Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612202524
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5612202524.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkýň: 1) J. W., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, 2) J. T., nar. X. X. XXXX, trvale bytom W. XXX a 3) T. O., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom I. U. XXX, všetky zastúpené JUDr. Milotou Klemaničovou, advokátkou so sídlom v
Pezinku, Dr. Bokesa 17, proti žalovaným: 1) N.. Y. V., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom Ž., W. XXXX/X, 2)
H. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. T., L. J. XXX/XX, 3) H. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W.

XXX, 4) G. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. T., H. XXX/X, t. č. bytom W. XXX, 5) U. R., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom Z., H. X. XXX, v spore o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanej 1), žalovanému 2), žalovanej 3), žalovanému 4) a žalovanému 5) s a p r i z n á v a
voči žalobkyni 1), žalobkyni 2) a žalobkyni 3) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8. 3. 2012, po

pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 24. 5. 2017, sa žalobkyne 1)-3) domáhali voči žalovaným
1)-5) určenia, že nehnuteľnosti parcely registra E evidované na mape určeného operátu parcela číslo
268/1 trvalé trávne porasty o výmere 202 m2, parcela číslo 268/2 trvalé trávne porasty o výmere 145
m2, parcela číslo 269/1 trvalé trávne porasty o výmere 696 m2 a parcela číslo 269/2 trvalé trávne
porasty o výmere 510 m2, ktoré sú zapísané v operáte katastra nehnuteľností vedenom Okresným
úradom v Liptovskom Mikuláši, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXX založenom pre

katastrálne územie J. I., boli ku dňu smrti H. W., t. j. 7. 8. 2006, v bezpodielovom spoluvlastníctve
H. W., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom 7. 8. 2006 a jeho manželky J. W., narodenej XX. XX. XXXX, v
celosti. V žalobe uviedli, že v súvislosti s výstavbou rodinného domu v rokoch 1966-1968 manželia W.
odkúpili pozemky, ktoré sa nachádzali za parcelou, na ktorej mal byť zriadený ich rodinný dom. Tomuto
predchádzalo uzavretie dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi manželmi W. a
štátom. Právo osobného užívania k stavebným pozemkom bolo zriadené k pozemkom EN 254/3 a EN
254/4, katastrálne územie J. I., o výmere 897 m2. Dňa 3. 1. 1969 uzavreli H. W. s manželkou a U. R.

dohodu o odkúpení pozemkov, v tom čase vedených ako parc. č. 268 a 269 o celkovej výmere 19 árov.
Od tejto doby manželia W. užívajú pozemky ako svoje v dobrej viere, že im patria, po celú dobu ich
vlastnícke právo nik nespochybnil. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom určenia vlastníckeho práva, boli
zamerané geometrickým plánom N.. U. G. ako diely 4, 5, 6, 7, resp. ako súčasti novovytvorenej parcely č.
300, ktorá predstavuje záhradu, ktorú manželia W. nerušene, dlhodobo, niekoľko desiatok rokov užívali
a obhospodarovali. Diel 4 zodpovedá parcele č. 268/1, diel 5 zodpovedá parcele 268/2, diel 6 zodpovedá

parcele269/1adiel7zodpovedáparcele269/2.Uvedenépozemkysúvedenénalistevlastníctvač.XXX,
katastrálne územie J. I., do vlastníctva žalovaných. V roku 2008 žalobkyňa 1) pristúpila ku konečnému
majetkoprávnemu vyporiadaniu a listom zo dňa 22. 10. 2009 vyzvala všetkých žalovaných k dohodeo spôsobe vyporiadania formou notárskej zápisnice o vydržaní. Reakciou žalovaných bola výzva na
vypratanie nehnuteľností. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, patria do vlastníctva manželov W.,
ktorí ich dobromyseľne odkúpili, kúpna cena bola preukázateľne vyplatená a nehnuteľnosti od tejto doby

riadne užívali, obhospodarovali, ich držbu nikdy nikto nespochybnil až do roku 2009, pričom žalovaní
museli o tomto skutkovom stave vedieť, pretože boli v kontakte so žalobkyňami, niektorí dokonca žili,
resp. žijú v jednej obci a od rozhodnej skutočnosti uplynulo viac ako 50 rokov. Preto nadobudli pozemky
do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov vydržaním.

2. Na pojednávaní žalobkyne na podanej žalobe trvali.

3. Právna zástupkyňa žalobkýň uviedla, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení odvodzujú
z toho, že vznikol spor medzi stranami sporu o tom, kto je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú evidované
v katastri nehnuteľností. Žalobkyne mali záujem vyporiadať si vlastníctvo k nehnuteľnostiam, pričom
žalovaní tvrdia, že sú ich vlastníkmi. Bez súdneho rozhodnutia teda nie je možnosť domôcť sa zmeny

zápisu v katastri nehnuteľností. Za nadobúdací titul považujú dohodu z 3. 1. 1969, uzatvorenú medzi
U. R. a H. W.. Od roku 1960 prebiehali rokovania medzi H. W. a U. R., predmetom ktorých bola
kúpa pozemkov, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 129 pre katastrálne územie J. I.. Predmetom
rokovaní bol aj pozemok č. 269/1. Účelom kúpy bola výstavba rodinného domu. V roku 1966 došlo
k uzavretiu zmluvy, avšak zrejme z dôvodu, že podľa vtedy platnej právnej úpravy nebolo možné na

