Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 21, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204137
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116204137.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu v 1/ rade:
O., štátny občan SR, žalobcu v 2/ rade: O. R., štátny občan SR, obaja zastúpení právnym zástupcom:
Mgr. Michal Grošaft, advokát so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 42 225 515, proti žalovanej:
S. štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Patrícia Bednářová
& JUDr. Sabína Hodoňová, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, v konaní o neplatnosť

právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odstúpenie žalovanej zo dňa 2.12.2015 od Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena zo dňa 24.8.2015, vklad vecných práv z ktorej bol povolený Okresným úradom Žilina,
katastrálny odborom dňa 24.9.2015 - 5013/15 pod V 7102/2015, j e n e p l a t n é .

Žalobcovia v 1/ a 2/ rade m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1/ a 2/ rade sa žalobou zo dňa 17.02.2016, Okresnému súdu Žilina doručenou dňa
17.02.2016, domáhali určenia neplatnosti odstúpenia zo dňa 02.12.2015, ktorým žalovaná odstúpila
od darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, vklad vecných práv z ktorej bol povolený
Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom dňa 24.09.2015 - XXXX/XX pod V XXXX/XXXX. a
náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že medzi žalobcom v 1/ rade ako obdarovaným a povinným z
vecného bremena, žalobcom v 2/ rade ako oprávneným z vecného bremena a žalovanou ako darkyňou
a oprávnenou z vecného bremena došlo v minulosti k uzatvoreniu darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena, účelom ktorej bolo darovanie a zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti, a to bytu
číslo XX . vo vchode číslo X,. na X poschodí nachádzajúcom sa v obytnom dome so súpisným číslom

XXXX, postaveného na CKN parcele číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie
Žilina + podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v spoluvlastníckom
rozsahu XX/XXXX k celku. Uviedli, že vecno-právne účinky vkladu vlastníckeho práva a vkladu vecných
bremien zo Zmluvy boli povolené rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pod S.
zo dňa 24.09.2015-5013/15. Poukázali na obsah listu Okresného úradu Žilina katastrálneho odboru
zo dňa 18.01.2016 číslo Z 10171/15, v ktorom bolo uvedené, že dňa 02.12.2015 bolo okresnému

úradu doručené odstúpenie od vyššie uvedenej zmluvy zo strany darkyne, ktoré bolo odôvodnené
omylom darkyne. Okresný úrad týmto listom žalobcom oznámil, že nie je oprávnený skúmať platnosť
alebo neplatnosť odstúpenia od zmluvy vrátane toho, či bol naplnený dôvod pre takýto postup, nakoľko
rozhodovanie občianskoprávnych sporov patrí do právomoci súdu v zmysle § 7 ods. 1 OZ. Okresný úrad
žalobcov, v prípade ich nesúhlasu s odstúpením od zmluvy, vyzval v lehote 30 dní odo dňa doručenia
výzvy, na podanie určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p., inak okresný úrad, katastrálny odbor

zapíše záznamom právny stav existujúci v čase pred uzatvorením uvedenej zmluvy. Z uvedeného
žalobcoviodvodzovaliajprávnyzáujemnapodaníurčovacejžaloby.Malizato,ževprípade,aknepodajúv lehote určenej okresným úradom určovaciu žalobu, t.j. žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od
zmluvy, okresný úrad vykoná záznam v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. a vyznačí v
katastrálnom aparáte stav pred povolením vkladu práv zo zmluvy. Uvedené tvrdenie podporili odkazom

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011.
Naliehavý právny záujem videli najmä v odstránení ich právnej neistoty, či odstúpenie žalovanej podľa
obsahu tejto žaloby je platné/neplatné a či je v súlade/v rozpore so zákonom a či teda na základe takto
vykonaného úkonu žalovanej zanikla/nezanikla zmluva zo zákona a práva nadobudnuté žalobcami k
predmetu zmluvy existujú alebo zanikli. Konštatovali, že žalovaná vo svojom odstúpení vyhlásila, že

darovacia zmluva zo dňa 24.08.2015 jej z jej pohľadu neplatná a právne napadnuteľná a od Darovacej
zmluvy odstupuje, pretože bola uvedená do omylu. V tejto súvislosti poukázali na znenie § 49a a § 40a
OZ. Mali za to, že v prípade ak sa žalovaná odvoláva na to, že pri uzatváraní zmluvy bola uvedená do
omylu, takáto skutočnosť zo zákona nezakladá právo od takéhoto úkonu odstúpiť, ale v rámci určovacej
žaloby o určenie neplatnosti takéhoto úkonu sa domôcť rozhodnutia súdu, ktorým sa určí, že úkon, v
tomto prípade zmluva je neplatná z dôvodu, že žalovaná bola pri jej uzatváraní uvedená do omylu. Ďalej

