Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 15, 2011

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18C/241/1993

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6193899508
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2011:6193899508.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľky C. Y., G.. XX. XX. XXXX, K. L.. A. X, K. Š.,

zastúpenej opatrovníkom B. Y., K. L.. A. X, K. Š., proti odporcom 1/ Fakultná nemocnica s poliklinikou
F. D. Roosevelta, Nám. L. Svobodu 1, Banská Bystrica, 2/ Správa majetku a záväzkov, rozpočtová
organizácia, Nám. Republiky 15, Lučenec, zast. advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, Dr. Herza 12,
Lučenec, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Maloletá navrhovateľka prostredníctvom svojho otca ako zákonného zástupcu sa domáhala návrhom

došlým tunajšiemu súdu dňa 27. 10. 1993 od odporcov v 1/ a v 2/ rade náhrady škody, ktorá
jej vznikla na zdraví v dôsledku nesprávnej liečby vo výške 2 000 000,-- Sk. V priebehu konania
zástupca navrhovateľky upresnil žalobný petit tak, že náhrada škody predstavuje náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia a bolestné a rozšíril návrh na sumu 59 550 000,-- Sk (č. l. 376 spisu) ako
1000-násobok týchto náhrad.

Odporcovia 1/ a 2/ žiadali návrh zamietnuť. Uviedli, že ich zamestnanci poskytli maloletej navrhovateľke

liečbu lege artis.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej zákonných zástupcov, svedeckou výpoveďou
M.. Z. C., písomnými vyjadreniami účastníkov, zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, svedeckou
výpoveďouošetrujúcichlekárovM..L.M.,M..B.C.,M..B.L.,znaleckýmposudkomM..O.W.,kontrolným
posudkom Lekárskej fakulty UP Ústavu súdneho lekárstva so sídlom v Olomouci, výpoveďou jedného
z vypracovateľov kontrolného znaleckého posudku M.. M. C. z Popáleninového centra FN Ostrava,

výpoveďou znalca M.. W., metodickým usmernením MZ SR publikovaným vo Vestníku MZ v roku 1978,
metodickým usmernením MZ SR týkajúcim sa starostlivosti o popálených zo dňa 29. 01. 1990 a inými
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka ako 7-ročná za prítomnosti matky utrpela v Lučenci dňa 24. 08. 1989 úraz popálením
vriacim čajom. V tento istý deň pri vyšetrení na chirurgickej ambulancii NsP v Lučenci M.. L. M.,
chirurgom, bola u nej konštatovaná popálenina 2. stupňa oboch stehien, ľavého predlaktia a genitálu.

Doprovod maloletej navrhovateľky s hospitalizáciou na chirurgickom oddelení v NsP Lučenec nesúhlasil
a domáhal sa ďalšieho ošetrenia v mieste bydliska, t. j. v Banskej Bystrici.V ten istý deň o 13.25 h bola prijatá na chirurgickom oddelení odporcu v 1/ rade v Banskej Bystrici. Dňa
05. 10. 1989 bola vykonaná operácia - transplantácia popálených miest a 29. 11. 1989 bola vykonaná
druhá operácia. Dňa 22. 12. 1989 bola navrhovateľka prepustená do domáceho ošetrenia.

Dňa 27. 10. 1993 podal otec maloletej navrhovateľky ako zákonný zástupca na tunajší súd žalobu
o náhradu škody na zdraví navrhovateľky v dôsledku nesprávnej liečby odporcov 1/ a 2/. V návrhu
nešpecifikoval, v čom videl nesprávnosť liečebného postupu pracovníkov odporcov. Odporcu v 2/ rade
žaloval len z opatrnosti.

Na pojednávaní dňa 23. 08. 1994 uviedol, že náhrada škody predstavuje bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, pričom za dôvod zlého zdravotného stavu navrhovateľky považoval „zrejme
plastické operácie, ktoré boli vykonané“. Ošetrujúci lekár navrhovateľky v Banskej Bystrici M.. C. mu
po 10 dňoch hospitalizácie povedal, že všetko bude v poriadku. Podľa jeho názoru sa u navrhovateľky
jednalo len o ľahké poranenie. Keby bola ihneď prevezená na plastickú chirurgiu, tak by sa dalo
všetko zachrániť. Transplantovaná koža sa jej prijala až na druhýkrát a to s katastrofálnym efektom.

Navrhovateľka je vyradená zo života ako žena, lebo plastická operácia na nej zanechala stopy hlavne
od pása dole. V súčasnej dobe je utiahnutá, má problémy s držaním tela a zhoršil sa jej aj zrak.

Navrhovateľka vypočutá dožiadaným súdom dňa 23. 01. 1995 uviedla, že úraz sa jej stal tak, že na
stole stál hrnček s horúcim čajom. Spomínala si len na krik a že stála vo vani a jej mama so susedou ju

sprchovali studenou vodou na popálených miestach. Následne ju odviezli do nemocnice. Nespomínala
si, kto zavinil prevrhnutie hrnčeka s čajom.

Na pojednávaní dňa 29. 02. 2008 uviedla, že v dôsledku zdravotného poškodenia má sťažený bežný
život, nemôže sa spoločensky uplatniť, založiť si rodinu, nájsť si partnera. Má z toho psychickú traumu.

Jazvy na nohách sú citlivé, svŕbia ju, musí ich denne premasťovať. Bojí sa lekárov, a preto nevyhľadala
ani pomoc psychológa. Po ukončení štúdia na vysokej škole sa stala nezamestnanou. Nemá žiadnych
priateľov, koníčky, lebo jej to psychický stav neumožňuje.

