Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214228700
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1214228700.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou vo veci starostlivosti

súdu o mal. C. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX/XX B., zastúpenej advokátkou JUDr. Zlaticou Višňovskou, Líščie Nivy 23, Bratislava a F. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B.Á. XX, B., zastúpeného: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o.,
Laurinská 3, Bratislava, o návrhu otca o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súd dňa 04.12.2014 sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k
mal. C. Z. , nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 04.12.2011 z pôvodne stanovenej výšky 170,- eur na 75,-
eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie
je objektívne schopný plniť výživné vo výške určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa
22.04.2009, sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na jeho strane
k podstatným zmenám. Už v roku 2009 nebol objektívne schopný platiť výživné v plnej výške , nakoľko
bol po dobu od 03.09.2009 do 17.12.2012 vo väzbe. Po roku 2009 sa mu narodili ďalšie tri deti, ku ktorým

má vyživovaciu povinnosť, a to : mal. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, mal. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. Z.,
nar. XX.XX.XXXX. Maloleté deti Q. a F. žijú v spoločnej domácnosti s ním a mal. Z. je zverená do
starostlivosti starej matky, pričom si voči nej riadne plní vyživovaciu povinnosť. Od januára 2013 mu
bola priznaná trvalá invalidita a poberá invalidný dôchodok vo výške 222,80 eur. Pre svoj nepriaznivý
zdravotný stav bol dlhodobo práceneschopný, a to od 08.06.2013 do 01.09.2014.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, manželky otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s
rodným listom maloletej , oboznámil sa s potvrdeniami o príjmoch rodičov, rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II, č.k. XXC/XX/XXXX -XX, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový stav:
3. Maloletá C. Z. sa narodila dňa XX.XX.XXXX z manželského zväzku svojich rodičov F. Z. a E. Z..
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 22.04.2009 bolo manželstvo
rodičov rozvedené, na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá C.
zverenádoosobnejstarostlivostimatke,otec sazaviazalpovinnosťou platiťvýživné 170,-eurmesačne,
s tým, že je oprávnený sa s maloletou stýkať bez obmedzenia.

4. V čase pôvodného rozhodovania mala maloletá C. X rokov, navštevovala prvý stupeň základnej školy.
Otec bol čiastočný invalidný dôchodca a poberal invalidný dôchodok vo výške 170,-eur mesačne. Mal
ešte jednu vyživovaciu povinnosť k v tom čase maloletému G., pochádzajúceho z prvého manželstva, a
to vo výške 170,-eur mesačne. Žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá pracovala v zahraničía finančne mu vypomáhala. Matka maloletej bola v čase pôvodného rozhodovania zamestnaná na
polovičný úväzok ako asistentka spoločnosti All Sped, s.r.o., jej mesačný príjem dosahoval výšku sumu
150,-eur mesačne brutto.

5. V súčasnosti je maloletá C. študentkou X. ročníka Hotelovej akadémie. Z potvrdenia školy zo dňa
2.2.2017 vyplýva, že v školskom roku 2016/2017 uhradila nasledovné poplatky - ZRP 47,- eur, učebnica
a pracovný zošit z anglického jazyka 32,- eur, učebnica a pracovný zošit z francúzskeho jazyka 24,- eur,
pracovné oblečenie a obuv -165,- eur, laboratórne cvičenia 80,- eur, televýchovný kurz 70,- eur.,

6. Otec mal. C. vo svojej výpovedi pred súdom zotrval na návrhu na znížení výživného. Napriek dohode
s matkou maloletej že bude platiť 80,- eur za výživné podala na neho trestné oznámenie. Uviedol, že
neplatí výživné v zmysle rozsudku súdu avšak za obdobie od roku 2013 do júna 2014 kúpil dcére
strojček za 250-300,- eur, každý druhý mesiac uhrádza jazdeckému klubu 150,- eur, uhradil jazdecké
potreby - čižmy za cca 200 eur, helmu za cca 400 eur. Kupuje dcére ošatenie, kúpil je zimnú obuv za
100 eur, na Vianoce 2014 jej kúpil zimnú bundu za 70,- eur. Dlžné výživné nedoplatil, preto podal návrh

na zníženie výživného. Matkou vyčíslené náklady na dieťa považoval za nadhodnotené a nereálne.
Matka chodí s dcérou a jej partnerom na nákladné letné a zimné dovolenky. Stravuje sa niekoľkokrát do
týždňa v reštaurácií, nakupuje v Parndorfe. Dcéra navštevuje súkromné zdravotné zariadenia, pretože
sa jej nechce čakať v štátnych nemocniciach. Otec uviedol, že od poslednej úpravy výživného sa mu
narodili ďalšie deti: Z., nar. XX.XX.XXXX, Q., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX. Voči synovi

