mal zamestnanec nárok, v deň
ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval
na zabezpečenie činnosti právnickej osoby, a týmto činom spôsobil väčšiu škodu. Konal tak vo forme

priameho úmyslu (§ 15 písm. a) Tr. zákona).

Odvolaciemu súdu, z dôvodu potreby odstrániť vyššie uvedené chyby, tak neostávalo nič iné, len
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a sám vo veci rozhodnúť.

Pokiaľ ide o výrok o vine, tak v bode I./ tohto rozsudku odvolací súd po úprave skutku (vypustením
nevyplatenia príspevku zamestnávateľa na stravovanie) uznal obžalovaného za vinného z prečinu
nevyplateniamzdyaodstupnéhopodľa§214ods.1,ods.2písm.a)Tr.zákona.VbodeII./obžalovaného
podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože skutok, spočívajúci v nevyplatení
mzdy V. B. za mesiac máj 2011, nie je trestným činom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd, vychádzajúc zo zásad ukladania trestov
uvedených v § 34 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy.

Čo sa týka spôsobu spáchania činu a jeho následok, je potrebné zdôrazniť, že trestný čin spáchal
viacerými čiastkovými útokmi a následok spôsobil dvom zamestnancom.

Z poľahčujúcich okolností zistil okolnosť uvedenú v ust. § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že obžalovaný

pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúcu okolnosť (§ 37 Tr. zákona) nezistil žiadnu.

Z hľadiska hodnotenia osoby páchateľa a možnosti jeho nápravy nemožno prehliadnuť skutočnosť, že
v prípade obžalovaného nešlo o prvé jeho protiprávne konanie, lebo už v minulosti sa trestnej činnostidopustil. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že aj keď sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený,
rozhodnutím Okresného súdu Humenné bol uznaný vinným pre trestný čin falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zákona č. 140/161 Zb. a pre

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený peňažný
trest vo výmere 30.000,- Sk.

Rovnako negatívne je potrebné hodnotiť aj postoj obžalovaného k plneniu svojich povinností konateľa
spoločnosti a k následkom svojej trestnej činnosti, keď po spáchaní žalovaného trestného činu neprejavil

ani najmenšiu snahu o uspokojenie pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, ale vykonával len úkony
smerujúce k uspokojeniu vlastných majetkových záujmov a uspokojoval svoje záväzky z majetku
spoločnosti.

Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností a keďže už v minulosti uložený peňažný trest k náprave
obžalovaného neviedol, možno účel trestu dosiahnuť len trestom odňatia slobody, pričom za primeraný

je potrebné považovať trest na spodnej hranici trestnej sadzby upravenej v súlade s § 38 ods. 3 Tr.
zákona (1 rok až 44 mesiacov) vo výmere 1 roka, ktorého výkon vzhľadom na osobu obžalovaného a
na okolnosti prípadu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 2 roky.

Keďže napadnutým rozsudkom boli s nárokom na náhradu škody poškodení odkázaní na občianske

súdne konanie a výrok o vine, v ktorom mal výrok o náhrade škody svoj podklad, odvolaním napadol len
obžalovaný, tak v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací nemohol zmeniť tento výrok v neprospech
obžalovaného. Preto aj odvolací súd poškodených so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.