Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615205719
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8615205719.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862
711, proti žalovanej: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N. XX, XXX XX D., o zaplatenie 585,35 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 8C/257/2015-45 zo dňa
31.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť
žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 22,68 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 72,15 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 482,35
s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z jednotlivých súm a od jednotlivých dátumov do
zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej

uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v
rozsahu 22,68 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku citujúc ust. § 5 ods. 1 až 4, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 a § 44 ods.
1 a 4 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 39, § 52 a nasl., § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. skonštatoval, že

predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 585,35 eur s príslušenstvom, predstavujúcej
nezaplatené telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom, na základe Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 19.05.2014. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že sú dôvodné nároky fakturované v
sumách 73,84 eur, 304,63 eur a 103,88 eur. Žaloba je nedôvodná v rozsahu uplatnenou faktúrou č.
XXXXXXXXXX v časti o zaplatenie 103 eur pozostávajúcej z poplatku za obmedzenie služieb vo výške
10 eur, poplatku za odpojenie 87 eur a upomienku vo výške 6 eur. Súd prvej inštancie tiež nepriznal

žalobcovi nárok na úroky z omeškania požadované v sadzbe 8,15 % ročne, ale len v sadzbe 5,15 %,
preto v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 482,35

Eur z uplatnených 585,35 Eur, čo predstavuje pomer úspechu 82,4% k neúspechu 17,6%. Rozdiel
medzi úspechom a neúspechom žalobcu predstavuje 64,8% (82,4% mínus 17,6%). Za účelné trovyžalobcu súd považoval zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania, ktorý zaplatil vo výške
35,- Eur. Preto má žalobca právo na jeho náhradu v rozsahu 22,68 Eur (64,8% z 35,- Eur). Pokiaľ ide o
žalobcom uplatnené trovy právneho zastúpenia, tie súd nepovažoval za účelne vynaložené s poukazom

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo/9/2013 zo dňa 20.06.2014,
v zmysle ktorého "Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo
a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom,
mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne
(účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde". Vychádzajúc z obsahu

žaloby uplatnenej v prejednávanej veci mal za to, že ide práve o žalobu, ktorá je podávaná v tzv.
hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach. Žalobca je obchodnou spoločnosťou -
mobilným operátorom poskytujúcim elektronické komunikačné služby na základe formulárových zmlúv,
pričom nároky z nich plynúce, ktoré sú predmetom jeho žalôb, sa spravidla líšia len údajmi o dlžníkoch
a špecifikáciou uplatnených nárokov (číslami faktúr, údajmi o ich splatnosti a sumami). O neúčelnosti
právneho zastúpenia žalobcu svedčí aj to, že žaloba obsahuje všeobecné formulácie, ktoré sa na

prejednávanú vec vôbec nevzťahujú (napr. že faktúry majú byť ponížené z titulu čiastočných úhrad
alebo dobropisov a zároveň je uvedené, že tie boli vo výške 0,00 Eur; jeden odsek sa venuje
spôsobu započítania čiastočných úhrad, hoci žiadna úhrada nebola vykonaná; úroky z omeškania boli
uplatňované v sadzbe ako pri zmluvách uzavretých do 01.03.2013; v žalobe je uvedené, že nárok je
uplatňovaný na základe zmluvy o pripojení podľa už v tom čase neplatného zákona č. 610/2003 Z.z.,

hoci išlo o zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. a pod.) Konanie
právneho zástupcu žalobcu sa tak obmedzilo len na podanie žaloby, ktorá je skutkovo a právne takmer
totožná s inými žalobami podávanými žalobcom hromadne.

4. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podal

odvolanie žalobca. Vyslovil svoj nesúhlas s nepriznaním trov právneho zastúpenia. Namieta nesprávne
právne posúdenie veci s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/30/2012 zo dňa
17.10.2013 a citoval ust. § 142 ods. 1, 2, a § 150 ods. 1, 2 O.s.p. V sporovom konaní sa otázka náhrady
trov konania spravuje zásadou úspechu vo veci. Len ojedinele a vo výnimočných prípadoch môže súd
v konaní úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu sp.