Uznesením zo dňa 13. 02. 1995 nariadil okresný súd znalecké dokazovanie znalcom z odboru

chirurgia M.. O. W.. Tento vo svojom znaleckom posudku uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie
navrhovateľky je zrejmé, že sa jednalo o popáleninu 2. stupňa. Pri tejto popálenine by malo dôjsť k
postupnému spontánnemu zhojeniu rany bez podstatnejších trvalých následkov. K zhojeniu popálenín
došlo až po opakovaných operáciách keloidnými jazvami. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že
tento dôsledok je zavinený rozvojom infekcie popáleniny počas hospitalizácie (poukazoval na uvedené

kultivácie). Pripustil, že aj pri zachovaní všetkých zásad ošetrovania je v malom percente možné, že
dôjde k infikovaniu popáleniny na podklade oslabenia imunitných reakcií organizmu, alebo rezistencie
patologických kmeňov na použitú liečbu. Za 20 dní hospitalizácie u navrhovateľky bolo vykonaných
podľa zdravotnej dokumentácie len 5 preväzov, čím neboli dodržané základné podmienky pre správne
ošetrovanie takéhoto poranenia. Táto komplikácia bola príčinou toho, že bolo nutné vykonať opakované

plastické operácie, ktoré nevyhnutne viedli k trvalým následkom takého charakteru ako je to uvedené
v znaleckom posudku.
Samotnéprevedenieplastickýchoperáciíbolopodľaznalcavykonanévnormesprimeranýmvýsledkom.
V prípade infikovaných popálenín sú opakované operácie v zmysle plastického krytia bežné.
Popáleninové rany sa od bežných chirurgických líšia potencionálnym usídlením choroboplodných

zárodkov a ich ľahkou priestupnosťou. Preto je zabránenie vzniku a rozvoja infektu jedna z
najdôležitejších úloh v počiatočnej fáze ošetrovania. Pri prvotnom ošetrení je nutné odobrať materiál na
kultiváciu a tým získať aktuálny bakteriogram pre nutnosť cielenej antibiotickej liečby. Pri zatvorenom
spôsobe ošetrovania popálenín, teda pod krycím obväzom, sa prikladá na ranu mastný tyl, na to vrstva
hydrofilnej gázy a nakoniec vonkajší fixačný obväz. Tzv. mokré obväzy, teda antibakteriálne roztoky

pôsobia, len kým sú obväzy mokré, a preto je ich treba často obmieňať, robiť preväzy minimálne 1-krát
denne. Druhostupňové popáleniny v prípade, že sa podarí zabrániť vzniku infekcie, sa hoja spontánne,
bez výraznejších trvalých následkov. V prípade, že sa nepodarí zabrániť infekcii a populácia zárodkov
unikne kontrole a vznikne rozmach infekcie, je to závažná komplikácia a takáto rana sa hojí veľmi pomaly
a v prevažnej miere aj pri správnych plastických operáciách s keloidnými jazvami a trvalými následkami.

V znaleckom posudku znalec konštatoval, že prvý záznam o preväze navrhovateľky je až zo dňa 28.
08. 1989, následne 29. 08. 1989. Nasledujúce preväzy boli vykonané 05. 09. 1989, kde je už záznam o
prítomnosti patogénnych mikroorganizmov, ďalej 07. 09. a 12. 09. 1989.V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že odporca v 1/ rade pri ošetrovaní podľa predloženej
zdravotnej dokumentácie navrhovateľky nepostupoval v lokálnej liečbe popáleniny podľa všeobecne

platného spôsobu, ktorý by maximálne znížil riziko možnej infekcie. Práve nedostatočne časté preväzy
sú najväčším rizikom vzniku a rozšírenia infekcie v popáleninovej rane.

Zástupca odporcu v 1/ rade poprel, že by zo strany jeho zdravotníckeho personálu došlo k nesprávnej
liečbe alebo zanedbaniu si povinností vo vzťahu k navrhovateľke. Vzhľadom ku lokalite popáleniny

existovalo zvýšené riziko možnosti sekundárnej infekcie. Pri zatvorenom spôsobe liečby popálenín
časté preväzy potencujú riziko sekundárnej infekcie. V tej dobe nebolo možné liečiť popáleninu na ich
pracovisku otvoreným spôsobom.

M.. B. C. uviedol, že navrhovateľka bola prvotne ošetrená v Lučenci kvalifikovaným odborníkom a za
pár hodín bola prevezená na ich pracovisko. Vzhľadom k tejto skutočnosti nebol dôvod zhodiť jej obväzy

a dať nové. Keďže bola privezená v piatok poobede, nebol jej odobratý výter vzoriek z poškodeného
tkaniva pre zistenie prítomnosti infekcie, lebo laboratóriá už nepracovali. Cez víkend neslúžil, takže sa
nevedel vyjadriť k ďalšiemu ošetreniu. Pokiaľ v chorobopise navrhovateľky nie je zaznamenaný preväz v
tieto dni, je možné, že v chorobopise nebolo zaevidované všetko. Potvrdil, že preväzy mali byť častejšie,
než boli uvedené v chorobopise . Mali byť robené denne tak, ako bola v tej dobe aj prax. Zrejme však

táto skutočnosť nebola zaznamená. O tom, že tieto preväzy v skutočnosti boli robené, svedčí aj to, že
poškodenie bolo v blízkosti konečníka a genitálií a zákonite dieťa muselo cikať a kakať, a teda muselo
byť aj preväzované. V dobe, keď videli, že sa popálenina nehojí tak, ako by sa mala, konzultovali to
s pracovníkmi plastického oddelenia. Pod ich kontrolou pripravili navrhovateľku na plastickú operáciu.
Obyčajne dieťa s obdobným poškodením je po 3 - 4 dňoch prepustené a doliečuje sa ambulantne. Za

posledných 19 rokov svojej praxe svedok prípad poškodenia ako u navrhovateľky v takomto rozsahu
a v takej lokalite nemal.

Svedok M.. L. uviedol, že s odstupom času si nepamätá presne na operačný postup u navrhovateľky.
Nebolo v tej dobe bežné, ani v súčasnej dobe, aby pacient s obdobným poškodením zdravia bol prijatý

priamo na oddelenie plastickej chirurgie. Na oddelení chirurgie bola navrhovateľka už dlhšiu dobu
liečená. Čím dlhšie sú obnažené plochy, tým skôr vzniká riziko vzniku infekcií, zvlášť v oblasti konečníka.
Preto boli nútení pristúpiť k operácii. Skutočnosť, či je dostatočne pripravená táto plocha, zisťovali
vizuálne, aj kultivačne. Niekedy, aj keď sa v poškodenom mieste nachádzajú určité mikroorganizmy,
ale nie silno patogénne, pristupujú k operácii. Po prvej operácii sa všetky transplantáty neodhojili,

takže to nebol až taký neúspech. Svedok uviedol, že na ich oddelení po operácii nebola povinnosť
vykonávať preväzy rany denne. Naopak bola snaha uzatvorenej liečby popálenín ponechať čo najdlhšie
pod obväzom, aby nevzrástla možnosť vzniku infekcií. Vzhľadom k danej lokalite poškodenia sa však
nemohlo vyčkávať dlho. V súčasnej dobe sa liečia popálené plochy otvoreným spôsobom. Len u hlbších
popálenínsamusiaprekryťtransplantátmi.Prvúoperáciunavrhovateľkyrealizovalivrámcichirurgického

oddelenia a až pri druhej operácií na svojom oddelení.