G. vyživovaciu povinnosť už nemá od nadobudnutia jeho plnoletosti. V roku 2003 bol konateľom v
spoločnosti Milun s.r.o., ale odmenu nepoberal, nakoľko s.r.o. je nečinná. V období od 03.09.2009
do 17.12.2012 bol vo väzbe kde nebol zaradený do práce, odmenu nepoberal žiadnu. V období
od 08.06.2013 do 01.09.2014 bol dlhodobo PN nepoberal nemocenské dávky. Počas konania otec
pracoval, naposledy bol zamestnaný v spoločnosti FINANZ PLUS s.r.o. ako vedúci skupiny, nástupný

plat má 380 eur brutto. Pracovný pomer ukončil výpoveďou, z dôvodu, že sa znížili zákazky pre firmu, v
ktorej pracoval. Otec a jeho manželka uvádzali, že nepoberajú Rakúsku prídavky na deti, neskôr otec
vypovedal, že on ich nepoberá a nevie, či ich poberá manželka.

7. Matka je rozvedená. Nesúhlasila s návrhom so znížením výživného. Býva v 2-izbovom byte spolu s

dcérou. Byt si kúpila v roku 2010, kedy jej otec maloletej dal z predaja spoločného domu sumu 3. 100
000 SK. Okrem vlastníctva bytu, iné nehnuteľnosti nevlastní, nemá auto ani žiadny iný majetok vyššej
hodnoty. Matka vyčíslila v roku 2015 výdavky na maloletú na sumu 696,- eur mesačne. Z toho náklad
na školu 9,56 eur mesačne , lístok na MHD 13,50 eur mesačne, jazdecky krúžok 250,- eur mesačne,
jazdecká licencia 4,16 eur mesačne, oblečenie na kone 50,- eur mesačne, strava 150,- eur mesačne,

oblečenie obuv drogéria 40,- eur mesačne, vreckové 20,- eur mesačne, poistenie 33,20 eur mesačne,
náklady na byt 114,42 eur mesačne. Matka vyčíslila výdavky na byt na 2 osoby na sumu 228,-eur
vrátane energií, na seba minie vrátane stravy maximálne 200,- eur. Hoci sú výdavky vysoké, pomáha jej
mama, ktorá pracuje. Okrem príjmu z pracovného pomeru, má príjem aj zo sprepitného cca 100-150,-
eur mesačne. Matka dosahuje priemerný mesačný príjem 484,11 eur. Matka poukazovala na luxusný

život otca, býva v rodinnom dome v A.. Rodina disponuje 2 luxusnými autami, majú luxusné kočíky.
8. V roku 2001 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok a tento stav trval do dokonca 12/2012.
Od 01.01. 2013 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 222,80 eur. Bol vlastníkom dvoch bytov,
jeden predal v máji 2002, druhý predal v roku 2004. Za získané peniaze a úver postavil dom v Rovinke,
ktorý potom predal v roku 2007 za 10. 100 000 SKK s tým, že z tejto sumy bola uhradená provízia pre

realitnú kanceláriu 100 000 SKK, matke maloletej C. dal 3. 100 000 SKK a z 1,5 mil. SKK zaplatil úver.
Svojej matke vrátil 4,5-5 mil. SKK. Za 2,8 mil. SKK kúpil byt na B. ulici v B. v roku 2007. Potom tento byt
darovacou zmluvou daroval svojej matke, nakoľko mu mama požičala 100 000 USD, keď začal stavať
dom. Napriek tomu, že mame daroval byt na B. ulici ešte stále jej je dlžný. Teraz býva v nájomnom
dome. Je to v podstate ako leasing domu, po určitej dobe bude dom jeho. Platí splátku 750 eur + energie

cca 150 eur. Jedná sa o dom 110 m2, a je to 4-izbový dom. Otec vyčíslil svoje výdavky na cca 800,-
eur. V roku 2014 uzavrel štvrté manželstvo. Jeho terajšia manželka je síce na rodičovskej dovolenke,
ale externe pracuje. Ani on ani manželka nemajú vo vlastníctve auto. Spolu s manželkou používajú autá
spoločnosti BJM Trade Consulting s.r.o., vozidlo Mercedes, ktoré leasingovala firma známeho, vozidlo
Porsche a používa WV Passat, ktorý vlastní jeho matka.

9. Otcova súčasná manželka bola vypočutá ako svedkyňa. Uviedla, že dom v ktorom bývajú nie je ich
vlastníctvom, majú ho v prenájme. Bývajú tam od 11/2014. Nájomná zmluva je písaná na ňu a manžela,
po určitom čase bude dom ich. Mesačný nájom činí 770 eur + platí réžiu domu. Spolu je to 1140 eur vtejto čiastke je zahrnutý aj poplatok za škôlku pre mal. Z., ktorý činí 105 eur. Je podnikateľka , v roku 2014
bola v strate. Na domácnosť minú pre 5 osôb spolu 620,- eur. Je tam zahrnutá strava, ošatenie podľa
potreby, plienky, lieky, umelé mlieko, pohonné hmoty, krúžok pre mal. Z., gymnastika 17 eur, mimoriadne

výdavky ( narodeniny a pod.). S manželom sa dohodli, že dom v ktorom bývajú, bude po splatení
po splatení jej, preto poplatky za nájom tohto domu platí ona. Čo sa týka domácnosti náklady platia s
manželom na polovicu. Nájomný dom sa nachádza v radovej výstavbe, má 103 m2, záhrada 83 m2,
jedná sa o 4-izbový dom. Dom je zariadený štandardne, nábytok kupovala v IKEA a KIKA, je moderne
zariadený.

