Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203862
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316203862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v Q., S.. K. XXX/XX, zast. X.. S. I., advokátkou so sídlom Udavské 391, proti žalovanému: X. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v Q., F. XXX/X, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 7C/80/2016 - 40 zo dňa 22.6.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
rozhodovanie o náhrade trov konania si vyhradil na samostatné uznesenie.
V odôvodnení uviedol, že pri skúmaní neschopnosti navrhovateľky ako bývalej manželky samej sa

živiť z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že táto neschopnosť nevyplýva ani
zo subjektívnych ani z objektívnych skutočností na strane navrhovateľky. Navrhovateľka v konaní
nepreukázala subjektívne dôvody, t. j. zlý zdravotný stav, žiadnu kvalifikácia, stratu zamestnania v
dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu
a nepreukázala ani objektívne skutočnosti neschopnosti samej sa živiť, t. j. osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa do troch rokov veku, resp. osobnú starostlivosť o staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú
opateru alebo faktickú nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v

danom mieste. Tiež nepreukázala ani faktickú nemožnosť nájsť si zamestnanie v regióne Medzilaborce
zodpovedajúce jej fyzickým a duševným schopnostiam. Zdravotný stav navrhovateľky, ako aj
maloletého syna, ktorý jej bol zverený na čas po rozvode do starostlivosti je dobrý. Navrhovateľka je v
produktívnom veku, teda nič jej nebráni, aby si aktívne hľadala zamestnanie.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla,

že už tri roky si nevie nájsť zamestnanie, nemá tu rodinu ani známych, trpí problémami pozornosti.
Protiprávnym konaním odporcu bola nútená nájsť si iné bývanie, za čo platí mesačne 130 Eur. Práve
odporca svojim protiprávnym konaním spôsobil, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, keďže
jej bol násilne znemožnený prístup do ich spoločného bytu. Namietala, že súd nevykonal dôkaz, ktorým
je pracovná zmluva navrhovateľky, a rozhodol len na základe vyjadrenia odporcu, že navrhovateľka
je zamestnaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie
rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu spochybnil tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní a navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť.4. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného opätovne zdôraznila, že si nemôže nájsť zamestnanie,
je cudzinka a na Slovensku nemá ľudí, ktorí by jej mohli pomôcť.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je dôvodné.

6. Ako prvé žalobkyňa namieta, že súd rozhodol na pojednávaní bez jej prítomnosti a nemala možnosť
vyjadriť sa k podstatným skutočnostiam. Taktiež tvrdí, že jej nebolo doručené predvolanie.

7. Namietané pojednávanie sa konalo za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
účinného do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“)

8.Podľa§101ods.2O.s.p.,súdpokračujevkonaní,ajkeďsúúčastnícinečinní.Aksariadnepredvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

9.Citovanéustanovenieupravovaloprípady,kedymoholsúdpojednávaťajbezprítomnostistranysporu.

10. Pojednávanie bolo vytýčené na 22.6.2016. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobkyni doručené
dňa 13.5.2016 a jej právnemu zástupcovi dňa 6.5.2016, o čom svedčia doručenky, ktoré sú obsahom
spisu. Žalobkyňa ani jej právny zástupca o odročenie pojednávania nepožiadali, ani svoju neúčasť

neospravedlnili. Podmienky na vykonanie pojednávania bez účasti žalobkyne splnené boli, a preto túto
odvolaciu námietku žalobkyne súd považuje za nedôvodnú.

11. Zásadná odvolacia námietka žalobkyne v podanom odvolaní spočíva v tom, že súd nedostatočne
zistil skutkový stav.

12. Žalobkyňa tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní poukazuje na to, že v dôsledku
protiprávneho konania žalovaného, ktorý jej výmenou zámku na spoločnom byte zabránil vstupu do bytu,
bola nútená nájsť si iné bývanie, s čím sú spojené ďalšie výdavky. Spolu so žalobou doručila aj platobný
doklad SIPO II preukazujúci výšku úhrad za plyn, elektrinu, nájomné a koncesionárske poplatky vo výške

147,13 Eur za obdobie február a máj 2016 a 120,49 Eur za obdobie január 2016.

13. Žalovaný taktiež predložil doklady SIPO II, z ktorých odvolací súd zistil, že žalovaný v priemere v
súvislosti so zabezpečením bývania uhrádza mesačne v priemere 158 Eur.

14. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj žalobkyňa bývala v byte, do ktorého jej mal žalovaný zabránil
vstupovať, nemalo by to na jej mesačné výdavky žiadny vplyv, nakoľko by, rovnako ako teraz, musela
uhrádzať mesačné náklady vo výške cca 158 Eur. Ak by aj žalovaný zotrval so žalobkyňou v spoločnom
byte, musela by žalobkyňa na mesačné úhrady prispievať. V každom prípade by teda žalobkyni vznikli
výdavky súvisiace s bývaním.

15. Preto neobstojí námietka žalobkyne, že v dôsledku toho, že bola nútená nájsť iné ubytovanie jej
vznikli výdavky, ktoré by inak nemala (vo výške 130 Eur).

16. Ďalšou odvolacou námietkou žalobkyne bolo, že súd rozhodol na základe vyjadrenia žalovaného o

tom, že žalobkyňa sa zamestnala, a to bez toho, aby o tejto skutočnosti vykonal dôkaz.