konštatovali, že právny úkon bol zo strany žalovanej vykonaný slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne,
bez nátlaku tretej osoby a bez toho, aby jej osoba bola akýmkoľvek spôsobom uvedená do omylu. Ten
bol zo strany zmluvných strán vykonaný v predpísanej forme, pričom ako taký ho žalovaná podpísala a
pravosť svojho podpisu riadne osvedčila v zmysle § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z..

3. Žalovaná sa k podanej žalobe v súdom určenej lehote nevyjadrila.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 05.09.2016 a v dôsledku jeho odročenia
z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania dňa 14.10.2016 a v dôsledku jeho odročenia za účelom
prípadnej mimosúdnej dohody následne dňa 21.11.2016, na ktorom súd vec prejednal, vykonal

dokazovanie a vo veci rozhodol.

5. Právny zástupca žalobcov v prednese pred súdom zotrval na argumentácii obsiahnutej v žalobe. V
celom rozsahu sa pridržiaval žaloby tak ako bola doručená súdu.

6. Právna zástupkyňa žalovanej pred súdom vyjadrila pochybnosti o naliehavom právnom záujme
žalobcov na požadovanom určení. Uviedla, že hoci v podanej žalobe žalobcovia poukazujú na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Sžo/229/2010, tento rozsudok nie je možné aplikovať
v danej právnej veci z dôvodu, že jednak bol vydaný v správnom súdnictve a jednak výsledkom tohto
konania bola iba potvrdená správnosť postupu príslušnej správy katastra, ktorý odmietol návrh na vklad

dohody o odstúpení od zmluvy. Mala za to, že síce Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje v
tomto rozhodnutí v odôvodnení rozhodnutia určitý postup, ako vo vydanom prípade by kataster mal
postupovať, takýto postup nie je v súlade so zákonom. S poukazom na § 34 ods. 2, § 36a zákona o
katastri nehnuteľnosti mala za to, že vyznačiť právny stav pred určitým právnym úkonom môže príslušný
okresný úrad iba vtedy, keď súd rozhodne o neplatnosti tohto úkonu. Bola názoru, že okresný úrad mal

buď povinnosť listinu vrátiť a vyzvať dotknuté osoby na uzatvorenie dohody, prípadne podanie návrhu na
súd. Uviedla, že z týchto príslušných zákonných ustanovení nemožno vyvodiť záver, že kataster môže
vyznačiť zmenu vlastníctva iba na základe toho, že katastru je doručené odstúpenie od zmluvy, resp. na
základe toho, že márne uplynie určitá lehota, ktorú kataster na podanie žaloby určil. Konštatovala, že v
danom prípade by pripadala do úvahy žaloba iba vtedy, ak by došlo k realizácii záznamu, a to určovacou

žalobou zo strany žalobcov, v prípade, ak by k takémuto záznamu nedošlo a žalovaná by chcela
žalobu podať zase určovacou žalobou zo strany žalovanej s tým, že v takomto konaní by sa predbežne
posudzovalo platnosť, alebo neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Navrhla podanú žalobu zamietnuť.
Poukázala na znenie § 137 CSP. Mala za to, že § 137 CSP na rozdiel od § 80 OSP účinného do 30.
júna 2016 neumožňuje podanie žaloby na určenie toho, či tu právny vzťah je, alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem. Konštatovala, že žalobcami podaná žaloba je práve žalobou zodpovedajúcou
zneniu pôvodného § 80 OSP, teda žalobou na určenie toho, či tu právny vzťah je, alebo nie je. Bola
názoru, že Civilný sporový poriadok podanie takejto žaloby nepripúšťa. Žalobcovia tak nemajú podľa
Civilného sporového poriadku možnosť brániť sa odstúpeniu od zmluvy žalobou podanou voči žalovanej.
Mala za to, že až v prípade skutočného záznamu vlastníckeho práva v prospech žalovanej sa mohli