základe uvedenej zmluvy na pozemku stavať, štát odkúpil pozemky od vlastníkov a následne ich dal
osobného užívania manželom W.. V roku 1969 U. R. predal H. W. zvyšok parcely č. 269/1. Dohoda z roku
1969 registrovaná štátnym notárstvom nebola. Vznikla však naturálna obligácia. Správanie právnych
predchodcov strán sporu poukazuje na to, že úmyslom strán zmluvy bol prevod vlastníckeho práva zo
U. R. na H. W. a žalobkyňu 1). Pozemky boli v podielom spoluvlastníctve. V tom čase bolo bežné, že

ľudia si reálne rozdelili podielové spoluvlastníctvo. Spoluvlastníci si rozdelili polovicu výmery 268/1 a
268/2 a 269/1 a 269/2. Jednou polovicou potom disponoval U. R.Š. a jednou polovicou C. R. a T. X..
Uvedené faktické rozdelenie pozemkov akceptoval U. R. vo vzťahu k X. a C. R. a T.G. X. vo vzťahu ku
W.. Nikto nespochybňoval, že by boli oprávnení disponovať týmito pozemkami, pozemky užívali a takto
boli aj v teréne oplotené. Novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Z. z. okrem iného podstatným

spôsobom došlo k rozšíreniu predmetu vydržania, ktorým sa stala aj poľnohospodárska pôda, ktorým
bolo umožnené aj vydržanie voči štátu, aj v prospech právnických osôb. Skutočnosť, prečo bola v konaní
ako strana sporu aj žalobkyňa 1), súvisí s úpravou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Otázku
nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka odvodzujú zo zásady bona fide, princípu ochrany
nadobudnutých práv. H. W. a jeho manželka v dobrej viere nadobudli nehnuteľnosti, ktoré niekoľko rokov

nerušene užívali. Súčasnú právnu prax, pokiaľ sa týka formálnej registrácie, považuje za rozpornú s
úmyslom zákonodarcu, ktorý umožnil vydržanie poľnohospodárskej pôdy v prospech tých, ktorí v období
od roku 1964 do roku 1991 nejakým spôsobom poľnohospodársku pôdu nadobudli a túto nerušene
užívali.

4. Žalovaná 1), žalovaný 2) a žalovaný 4) s podanou žalobou nesúhlasili. Žalovaná 1) poukázala na
to, že kúpna zmluva s C. R., T. X. a P. X. sa týkala pozemkov 268/1, 268/2, 269/1 a 269/2, pričom v
zmluve je uvedené, že odpredávajúci súhlasia s predajom 1-ice pozemkov a čiastka U. R. zostáva
nedotknutá. Dohoda z 3. 1. 1969 neobsahuje ostatných spoluvlastníkov, sú v nej uvedené len pozemky
254/3 a 254/4. Ako pôvodný vlastník v pozemnoknižnej vložke č. 119 je uvedený U. R.Q. v podiele 2/4-

iny, W. R. v podiele 1/4-ina a W. R. v podiele 1/4-ina. Dňa 10. 3. 1932 W. R. previedla svoj podiel U. R.
v 1/8-ine a W. R. v 1/8-ine. Dňa 9. 1. 1947 U. R. svojich 5/24-ín predal kúpnou zmluvou U. R., C. R. a
T. R.Š., každému v podiele 5/24-ín. Následne aj podiel po W. R. nadobudli U. R., C. R. a T. R., každý
v 4/32-inách. Kúpnou zmluvou z 9. 10. 1960 sa pozemok rozdelil na pozemky 269/2 a 269/3, ktorý bol
zapísaný do novej pozemnoknižnej vložky. Podielové spoluvlastníctvo preto mali všetci spoluvlastníci.

Nemá vedomosť, že by boli uzatvárané nejaké iné dohody, ktorými by boli prevádzané pozemky jej
právnymi predchodcami v prospech W.. O dohode z roku 1969 rodičia nerozprávali, ale mama ju mala
založenú vo svojich dokumentoch. Nemá vedomosť o tom, že by si spoluvlastníci medzi sebou pozemky
mali popresúvať. Keby bola kúpna zmluva na spoluvlastnícky podiel jej mamy, tak by nebola vydaná
identifikácia a následne založené listy vlastníctva na meno jej mamy, vrátane listu vlastníctva č. 531.

Žalovaný2)poukázalnato,žedohodaz3.1.1969niejeplatná,nakoľkojetamuvedené,žesapredávajú
pozemky po cestu. Pokiaľ užívateľ užíva pozemok neoprávnene, tak nemôže pozemok vydržať. Podľa
jeho názoru, pozemok užívali neoprávnene.5. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie
v neprítomnosti žalovanej 3), žalovaného 5) a žalobkyne 1), ktorým bolo predvolanie na pojednávanie

riadne a včas doručené. Žalovaná 3) bola na pojednávaní zastúpená žalovaným 2), žalovaný 5)
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi. Právna zástupkyňa žalobkýň
súhlasila s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalobkyne 1).

