Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214210936
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214210936.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováasudkýň:JUDr.
Eva Barcajová a JUDr. Katarína Slováčeková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, 2/ I.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, o zaplatenie 8.022,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 26. októbra 2015, č.k. 12C/510/2014-88 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 846,11 eur, keď vo
zvyšku žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 524 ods.
1, 2 OZ, § 2 písm. a), § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, § 100, § 101 OZ, § 142 ods. 1 OSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že písomným podaním zo dňa 04.08.2015 vzal žalobca

s poukazom na mesačné úhrady žalovaných od novembra 2014 do júla 2015 vo výške 846,11 eur
žalobu v tejto časti späť a vzhľadom na tento dispozičný úkon žalobcu súd konanie v späťvzatej časti
zastavil. Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zostávajúci nárok žalobcu je
v plnom rozsahu premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne a bolo potrebné ju v celosti zamietnuť.
Podľa tvrdenia žalobcu žalovaní riadne úver nesplácali, právny predchodca žalobcu bol oprávnený
dlh žalovaných riešiť mimoriadnou splatnosťou úveru, k čomu však z neznámych dôvodov pristúpil až

žalobca v roku 2012, po viac ako 3 rokoch navyšovania dlhu žalovaných o príslušenstvo - úroky, úroky
z omeškania, poplatky, ...? Právny predchodca žalobcu nenakladal so svojou pohľadávkou hospodárne
a odborne, k výkonu práva mohol pristúpiť prvýkrát už po 10 dňoch od prvého omeškania žalovaných,
už v roku 2008, trojročná premlčacia lehota tak jednoznačne už uplynula. Preto súd žalobu zamietol. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalovaným, ako úspešným účastníkom
konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnili.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného
skutkového stavu z dôvodu ktorého žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 220 OSP zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 221 ods.
1 a 3 OSP ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ zdôraznil, že návrhom

na začatie konania si uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 20.06.2010 do
konečnej splatnosti úveru, t.j. do 20.05.2017. Poukazujúc na uvedené preto žalobcovi nie je zrejmé,na základe akých skutočností súd vyhodnotil, že nárok žalobcu je premlčaný v celosti. Uviedol, že
oprávnenie pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti je oprávnením, nie však povinnosťou veriteľa.
Právny predchodca žalobcu toto právo nevyužil a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil až

žalobcakudňu24.01.2012.Premlčaciadobapresplátkysplatnépredvyhlásenímmimoriadnejsplatnosti
úveru plynula pre každú splátku samostatne odo dňa splatnosti tej-ktorej splátky. Z uvedeného dôvodu
si žalobca v konaní uplatnil len nepremlčané splátky. Je toho názoru, že právne posúdenie súdu, v
zmysle ktorého si veriteľ prvýkrát na súde mohol svoje právo uplatniť v roku 2008, odkedy zároveň podľa
názoru súdu prvej inštancie začala plynúť trojročná premlčacia doby na uplatnenie práva na zaplatenie

sporového dlhu nemá žiadnu oporu v zákone. Aj v prípade pripustenia, že na uvedený záväzkový
vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka, čo však navrhovateľ nepripúšťa, je
z ustanovenia § 565 OZ nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie
celého dlhu len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje oprávnenie nevyužije, plynie
premlčacia doba pre každú splátku samostatne. Z uvedeného tak vyplýva, že aj v prípade aplikácie
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby by začala plynúť premlčacia doba

pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s ustanovením § 103 OZ od
21.10.2011 (deň nasledujúci po splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti), pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti vyplynula samostatná
trojročná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti (pre každú samostatne).V zmysle uvedeného dôvodu
teda súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na uvedený záväzkový vzťah aplikoval nesprávny

právny predpis a tento právny predpis navyše aj nesprávne interpretoval. Žalobca zastáva názor, že
súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúceho sa premlčacej
doby a na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu
o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je
spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2011 zo

dňa 28.04.2011 a sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, 4 Obo 54/2007 zo 17.06.2008, sp. zn. 7 M
Cdo 9/2014 z 24.03.2015, sp. zn. 2 M Cdo /3/2011 z 28.04.2011, sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 z 27.03.2013,
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 z 20.02.2014 a iné, keď taktiež poukázal aj na komentár
k ustanoveniu § 52 OZ k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. A. S., CSc. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal v zmysle ustanovenia § 220 OSP

a zmenil ho tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie, resp. aby ho v zmysle ustanovenia 221 ods. 1, 3 OSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 258,88 eur s DPH.

5. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili, odvolací návrh nepodali.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP v spojení s § 202 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce
sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 12C/510/2014 je návrh žalobcu,
ktorým sa domáha od žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 8.022,- eur, úroku
z omeškania vo výške 146,79 eur a 9% úroku z omeškania ročne od 13.02.2012 zo sumy 8.022,- eur
do zaplatenia.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, ako aj závislý výrok o náhrade trov konania.10.Zrozhodnutiasúduprvejinštancievyplýva,žemázato,žeprávnypredchodcažalobcunenakladalso
svojou pohľadávkou hospodárne a odborne, keď k výkonu práva mohol pristúpiť prvýkrát už po 10 dňoch
od prvého omeškania žalovaných, t.j. už v roku 2008 a preto trojročná premlčacia lehota už uplynula.

Žalobca podal žalobu na súd až dňa 02.06.2014, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby a
preto súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

11. Žalobca ako odvolateľ vo svojom odvolaní namietal, že v danom prípade súd prvej inštancie otázku
premlčania uplatneného nároku žalobcu posúdil nesprávne, nakoľko žalobca si podaným návrhom

uplatnil uhradenie nezaplatených splátok za obdobie od 20.06.2010 do konečnej splatnosti úveru, t.j. do
20.05.2017akvyhláseniumimoriadnejsplatnostipristúpilžalobcakudňu24.01.2012.Odvolateľboltoho
názoru, že premlčacia doba pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru uplynula
pre každú splátku samostatnej odo dňa splatnosti tej-ktorej splátky a premlčacia doba pre všetky splátky
splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s ustanovením § 103 OZ začala plynúť nasledujúci
po splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím potom vec nesprávne právne
posúdil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potom v dôsledku uvedeného nie je preskúmateľný

pre nedostatok dôvodov.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ a
žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 26.02.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0192817890, ktorou
veriteľ poskytol žalovaným úver vo výške 200.000,- Sk/6.638,78 eur, pričom bola dojednaná úroková

sadzba 11,35% ročne a poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne. Úver mal byť vrátený
žalovanými spolu s príslušenstvom mesačne k 20. dňu v mesiaci v splátkach po 2.877,-Sk/95,50 eur,
keď dátum prvej splátky bol 20.07.2007 a konečná splatnosť úveru bola 20.05.2017. Žalobca si v tomto
konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do konečnej splatnosti úveru, t.j. do 20.05.2017 v
počte 87 a celkovej výške 8.022,- eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 vyplýva,

že Slovenská sporiteľňa a.s. žalovaným 1/ a 2/ oznámila, že postúpila pohľadávku vo výške 9.844,35
eur na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 s
tým, že vyššie uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne
plnením postupníkovi a to v prospech jeho účtu. Z Výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 24.01.2012 vyplýva, že veriteľ spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako nový

veriteľ oznamuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 24.01.2012 a touto cestou žiada o
okamžité uhradenie dlžnej čiastky na nižšie uvedený účet a to najneskôr do 03.02.2012.

14. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh (§

565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Ustanovenie § 103 OZ rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy
v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to tak, že
jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa

zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 OZ však treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky
uvedené v ustanovení § 565 OZ, ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu.
Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k neuhradenej splátke.
Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 OZ podmieňuje žiadosťou veriteľa (nenastáva

automaticky zo zákona).

17. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol
dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôrpožiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne
požiadal.

18. Súd prvej inštancie bez skúmania vzniknutej splatnosti celého dlhu (jednostranného právneho úkonu
veriteľa, adresovaného dlžníkovi), teda naplnenia zákonom stanovených podmienok pre splatnosť
celého zostatku dlhu, ako i nerozlíšením už vzniknutej splatnosti jednotlivých splátok úveru, nesprávne
označil uplatňovaný nárok žalobkyne za premlčaný.

19. Ustanovenie § 103 OZ, upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 OZ, podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva
automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565
OZ len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je
pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do
jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o
splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť
získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje
právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky. Vzhľadom na to, že súd

prvého stupňa odvodzoval splatnosť celej pohľadávky od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie
celého dlhu a neskúmal zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 565 OZ, najmä či veriteľ právo
na zaplatenie celého dlhu uplatnil a kedy sa tak stalo, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne
zistil skutkový stav.