brániť postupom voči správnemu orgánu, resp. podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva. Uviedla,
že žaloba je aj z tohto pohľadu podaná predčasne, nakoľko do práv žalobcov zasiahnuté ešte nebolo.
Ďalej k veci samej uviedla, že žalovaná bola postupom žalobcov uvedená do omylu, ktorý vychádza zo
skutočnosti, ktoré boli pre ňu zásadné a rozhodujúce pri uskutočnení úkonu darovania. Žalovaná ma83 rokov, je vážnou onkologickou pacientkou, v spornom období bola zhruba od júna 2015 až do konca
roku 2015 striedavo hospitalizovaná, následne v domácej liečbe. Medzi dvomi takýmito hospitalizáciami
bola žalobcami spolu s ich starou matkou a súčasne sestrou žalovanej p. T. odvezená taxíkom k notárke,

kde boli realizované žalobcami pripravené úkony, a to jeden úkon plnomocenstva pre žalobcu v rade 2/
a jednak úkon darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalovaná v spornom období
bola prepustená z liečby 14.08.2015. Už dňa 28.8.2015, t. j. 4 dni po realizácii úkonu opäť bola v
nemocnici a 17.09.2015 už mala plánovaný ďalší zákrok a znovu bola v nemocnici zhruba do novembra
2015. Uviedla, že v tom čase mala na čreve umiestnené stomické vrecká, tak už len samotný prechod

taxíkom k notárovi bol pre ňu zo zdravotného hľadiska extrémne životu nebezpečný. Poukázala, že
pred zistením nádorového ochorenia žalovanú navštevovala iba jej sestra T. neboli to žalobcovia, hoci
ako sa javilo žalovanej, jediným cieľom týchto úkonov bolo zabezpečenie toho, aby to boli žalobcovia,
ktorí jej zabezpečia starostlivosť a pomoc v jej chorobe aj v starobe a súčasne teda vzhľadom na
to, že sa neustále zhoršoval jej zdravotný stav, napriek tomu k takému prvému bližšiemu kontaktu s
nimi došlo až v momente, keď sa mala podpisovať príslušná darovacia zmluva a zmluva o zriadení

vecného bremena a od tohto momentu už ju prakticky nenavštevovali, to znamená, že hoc jej bolo
prisľúbené, že sa o ňu budú starať, budú jej poskytovať pomoc, uvedené sa nenaplnilo. Ďalej uviedla,
že pred podpisom darovacej zmluvy bolo podpísané plnomocenstvo v prospech žalobcu v rade 2/,
ktoré má veľmi neštandardný obsah. Je v ňom uvedené, že žalobca v rade 2/ je jednak oprávnený na
preberanie finančných prostriedkov, na preberanie doporučených zásielok, na zastupovanie vo všetkých

súdnych sporoch. V plnomocenstve sa súčasne nachádza aj vyhlásenie, že žalovaná berie na vedomie,
že žalobca v rade 2/ je oprávnený vykonať akýkoľvek právny úkon, ktorý nie je v rozpore s právnym
poriadkom. Mala za to, že obsah takéhoto plnomocenstva navodzuje dojem, že žalovaná sa zbavuje
svojho práva realizovať právne úkony a je uzrozumená s tým, že v jej mene ich bude realizovať cudzia
osoba. Uviedla, že už s ohľadom na obsah plnomocenstva, teda aj na preberanie zásielok nebolo

žalovanej ani doručené rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu. Poukázala aj na obsah samotnej
darovacej zmluvy, kde považovala za nepochopiteľné, z akého dôvodu sa v zmluve zriaďuje vecné
bremeno v prospech žalobcu v rade 2/, ktorý sporný byt nikdy neužíval, nikdy k nemu nemal ani žiadne
užívacie práva. Konštatovala, že nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala žalovaná súhlasiť, aby žalobca
v rade 2/, s ktorým nebola nikdy v bližšom kontakte mohol prakticky aj bývať v jej byte. Uviedla, že keď

napokon žalovaná žiadala o vrátenie bytu, dostavil sa na stretnutie iba žalobca v rade 2/, ktorý toto
odmietol a správal sa voči nej, podľa jej vyjadrení vulgárne. Tvrdila, že ak aj nebola zmluva uzatvorená
v omyle, tak bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok s tým, že žalovaná nemá
z príslušnej darovacej zmluvy absolútne žiaden prospech. Prospech z tejto zmluvy majú iba žalobcovia
v rade 1/ a 2/, jednak žalobca v rade 1/ sa stáva vlastníkom bytu, žalobca v rade 2/, hoc je to pre nás