6. Žalovaná 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že vyporiadanie, ktoré si nárokujú žalobkyne,

nepovažuje za korektné, nakoľko s jej matkou ako s jednou zo spoluvlastníčok nebola uzavretá
kúpna zmluva, hoci v roku 2009 požiadala právnu zástupkyňu žalobkýň o jej predloženie. Ak sú traja
spoluvlastníci, dohodu nemôže uzatvárať jeden spoluvlastník za všetkých spoluvlastníkov. V dohode nie
sú uvedené čísla pozemkov a ich výmery. Druhý svedok sa nezúčastnil dohody, tak ako to uviedol v
predchádzajúcom konaní, v tom čase nebol ani plnoletý. Jej rodičia uzavreli dohodu o užívaní pozemkov
pre poľnohospodárske družstvo a bola v tom, že uvedené pozemky užíva Poľnohospodárske družstvo

Liptovské Hole, poľnohospodárskemu družstvu dala do nájmu všetky pozemky. Jej mama predala 1-icu
z 1/3-iny, to isté urobil C. R. pre X. a pre X. zostala čiastka U. R. nedotknutú. Nevedela sa vyjadriť, prečo
predali podiely len jej mama a C. R. a nie aj U. R..

7. Žalovaný 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že v roku 1992 sa prihlásili po smrti rodičov k

majetku v poľnohospodárskom družstve, a to aj vo vložke č. 119. Chodil za tým od roku 1992, bol aj za
X.. Kúpnu zmluvu uzavrel v roku 2008 na základe kúpnej zmluvy z roku 1960 s X., preto, lebo vedel,
že to súrodenci odpredali a otec to neodpredal.

8. Okrem výsluchu žalovaných 1) a 2) súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to

obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10C/92/2010, Okresného
riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš, ČVS: ORP-29/OEK-LM-2012, výpismi z listov vlastníctva, osvedčením
o dedičstve po T. X., oznámením zo dňa 31. 1. 2012, osvedčením o dedičstve po H. W., kúpnou zmluvou,
zistiac nasledovný skutkový stav:

9.PodľavýpisuzlistuvlastníctvačísloXXXprekatastrálneúzemieJ.I.,obecW.,súžalovanípodielovými
spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-E 268/1, druh pozemku trvalé trávne porasty, o
výmere 202 m2, parc. č. KN-E 268/2, druh pozemku trvalé trávne porasty, o výmere 145 m2, parc. č.
KN-E 269/1, druh pozemku trvalé trávne porasty, o výmere 696 m2 a parc. č. KN-E 269/2, druh pozemku
trvalé trávne porasty, o výmere 510 m2, a to žalovaná 1) v spoluvlastníckom podiele 1/3-ina, žalovaný

2) v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina, žalovaná 3) v spoluvlastníckom podiele 1/3-ina, žalovaný 4) v
spoluvlastníckom podiele 1/12-ina a žalovaný 5) v spoluvlastníckom podiele 1/12-ina.

10. Žalobkyňa 2) je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku
zapísanom ako parc. č. KN-C 304 a pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-C 303 a parc. č. KN-C

304, zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva číslo XX, pre katastrálne územie J. I..

11. Podľa osvedčenia o dedičstve, vydaného v konaní o dodatočne objavenom
majetku po neb. H. W. dňa 19. 8. 2008, v konaní vedenom Okresným súdom

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6D/965/2008, ako dedičky zo zákona v I. dedičskej skupine boli zistené
žalobkyne 1) - 3).

12. Podľa osvedčenia o dedičstve po neb. T. X., vydaného v konaní, vedenom Okresným súdom
LiptovskýMikulášpodsp.zn.D/183/2000,dňa19.6.2000,nadobudlažalovaná1)spoluvlastníckypodiel

vo veľkosti 1/3-ina k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J.
I., okrem iného aj ku pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E 268/1, 268/2, 269/1, 269/2.

13. Žalovaní 1)-5) a Obec Kvačany ako predávajúci a H. X. a P. X. ako kupujúci uzatvorili dňa 7. 4. 2008
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej, okrem iného, bol predaj časti pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E

269/2 a parc. č. KN-E 269/2, katastrálne územie J. I., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX. Podľa čl.
V. zmluvy, uzavretím zmluvy sa sleduje, aby kupujúci majetkoprávne vysporiadali nehnuteľnosti, ktoré
fakticky užívajú od roku 1960.14. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10C/92/2010, v právnej
veci žalobkýň 1) J. W., 2) J. T. a 3) T. O. proti žalovaným 1) N.. Y. V., 2) H. R., 3) H. R., 4) G. R.,
5) U. R., o určenie vlastníckeho práva, súd zistil, že žalobou, doručenou súdu dňa 29. 4. 2010, sa