17. Uvedené tvrdenie žalovaného zaznelo na pojednávaní dňa 22.6.2016, na ktoré sa žalobkyňa ani jej
právny zástupca bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavili, a to aj napriek tomu, že naň boli
riadne predvolaní.

18. Konanie o žalobe na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela je riadnym sporovým
konaním. Nejde o konanie, ktoré by bolo možné začať aj bez návrhu, v ktorom by bolo možné realizovať
aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. V riadnom sporovom konaní neplatí zásada vyšetrovacia,ale platí zásada prejednacia. Pri domáhaní sa ochrany práva na súde je potrebné rešpektovať
procesnoprávne ustanovenia a v rámci nich aj procesné pravidlá o podmienkach zisťovania skutkového
stavu vo veci potrebného pre rozhodnutie o podanom návrhu. Žalobkyňa na pojednávanie nedostavila,

tvrdenia žalovaného o jej zamestnaní nespochybnila, ani nenavrhla vykonať dôkaz predložením
pracovnou zmluvou. Vykonanie dokazovania predložením pracovnej zmluvy žalobkyňa navrhla až v
odvolaní, čo je v rozpore s ustanovením § 366 CSP.

19. Navyše, žalobkyňa napokon v odvolaní sama potvrdila, že do septembra 2016 bola naozaj

zamestnaná ako poštová doručovateľka. Skutočnosť, že jej pracovný pomer trval len do septembra
2016 je irelevantná, pretože pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (ust. § 154 ods.
1 O.s.p. účinného do 30.6.2016), a v čase vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 22.6.2016 podľa výpovede
odporcu, „že navrhovateľka je v súčasnosti už zamestnaná a to od 19.5.2016“ (č. l. 36 spisu), žalobkyňa
zamestnaná bola.

20. Záverom k tejto odvolacej námietke odvolací súd poznamenáva, že z obsahu napadnutého rozsudku
napokon nevyplýva, že by si súd prvej inštancie osvojil tvrdenie žalobcu o zamestnaní žalobkyne, ani
že by naň pri konečnom rozhodovaní prihliadal. Súd prvej inštancie v rozsudku len skonštatoval, čo
uviedol žalovaný na pojednávaní dňa 22.6.2016.

21. Zo znenia ustanovenia § 72 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“)možno vyvodiť
nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného
manžela:
- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,
- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,
- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

22. Rozvedená manželka je súdmi považovaná za neschopnú sama sa živiť spravidla v tých

prípadoch, keď sa stará o deti vo veku do troch rokov, prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo
vyžadujúce osobitnú starostlivosť, alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť umiestnené v
kolektívnych zariadeniach. Uvedenú zákonnú podmienku súdy považujú za splnenú aj v tých prípadoch,
akpodľalekárskehopotvrdeniaaleboznaleckéhoposudkurozvedenámanželka,vzhľadomnavekalebo
zdravotný stav, nie je schopná byť zárobkovo činná alebo nemá možnosť a príležitosť za danej situácie

si zaobstarať primerané zamestnanie (rozhodnutie 3/1978).

23. Neschopnosť sám sa živiť treba na účely príspevku na výživu rozvedeného manžela chápať v
striktne objektívnom zmysle, t.j. na strane rozvedeného manžela žiadajúceho o príspevok musia byť
objektívnepríčiny,prektorésanemôžesámživiť,akosúnapr.vcitovanomrozhodnutíR3/1978uvedené

starostlivosť o dieťa do troch rokov alebo o invalidné dieťa, zdravotný stav rozvedeného manžela,
ktorý mu neumožňuje zamestnať a pod. Za neschopnosť sám sa živiť nemožno považovať to, ak
rozvedený manžel, ktorému vyššie uvedené objektívne príčiny nebránia pracovať, si istý čas nemôže
nájsť zamestnanie.

24. Odvolací súd má za preukázané, že žalobkyňa trpí istými zdravotnými ťažkosťami, avšak tieto nie
sú takého rozsahu a charakteru, aby jej bránili sa zamestnať, o čom napokon svedčí aj to, že žalobkyňa
bola zamestnaná ako poštová doručovateľka.

25. Odvolací súd má taktiež za to, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery žalovaného nie sú na

takej úrovni, aby odôvodňovali priznanie príspevku žalobkyni.

26. Žalovaný je invalidný dôchodca s výškou invalidného dôchodku 157,20 Eur. Pracuje pre mesto
Medzilaborce s mesačným príjmom cca 380 Eur. Z toho hradí výdavky spojené s bývaním, výživné na
syna, stará sa o dcéru, platí jej obedy v školskej jedálni, umeleckú školu, ošatenie, drogériu, má výdavky

na lieky a pod. Celkové výdavky žalovaný vyčíslil na 339,29 Eur mesačne.27. Podľa názoru odvolacieho súdu by nebolo v súlade s dobrými mravmi, ak osoba uznaná za
invalidného dôchodcu by bola zaviazaná platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela osobe, ktorej
zdravotný stav nijako nebráni sa zamestnať.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

29. Súd prvej inštancie si vymienil rozhodnutie o trovách konania samostatným uznesením do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval (§ 470 ods.
2 veta prvá v spojení s ust. § 150 ods. 3 O.s.p. a § 224 ods. 4 O.s.p.).

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).