Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815218427
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815218427.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: LEXSTAR, s.r.o., so sídlom Trebišov,
Sládkovičova č. 1562/1, IČO: 47 447 516, právne zastúpený JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o., so sídlom
Košice, Hanojská č. 4, IČO: 36 578 291, proti žalovanej R. H., bytom Y. O. X., K. č. XXX, zastúpená G.
H., bytom Y. O. X. č. XXX, o zaplatenie sumy 116,87 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.05.2016, č.k. 13C/364/2015-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi
115,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 100,- eur od 20.06.2015 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 96,84%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 116,87 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 101,63 eur od 20.06.2015 do zaplatenia na účet právneho
zástupcu žalobcu, náhradu trov právneho zastúpenia 100,34 eur a ostatných trov konania v sume 16,50
eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu spoločnosť KESIDY, s.r.o. ako
veriteľ a žalovaná uzatvorili dňa 20.07.2015 prostredníctvom internetu zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 100,- eur, ktorú mala zaplatiť jednou
splátkou do 30.04.2015 spolu s poplatkom za poskytnutie úveru 1,63 eur. Podľa výpisu z účtu bol
žalovanej úver poskytnutý dňa 27.03.2015. V prípade neuhradenia pôžičky riadne a včas sa žalovaná
zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 15% z dlžnej sumy. Žalovaná dlh nezaplatila ani z časti, hoci

bola na to vyzvaná upomienkou. Dlh žalovanej takto predstavuje istinu 100,- eur, poplatok za poskytnutie
úveru 1,63 eur a zmluvnú pokutu 15,24 eur, čo predstavuje 15% zo sumy 101,63 eur.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka
a ďalej § 1 ods. 3 písm. l/, § 24 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. a ďalej § 517 ods. 2 OZ, § 3, § 3a ods. 1, 2 ,
3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z.. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bolo dňa 27.03.2015 uzatvorená zmluva, ktorú možno kvalifikovať

ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá zmluva nie je spotrebiteľským
úverom podľa § 1 ods. 3 písm. o/ zák.č. 129/2010 Z.z., pretože úver bol splatný v lehote nepresahujúcej
3 mesiacie a zároveň sa však spravuje ustanoveniami zák.č. 129/2010 Z.z., § 24 ods. 1 a aj ust. § 52
a nasl. OZ o spotrebiteľských vzťahoch. Zmluva je uzatvorená v súlade s ustanoveniami dotknutýchprávnych predpisov. Z uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že vôľou právneho predchodcu žalobcu bolo
poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky žalovanej, pričom vôľou žalovanej bolo takto poskytnuté
peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že

dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnuté prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov bola
uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Je preto vylúčené posúdenie zmluvy
medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže peňažné prostriedky

boli poskytnuté na základe predchádzajúcej žiadosti žalovanej so zrejmou vôľou oboch strán, ktorá
spočívala v tom, že žalovaná žalobcovi za poskytnutie peňazí zaplatí úrok. Zmluva medzi účastníkmi
konania mala zrejme konsenzuálny a reálny charakter ako je to v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke.
Zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že žalobca reálne odovzdá peniaze žalovanej,
ale tým, že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako
zmluvy o úvere, na ktorý sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z úmyslu zákonodarcu posudzovať

zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d/ a e/
Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných vzťahov ako
absolútneho obchodu. Právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej úver vo
výške 100,- eur, ktorý sa žalovaná spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 1,63 eur zaviazala
zaplatiť do 30.04.2015. Žalovaná svoj záväzok nesplnila riadne a včas, a preto jej vznikla povinnosť

zaplatiť aj zmluvnú pokutu 15,24 eur. Výšku požadovanej zmluvnej pokuty súd považoval za primeranú.
V súvislosti s dohodnutou odplatou súd vzal do úvahy argumenty uvádzané právnym zástupcom žalobcu
vychádzajúc z rozhodnutia odvolacích súdov v obdobnej praxi. Právny predchodca žalobcu za úver
nevyžadoval žiadne zábezpeky, je podnikateľ, ktorý sa živí poskytovaním úverov za odplatu. Keďže
mu žalovaná úver včas nevrátila, nemohol peniaze použiť na opätovné poskytnutie úverov, čo mu

každým dňom spôsobovalo škodu a ohrozovalo jeho podnikanie. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 01.10.2015 sa veriteľom pohľadávky proti žalovanej stal žalobca. Celkový dlh žalovanej takto
predstavuje 116,87 eur, pričom dôvodne si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 101,63 eur od 20.06.2015 do zaplatenia. Tvrdenia prezentované žalovanou ako aj zástupcom na
pojednávaní neboli nijako preukázané s tým, že o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142

ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnú žalovanú zaviazal zaplatiť náhradu trov konania 16,50
eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia 100,34 eur.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd
odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

prípadne vyhlásil zmluvu za neplatnú. Poukázala na tú skutočnosť, že veriteľ nenaplnil zmluvné
podmienky, ktoré sú nadradené v zmluve o pôžičke a neposkytol žalovanej spotrebiteľský úver ako sa v
zmluvných podmienkach zaväzuje. Podmienil poskytnutie spotrebiteľského úveru zaplatením ďalšieho
registračného poplatku zo strany žalovanej vo výške 100,- eur, čo je neprijateľná podmienka. Rovnako
podmienil poskytnutie úveru zaplatením poplatku za predĺženie obdobia splatnosti, čo je tiež neprijateľná

podmienka. Ak mala byť naplnená podmienka poskytovania spotrebiteľského úveru, tak touto sa mohla
stať iba dvomi spôsobmi a to poskytnutím tretieho a štvrtého úveru. Ak veriteľ podmienil poskytnutie
tretieho úveru zaplatením ďalšieho registračného poplatku vo výške 100,- eur, čo je tiež neprijateľná
podmienka, znemožnil žalovanej možnosť dostať sa ku spotrebiteľskému úveru. Pretože veriteľ poskytol
prvý úver vo výške 60,- eur na časové obdobie 30 dní a po vrátení úveru s navýšením poskytol úver vo

výške 100,- eur na časové obdobie 30 dní. Vyberanie registračného poplatku a poplatku za predĺženie
obdobia splatnosti ako podmienku pre poskytnutie spotrebiteľského úveru sú neprijateľné podmienky,
ktoré treba považovať za nekalú obchodnú praktiku. V zmluve o pôžičke je jasne uvedené, že veriteľ
poskytuje úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Rovnako je v zmluvných
podmienkach jasne uvedené, že spotrebiteľský úver sa riadi týmto zákonom a Občianskym zákonníkom.

Je irelevantné, či pôžička bola pôžičkou alebo úverom. Ako mohol KESIDY, s.r.o. postúpiť pohľadávku,
keď on sám nenaplnil zmluvné podmienky a neposkytol spotrebiteľský úver. Sudkyňa nemohla byť
nestrannou, pretože už vopred vedela, že rozhodne v prospech žalobcu, čím bolo porušené právo
žalovanej na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP po upovedomení strán sporu v súlade s ust. § 382 CSP o použitíust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci, ktoré doposiaľ použité neboli a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1
CSP z prevažnej časti a sčasti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť podľa § 388 CSP z

nasledovných dôvodov:

7. K podanému upovedomeniu v zmysle § 382 CSP sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
k aplikovateľnosti § 657 a § 658 nemajú výhrady, pričom zároveň zaslal krajskému súdu rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/328/2016, ktorý rozhodoval v obsahovo takmer totožnom

prípade o obdobnej pohľadávke, kedy subjektom na strane žalobcu nebola spoločnosť LEXTAR, s.r.o.,
ale spoločnosť KESIDY, avšak len preto, že spoločnosť KESIDY postúpila pohľadávku na spoločnosť
LEXTAR.Právnyzákladprevznikpohľadávkyvočižalovanejjeidentickýmsprávnymzákladomprevznik
pohľadávky v predloženom rozsahu, a preto je nevyhnutné aplikovať identický myšlienkový postup.

8. K podanému vyjadreniu sa tiež písomne vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na tú skutočnosť,

že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke boli zmluvné podmienky, ktoré platili výlučne pre
spotrebiteľské úvery, čo bolo v rozpore s predmetnou zmluvou. Zmluvné podmienky tak ako sú
postavené zaväzujú dlžníka, aby požiadal o viacej pôžičiek, pretože až vtedy môžu byť naplnené
parametre spotrebiteľského úveru, čo je absolútne neprijateľná podmienka. Veriteľ nezakomponoval
registračný poplatok do RPMN a celkovej odplaty za poskytnutý úver. Právny návrh zástupcu žalovanej

v tomto konaní je jednoznačný v tom, že ako zmluvné podmienky, tak zmluva o pôžičke je neplatná.
Veriteľ vyberal poplatky za poskytnutú pôžičku, čím sa bezdôvodne obohacoval na úkor jednotlivých
spotrebiteľov a z tohto bezdôvodného obohatenia poskytoval pôžičky. Ďalej vyslovil presvedčenie, že
tento súdny spor skončí na Najvyššom dovolacom súde, pretože senát, ktorému bola vec pridelená na
prejednanie flagrantne klamal, aby udržal nespravodlivý rozsudok, pričom predložil návrh na dovolanie

generálneho prokurátora.

9. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol nový procesný
predpis Civilný sporový poriadok zák.č. 160/2015 Z.z., ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok
zák.č. 99/1963 Zb., ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie. V

náväznostinaprechodnéustanovenia§470ods.1,2zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len CSP) potom platí, že nová úprava dodržiava dôsledne princíp okamžitej aplikovateľnosti
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to
aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku. V náväznosti na § 470 ods.
2 cit. zákona, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona zostávajú zachované.