10. Obidvaja rodičia navzájom poukazovali na nákladný život druhého rodiča a zakladali do súdneho
spisu množstvo snímok zo sociálnych sieti preukazujúcich podľa názoru rodičov tieto tvrdenia. ( výlety
matky, plastické operácie partnerky otca, predmety osobnej spotreby, jedlá v reštaurácii.) Otec
spochybňoval výdavky na jazdenie u maloletej C., s odôvodnením, že podľa jeho informácii, dcéra
jazdecký klub nenavštevuje

11. Kolízna opatrovníčka žiadala návrh zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletej

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

21. Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.23. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto
konaní a zistil, že od pôvodného konania uplynulo cca 8 rokov. Otec je ženatý, pribudli mu tri vyživovacie
povinnosti, ubudla mu jedna vyživovacia povinnosť k synovi G.. Stále je invalidný dôchodca, nemá

žiadny nehnuteľný majetok, rovnako ako tomu bolo v čase pôvodného konania. Otcovi síce pribudli
vyživovacie povinnosti, založenie novej rodiny, však bolo jeho dobrovoľné rozhodnutie. Súd v žiadnom
prípade nespochybňuje právo otca na rodinný život, pri rozširovaní svojej rodiny však otec musí brať do
úvahy aj existujúce záväzky a zohľadňovať, aký vplyv budú mať na ich životnú úroveň ďalšie vyživovacie
povinnosti. Otcov argument, že je invalidný dôchodca neobstojí, nakoľko invalidným dôchodcom bol aj v

čase pôvodného konania. Ani plná invalidita nebránila otcovi pracovať, o čom svedčia pracovné pomery,
ktoré v minulosti existoval a ako sám uviedol posledný pracovný pomer ukončil z dôvodu, že nemal
zákazky, teda nie zo zdravotných dôvodov. Obidvaja rodičia navzájom poukazovali na nákladný život
druhého rodiča a to predkladaním fotodokumentácie zo sociálnych sietí, pričom vo svojich výpovediach
(a to hlavne otec ) sa snažili vystupovať ako nemajetní. Otec neustále spochybňoval výšku výdavkov
na maloletú, hlavne výdavky na jazdecký krúžok. V tejto súvislosti súd uvádza, že danú skutočnosť

považujezairelevantnú,nakoľkovýškavyživovacejpovinnostitakakoboladohodnutát.j.170,-eursotva
postačuje na úhradu základných potrieb maloletej t.j. stravu, bývanie, školu, ošatenie, nie je možné z
tejto sumy financovať aj záujmové aktivity. Pokiaľ by teda aj maloletá mala nejaké aktivity je zrejmé, že
sú hradené z iných zdrojov ( napr. príbuzní, stará matka ) a nie z príspevku otca. Otec sa dobrovoľne
dohodol s matkou na sume výživného 170,- eur v čase, keď jeho jediným príjmom bol dôchodok vo

výške 5000,- Sk , teda cca 166,- eur. Napriek tomu, že výživné na ktorom sa dohodol bolo vo výške jeho
príjmu, otec túto situáciu akceptoval, zrejme z dôvodu existencie iných príjmov, príp. pomoci ďalších
osôb. Tohto času žije otec v Rakúsku, prezentuje sa ako nemajetný , rovnako tak jeho manželka, čo
pôsobí nevierohodne, vzhľadom k tomu, že samotný otec uviedol, že si zvolil život v Rakúsku kvôli tomu,
aby mal lepší život. Pokiaľ si otec a jeho manželka neuplatnili nárok na sociálne dávky vyplývajúce z ich

pobytu v Rakúsku, tak je to ich dobrovoľné konanie, ktorým sa vzdali príjmu. Otec navrhoval výživné vo
výške 75,- eur mesačne, pričom len poplatky v škole dosahujú priemerne mesačne výšku 34,- eur ( bez
stravy a cestovného). Zníženie výživného by prenieslo takmer celú ťarchu vyživovacej povinnosti na
matku, príp. by viedlo k drastickému zníženiu životnej úrovne maloletej. Súd poukazuje na to, že v čase
pôvodného konania mala C. X rokov, v súčasnosti má takmer XX rokov. Jej potreby sa zvýšil aj z dôvodu

jej veku, je to takmer dospelá žena, čomu zodpovedajú aj jej výdavky. Z vyššie uvedených dôvodov, po
vyhodnotení rozhodujúcich skutočností, súd dospel k názoru, že nedošlo k takej zmene pomere, ktorá
by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti a preto návrh na zníženie výživného zamietol. .

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.