žalobkyne domáhali voči žalovaným určenia, že nehnuteľnosti- časti parciel, zamerané geometrickým
plánom č. 31086195-63/2008 zo dňa 8. 9. 2008, vypracovaným N.. U. G., a to p. č. 268/1 ako diel 4
o výmere 202 m2, p. č. 268/23 ako diel 5 o výmere 145 m2, p. č. 269/1 ako diel 6 o výmere 680 m2
a p. č. 269/2 ako diel 7 o výmere 510 m2, ako časti geometrickým plánom vytvorenej parcely č. 300,
orná pôda o výmere 1728 m2, patria do dedičstva po neb. H. W., posledne bytom W. XXX, v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu 1-ice a patria do vlastníctva žalobkyne 1) v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
1-ice. Rozsudkom zo dňa 16. 3. 2011, č. k. 10C/92/2010-80, súd žalobu zamietol z dôvodu, že ku
žalobkyniam navrhovanému predmetu konania nebolo možné určiť vlastnícke právo, nakoľko diely,
vytvorené geometrickým plánom, nie sú pozemkom v zmysle § 3 ods. 1 katastrálneho zákona, a preto
nie sú spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa
27. 10. 2011, č. k. 9Co/267/2011-112, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. V odôvodnení rozsudku

uviedol, že v danom prípade nie je možné sa domáhať určenia vlastníctva spôsobom, popísaným
navrhovateľkami, nakoľko by všeobecný súd v rámci konania o určovacej žalobe vyporiadal BSM neb.
H. W. a odporkyne v rade 1) a nahradil by tak činnosť notára, resp. dedičského súdu v konaní o dedičstve
po neb. H. W.. Súčasne uviedol, že predmetné rozhodnutie súdu nemôže založiť prekážku rozhodnutej
veci, nakoľko ak súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu bez toho, aby záväzne

posúdil existenciu (neexistenciu) práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie,
ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 OSP pre novú určovaciu
žalobu. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 16. 3. 2011 žalobkyňa 1) uviedla, že si chceli postaviť dom,
tak si kúpili pozemok od U. R.. Najskôr si odkúpili pozemok pod dom, potom aj záhradu, a to vo výmere
19 árov. Keď kupovali pozemok od U. R., mysleli si, že ho už majú rozdelený na 3 časti. Pozemok

užívajú od vtedy, ako ho odkúpili. Od roku 1969 ich nikto v užívaní pozemku nerušil až do doby, kedy
si ho začali vyporiadavať, t. j. do roku 2008. Žalobkyňa 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že z
rozprávania rodičov vie, že odkúpili pozemok od U. R.. Mali to traja, ale rodičia boli v tom, že je to
podelené. Pozemok vždy užívali ako svoj. Momentálne ho taktiež užívajú. Prvé výhrady prišli zo strany
žalovaných v roku 2008. Žalobkyňa 3) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že keď rodičia pozemok

odkupovali, bola ešte malá. Je však v tom, že je to ich, pozemok užívali, nikto sa o to neobúdzal, až
do roku 2008. Žalovaná 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že o užívaní pozemkov žalobkyňou
1) a jej manželom nevedela. Dozvedela sa to až z listu, ktorý jej zaslala splnomocnená zástupkyňa.
Od rodičov bola informovaná, že predali 1/3-inu zo svojich pozemkov X., na základe zmluvy zo 16.
2. 1960. Jej rodičmi boli L. X. a T. X., ktorá bola vlastníčkou 1/3-iny pozemkov, 1/3-inu vlastnil C. R.

a 1/3-inu U. R.. Nevedela, kde sa predmetné pozemky nachádzajú, že to tam majú W. ohraničené a
že to užívajú. Žalovaný 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že keď si chcel H. W. postaviť dom,
družstvo mu dalo pozemok na užívanie ako záhumienku. O dohode nevie. Poukázal na to, že v dohode
je ako svedok napísaný Q. W., v žalobe Y. W. a svedkom bol U. R., ktorý ešte vtedy nebol plnoletý a
nie je ani podpísaný. V 80.-tych rokoch bol za H. W., nech si to vyporiada. Povedal, že to vyporiada,

bol tam veľa krát, robil mu obštrukcie. Jeho otec nespomínal, že by predal uvedený pozemok, preto
aj robili konanie o novoobjavenom majetku. Žalovaná 3) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že jej
otec, C. R.Q., odpredal pozemky H. X. a P. X. v roku 1960, a to zmluvou, spolu so sestrou X.. Nemá
vedomosť, že by predal pozemky W.. Jej otec predal svoj podiel zo svojej parcely X. v 60.-tych rokoch.
Súrodenci pozemok nemali rozdelený, bolo to spoluvlastníctvo. Otec predal 1/3-inu z celej parcely X.,

W. nepredával nič. Žalovaný 4) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že z rozprávania strýka vie, že
žalobkyňa s manželom si odkúpili len pozemok pod dom a zvyšok je ich vlastníctvom. Otec nespomínal
nič ohľadne tohto pozemku. Žalovaný 5) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa nepamätá, že by
niečo podpisoval. Najstarší brat Y. mu spomínal, že chodil za žalobcami, aby si to dali do poriadku.
Nebol účastný podpisovania žiadnej dohody, o dohode nič nevie. Dňa 22. 10. 2009 žalobkyňa 1) vyzvala