20. Okrem uvedeného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky, ktorých splatnosť nastala
samostatne (pred splatnosťou celého zostatku dlhu) a u ktorých začala premlčacia doba plynúť
splatnosťou celého zostatku dlhu, ak došlo k tejto právne významnej skutočnosti. Až následne bol daný
dôvod zaoberať sa aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS. V uvedenom smere tak chýbal argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Od dohody o strate výhody splátok podľa § 565 OZ sa

odlišuje dohoda veriteľa a dlžníka, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého zostatku
dlhu určeným dňom v tejto dohode.

21. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený

treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

22. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).23. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého

nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

24. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie dlhu
od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celého dlhu jednorázovo, bez posúdenia relevantného
prejavu vôle veriteľa, smerujúceho k zročnosti celého dlhu, ako i zákonom stanoveného samostatného
premlčiavania jednotlivých splátok, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky
obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), na riadne odôvodnenie
rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.

25. Súd prvého stupňa tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému
stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh
uplatňovaný žalobkyňou ako premlčaný.

26. Na rozdiel od dôvodnej argumentácie žalobkyne v odvolaní, týkajúcej sa nesprávneho posúdenia
splatnosti dlhu súdom prvej inštancie, jej odvolacia námietka o prednostnej aplikácii ustanovení ObZ o
premlčaní (vzťahujúcich sa na prejednávanú vec) nebola dôvodná.

27. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych

vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré
osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval O. z. (ktorým bola dopĺňaná definícia
spotrebiteľskej zmluvy), ako aj ZoOS. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa
smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá
v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa

dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať
o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie (napr. v rozhodnutí C-106/89, Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation
SA., C-334/92, Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92, Paola Faccini
Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia

národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok,
pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu
vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Nadradenosť komunitárneho práva
predstavuje rozhodujúci faktor pri naplnení cieľa smerníc.

28. Novelizácia ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka už normatívne vyriešila
prednostnú aplikáciu OZ pred ustanoveniami ObZ (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ). Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z
21. apríla 2015 novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia OZ (účinné od 1. mája 2014) sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Je potrebné zdôrazniť, že súdna prax vyšších

súdov, zohľadňujúca nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho súboru právnych noriem pri
výklade národného práva v súvislosti s konaním, v ktorom sa uplatňuje právo proti spotrebiteľovi, ustálila
aj do uvedenej doby prednostnú aplikáciu ustanovení OZ (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/126/2012, rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 5Co/716/2014). Námietka žalobkyne o nutnosti favorizovať ObZ neobstojí, pretože všetky

režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej
zmluvy, a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. obchodnoprávnym vzťahom (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27. januára 2011).

29. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na

daný prípad aplikovať občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá vzhľadom na dĺžku premlčacej doby,
je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia (v porovnaní so štvorročnou premlčacou lehotou podľa
ObZ). Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom ObZ, bez ohľaduna povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvných typom, ale ide o
osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych
vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 OZ podľa ktorého zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre
neho priaznivejšej právnej úpravy (porov. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/716/2014-63 zo 16.
decembra 2014). Pravidlo prednostnej aplikácie ustanovení OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie,
bolo odobrené aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.

júna 2013 konštatoval, že prednostným uplatnením OZ na prospech spotrebiteľa, na úver ako absolútny
obchod upravený v ObZ, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

30. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

31. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 písm. b/ CSP a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý

nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať v plnom
rozsahu konanie pred súdom prvej inštancie).

32. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie za účelom zistenia
splatnosti dlhu uplatňovaného žalobcom v konaní, pričom predpokladom je rozlíšenie splatnosti

nezaplatených splátok, u ktorých premlčacia doba plynula odo dňa ich zročnosti (posúdením splatnosti
každej jednotlivej splátky samostatne, podľa dohodnutého dátumu zročnosti). Ak sa však pre
nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, vo vzťahu k týmto nasledujúcim splátkam
by začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (za predpokladu naplnenia
všetkých kumulatívnych zákonom stanovených predpokladov splatnosti celého dlhu, vrátane posúdenia

relevantného prejavu vôle veriteľa).

33. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne
deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata.
Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď má

dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Preto až na základe náležitého posúdenia
splatnosti uplatňovaného dlhu žalobcom, bude daný dôvod zaoberať sa premlčaním dlhu žalobcu, podľa
ustanovenia§5bZoOS(akkpremlčaniunedošlo,budenevyhnutnédôslednesazaoberaťuplatňovaným
nárokom z hľadiska aplikácie dotknutých právnych noriem).

34. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo uplatňovanej
pohľadávky.

35. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

36. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).