Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200657
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817200657.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti
povinnému: Q. Q., trvale bytom

Š. S. XXX/X, V., o vymoženie 2.169,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. februára 2017,
č. k. 15Er/89/2017-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 1, 2 a 3 Ex. poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.01.2017 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 2.169,99 Eur s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp.zn.: RK-PC-446/16-MK zo dňa 01.06.2016. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor predložil exekučnému súdu dňa 19.01.2017. Právne

poukázal súd prvej inštancie na § 41 ods. 2 písm. d) Ex. poriadku, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní,
§ 52 ods. 1-4, § 53 ods.1, 5, § 54 ods. 1-3 Obč. zákonníka v spojení so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z predloženého exekučného titulu
- vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie zistil nasledovné skutočnosti. Dňa
15.01.2014 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX (ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné dojednania o revolvingovom úvere, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.500 Eur a povinný sa zaviazal úver vrátiť
v dohodnutých mesačných splátkach. Dňa 15.01.2014 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá
Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX. Povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce
z uvedenej zmluvy, preto oprávnený si uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle
uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014, kde rozhodca bez vypočutia

povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétne
čl. 5, vzhliadol súd prvej inštancie v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k
čomu ho viedli nasledovné dôvody. V rozhodcovskej zmluve bol upravený spôsob riešenia sporov zo
zmluvy tak, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami dohody, s porušením, ukončením či
neplatnosťou dohody, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom

konanípredniektorýmznasledujúcichstálychrozhodcovskýchsúdovpodľarokovaciehoporiadkutýchtostálych rozhodcovských súdov: Rozhodcovský súd v Bratislave, Ventúrska 14, Bratislava, zriadený
spoločnosťou Sdružení rozhodcu a.s.,
IČO: 63 496 658, so sídlom v Českej republike, Brno, Příkop 8, Slovenský arbitrážny súd zriadený

Slovak arbitration court s.r.o., IČO: 44130481, Krížna 56, Bratislava, Victoria Rozhodcovský súd v Žiline,
zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44826460, Tvrdého 793/21, Žilina alebo Rozhodcovský
súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o., so sídlom Pribinova 30, Bratislava, IČO :
44455453. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva
na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“ Súd prvej inštancie sa zaoberal tým, či je vôbec

možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť. Zmluvné dojednanie o
voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ustanovenia § 3 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch zmluvných strán vo forme
osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle
ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu resp.
postup jeho dodatočného ustanovenia. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená

jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinná vôbec pristúpil. Jednostrannosť
a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvej inštancie vidí v tom, že faktickým subjektom,
ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade je veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie

rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade od jednostrannosti výberu
riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie a označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude spor
rozhodovať až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť,

považuje súd prvej inštancie takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku.
Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá. Výpočet neprijateľných podmienok môže a má dopĺňať
judikatúra. Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel
k záveru, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc

súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy podľa názoru súdu spĺňa všetky
podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského
práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami

§ 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, a preto je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.
Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané

osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciepodľa§44ods.2 Exekučnéhoporiadkuzamietol.Predložený

rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to
s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre
uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným
poriadkom ale aj úniovým právom, súd prvej inštancie žiadosť zamietol v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že exekučný súd sa z hľadiska platnej právnej úpravy nedôsledne zaoberal povahou
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere. Vyplýva to z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné
odstúpenieodnej. Povinnýmohol nepristúpiť nauzavretierozhodcovskejzmluvy,resp. ajjednostranne

dosiahnuť zánik takejto dohody. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym aktom a nie je
súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže
byť neprijateľnou podmienkou. Z rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie
je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odjej uzavretia do 14 dní odstúpiť. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie
ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne
a z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Oprávnený ďalej poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 14/2011, ktorý posudzoval otázku
jednostranného "zrušenia" rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom.
V prípade rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5 vylúčené splnenie podmienky
podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a preto rozhodcovská zmluva neobsahuje
neprijateľnú podmienku a ani sama takouto podmienkou nie je. Cieľom § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníkajezaručiťspotrebiteľovi-vprocesnejpozíciižalobcu-právovybraťsimiestoprerozhodovanie
o ním podanej žalobe. Predmetné ustanovenie nemá riešiť ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva
dodávateľ. Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13CoE/52/2015
zo dňa 30.09.2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, sp.
zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013 ako aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014
zo dňa 31.01.2014. Na základe uvedených skutočností žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej
len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa

§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po
1. apríli 2017.

6. Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 44 ods. 3 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom
spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené

právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,
ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je

splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

8. Podľa § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravujepredpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom
2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v
konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

9. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) jednak posudzuje v spojení s ustanovením § 73
ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu
či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t. j. jej platnosť) a z úradnej povinnosti tiež

posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.03.2017) tiež spôsobilým exekučným titulom, spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,
a preto či neprekračuje medze uplatnených návrhov, či neodporuje zákonu alebo ho obchádza, či
sa prieči dobrým mravom, ďalej či neprisudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak však súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek

z týchto podmienok, žiadosť o udelenia poverenia zamietne. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v
dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má
charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský
rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné
úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
10. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by

bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovanýchv§41ods.2Exekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomdo31.03.2017),Exekučnýporiadok
v ustanovení § 44 ods. 3 (v znení účinnom do 31.03.2017) priznáva exekučnému súdu právo
preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

11. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), oprávnený aj bez návrhu (ex offo)
skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je

oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.
októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

12. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne
aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012,
sp. zn. 5Cdo 230/2011).

13. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 15.01.2014 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je irelevantná právna
forma zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský

vzťah. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú
medzi oprávneným a povinným dňa 15.01.2014, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli
zmluvu o revolvingovom úvere. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť

na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je, aj napriek námietkam oprávnenéhorovnakého názoru ako súd prvej inštancie v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom
iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude

vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto
považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej
únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto
odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období.

14. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,

že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené
poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací
súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si

tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).

15. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný

rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za
spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017).

16. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú

zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo

všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

17. Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto
jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred

rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacimi spotrebiteľa.
Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo,čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol
dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).