M.. W. po výpovediach ošetrujúcich lekárov navrhovateľky zotrval na záveroch svojho znaleckého
posudku. Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že by liečba navrhovateľky bola vykonaná tak, ako
mala byť. Nebolo preukázané, že boli vykonávané časté preväzy. To, že pracovníci odporcu 1/ realizovali

liečbu zatvoreným spôsobom, znamenalo síce väčšiu možnosť vzniku infekcií, pokiaľ si však zvolili
takúto liečbu, mali sa snažiť o to, aby bol ich postup v súlade s bežne zaužívaným a aseptický. Jeho
závery potvrdzuje aj tá skutočnosť, že po prvej nevydarenej operácii preväzy boli zaznamenané každý
deň a dospeli k vyhojeniu stavu. Pokiaľ preväzy neboli urobené, znamenalo to, že mikroorganizmy sa
v takýchto podmienkach rýchlejšie množia a táto skutočnosť mala za následok zhoršenie celkového

prostredia rany. Je pravdou, že v každej rane sú nejaké mikroorganizmy, aj patogénne, ale záleží na tom,
v akom sú množstve. Aj ku plastickej operácii malo dôjsť len za takých podmienok, ktoré by znamenali,
že bude vykonaná úspešne. On sám v svojej praxi prichádza často do styku s popáleninami, najmä u
detí. Pri liečbe druhostupňových popálenín obdobného typu na jeho pracovisku nemali také komplikácie,
že by museli byť operované na plastickej chirurgii. Pokiaľ si pamätá, ohliadkou poškodených miest na

navrhovateľke boli zistené výrazné poškodenia v oblasti, ktorá je chúlostivá pre ženu. Tam, kde boli
odobraté implantáty, vzhľad jaziev si už nepamätá. Pozastavil sa však nad tým, prečo boli odobraté
transplantáty z lýtok, keď boli poškodené u navrhovateľky stehná.Zástupkyňa odporcu v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30. 03. 2001 namietala znalecký
posudok M.. W. ako nekvalifikovaný z dôvodu, že liečba popálenín nie je doménou traumatológa ale
chirurga. Poukázala na bod II. ods. 4 záväzného opatrenia ministerstva zdravotníctva Z-8342/1978/1 zo

dňa 24. 07. 1978, z ktorého vyplýva, že časté preväzy potencujú riziko sekundárnej infekcie.

Zástupca odporcu v 2/ rade žiadal návrh zamietnuť. Z ich strany nedošlo k žiadnemu porušeniu
povinnosti. Ošetrujúci lekár M.. M.G. - chirurg, vykonal toaletu popálenín, naložil mastný tyl, sterilné
krytie a fixačný obväz a doprovodu maloletej navrhovateľky oznámil vhodnosť hospitalizácie.

Okresný súd na základe znaleckého posudku M.. W.É. medzitýmnym rozsudkom zo dňa 05. 03. 2008
rozhodol o tom, že uplatňovaný nárok navrhovateľky na náhradu škody voči odporcovi v 1/ rade v časti
požadovaného bolestného za operáciu konanú odporcom v 1/ rade dňa 05. 10. 1989 a dňa 29. 11. 1989
je čo do základu daný s tým, že odporca v 1/ rade zodpovedá za škodu na zdraví navrhovateľky v časti
požadovanej náhrady bolestného v rozsahu 100 %.

Rovnako rozhodol o tom, že nárok navrhovateľky voči odporcovi v 1/ rade z titulu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v súvislosti s trvalými následkami operácií prejavujúcimi sa jazvami v oblasti
vnútorných a predných častí stehien a jazvami po odobratých transplantátoch na oboch predkoleniach,
je čo do základu daný s tým, že odporca v 1/ rade zodpovedá za škodu na zdraví navrhovateľky z titulu

požadovanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 70 %.

Vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade určil, že uplatňovaný nárok navrhovateľky nie je voči nemu čo do základu
daný.

Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka. Mala za to, že okresný súd nesprávne
rozhodol o miere zodpovednosti odporcov za škodu na zdraví, keď u odporcu v 2/ rade došlo k porušeniu
povinnosti tým, že jej neposkytol žiadnu substitučnú infúznu liečbu. V zmysle metodických pokynov a
všeobecných zásad počiatočnej starostlivosti o pacientov postihnutých akútnou úrazovou traumou mal
povinnosť najneskôr do pol hodiny po úraze začať s aplikáciou infúznej liečby. Táto by poslúžila na

náhradu strát tekutín, soli, bielkovín, pre udržanie metabolickej rovnováhy organizmu a eliminovala by
traumatický šok a jeho následky. Týmto sa narušila bunečná cievna výstielka, obmedzila sa priepustnosť
kapilár, narušili sa koagulačné vlastnosti krvi, a preto nastali na koži komplikácie, čo jej stav zhoršilo.
Z týchto dôvodov nie je možné vylúčiť zodpovednosť odporcu v 2/ rade za vznik závažnej škody na
jej zdraví. Navyše odporca v 2/ rade mal povinnosť ju previesť na špecializované pracovisko Košice -

Šaca, kde by jej bola poskytnutá vysoko odborná pomoc. Substitučná infúzna liečba bola podaná až
odporcom v 1/ rade popoludní.
Odporca v 1/ rade rovnako postupoval nesprávne, keď ju nemal vo svojom zdravotníckom zariadení
prijať a mal ju prepraviť na špecializované pracovisko Košice - Šaca. Ak sa rozhodol ju liečiť, mal
povinnosť ju umiestniť na oddelení traumatológie alebo plastickej chirurgie. Samostatná substitučná

infúzna liečba bola nesprávna, keďže jej podal náhradné tekutiny nesprávneho zloženia a v
obmedzenejších množstvách, než boli indikované. Keďže bola už v tej dobe dehydrovaná, bez výživy a
v šoku, infekcia, ktorá nastala bola zapríčinená aj týmto postupom. Tiež neuvážené podávanie antibiotík
bez bakteriologických testov samo o sebe môže spôsobiť vznik infekcie. Okrem toho odporca v 1/
rade postupoval nesprávne pri lokálnom ošetrení, keď zanedbával jej pravidelné a po vzniku infekcie

každodenné lokálne ošetrenie. Neodôvodnene použil pri liečbe chemoterapeutikum - Biseptol a napriek
jej liekovej alergii na penicilínové prípravky jej ho podával. Poukázala na tú skutočnosť, že súd mal
určiť predovšetkým povahu prvotného postihnutia, keď žiaden z prejavov charakteristík postihnutia
popáleninami 2a, 2b, 3 a 4 stupňa sa v jej zdravotnej dokumentácii neuvádzajú.

Odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu podal aj odporca v 1/ rade. Žiadal nariadiť vykonanie
kontrolného znaleckého dokazovania ústavom, napr. Ústavom pre liečbu popálenín Košice - Šaca alebo
niektorým odborným ústavom Českej republiky.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 04. 09. 2008 zrušil medzitýmny rozsudok okresného

súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav,
keď všetky sporné otázky vyplývajúce z dokazovania, pokiaľ ide o otázky odborné, môže vyriešiť len
kontrolný znalecký posudok podaný špecializovaným pracoviskom, pričom je potrebné v tomto posudku
posúdiť konkrétne jednotlivé úkony odporcov 1/ a 2/ a ich možný podiel na vzniku škody.Dňa20.01.2010oznámilotecnavrhovateľky,žesplnomocnenýzástupcaadvokátJUDr.Krchnákukončil
zastupovanie jeho dcéry. Táto nemôže samostatne konať pred súdom, lebo je postihnutá duševnou

poruchou. Navyše začiatkom roku 2009 začala zlyhávať jej komunikácia s domovom. Dlhodobo sa
zdržiava mimo bydliska a od 06. 10. 2009 nedala o sebe vôbec vedieť. Z uvedených dôvodov žiadal,
aby bol ustanovený za jej opatrovníka v konaní v zmysle § 29 OSP.
Súd ustanovil vo veci navrhovateľke opatrovníka v osobe jej otca Jozefa Fúru uznesením zo dňa 16.
03. 2010.

Okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie Lekárskou fakultou UP, Ústavom súdneho lekárstva
so sídlom Olomouc, ktorej nariadil vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na znalecký posudok M..
W. v zmysle znaleckej úlohy, ktorá mu bola uložená a v intenciách druhostupňového rozhodnutia aj
vyjadriť sa k ďalším tvrdeniam navrhovateľky o porušení povinnosti na strane odporcov nachádzajúcich
sa v jej odvolaní, najmä či by poskytnutie predpísaných infúzií mohlo ovplyvniť ďalší priebeh liečby

navrhovateľky a či bez poskytnutia infúzií odporcom v 2/ rade bol liečebný postup u odporcu v 1/
rade zhoršený alebo mohol spôsobiť komplikácie. Tiež bola uložená znalecká úloha vyjadriť sa k
otázkam koncipovaným odporcom v 1/ rade, najmä či charakter popálenín nevyhnutne vyžadoval prevoz
do popáleninového centra a či vznik infekcie popálenín u navrhovateľky bol zapríčinený nesprávnym
ošetrovaním popálenín alebo či boli zachované správne zásady ošetrovania a infekcia vznikla ako

dôsledok oslabenia imunitných reakcií organizmu navrhovateľky vyvolaných úrazom. Znalecký ústav
sa mal tiež vyjadriť, či príprava kože na transplantáciu bola nedostatočná a ak áno, v čom došlo k
pochybeniu na strane odporcu v 1/ rade. Súd povolil Lekárskej fakulte v Olomouci spolupracovať s
odborníkmi Popáleninového centra Fakultnej nemocnice Ostrava.

Ústav súdneho lekárstva Lekárskej fakulty UP so sídlom Olomouc oznámil, že pre účely vypracovania
znaleckého posudku bola menovaná komisia odborníkov v zložení primárky Popáleninového centra FN
Ostrava MUDr. J. R., M.. M. C. z Popáleninového centra FN Ostrava a V.. M.. A. L. R.., prednostu Ústavu
súdneho lekárstva a medicínskeho práva Lekárskej fakulty UP v Olomouci.

Vo vypracovanom znaleckom posudku znalecká organizácia uviedla, že po tom, čo bola v tej dobe
maloletá navrhovateľka privedená po úraze popálením na ošetrenie do priestorov odporcu v 2/ rade a
následne prevezená k odporcovi v 1/ rade na ďalšie ošetrenie a liečbu, tieto zdravotnícke zariadenia
postupovali pri ošetrení navrhovateľky lege artis, t. j. v súlade s vtedajšími poznatkami vedy.

V obidvoch prípadoch lekári chybne určili hĺbku a tým aj závažnosť popálenia. Pri prvotnom ošetrení
sa však skutočná hĺbka postihnutia s konečnou platnosťou hodnotiť nedá. V obidvoch prípadoch urobili
chybu tiež tým, že neodoslali pacientku na špecializované popáleninové pracovisko. Infúzna terapia
odporcu v 1/ rade bola o niečo nižšia, než vyplýva zo vzorca, ale plne dostačujúca. Odporca v 2/
rade nedodržal striktne predpis, čo sa týka zahájenia infúznej terapie. Žiadna z týchto skutočností

však nemala za následok žalovanú skutočnosť, čo sa týka rozvoja popáleninového šoku, prehĺbenia
popálenia, nutných operácií a vzniknutých jaziev.

Zatvorený spôsob ošetrovania je najvhodnejší spôsob ošetrovania popálených plôch. Dokáže do
značnej miery obmedziť a spomaliť infikovanie mokvavých plôch, ale infekcii nedokáže zabrániť.

V danom prípade frekvencia preväzov bola vyhovujúca, ale nevyhovujúca bola ich dokumentácia. Z tejto
nemožno často presne zistiť lokálny nález ani spôsob ošetrenia. Spôsob ošetrenia rán nebol jediným, ale
iste nie hlavným dôvodom neprihojenia časti transplantátov pri prvej operácii. Ďalej sa znalecký posudok
zaoberal otázkami odporcu v 1/ rade ako aj v 2/ rade ako aj vyjadrením navrhovateľky. V odpovedi na
str. 28 posudku pod bodom 10 je uvedené, že u pacientky po celú dobu hospitalizácie neboli zistené

klinické ani laboratórne známky celkovej infekcie (sepsy).