nepochopiteľné, má užívacie právo k tomuto bytu. Čo sa týka sľubovanej pomoci, táto zo strany žalobcov
vrade1/avrade2/vovzťahukžalovanejnikdyneprišlaaodspornéhoobdobiasavzásadestaráoseba
sama, sama aj platí za tento byt a sama znáša všetky náklady. Mala za to, že zmluva bola uzatvorená
v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a vzhľadom na zdravotný stav žalovanej mala aj za to,
že je sporné, či vôbec bola v danom období, vzhľadom na svoj zdravotný stav po ťažkej operácii vôbec

spôsobilá na realizáciu takéhoto úkonu. Konštatovala, že žalovaná sa prakticky bezdôvodne zbavila
svojho jediného majetku a svojej strechy nad hlavou. Z uvedených dôvodov mala za to, že sa jedná o
absolútne neplatný právny úkon, teda nie je na mieste vôbec posudzovanie platnosti, alebo neplatnosti
odstúpenia od zmluvy a z tohto dôvodu teda žiadala žalobu zamietnuť. V prípade vyhovenia žalobe
žiadala, aby žalobcom nebola priznaná náhrada trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa,

teda s ohľadom na vek žalovanej, ako aj zdravotný stav a na okolnosti, za ktorých došlo k podaniu tejto
žaloby.

7. Právny zástupca pred súdom nad rámec žaloby tvrdenie právnej zástupkyne žalovanej, že sa tu
jedná o konanie, ktoré sa nemôže subsumovať pod § 137 CSP považoval za nesprávne. Uviedol,

že zo samotnej žaloby vyplýva, že sa jedná o určenie platnosti, alebo neplatnosti právneho úkonu
a takúto žalobu Civilný sporový poriadok pozná. Ďalej uviedol, že generálna plná moc, ktorá bola
udelená žalobcovi v 2/ rade bola vystavená 24.11.2015 žalovanou a je vypovedaná. Následne zo strany
žalovanej, za asistencie tretej osoby, začali žalobcom a aj celej rodine, menovite p. S. p. N.i, ako aj ich
babke p. T. prichádzať listy, v ktorých žalovaná nie veľmi elegantným alebo slušným spôsobom žiadala a

vyzývala na vrátenie bytu. Vyhrážala sa aj trestno-právnymi následkami. K tvrdeniu právnej zástupkyne
žalovanej, že žalobcovi sa nestarali o žalovanú, poukázal na obsah listu zo dňa 10.12.2015, v ktorom
žalovaná žiadala žalobcov, aby za ňou, ani ku nej, pokiaľ na začiatok nevrátia byt, nechodievali, s tým, že
žalovaná v liste uviedla, že potrebuje kľud a pokoj od mútenia jej mozgu zo strany žalobcov. Uviedol, žena základe týchto skutočnosti žalobcom pri konzultácii odporúčal, aby žalovanú nekontaktovali, nakoľko
celé toto konanie považoval za taktickú snahu dotlačiť žalobcov k mimosúdnej dohode. Poukázal, že
následne zo strany žalovanej bolo podané trestné oznámenie na žalobcov pre podozrenie z trestného

činu krádeže, kde vlastne neznámeho páchateľa obvinila z toho, že z jej bytu bolo ukradnutých okolo
50.000 Eur Uviedol, že toto konanie začalo na základe oznámenia žalovanej na Okresnej prokuratúre
Žilina pod sp. zn. 1Pn155511 a v tomto konaní, ako svedkovia vypovedali, aj žalovaná a aj notárka, resp.
jej poverený zamestnanec, ktorý bol pri osvedčení pravosti podpisu žalovanej na spornej zmluve. V tejto
súvislosti navrhol súdu, aby celý tento vyšetrovací spis k danej veci vyžiadal a pripojil. Mal za to, že

práve výpoveď žalovanej, ako aj výpovede ostatných svedkov v trestnom konaní majú zásadný význam
na tom, či predmetný úkon bol vykonaný v omyle, resp. či ako taký je platný. Tvrdil, že žalobcovia sú
pripravení uzatvoriť záväzkovo-právny úkon, kde by sa vymedzili práva a povinnosti tak, aby aj na strane
žalovanej existovala právna istota, ku ktorej žalovaná svoje konanie smerovala. Uviedol, že žalovaná má
v predmetnom byte vecné bremeno práva doživotného užívania, žalobcovia tam vôbec nezasahujú a z
morálneho hľadiska by si radi plnili povinnosti voči žalovanej. Vyjadril obavu z prítomnosti tretích osôb