žalovaných 1)-5) na majetkoprávne vyporiadanie nehnuteľnosti - záhrady, ktorú dlhodobo ako svoju
užíva. Požiadala, aby sa oboznámili s pripojeným vyhlásením, ktoré je potrebné predložiť notárovi, za
účelom spísania osvedčenia o vydržaní. Výzvou zo dňa 1. 12. 2009 vyzvali žalovaní žalobkyňu 1) na
vypratanie nehnuteľnosti v lehote do 31. 12. 2009, nakoľko nemali žiadnu vedomosť o tom, že časť
pozemkov parc. č. E 268/1, 268/2, 269/1 a 269/2, v katastrálnom území J. I., užíva a tieto považovali za

časti ich pozemkov, ktoré nik neužíva. Dňa 22. 12. 2009 žalobkyňa 1) žalovaným oznámila, že zotrváva
na pôvodnom stanovisku, že záhrada je vo vlastníctve manželov W. a bude sa nároku domáhať žalobou
na súde. Dňa 14. 5. 1968 bola podpísaná dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi
Československým štátom v správe MNV v Kvačanoch, ako vlastníkom pozemku a H. W., predmetomktorejbolozriadenieprávaosobnéhoužívaniapozemkuč.EN254/3aEN254/4,katastrálneúzemieJ.I.,
vo výmere 897 m2 k výstavbe rodinného domu. Uvedená dohoda bola registrovaná Štátnym notárstvom
v Liptovskom Mikuláši dňa 20. 11. 1968 pod R II 198/68. Dňa 14. 5. 1968 bola uzavretá dohoda o zriadení

práva osobného užívania pozemku medzi Československým štátom v správe MNV v Kvačanoch a H.
W. a manželkou J., predmetom ktorej bolo zriadenie práva osobného užívania pozemku č. EN 254/3 a
EN 254/4, katastrálne územie J. I., vo výmere 897 m2. Uvedená zmluva nie je opatrená potvrdením o
registrácii štátnym notárstvom. Dňa 3. 1. 1969 bola uzatvorená dohoda medzi H. W. ako kupiteľom a U.
R. ako predávajúcim, ktorou U. R. odpredal celú výmeru cca 19 árov v celkovej sume 5000 Kčs, ktoré

boli vyplatené U. R.. Po podpise účastníkov dohody bola dohoda doplnená o vyhlásenie, že bola robená
bez prítomnosti manželky J., ktorej uvedený pozemok sa delí na pravú polovicu. Žalovaná 3) dňa 28.
10. 2009 vyhlásila, že akceptuje skutočnosť, že došlo k vydržaniu nehnuteľnosti, resp. ich častí, a to
pozemkov v katastrálnom území J. I., parc. č. 268/1, 268/2, 269/1 a 269/2, v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu 1/3-iny H. W. a J. W., ktoré boli zamerané geometrickým plánom č. 31086195-63/2008 ako
diel 4, 5, 6, a 7, ktoré tvoria časti geometrickým plánom vytvorenej parcely č. 300. Dňa 27. 11. 2009

žalovaná 3) vyhlásila, že uvedené vyhlásenie z 22. 10. 2009 podpísala z obavy pred súdnym sporom,
nie je pravda a neuznáva vlastnícke práva pani W. k týmto pozemkom. Dňa 16. 2. 1960 bola uzavretá
kúpnopredajná zmluva medzi C. R. a T. X., ako predávajúcimi a P. X., ako kupujúcim, predmetom ktorej
bol odpredaj nehnuteľnosti, zapísanej v pozemnoknižnej vložke obce Dlhá Lúka č. 119, r. č. 8, 9, 10, 11,
parc. č. 268/1, 268/2, 269/1 a 269/2, pričom vzhľadom na to, že okrem predávajúcich 1/3-inu vlastní U.

R. a tento neodpredáva svoju čiastku, jeho čiastka ostáva nedotknutá. Dňa 23. 2. 1968 bola uzavretá
kúpna zmluva medzi U. R., ako predávajúcim a Československým štátom v správe MNV v Kvačanoch,
ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odpredaj stavebného pozemku, zapísaného v pozemnoknižnom
protokole katastrálneho územia J. I., parc. č. 268/1, 2, 269/1, 2, označeného novým parcelným číslom
EN 254/3 a EN 254/4, o celkovej výmere 897 m2. Uvedená zmluva bola schválená finančným odborom

Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši dňa 6. 3. 1968. Q. R., H. R. a Y. R. sa prípisom
zo dňa 30. 3. 1992, adresovaným Poľnohospodárskemu družstvu Liptovské Hole Kvačany, prihlásili
k majetku a vlastníctvu poľnohospodárskej pôdy a túto prenechali v prenájme PD v Kvačanoch. V
dedičskom konaní po poručiteľovi U. R., vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
D/2678/92, bolo dňa 17. 7. 1997 vydané uznesenie, ktorým súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní

dedičstva, pričom, okrem iného, pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 119, katastrálne územie
J. I., parc. č. 268/1, 268/2, 269/1 a 269/2, v 14/32-inách nadobudli G. R. v 1-ine na predmet dedičstva, H.
R. v 1-ici na predmet dedičstva a U. R. v 1-ine na predmet dedičstva. Správa katastra Liptovský Mikuláš
žalovanému 2) listom zo dňa 20. 5. 2010 oznámila, že šetrením zistili, že v roku 1968 bola z PKN parciel
č. 269/1 a 269/2 vytvorená stavebná parcela, ktorá bola vykúpená a následne prevedená na H. W., k