Opatrovník navrhovateľky, k znaleckému posudku v písomnom vyjadrení uviedol, že u navrhovateľky
sa v čase jej prijatia jednalo o ľahké postihnutie popáleninou prvého stupňa, keďže v zmysle
zdravotnej dokumentácie neboli zaznamenané žiadne z prejavov popálenia 2a alebo 2b stupňa, napr.

opuchy a pľuzgier, prípadne vyšších stupňov. Poukazoval na publikáciu autorky Königová a spol, na
ktorú sa odvolával aj znalecký posudok, podľa ktorej hlboké postihnutie je charakteristické tvorbou
edémov a pľuzgierov. Uviedol, že došlo k porušeniu metodických pokynov Ministerstva zdravotníctva
publikovaných vo vestníku 21/78, podľa ktorých každá popálenina s rozsahom väčším ako 20 % udospelých a 10 % u detí si nutne vyžaduje vnútrožilovú náhradu strát. Pri zatvorenej metóde je preväzy
potrebné vykonávať 2-krát týždenne, v prípade infekcie denne. Ďalej poukázal na to, že odporca v 2/
rade neposkytol navrhovateľke žiadnu substitučnú infúznu liečbu pri prijatí a odporca v 1/ rade jej podal

nesprávnu substitučnú liečbu v obmedzených množstvách.

Následne bolo vytýčené pojednávanie, kde súd predvolal znalca M.. W. ako aj zástupcu vypracovateľov
kontrolného znaleckého posudku M.. C..
M.. C. zotrval na záveroch znaleckého posudku. Ku svojej kvalifikácii uviedol, že pracuje na

Popáleninovom centre v Ostrave od roku 1991, to znamená 20 rokov. Má atestáciu zo všeobecnej
chirurgie, plastickej chirurgie, z popáleninovej medicíny, intenzívnej medicíny a umelej výživy. Z
popáleninovej medicíny a plastickej chirurgie má zároveň aj primársku licenciu.
Uviedol, že pokiaľ chirurg na základe ohliadky miesta popálenia stanovil stupeň popálenia dvojkou,
znamená to, že musel vidieť, že sa tam nachádzajú pľuzgiere, aj keď toto nebolo konštatované.
Choroba z popálenia je dynamickou chorobou, ktorá sa vyvíja v čase a hĺbka popálenín sa dá určiť

až retrospektívne. Na ich pracovisku obvykle nenechávajú obväz dlhšie než 4 dni nevymenený, len
výnimočne nechávajú obväz nevymenený po dlhšiu dobu. Rozdiel medzi zatvorenou a polouzatvorenou
metódou je v zložení vrstiev a liečebných prostriedkov, ktoré sú položené na rane. Hĺbku popálenín
možno zistiť až v čase, keď je stav ustálený a môže to byť až 2 až 3 týždne po obdobnom type popálenín.
Zvýšená teplota môže byť reakciou na infekciu, ale u celkovej sepsy sa vyžaduje, aby bola nad 38,5°C.

Museli by tam byť zvýšené aj množstvá bielych krviniek a iné. Podávanie antibiotík nie je účinné vo
vzťahu k likvidácii infektov v rane, tieto sa podávajú len ako bariéra, aby sa infekcia nerozšírila ďalej.
Čosatýkaodplaveniatransplantátukože,uviedol,žeakýkoľvekpohybmôžezapríčiniťjehoodplaveniea
pokiaľ k nemu dôjde v značnom rozsahu, musí sa operácia zopakovať. Poukázal na to, že pred obidvomi
operáciami bol výsledok bakterologického odberu negatívny, čo znamená, že pripravená plocha na

transplantáciu bola bez výrazných známok infekcie.

Časté preväzovanie a zisťovanie stavu rany je správny postup ale u infikovanej rany. Pokiaľ rana
nebola infikovaná, časté preväzy by mohli spôsobiť osídlenie infekciou. Známky infekcie sa dajú zistiť
aj presakovaním obväzu hnisom, zo zvýšených teplôt a zvýšenej hladiny bielych krviniek, ktoré samy

o sebe však môžu byť aj reakciou na popálenie. Ďalej uviedol, že v čase úrazu je popálenina sterilná.
Keďže následne je rana otvorená a vlhká, je to dobrá pôda pre okamžité osídlenie a množenie
baktériami. Je individuálne, v ktorom okamihu sa premnoženie stane patologickým. Záleží to od
viacerých faktorov. Hĺbka postihnutia nie je daná preväzovaním ale primárnym úrazom. Popálenina 3.
stupňa môže v deň úrazu opticky vypadať ako popálenina 1. stupňa (toto svoje tvrdenie dokumentoval

aj prostredníctvom videoprojekcie v priebehu pojednávania) a z diagnostických dôvodov nie je potrebné
ihneď po prijatí robiť preväz rany.
Podľa jeho názoru primárnym postihnutím u navrhovateľky bola hlboká popálenina, pričom vychádzal
zo zdravotnej dokumentácie a z vývoja popálených plôch ako aj zo svojich skúseností. Nemohla to
byť popálenina 1. stupňa z dôvodu, že pri neporušenej integrite kože nemôže dôjsť k infekcii, ktorá by

spôsobila nález zodpovedajúci popálenine 3. stupňa. V súčasnej dobe je správne a realizuje sa to aj v
praxi, že popáleniny 2b stupňa, t. j. hlboké, sa transplantujú, lebo sa lepšie hoja rýchlejšou a kvalitnejšou
jazvou. V praxi je výhodnejšie brať transplantáty zo vzdialenejších častí od popálenej plochy z dôvodu
nebezpečia prenosu infekcie.

M.. C. vo svojej výpovedi ohľadom infekcie u navrhovateľky pred operáciou v popáleninovej rane uviedol,
že táto je daná kvalitatívne nie kvantitatívne. Pokiaľ aj boli zistené určité typy baktérií, tieto sa striedali.
Nebolozistenéichmnožstvoaztohopotomniejezrejmé,čisajednalookolonizáciu(t.j.malémnožstvo)
alebosajednalootakémnožstvo,ktorébyovplyvnilocelkovýzdravotnýstavnavrhovateľky.Malzato,že
sa nejednalo o typ infekcie takéhoto druhu, t.j. čo by ovplyvňoval celkový zdravotný stav navrhovateľky.