pri žalovanej. Bol názoru, že toto celé, čo bolo iniciované na súde, na polícii nebolo z hlavy žalovanej.
Tvrdenie právnej zástupkyne žalovanej, že zmluva bola podpísaná v tiesni označil za nepravdivé,
nakoľko zo samotného obsahu pripojeného trestného spisu a konkrétne z výpovedi žalovanej pred
vyšetrovateľom policajného zboru vyplýva, že žalovaná uzatvorila predmetný úkon slobodne. Mal za to,
že boli splnené všetky náležitosti prejavu vôle, ktorý bol uzatvorený za účelom toho, že v budúcnosti sa

žalobcovia budú o žalovanú starať. Tvrdil, že takúto vôľu žalobcovia stále majú a doposiaľ z nej upúšťali
len z dôvodu, že žalovaná si to výslovne vymienila v jej listoch, ktoré im doručila. Bol názoru, že na
základe pripojeného trestného spisu je preukázané, že právny úkon nie je neplatný, nebol uzatváraný v
tiesni a z toho dôvodu aj tvrdenia žalobcov v samotnej žalobe sú dôvodné.

8. Súd vykonal dokazovanie vo veci aj listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to žalobou
(č.l. 1-4 spisu), listinou s názvom Výzva - vyjadrenie zo dňa 18.01.2016 (č.l. 6-7 spisu), listinou s názvom
Žiadosť o spätný prevod bytu zo dňa 02.12.2015 (č.l. 8 spisu), LV č. XXXX (č.l. 9 spisu), originálom
darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena (prílohová obálka č.l. 54 spisu), generálnou
plnou mocou zo dňa 24.08.2015 (č.l. 55 spisu), prepúšťacími správami, zdravotnými záznamami

žalovanej vystavenými Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Žilina (č.l. 56-63 spisu), fotokópiami
podacích hárkov s poznámkou odstúpenie od zmluvy a pokus o zmier (č.l. 66 spisu), vypovedaním
generálnej plnej moci pre O. zo dňa 24.11.2015 (č.l. 80 spisu), listinou s názvom otvorený list zo dňa
27.11.2015 (č.l. 81 spisu), listinou s názvom pokus o zmier zo dňa 10.12.2015 (č.l. 83 spisu), podstatným
obsahom vyšetrovacieho spisu č. ČVS:ORP-1218/2-VYS-ZA-2015.

9. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že strany sporu dňa 24.08.2015 uzatvorili
Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že
žalovaná ako výlučná vlastníčka bytu č. XX vo vchode č. X, na X poschodí nachádzajúcom sa v
obytnom dome so súpisným číslom XXXX, postaveného na CKN parcele číslo XXXX., zapísaného na
LV č. XXXX pre katastrálne územie R. a podielová spoluvlastníčka priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu v spoluvlastníckom rozsahu XX/XXXX k celku, v postavení darcu
darovala žalobcovi v 1/ rade tento byt spolu s príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu. V prospech žalovanej a v prospech žalobcu v 2/ rade bolo touto zmluvou zriadené
vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania predmetného bytu a spoločných
častí a spoločných zariadení k domu prislúchajúcich. V rámci predmetnej zmluvy bolo obsiahnuté aj

splnomocnenie žalovanej ako darcu a osoby oprávnenej z vecného bremena v 1/ rade pre žalobcu
v 2/ rade ako osoby oprávnenej z vecného bremena v 2/ rade na všetky právne úkony vo vzťahu k
príslušnémuOkresnémuúradu,katastrálnemuodborusmerujúcemukuvkladuvlastníckehoprávapodľa
obsahu tejto predmetnej zmluvy v rozsahu všetkých úkonov spojených s vecou, a to najmä podávania
a prijímania písomností, žiadostí, návrhov, vyjadrení, riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov,

uzatvárania dohôd a zmierov v mene a na účet splnomocniteľa, t.j. žalovanej, a to v rozsahu v akom
právo na tieto úkony patria splnomocniteľovi, t.j. žalovanej v zmysle príslušných právnych predpisov, to
všetko i vtedy, keď podľa príslušných právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie.