dnešnému dňu vedená ako parcely C-KN č. 303 a 304. V katastrálnom území J. I. prebehol v roku 1998
zápis ROEP, na základe ktorého boli PKN parcely č. 269/1 a 269/2 zapísané na list vlastníctva ako
parcely E-KN č. 269/1, 269/2, 269/3 a 269/4. Kúpnou zmluvou V 1530/2008 bolo predané manželom X.
časť parcely E-KN č. 269/2 a 268/2, zameraných geometrickým plánom. Dňa 21. 11. 1966 bola uzavretá
dohoda medzi U. R. a H. W. vo veci vyplatenia za stavebný pozemok, ktorý sa nachádza v katastrálnom

území obce J. I., pod parc. č. 268 a 269, o celkovej výmere 17 árov v celkovej sume 4000 Kčs, ktoré
boli vyplatené pred svedkom Y. W..

15. Z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši, ČVS: ORP-29/OEK-LM-2012,
súd zistil, že vec podozrenia z trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona, prečinu marenia

spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona,
ktorého sa mali dopustiť J. T., J. W. a T. O. tým, že prostredníctvom svojej právnej zástupkyne JUDr.
Miloty Klemaničovej predložili do civilného konania, vedeného na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši
pod sp. zn. 10C/92/2010, ako pravú dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 14. 5.

1968, uzatvorenú medzi Československým štátom v správe MNV Kvačany a H. W., týkajúcu sa parcely
č. EN 254/3 a EN 254/4, katastrálne územie J. I., o výmere 897 m2 a kúpnu zmluvu zo dňa 23. 2. 1968,
uzatvorenú medzi U. R. a Československým štátom, zastúpeným MNV Kvačany, týkajúcu sa predaja
parcely 268/1-2, 269/1-2 v katastrálnom území obce J.Á. I., ktoré mali byť dodatočne upravované, bola
odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr.

poriadku. Správa katastra Liptovský Mikuláš dňa 22. 2. 2012 oznámila príslušnému policajnému orgánu,
že v roku 1997 nebol ešte založený list vlastníctva na pozemno-knižné parcely č. 268/1, 2682, 269/1 a
269/2, vedené pôvodne vo vložke č. 119 pozemkovej knihy, katastrálne územie J. I., kde by bol R. H.
vedený ako vlastník a tiež nebol evidovaný ako pôvodný vlastník v pozemno-knižnom protokole. Parcelyč. KN-C 303 a 304 boli pôvodne vykúpené Československým štátom v správe MNV v Kvačanoch ako
parcely pred technicko-hospodárskym mapovaním EN č. 254/3 a 254/4 a následne dané na základy
dohody RII. 198/68 o zriadení práva osobného užívania pozemku W. H.. Parcela č. KN-C 300 bola

vytvorená pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1984 a doposiaľ nie je evidovaná na liste
vlastníctva. Žalobkyňa 1) na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši zo dňa 9. 8.
1984, D 858/84-19, nadobudla dedením po O. L. 1-inu rodinného domu č. XXX P. W. s 1-inou pozemku v
osobnom užívaní č. 254/3, 254/4 a na základe osvedčenia o dedičstva vydaného dňa 5. 8. 2003 v konaní
vedenom pod sp. zn. D 509/2001 po Y. L. spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parc. č. KN-C 303 a

304, katastrálne územie J. I., vo veľkosti 1-iny. Kúpnou-predajnou zmluvou zo dňa 10. 10. 1960 C. R. a
T. X. odpredali P. X. a H. X. nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke J. I. Č.. XXX, parcela č.
269/2, tú časť, ktorá je na pripojenou geometrickom pláne č. 90/60-407-920 označená novým parcelným
číslom 269/3 o výmere 600 m2. Podľa čl. 2 zmluvy je spoluvlastníkom odpredávanej nehnuteľnosti aj U.
R., ktorý má svoj podiel z predmetnej nehnuteľnosti zvlášť vydelený, preto podpisom na zmluve súhlasí
s tým, aby bolo vlastnícke právo v prospech kupiteľov zapísané. Dňa 25. 2. 1967 bola spísaná dohoda

medzi H. W. a P. X., za odpredaj čiastky stavebného pozemku, ktorý odkupuje H. W. v rozmeroch 5 m
šírky a celej dĺžky stavebného pozemku za cenu dohodnutú vo výške 2500 Kčs.

16. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. 1. 1992, vlastník má právo na
ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

18. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 3. 1983, k zmluve o prevode
nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
19. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. 4. 1983 do 31. 12. 1991, kto s
vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí,

má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

20. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. 1. 1992, držiteľom je ten, kto s
vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

21. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. 1. 1992, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. 1. 1992, oprávnený držiteľ sa

stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

23. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd, na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyne sa

podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva ku pozemkom, nachádzajúcim sa v katastrálnom
území J. I., zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných.
Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobkyne podanou žalobou domáhali (žaloba o určenie práva),
súd prioritne skúmal, či je na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je
podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny

záujemnapožadovanomurčení,zamietnesúdžalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Určovacia
žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch,
keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa
ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez
požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým.