Vychádzal zo zistených údajov z odberu krvi a zo zistených teplôt navrhovateľky, tiež z toho, že pred
operáciou boli plochy sterilné.
Názor M.. W., že rozvoj infekcie zapríčinili pracovníci odporcu 1/ nedostatočne častými preväzmi a mal
za následok zhoršenie miestneho nálezu a potrebu transplantácie, by mohol byť správny, ale len za
predpokladu, že by došlo ku rovnakému nálezu rovnakého kmeňa baktérií, čo by signalizovalo masívnu

infekciu, čo nebol daný prípad.
Podľa jeho názoru jediná baktéria nezlučiteľná s operáciou - transplantáciou kože je streptokokus, ktorý
rozpúšťa transplantáty s vysokou pravdepodobnosťou. On sám operuje aj pri zistené určitého množstva
iných baktérií.V tej dobe sa nedalo určiť množstvo jednotlivých typov baktérií. Prítomnosť baktérií na popálených
plochách je obvyklá.

Vo vzťahu k prvej transplantácii M.. C. uviedol, že okrem dlhej doby prípravy na transplantáciu nenašiel
nič, čo by sa dalo vytknúť odporcovi v 1/ rade. Na úspech operácie má vplyv veľa faktorov, vrátane kľudu
pacienta na lôžku. U malého dieťaťa je predpoklad, že bude menej disciplinované než dospelý. Výsledok
steru pred operáciou na prítomnosť baktérií bol negatívny.
Dĺžka hospitalizácie v špecializovanom ústave býva obvykle kratšia, ale rozsah alebo prípadné

postihnutie by nebolo lepšie, ale bolo by identické. Ani dĺžka hospitalizácie pred prvou transplantáciou
nemala vplyv na výsledok operácie.

ZnalecM..W.uviedol,ževkontrolnomznaleckomposudkusanenachádzajúnepravdivéskutočnosti,ale
jedná sa len o veľmi teoretické a všeobecné tvrdenia. On sám vo svojom posudku vychádzal z dostupnej
dokumentácie. Je povinnosťou viesť dokumentáciu takým spôsobom, aby bolo možné zrekonštruovať

liečbu. Nevedel odpovedať jednoznačne na otázku, či nepodanie infúzie u odporcu v 2/ rade v zmysle
metodického pokynu malo vplyv na rozvoj infekcie u navrhovateľky.
Pokiaľ dieťa potrebovalo ísť na stolicu alebo močilo v priebehu dňa, súhlasil s tým, že muselo dochádzať
ku preväzom. Vo svojom znaleckom posudku však vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, kde tieto
preväzy neboli zaznamenané. V jeho posudku nevychádzal ani zo zatvorenej ani polozatvorenej metódy,

keďže v zázname nie je uvedené, aký druh antibakteriálneho prostriedku bol daný pod mastný tyl a
či tam vôbec bol daný. On tam totiž ani nemusel byť. (M.. C. súhlasil s týmto názorom s tým, že
uviedol, že aj takýto typ liečby je legálnou metódou). Uviedol, že vzhľadom k nedostatočným záznamom
zdravotnej dokumentácie sa nedá zistiť, o aký typ popálenia sa jednalo. Či sa jednalo o popáleninu 2a
alebo 2b stupňa. Časť, čo sa zahojila bez transplantácie, mohla byť aj popáleninou 1. stupňa. Obyčajne

vždy okrajová časť má 1. stupeň. On sám za 30 rokov svojej praxe neposielal nikdy v obdobných
prípadoch pacientov na špecializované pracovisko. Nemal však ani prípad tohto typu, že by sa hojil až
transplantáciou. Trval na záveroch svojho posudku. Súhlasil s názorom M.. C., že sa nemohlo jednať o
popáleninu 1. stupňa. Podľa jeho názoru aj popálenina 2a stupňa, keď sa infikuje, prerastá do 2b, ktorá
sa hojí jazvami a v krajnom prípade musí dôjsť ku transplantácii. Nedá sa však zistiť, či to bola pôvodne

popálenina 2a alebo 2b stupňa. Každopádne sa jednalo o popáleninu 2. stupňa. Potvrdil, že v súčasnej
dobe sa popáleniny 2b stupňa liečia transplantovaním kože.

Ďalej M.. W. uviedol, že je kvalitatívne veľký rozdiel medzi popáleninou 2a a 2b stupňa ale nie vizuálny.
Ešte menší rozdiel je medzi 2b a 3. stupňa. Podľa MUDr. W. nebola dôvodom odplavenia transplantátu

pri prvej operácii infekcia. Každopádne to bol neobvyklý neúspech.

Obaja zhodne uviedli, že infekcia je u pacienta vtedy, keď je zistená reakcia organizmu na prítomnosť
patogénnych organizmov.

Predmetom sporu bola náhrada škody spôsobenej odporcami v 1/ a v 2/ rade na zdraví navrhovateľky.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti,
b) existencia škody,

c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d) zavinenie (ktoré sa prezumuje).

Dôkazné bremeno na preukázanie všetkých zložiek zodpovednostného vzťahu za vzniknutú škodu je
na navrhovateľovi.

Podľa § 420 ods. 2 O. z., škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo
malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je protiprávny aj vtedy, keď dôjde k porušeniu všeobecnezáväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať alebo aj k porušeniu
ustanovenia § 415 O. z., ktoré upravuje prevenčnú povinnosť.

V danom prípade navrhovateľka požadovala náhradu škody z dôvodu porušenia povinností na strane
odporcov, keď jej neboli poskytnuté zdravotnícke služby v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej
vedy.
Postup non lege artis tvorí prvý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle § 420 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku zdravotníckym organizáciám (viď aj ustanovenie §

11 ods.1 zákona 20/1966 Zb. účinného v tej dobe).

Pre posúdenie, či došlo k nesprávnemu postupu zdravotníckeho personálu, boli potrebné odborné
znalosti. Vzhľadom ku námietkam ohľadom kvalifikácie znalca, ako aj záverov jeho znaleckého posudku,
súd nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie.