10. Dňa 24.08.2015 udelila žalovaná žalobcovi v 2/ rade generálnu plnú moc na všetky právne úkony.

Táto plná moc bola žalovanou odvolaná, resp. vypovedaná listom zo dňa 24.11.2015, ktoré vypovedanie
plnej moci žalobca v 2/ rade dňa 26.11.2015 za prítomnosti M. prevzal.11. Podľa výpisu z LV č. 5578 v súvislosti s predmetnou zmluvou bol vklad do katastra nehnuteľností
povolený pod V XXXX/XXXX dňa 24.09.2015 - 5013/15. Z obsahu listu vlastníctva je zrejmé, že na
predmetnom byte je na základe Z-10171/2015 vyznačená plomba.

12. Žalovaná listom zo dňa 27.11.2015 žiadala žalobcov o vrátenie bytu s odôvodnením, že nechcela
prevádzať, ani darovať byt, ani podpisovať plnú generálnu moc, pričom tiež uviedla, že podpisované
úkony jej boli nanútené, nakoľko nemala okuliare, nič jej neprečítali, len to že sa o ňu postarajú.

13. Následne žalovaná listom zo dňa 02.12.2015, doručeným Okresnému úradu Žilina, katastrálny
odbor, dňa 02.12.2015 odstúpila od darovacej zmluvy s odôvodnením, že bola uvedená do omylu. Tento
list bol doporučene 1. triedou prostredníctvom pošty doručovaný žalobcovi v 1/ rade ako a žalobcovi v
2/ rade na adresu ich trvalého pobytu, ktorá skutočnosť vyplýva z predložených podacích hárkov.

14. Listom zo dňa 10.12.2015 sa žalovaná pokúsila o zmier so žalobcami. Opätovne ich žiadala o

vrátenie bytu, s tým že ich upozornila, že to oznámila aj na Okresnú prokuratúru Žilina. Žalobcov v liste
žiadala, aby za ňou, pokiaľ na začiatok nevrátia byt, nechodievali do nemocnice, ani ku nej, nakoľko
potrebuje kľud a pokoj od mútenia jej mozgov z ich strany. Podľa predložených podacích hárkov tento
list žalovaná žalobcom doručovala rovnako prostredníctvom pošty doporučene 1. triedou na adresy ich
trvalého pobytu.

15. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, vyzval žalobcov listom zo dňa 18.01.2016, aby v prípade
nesúhlasu s odstúpením od zmluvy zo dňa 02.12.2015, podali v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy
určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) OSP, v opačnom prípade Okresný úrad, katastrálny odbor zapíše
záznamom právny stav existujúci v čase pred uzatvorením predmetnej zmluvy.

16. Z lekárskych prepúšťacích správ a zdravotných záznamov bolo zistené, že žalovaná je onkologickou
pacientkou. V čase od 03.07.2015 do 30.07.2015, od 30.07.2015 do 14.08.2015, od 17.09.2015 do
23.11.2015 a od 10.12.2015 do 30.12.2015 bola hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou
Žilina. Dňa 28.08.2015 bola žalovaná vyšetrená na klinickej onkológii.

17. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Žilina
ČVS:ORP-1218/2-VYS-ZA-2015 mal súd zistené, že žalovaná sa dostavila dňa 04.12.2016 na Okresnú
prokuratúru Žilina, kde podala trestné oznámenie na T. žalobcu v 1/ rade, ako aj žalobcu v 2/ rade pre
podozrenie zo spáchania zločinu krádeže a prečinu podvodu, o ktorej skutočnosti bola dňa 04.12.2016

spísaná zápisnica. Dňa 11.12.2016 okresná prokuratúra odovzdala trestné oznámenie Okresnému
riaditeľstvuPolicajnéhozboru,odborkriminálnejpolície,Žilina.Dňa05.01.2016bolovykonanédoplnenie
trestného oznámenia výsluchom žalovanej. O výsluchu žalovanej bola dňa 05.01.2016 spísaná aj
zápisnica. Súd sa s podstatným obsahom zápisnice zo dňa 04.12.2016, zo dňa 05.01.2016, ako aj s
obsahom zápisnice o ďalšom výsluchu žalovanej zo dňa 13.01.2016 vzťahujúcim sa k predmetnej veci

oboznámil. Žalovaná pri výsluchoch uviedla, že jej zdravotný stav umožňuje jej výsluch, je spôsobila
vo veci vypovedať, je plne pri zmysloch, len slabšie počuje. Z výsluchu žalovanej zo dňa 04.12.2016
vyplýva, že žalovaná po zákonnom poučení o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať uviedla,
že po návrate z nemocnice nasledovalo to, že žalobcovia a jej sestra ju vzali taxíkom k notárke JUDr.
V. v Žiline. Bola presvedčená, že zneužili jej vtedajší zdravotný stav po operácii a prisľúbili jej, že sa o