Podľa ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré
sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem.
Keďže žalobkyne sa domáhali určenia vlastníckeho práva ku pozemkom, ktoré sa zapisuje do katastranehnuteľnostíavprípadeúspechupodanejžalobybyrozsudoksúdubolspôsobilývyvolaťzmenuzápisu
v katastri nehnuteľností, bol na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

24. Medzi stranami sporu nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobkýň a pasívna vecná legitimácia
žalovaných. Žalobkyňa 1) tvrdila, že vlastnícke právo ku pozemkom priamo so svojim manželom
nadobudla vydržaním. Žalobkyne 2) a 3) (a súčasne aj žalobkyňa 1)) sú dedičkami po H. W.. Podľa
ustálenej judikatúry, sa dedič môže domáhať určenia, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci.
Žalovaní 1)-5) sú aktuálne zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemkov, ku ktorým sa žalobkyne

domáhajú určenia vlastníckeho práva, v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo 531.

25. Žalobkyne dôvodnosť svojho nároku odvodzovali od dohody, uzavretej dňa 3. 1. 1969 medzi H.
W. ako kupiteľom a U. R. ako predávajúcim (ktorú neskôr podpísala aj žalobkyňa 1)), na základe
ktorej mali žalobkyňa 1) a jej nebohý manžel vstúpiť do oprávnenej držby pozemkov a následne, v
dôsledku uplynutia vydržacej doby, nadobudnúť vlastnícke právo ku pozemkom vydržaním. Medzi

stranamisporunebolosporné,žeuvedenádohodauzavretábola.Rovnakonebolomedzistranamisporu
sporné, že dohoda nebola registrovaná štátnym notárstvom. Vydržanie predstavuje osobitný originárny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, prípadne aj ďalších práv. Prostredníctvom právneho inštitútu
vydržania sa poskytuje držiteľovi zákonná možnosť transformácie dlhotrvajúcich vzťahov oprávnenej
držby na vlastnícke právo. Zákonnými predpokladmi nadobudnutia vlastníctva k veci vydržaním, ktoré

musia byť splnené kumulatívne, sú: 1/ spôsobilý predmet vydržania, 2/ spôsobilý subjekt vydržania, 3/
oprávnená držba, 4/ uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby. Podmienkami držby, ktoré musia
byť splnené súčasne, sú faktické ovládanie veci (corpus possesionis) a úmysel držiteľa nakladať s
vecou ako s vlastnou, resp. vykonávať právo pre seba (animus possidendi). Oprávneným držiteľom
je ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti, vrátane okolností nadobudnutia držby, dobromyseľný,

že mu vec patrí. Je potrebné uviesť, že v čase uzavretia zmluvy, z ktorej žalobkyne odvodzovali
žalovaný nárok (rok 1969), nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, nakoľko vtedy
platný Občiansky zákonník právny inštitút vydržania neupravoval. Zákonom č. 131/1992 Zb. bola,
s účinnosťou od 1. 4. 1983, upravená možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, avšak
rozsah subjektov vydržania ako aj predmetov vydržania bol obmedzený, keďže nebolo možné vydržať

vlastníckeprávokupozemkomvprospechfyzickýchosôb.NovelouObčianskehozákonníkač.509/1991
Zb., účinnou od 1. 1. 1992, došlo k odstráneniu obmedzení vydržania pokiaľ ide o spôsobilé subjekty
vydržania a predmet vydržania, pričom do vydržacej doby bolo možné započítať aj držbu vykonávanú
pred 1. 1. 1992. Žalobkyňa 1) a jej nebohý manžel mali nadobudnúť vlastnícke právo ku pozemkom
dohodou (kúpnou zmluvou) zo dňa 3. 1. 1969. Podľa vtedy platného zákonného ustanovenia § 134

ods. 2 Občianskeho zákonníka však ku zmluve o prevode nehnuteľnosti bola potrebná jej registrácia
štátnym notárstvom, pričom vlastníctvo prechádzalo registráciou zmluvy. Podľa odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 MCdo/4/2013: „Uvedené vyjadruje, že ustanovenie
§ 134 OZ sa vzťahuje (len, práve) k spôsobu nadobudnutiu veci do osobného vlastníctva. V zmysle
uvedeného ustanovenia registráciu k svojej platnosti vyžadovali všetky zmluvy, ktorými občan, prípadne

aj štát alebo socialistická organizácia prevádzala na iného občana nehnuteľnosť, pokiaľ ide o predmet
osobného vlastníctva, a to do jeho osobného vlastníctva. Pokiaľ naopak uvedené nehnuteľnosti sa
prevádzajú z vlastníctva občana do vlastníctva štátu alebo socialistickej organizácie, zmluva o tomto
prevode registrácii nepodliehala, pretože na základe tohto prevodu nedochádza k vzniku osobného,
ale k vzniku socialistického spoločenského vlastníctva (viď Kratochvíl, Z. a kol.: Nové občianske

právo,Obzor -Bratislava, 1967, str. 208). V rozhodnom období (1964 - 1983) bol plne rešpektovaný
právny názor, ktorým sa riadili pri výklade zákonov súdy, štátne notárstva, štátne organizácie i občania,
že registrácii nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva
(napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácii), a to bez ohľadu na druh
nehnuteľnosti a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej

nehnuteľnosti....Právna úprava platná v období rokov 1964 až 1974 celkom jednoznačne určovala
prípady zmlúv na ktoré sa povinnosť registrácie vzťahovala, čo vyplývalo priamo z vtedy platnej právnej
úpravy, išlo o 1/zmluvy o prevod nehnuteľností do osobné a do súkromného vlastníctva občanov a
iných ako socialistických organizácii (§ 134 ods. 2, § 490 ods. 2 OZ), 2/ zmluvy o obmedzení prevodu
nehnuteľností (§ 58 ods. 2, § 248 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce), 3/ dohody o osobnom

užívaní pozemkov (§ 205 ods. 2 OZ), 4/ zmluvy o vzájomných právach a povinnostiach stavebníkov
pri výstavbe obytného domu s bytmi v osobnom vlastníctve, poprípade zmeny a doplnky týchto zmlúv
(§12 ods. 1 a 2 zákona č. 52/1966 Zb.), 5/ zmluvy o predaji bytov v dome, ktorý je vo vlastníctve
štátu do osobného vlastníctva užívateľov (§ 14 zákona č. 52/1966 Zb.) a 6/ zmluvy o prevode bytovv osobnom vlastníctve medzi občanmi (§ 15 ods. 1 zákona č. 52/1966 Zb.).“ V zmysle uvedených
právnych záverov teda zmluva, ktorou mal U. R. previesť vlastnícke právo ku pozemkom na žalobkyňu
1) a jej manžela jednoznačne podliehala registrácii štátnym notárstvom. Až registráciou zmluvy mohlo

dôjsť ku prevodu vlastníckeho práva. Súd nepovažoval za odôvodnenú argumentáciu žalobkýň, že
hoci aj zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom, predstavuje nadobúdací titul, preukazujúci
oprávnenosť držby pozemkov žalobkyňou 1) a jej manželom, prihliadajúc najmä ku predchádzajúcim
jednaniam medzi U. R. a žalobkyňou 1) a jej manželom, úmysel zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy a
ich následné správanie. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7

MCdo/4/2013: „Oprávnená držba popri všeobecných znakov držby musí spĺňať požiadavku dobrej viery
držiteľa,žemuvecpatrí.Dobráviera(akopredpokladoprávnenejdržby)jepresvedčenímnadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Oprávnená
držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť
poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Len výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom
právnom omyle. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval

s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne
zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného

a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný - pri zachovaní obvyklej
opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý
má v úmysle urobiť (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď
napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010, 6 M
Cdo5/2010a7Cdo12/2011).Okolnosti,ktorémôžusvedčiťoexistenciidobrejvierydržiteľasaspravidla

spájajú s okolnosťami, ktoré sa týkajú právneho titulu uchopenia sa držby (porovnaj napr. Cpj 69/83 z
30. marca 1982), i keď sa pripúšťa tzv. domnelý právny dôvod (titulus putativus). Obdobný právny názor
vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení, sp. zn. 4Cdo 283/2009, podľa ktorého: “Pokiaľ
v preskúmavanej veci sa poručiteľ a žalobkyňa 1/ ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe zmluvy
o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval,

nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne
mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k
nehnuteľnej veci bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134
ods. 2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym

notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.“ Uvedený právny názor potvrdil Najvyšší
súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 46/2017. Vychádzajúc z citovaných právnych
názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal súd preukázané, že pokiaľ sa žalobkyňa 1) a jej
nebohý manžel ujali v roku 1969 držby pozemkov na základe dohody zo dňa 3. 1. 1969, ktorá nebola
registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli byť so zreteľom na

všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve
presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva ku nehnuteľnej veci bola vo vtedy
platnom Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2. Právny
omylžalobkyne1)ajejnebohéhomanžela, vychádzajúcizneznalostialebonedokonalejznalosticelkom
jednoznačnéhoazrozumiteľnéhoustanoveniazákona,jeprávnyomylneospravedlniteľný.Prizachovaní

obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu,
ktorý má v úmysle urobiť. Prihliadajúc ku uvedeným skutočnostiam preto držba pozemkov žalobkyňou
1) a jej nebohým manželom nebola držbou oprávnenou, v dôsledku čoho nebola splnená jedna z
podmienokprenadobudnutievlastníckehoprávakpozemkomvydržaním.Užlenokrajomsúdpoukazuje
na to, že v dohode zo dňa 3. 1. 1969 nie sú pozemky, ktoré mali byť jej predmetom, označené parcelným

číslom, ani iným spôsobom tak, aby umožňovali ich jednoznačnú identifikáciu. Predmet dohody je teda
neurčitý. Taktiež súd poukazuje na to, že žalobkyne v spore nepreukázali, že medzi spoluvlastníkmi
pozemkov došlo k ich reálnej deľbe tak, že by bol U. R.Q. oprávnený previesť vlastnícke právo ku reálne
vydelenej časti pozemkov.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore v
celom rozsahu úspešným žalovaným voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v šiestich vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.