Podľa § 127 ods. 2 OSP, znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu
aleboinejinštitúcii.Zcitovanéhoustanovenianevyplýva,žebyústavaleboinštitúciamuselibyťzapísané
v zozname znalcov. Nesporne sa však musí jednať o taký vedecký ústav alebo inštitúciu, ktorá v danom
odbore vykonáva činnosť prostredníctvom svojich zamestnancov.

Súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu ako aj v súlade so znením ustanovenia § 127
ods. 2 OSP nariadil kontrolné znalecké dokazovanie Lekárskou fakultou UP, Ústavom súdneho lekárstva
Olomouc, ktorej povolil spolupracovať s pracovníkmi Popáleninového centra FN Ostrava.

Lekárske fakulty majú povahu inštitúcii, ktoré svojou činnosťou ako pedagogickou tak aj vedeckou

autorizujú súčasný stav lekárskej vedy. Obsah výuky na fakultách je potrebné považovať za vyjadrenie
najnovšieho stavu vedeckého poznania.
Popáleninové centrum Ostrava je inštitúciou, ktorá prostredníctvom svojich zamestnancov sa
špecializuje na oblasť ošetrenia a liečby následkov úrazov popálením. Lekárska fakulta UP Olomouc, aj
keď sa nešpecializuje v tejto oblasti, má odborníkov z oblastí súvisiacich, či už traumatológie, plastickej

chirurgie a podobne.

Pokiaľ súd ustanovil vo veci pre účely kontrolného znaleckého posudku Lekársku fakultu, táto nesie
zodpovednosť za správnosť obsahu znaleckého posudku ako celku.

Jedným z vypracovateľov posudku bol M.. M. C., lekár Popáleninového centra Ostrava.

Tento vzhľadom ku svojej praxi a dosiahnutým stupňom odbornosti tak, ako ich prezentoval na
pojednávaní, bol nesporne osobou kvalifikovanou pre podanie ústneho vysvetlenia záverov kontrolného
znaleckého posudku.

Preposúdenieexistenciezodpovednostizavzniknutúškodunavrhovateľkenazdravízostranyodporcov
1/ a 2/ je potrebné predovšetkým vychádzať zo samotného rozsahu poškodenia navrhovateľky tak, ako
bola tvrdená ňou ako aj jej zástupcom v priebehu konania.

Škoda na strane navrhovateľky predstavovala v zmysle znaleckého posudku M.. W. a ustanovenia § 444
O. z. bolestné z titulu plastickej operácie dňa 05. 10. 1989 a operácie dňa 29. 11. 1989 a z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia za keloidné jazvy po popálenine u ženy v oblasti vnútorných a predných častí
stehien a za jazvy po odobratých transplantátoch na oboch predkoleniach.

V konaní nebolo sporné, že došlo ku škode na zdraví na strane navrhovateľky, sporná bola otázka
existencie protiprávneho jednania na strane zamestnancov odporcov 1/ a 2/ a príčinnej súvislosti s
takýmto jednaním vo vzťahu ku vzniknutej škode.

Po vypracovaní kontrolného znaleckého posudku bol s jeho závermi oboznámený M.. W. a bola

vykonaná jeho konfrontácia so zástupcom znaleckej organizácie M.. C. na pojednávaní.

Obaja sa zhodli na tom, že:1. Navrhovateľka utrpela úraz popálením 2. stupňa. Nejednalo sa u nej o popáleninu 1. stupňa.
2. V popáleninovej rane býva prítomná vždy infekcia. Záleží na množstve mikroorganizmov prítomných
v tejto rane, pričom iba množstvo patogénov môže ovplyvniť zdravotný stav pacienta.

3. Nedá sa preukázať jednoznačne, že nepodanie infúzie odporcom v 2/ rade a nedostatočné podanie
infúzie odporcom v 1/ rade malo vplyv na rozvoj infekcie u navrhovateľky.
4.Narozvojinfekcievplývaviacerofaktorovvrátaneoslabenejimunity,existenciepatologickýchkmeňov.
5. Nebola riadne vedená zdravotná dokumentácia ohľadom ošetrenia navrhovateľky, aj keď zjavne
muselo dochádzať ku preväzom častejším, než sú uvedené v zdravotnej dokumentácii vzhľadom ku

lokalite popálenia.
6. Nie je vizuálny rozdiel medzi popáleninou 2a a 2b stupňa.
7. V súčasnej dobe sa hlboké popáleniny od 2b stupňa liečia transplantátmi. Takáto liečba sa vždy hojí
jazvami.
8. Infekcia u pacienta je vtedy, keď je zistená reakcia organizmu na prítomnosť patogénnych organizmov.
9. Dôvodom odplavenia transplantátu pri prvej operácii nebola infekcia.

Z publikácie doc. M.. P. C., R.. „Rozsiahle popáleninové trauma“, ktorá je súčasťou spisu (č. l. 1222 a
nasledujúcich)vyplýva,žepopáleninydruhéhostupňasadelianapopáleninu2astupňa,kdeječiastočne
povrchovo poškodená koža a popáleniny 2b stupňa, kde sa jedná o hlboké čiastočné poškodenie
kože. Podľa tabuľky 3 na str. 24 príčinou popálenín 2. stupňa býva oparenie poliatím. Hĺbku termickej

traumy je možno presne určiť iba retrospektívne, pretože sa v celom priebehu hojenia neustále mení.
Ako ťažká popálenina sa posudzuje popálenina u detí do 10 rokov, ak je väčšia než 10 % poruchu
tela. Infekcia sa závratne rozmnožuje 3. až 4. deň. Mikrobiálna kontaminácia (od určitého stupňa) je
na povrchu popálených plôch nevyhnutná, ale nie je nezlúčiteľná s uspokojivým hojením, ak obrana
organizmu stačí zvládnuť virulenciu mikróbov. Medzi základné metódy starostlivosti patrí otvorená,

polootvorená a zatvorená metóda. Pri zatvorenej metóde sa kryjú poranené plochy mnohovrstevným
obväzom, ktorý je ponechaný bez výmeny 2 až 10 dní podľa charakteru rany. Množstvo exsudátu, ktorým
musí obväz nasiaknuť, je najväčší prvé 3 dni, preto má byť po 3 dňoch úplne vymenený. Ku výmene
obväzu je potrebné pristúpiť predovšetkým pri jeho presakovaní. To sa týka popálenín stredne ťažkých
a rozsiahlych. Ďalšia indikácia k preväzu je akákoľvek známka budúceho podozrenia z infekcie, bolesť,

pálenie v ranenej ploche, zvýšenie teploty, zápach.
Hĺbka postihnutých plôch sa mení vplyvom rôznych faktorov. Hĺbku postihnutia, okrem mechanizmu
úrazu, ovplyvňuje lokalizácia, vek a pohlavie.