10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v účinnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formou, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú

sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníkaajkebysainakmalipoužiťnormyObchodnéhopráva.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní o plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 654 OZ zmluvu o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12.Podľa§658ods.1,2OZpripeňažnejpôžičkemožnodohodnúťúroky.Prinepeňažnejpôžičkemožno
dojednať namiesto úrokov plnenia primeraného väčšieho množstva alebo veci lepšej akosti, spravidla
toho istého druhu.

13. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o pôžičke spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.14. Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

15. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutému veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, ak ide
o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj jednotlivých plnením. Ak

ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný poplatok z omeškania, výška úroku z omeškania,
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej kontrolnej banky, platná k prvému
dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

17. Z listín predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej v ten istý deň bankovým prevodom boli poskytnuté peňažné prostriedky v

celkovej výške 100,- eur. Zmluva bola uzavretá podľa § 24 a nasl. zákona o spotrebiteľských úveroch
a v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z tohto teda potom vyplýva, že odvolací súd
sa nestotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý daný zmluvný vzťah
posúdil ako zmluvu o úvere uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka a upovedomil zároveň obe sporné
strany, že prejednávaná vec bude posudzovaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

18. K uzatvoreniu zmluvy došlo tým spôsobom, že žalovaný odoslal elektronickú žiadosť o poskytnutie
pôžičky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke žalobcu a v žiadosti uviedol meno,
priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a pred odoslaním žiadosti vyjadril svoje bezvýhradný súhlas so
spracovaním osobných údajov a potvrdil, že sa riadne oboznámil so všetkými zmluvnými podmienkami a

že so zmluvnými podmienkami súhlasí. Žalobca na základe jemu doručenej žiadosti schválil poskytnutie
pôžičky a vytvoril osobitný účet výlučne žalovanej a vygeneroval jej na náhodnej báze prihlasovacie
meno a heslo na prístup k jej osobnému účtu. Žalovaná sa zaviazala uhradiť odplatu za spracovanie
žiadosti o pôžičku vo výške 1,63 eur s tým, že finančné prostriedky spolu s odplatou vráti do 30 dní odo
dňa nasledujúce po dni, kedy je pôžička poskytnutá. V bode 1 zmluvy je výslovne uvedené, že pôžička

je bezúročná a nie sú v nej uvedené údaje o úrokovej sadzbe.

19. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci
druhovo určené, teda veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy o pôžičke môže byť odplatný aj bezodplatný,

možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne alebo nevýslovne, teda konkludentne, faktickým
správaním. Podstatnými pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí
na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do
doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká
odovzdaním požičaných vecí a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním.

Reálna zmluva rovnako aj ako konsenzuálna zmluva vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý nespôsobuje
vznik samotného zmluvného vzťahu, ale len vzniká ako dôsledok ďalšieho úkonu a tento úkon spôsobuje
jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky a nie podpis zmluvy. Písomná zmluva
tak predstavuje iba vhodný dôkazný prostriedok o obsahu a vzniku záväzkového vzťahu. Z reálnej
povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že vznikom zmluvy nevzniká povinnosť veriteľa odovzdať predmet

dlžníkoviadlžníkovinevznikánároknaposkytnutiepredmetnejpôžičky(takakotomujevprípadezmluvy
o úvere podľa Obchodného zákonníka).

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov aj vo forme pôžičky. Vzhľadom na znenie § 1 ods. 3

písm.l/zákonaospotrebiteľskýchúverochjezrejmé,ževprejednávanejvecisanejednáospotrebiteľský
úver, pretože úver sa mal splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Avšak podľa cit. ust. § 24 ods.
1 na iných veriteľov a na zmluvný úver alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú
poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 234, § 6 -9 ods. 1, 2, 9, 10, § 11, § 12, § 14, § 16, § 17, § 19, § 23 a § 25. Preto súd posúdil predmetnú pôžičku
aj z týchto hľadísk.

21. V náväznosti na vyššie uvedené a v súlade s cit. ustanoveniami zákona dospel zhodne so súdom
prvej inštancie aj odvolací súd k tomu právnemu záveru, že je potrebné vyhovieť žalobe v časti o
zaplatenie istiny vo výške 100,- eur, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázanú dôvodnosť
žaloby v tejto časti. Z vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že medzi
sporovými stranami došlo k uzavretiu bezúročnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanej peňažné prostriedky vo výške 100,- eur. Tento zmluvný vzťah je potrebné potom posúdiť
podľa ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi ako veriteľovi
poskytnuté peňažné prostriedky 100,- eur jednou splátkou splatnou do 30 dní od poskytnutia pôžičky.
Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vrátiť peňažné prostriedky žalobcovi v dohodnutej dobe. Žalobca
preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej
zmluvy, t.z. reálne poskytnutie druhovo určenej veci, teda peňažných prostriedkov žalovanej ako

dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanej vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže
žalobca preukázal splnenie zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke a reálne poskytol peňažné
prostriedky vo výške 100,- eur žalovanej, vznikla žalovanej povinnosť vrátiť jej peňažné prostriedky po
uplynutí dohodnutej doby. Je síce pravdou, že žalovaná rozporovala tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy
o pôžičke a poskytnutí peňažných prostriedkov 100,- eur, avšak svoje tvrdenia žiadnym spôsobom

skutkovo nepreukázala. Preto tieto námietky zo strany žalovanej súd považoval za nedôvodné.

22. V časti o zaplatenie odplaty vo výške 1,63 eur dospel odvolací súd k tomu záveru, že v tejto časti
je nárok žalobcu nedôvodný a preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Pôžička sa považuje za odplatnú vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke

vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky,
zmluvné úroky ako odplatu za poskytnutie pôžičky. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že
žalobca poskytol žalovanej bezúročnú pôžičku, čo tvrdil aj samotný žalobca a nasvedčuje tomu aj
samotnézneniezmluvyopôžičke.Vprípade,akjepôžičkaposkytnutáakobezúročná,t.j.zmluvnéstrany
si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky akékoľvek iné zmluvné dojednanie

o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenia nad rámec istiny, t.j. požičanie sumy peňazí je v rozpore
s ust. Občianskeho zákonníka v zmluve o pôžičke v dôsledku čoho je takéto dojednanie absolútne
neplatné. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 499 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnú na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak
poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Obchodný zákonník ustanovuje možnosť odplaty

za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky, avšak Občiansky zákonník inú formu
odplaty ako úrok neustanovuje. V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť
veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičke a za poskytnutie pôžičky, toto zmluvné dojednanie
je v uvedenej časti absolútne neplatné v súlad s § 39 OZ, pretože je v rozpore s ust. § 658 ods. 1 OZ.

23. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť
žiadne práva, či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. Keďže v zmysle ust. § 41 OZ tento dôvod
neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu a to bod 2 zmluvy o pôžičky a preto je neplatnou
len tá časť právneho úkonu. Keďže z obsahu právneho úkonu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od
ostatného obsahu zmluvy, t.z. že uvedené dojednanie nemá vplyv na platnosť ostatných zmluvných

dojednaní obsahujúcich podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, ktoré sú obsiahnuté v bode 1 zmluvy o
pôžičke. Je výlučené preto kvalifikovať zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere, keďže pojmovým znakom
zmluvy o úvere je povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnuté peňažné prostriedky a v prejednávanej
veci uzavreli účastníci zmluvu o bezúročnej pôžičke.

24. Vo vzťahu k zmluvnej pokute sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdom prvej inštancie,
že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je označovaná ako
paušalizovaná náhrada škody. V dôsledku neplnenia si povinnosti žalovanej vrátiť poskytnutú pôžičku
žalobcovi ako veriteľovi. Keďže je preukázané, že žalovaná je v omeškaní so splnením svojho záväzku
na vrátenie pôžičky, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty podľa zmluvy

o pôžičke, ktorá je stanovená ako 15% z dlžnej sumy, ktorá predstavuje sumu 100,- eur. Takúto
zmluvnú pokutu považuje odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za primeranú a nepovažuje
za neprimerane vysokú sankciu spojenú s neplnením záväzku. Súd preto poukazuje na skutočnosť, žežalobca nemal svoju pohľadávku zabezpečenú iným spôsobom, je podnikateľom, ktorého predmetom
podnikania je poskytovanie úverov a pôžičiek za odplatu.

25. Súd mal v konaní teda za preukázané, že žalovaná si nesplnila zmluvnú povinnosť vrátiť žalobcovi
poskytnuté peňažné prostriedky, splnením dlhu je v omeškaní a preto súd rozhodol o povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy a tiež o povinnosti
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15,- eur v zmysle uzatvorenej zmluvy o pôžičke (§ 517 ods.
2 OZ, § 3, § 3a vyhl.č. 87/95 Z.z.) a v časti týkajúcej sa odplaty, ktorá bola požadovaná nedôvodne

žalobu zamietol.

26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP
s tým, že obe sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné, pričom úspech žalobcu predstavoval v
prejednávanej veci 98,42% a úspech žalovanej 1,58% a preto odvolací súd odpočítal úspech žalobcu
od úspechu žalovanej a dospel k záveru, že žalobcovi patrí právo na náhradu trov konania vo výške

96,84% voči žalovanej, ktorá úspech v konaní nemala. V náväznosti na ust. § 262 ods. 1, 2 potom o
nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu, rozhodnutím, ktorým sa konanie končí,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).