zn. 6MCdo/9/2013 zo dňa 20.06.2014, na ktoré poukázal súd prvej inštancie bola nepriznaná náhrada
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a nie náhrada trov právneho
zastúpenia jedného z účastníkov konania, ako je to v prípade predmetnej veci, ktorej sa toto odvolanie
týka. Právny zástupca žalobcu sa musel oboznámiť s podstatou nároku, jeho vznikom, existenciou a
dĺžkou trvania, teda zhodnotiť právnu podstatu veci a náležite právne reagovať. Jeho konanie bolo

náležité, vecné a účelné. Občianske súdne konanie má byť jednou zo záruk zákonnosti, pod čím treba
rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nemá oporu v právnom poriadku SR a porušuje uvedené zásady ohľadom posudzovania priznania trov
právneho zastúpenia účastníkovi konania. Neexistuje žiaden dôvod vo vzťahu k čiastočnému úspechu v

súdnom konaní na odopretie práva na uplatnenie náhrady trov konania voči neúspešnému účastníkovi
konania, a to vo výške pomeru jeho úspechu k neúspechu žalovaného. Navrhol preto rozhodnutie v
napadnutom rozsahu zmeniť tak, že žalobcovi prizná uplatnené trovy právneho zastúpenia vo výške
pomeru jeho úspechu k neúspechu žalovaného. Zároveň si uplatnil voči žalovanému trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 50,14 eur (za odvolanie vo výške 33,20 eur + režijný paušál

vo výške 8,58 eur + DPH vo výške 20 %).

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

6. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej

inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, zákona č.
99/1963Zb.(vznenídoplnkov,účinnéhodo30.06.2016),takodvolacísúdmusípostupovaťavecposúdiť
už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p.
s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do

01.07.2016 ostali zachované.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p., a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 C.s.p.).

9. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016).

10. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.
Podľa vtedajšej, ako aj terajšej úpravy v prípade čiastočného úspechu má na mieste trovy konania
priznať podľa pomeru úspechu, a to iba účelné trovy konania. Účelnosť vynaložených trov konania

sa posudzuje vždy ad hoc. Aj keď podľa doterajšej právnej úpravy v zmysle ust. § 142 O.s.p., podľa
ktorej rozhodoval súd prvej inštancie, súd posudzoval v rámci náhrady trov konania len trovy potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka účelnosti jedným
zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania a
aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním

alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným
postavením strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie
uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto nároku (pozri nález Ústavného súdu SR z
31.07.2008, sp. zn. IV. ÚS/147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby,
ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.

11. Do pozornosti je dôvodné poukázať aj na názor vyslovený NS SR, podľa ktorého „pojem „účelný”
je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred
nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu
zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu

pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania)
vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie,
a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov
ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov
zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ (pozri Uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014)

12. Pojem „účelný" je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s
konaním,prednadbytočnýmičinadmernýminákladmi(napr.opakovanéuplatnenienáhradyzaprevzatie
a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo

na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady
konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné
postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných
účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada
nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. (Viď

Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014)

13. Za účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 O.s.p. možno považovať len také náklady, ktoré
muselúčastníknevyhnutnevynaložiť,abymoholriadnehájiťsvojeporušenéaleboohrozenésubjektívne
právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú.

Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i
situácie, za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre
riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva
na zastúpenie advokátom, (pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. júla 2012 sp. zn. I. ÚS
988/12). (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. apríla 2014, sp. zn. 2Sži/6/2014)

14. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne
považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v celkom
výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť otrovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie
advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s
právnickým vzdelaním. ( Viď nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27)

15. Odvolací súd aj s poukazom na vyššie uvedené má za to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol
o trovách konania, keď žalobcovi priznal na trovách iba pomernú časť za zaplatený súdny poplatok
a nepriznal trovy právneho zastúpenia. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi prináleží okrem
pomernej časti zaplateného súdneho poplatku aj pomerná časť na trovách právneho zastúpenia, a to

za účelné trovy právneho zastúpenia. Odvolací súd má za to, že účelnými trovami právneho zastúpenia
sú trovy na dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie žaloby na
súd. Vychádzajúc z predmetu konania ( 585,35 eur) vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby
prináleží odmena vo výške 38,18 eur x 2 = 76,36 eur, k čomu patrí aj paušál za rok 2014 vo výške 8,04
eur a za rok 2015 vo výške 8,39 eur, čo je spolu 92,79 eur + 20 % DPH (čo je 18,56 eur), spolu 111,35
eur. Keďže úspech žalobcu bol vo výške 64,8 %, náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná vo

výške 72,15 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia súd uložil zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu
v zmysle ust. § 263 ods. 1 C.s.p.

16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
výroku o trovách konania postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil.

17. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči v odvolacom konaní neúspešnej žalovanej, a to v plnom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).