Zo záverov kontrolného znaleckého posudku a výpovede M.. C. na pojednávaní vyplynulo, že

vypracovatelia kontrolného znaleckého posudku považovali za postup non lege artis zo strany
zamestnancov odporcu v 1/ rade výlučne podanie ampicilínu, ktoré však zostalo napriek anamnesticky
udanej alergii navrhovateľky na penicilín bez následkov na jej zdravie. Rozsah oparenia bol hraničný u
navrhovateľky vzhľadom k jej veku pre podanie infúznej liečby, takže ani nepodanie infúzie zo strany
odporcu v 2/ rade nemožno hodnotiť ako postup non lege artis. Celková aj lokálna liečba zo strany

žalovaného v 1/ rade bola zodpovedajúca.

Súd skúmal existenciu príčinnej súvislosti so zistenými porušeniami na strane žalovaného v 1/ a v 2/
rade a existenciou škody na strane navrhovateľky. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná, pričom
nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii. Príčinnú

súvislosť je treba vždy preukázať. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym úkonom a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Vyriešenie tejto otázky nemožno uložiť znalcovi, tento môže
poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu vecí vychádza. V tomto
smere prekročil znalec M.. W. svoju právomoc, keď v závere znaleckého posudku na jeho str. 8 uviedol,
že „pokiaľ u maloletej navrhovateľky za dobu 20 dní jej hospitalizácie bolo vykonaných len 5 preväzov,

pričom za toto obdobie došlo k rozvoju infekcie v popálenine 2. stupňa, neboli tým dodržané základné
podmienky správneho ošetrenia a táto komplikácia bola príčinou toho, že bolo nutné vykonať opakované
plastické operácie, ktoré viedli k trvalým následkom.“

Vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že vlastne vychádzal len z obsahu zdravotnej dokumentácie,

z ktorej nebol zrejmý popis poranenia, spôsob liečenia, popis jednotlivých nálezov, pričom nevylučoval
možnosť, že ku preväzom mohlo dochádzať aj častejšie, než to bolo zaznamenané.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že samotný nedostatočný obsah záznamov
zdravotnej dokumentácie je síce nesprávnym postupom na strane zamestnancov odporcu v 1/ rade, ale
sám o sebe nemôže byť príčinou vzniku škody na zdraví pacienta.

Pokiaľ potom takouto príčinou mal byť rozvoj infekcie v popáleninovej rane v dôsledku nedostatočného
ošetrenia, súd skúmal:
1. či skutočne došlo k takémuto rozvoju infekcie na strane navrhovateľky,
2. či k nemu mohlo dôjsť výlučne alebo v prevažnej miere v dôsledku nedostatočného ošetrenia na

strane zamestnancov odporcu v 1/ rade.

Z výpovede M.. C. na pojednávaní vyplynulo, že zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky je zrejmé,
že nemala zvýšenú teplotu nad 38,5 °C, zvýšený výskyt bielych krviniek v krvi, neboli konštatované
príznaky hnisania a tiež pred operáciou ster poškodených plôch bol sterilný. Pokiaľ aj došlo ku nálezu
určitých typov baktérií, nejednalo sa o nález rovnakého druhu, čo by signalizovalo masívnu infekciu. Z

uvedeného vyplýva, pokiaľ aj u navrhovateľky bola zistená infekcia (čo je u popáleninových rán bežné),
nebola takého druhu, že by ovplyvnila jej celkový zdravotný stav.

TietozáveryM..C.napojednávaníprezentovalzaprítomnostiznalcaM..W.,ktorýmunijakýmspôsobom
neoponoval.

Čo sa týka nutnosti vykonať plastickú operáciu v súvislosti s úrazom popálením navrhovateľky, v konaní
bolo nesporne preukázané, že táto bola prijatá v čase úrazu odporcom v 2/ rade a následne odporcom
v 1/ rade s popáleninou 2. stupňa.
Tiež bolo preukázané, že popáleniny 2. stupňa sa delia na 2a (ľahšie) a 2b (ťažšie, hlboké).

Z výpovedí M.. W. Q. Q. M.. C., ako aj z citovanej odbornej publikácie nesporne vyplýva, že je ťažké
v čase úrazu stanoviť hĺbku popálenia a táto sa dá zistiť až s odstupom niekoľkých týždňov. Túto
skutočnosť dokumentoval M.. C. na pojednávaní aj fotodokumentáciou obdobných úrazov u iných
pacientov.
Vzhľadom ku priebehu úrazového deja, veku maloletej, jej pohlavia, výsledkov liečby súd považoval

tvrdenie M.. C., že u maloletej navrhovateľky došlo k popáleninám 1. stupňa na predlaktiach, 2a stupňa
na stehnách a 2b stupňa na vnútorných stehnách za tvrdenie vysoko pravdepodobné. Z uvedeného
vyplýva, že u maloletej s najväčšou pravdepodobnosťou došlo v súvislosti s úrazom popálením k
hlbokým popáleninám na vnútorných stehnách, a preto bolo potrebné pristúpiť ku plastickej operácii,
keďže takýto postup liečby je bežný a to aj v súčasnej dobe.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že k trvalým následkom na zdraví maloletej navrhovateľky
došlo v dôsledku pôsobenia úrazového deja, pričom nebolo preukázané zavinenie na vzniku škody v
dôsledku rozvoja infekcie zapríčinenej nedostatočnou starostlivosťou na strane odporcov v 1/ a v 2/ rade.

Čo sa týka nepodania infúznej liečby, prípadne nepodania jej v požadovanom zložení, neprevezenie
do popáleninového centra, podanie nesprávneho lieku ampicilínu, nebolo preukázané, že mali priamy
príčinný vplyv na existenciu predmetnej škody na zdraví.

Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľky zamietol v plnom rozsahu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP s použitím ustanovenia § 150
OSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal odporcovi v 2/ rade náhradu trov konania,
boli osobné a majetkové pomery na strane navrhovateľky ako aj tá skutočnosť, že výsledok sporu závisel
od znaleckého posúdenia veci. Odporca v 1/ rade náhradu nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akomrozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.