ňu postarajú a pomôžu jej. Pri výsluchu žalovaná ďalej uviedla, že po príchode na notársky úrad sa jej
zamestnankyňa notárskeho úradu spýtala, či vie čo podpisuje, na čo jej žalovaná odpovedala, že nie.
Potom sa všetci zasmiali. Dokumenty, ktoré jej boli predložené podpísala a následne vyšla von. Tvrdila,
že žalobcovia v kancelárii ešte hodnú chvíľu zotrvali. Podľa obsahu zápisnice zo dňa 05.01.2016 je
zrejmé, že žalovaná podpísala generálnu plnú moc a predmetnú darovaciu zmluvu z dôvodu, že jej

bolo prisľúbené, že bude o ňu postarané. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že bola u notárky, kde jej dali
niečo podpísať, pričom povedali, že už nebude za byt nič platiť. Na otázku notárky, či žalovaná vie
čo podpisuje, žalovaná odpovedala nie. Zo strany notárky bola následne poučená o tom, že žalovaná
podpisuje darovanie bytu, v dôsledku ktorého poučenia príslušné dokumenty podpísala. Ako dôvod
darovania bytu uviedla jej daný prísľub, že bude o ňu postarané. Uviedla, že vedela, že byt daruje,

pričom verila, že sa o ňu postarajú. Tvrdila však, že sa nestarajú. Starali sa o ňu, keď bola 2 týždne
na domácom liečení. Rovnako pri výsluchu dňa 13.01.2016 žalovaná uviedla, že darovaciu zmluvu a
generálnu plnú moc podpísala z dôvodu, že sestra a žalobcovia jej sľúbili, že sa o ňu postarajú, avšaknestarajú sa. Aj na otázku vyšetrovateľa, prečo žalovaná žalobcom darovala byt žalovaná uviedla, že
jej všeličo nasľubovali, že sa budú o ňu starať, že nebude byt platiť a iné veci.

18. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu.

19. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je podľa názoru súdu žalobou v súlade s § 137 písm.
c) CSP, kde žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny
záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či
sa žalobou s daným určením môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v

jeho právnom vzťahu. Určovacou žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je, alebo nie je. Určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej
eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu,

tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba
má spravidla preventívny charakter, t.j. účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k
porušeniu právneho vzťahu alebo práva.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd nestotožnil s právnym názorom žalovanej, že Civilný sporový

poriadok neumožňuje podanie žaloby na určenie toho, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem, resp. že Civilný sporový poriadok podanie takejto žaloby, t.j. žaloby o určenie
neplatnosti právneho úkonu nepripúšťa.

22.Vprejednávanejvecimásúdzato,žežalobcoviamajúnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníktoréhosa

domáhajú. Touto žalobou sledujú ochranu svojho vlastníckeho práva nadobudnutého na základe úkonu,
ktorý by mal byť, v dôsledku napadnutého odstúpenia od zmluvy, od počiatku zrušený. S ohľadom na to,
či tieto účinky, v dôsledku napadnutého odstúpenia od zmluvy nastali alebo nie, možno potom povedať,
že právne postavenie účastníkov je neisté, a takýmto právnym prostriedkom, ako je predmetná žaloba,
možno túto neistotu odstrániť. Naviac, žalobcovia v rámci správneho konania vedeného pred Správou

katastra Žilina, o vykonaní záznamu, boli na podanie takejto žaloby, v prípade, že rozporujú platnosť
odstúpenia od predmetnej zmluvy odkázaní, pričom v prípade, že by tak nekonali, zrejme by došlo k
vykonaniu príslušnej zmeny (vlastníctvo nehnuteľností zapísané na žalovanú) v katastri nehnuteľností
záznamom. Postup Správy katastra Žilina je odrazom právneho názoru NS SR k danej problematike
uvedenéhovrozhodnutíNSSRč.6Sžo229/2010.Vychádzajúczuvedenéhoavzhľadomnapreventívny

charakter určovacej žaloby súd nesúhlasí s názorom žalovanej, že žaloba bola podaná predčasne.

23. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

24. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

25. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 48 upravuje, v ktorých prípadoch môže účastník
od zmluvy odstúpiť, a zároveň stanovujú okamih zániku takejto zmluvy pre prípad, že v tomto smere

nejestvuje osobitná právna úprava a ani dohoda účastníkov. Treba mať na zreteli, že predpokladom
(podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1
Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou;
inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Hodno pripomenúť, že už v minulosti

judikatúra (porovnaj R 22/1976) v spojitosti s touto problematikou predsa poukázala, že odstúpiť možno
iba od zmluvy, ktorá bola uzatvorená platne, a Najvyšší súd Slovenskej republiky to opäť zopakoval,
keď v uznesení z 30. júna 2009 sp. zn. 4 Cdo 111/2008 zdôraznil, že „v konaní o určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti, pretože odstúpiť možnolen od platnej zmluvy“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 48/2010 zo dňa
29.02.2012).

26. V súlade s vyššie uvedeným súd prejudiciálne skúmal platnosť predmetnej darovacej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.08.2015.

27. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je

neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

28. Podľa § 38 ods. 1, 2 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.

29. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 39a OZ neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú

závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

31. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

32. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

33. Podľa § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má

právo od zmluvy odstúpiť.

34. Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala

úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení
vecného bremena je platne uzatvorená, teda je platným právnym úkonom.

36. V konaní nebol preukázaný žiadny dôvod absolútnej, či relatívnej neplatnosti vymedzený žalovanou.
V prvom rade nebolo preukázané, že žalovaná predmetnú zmluvu uzavrela v omyle. Samotná žalovaná
v konaní pred políciou po vyslovení, že jej zdravotný stav umožňuje jej výsluch, je spôsobilá vo veci
vypovedať, je plne pri zmysloch, len slabšie počuje, uviedla, že vedela že darovacou zmluvou a zmluvou

o zriadení vecného bremena daruje byt žalobcom s tým, že títo sa o ňu postarajú. Sama uviedla,
že títo sa v čase jej domácej liečby o ňu starali. Pri tvrdení žalovanej, že inak sa žalobcovia o ňu
nestarali, súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, z ktorých vyplýva vôľa žalovanej, aby ju
žalobcovia nenavštevovali ani v nemocnici, ani u nej doma. Žalobcovia vôľu žalovanej aj na odporúčanie
ichprávnehozástupcurešpektovali.Prejavilivšakzáujemsaožalovanústarať,vkonanínavrhliprípadnú

mimosúdnu dohodu, s tým, že so žalovanou sa pokúsia upraviť si vzájomné vzťahy v súvislosti so
starostlivosťou o jej osobu. Žalovaná takúto jej ponúknutú možnosť odmietla. Súd považuje za potrebné
uviesť, že v zmysle platnej judikatúry právny úkon je neplatný pre omyl podľa § 49a Občianskeho
zákonníka len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola preprávny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala,
alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Osoba, ktorá sa omylu dovoláva je povinná si sama
podľa okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje

za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Tak ako upravuje ustanovenie § 49a
OZ, toto ustanovenie zákona obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol
urobený v omyle ako v nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu spočíva v tom,
že konajúci mal nesprávne, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je
právne významný, má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v

omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca resp. podstatná a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala a o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu.
Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci podstatne a sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti,
ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne následky omylu
sú teda spojené s určitým kvalifikovaným a právne významným omylom. Právne významný omyl je
vtedy, ak tento omyl je skrytý a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. Omyl je podstatný,

ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca, podstatná a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo. Ustanovenie § 49a OZ nemožno
vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva zbavená povinnosti si sama podľa
okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto
osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu.

37. V prejednávanej veci preto neobstojí námietka zo strany žalovanej v tom smere, že daný právny
úkon by mal byť neplatný z dôvodu omylu na jej strane. V prejednávanej veci bola pred notárkou
podpísaná medzi stranami sporu riadna darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, s tým,
že žalovanej bolo notárkou vysvetlené, čo žalovaná podpisuje. V prospech žalovanej je v predmetnom

byte naviac zriadené vecné bremeno doživotného bývania. Uvedené potvrdila aj pri výsluchu v rámci
podaného trestného oznámenia. Tvrdenia o omyle sa tak v prejednávanej veci ukázali ako nepravdivé a
v tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Žalobcovia daný sľub majú záujem splniť, prejavili
záujem sa o žalovanú starať, a teda ani v tejto súvislosti súd nevidel dôvod vyhodnotiť vôľu žalovanej
ako vôľu uskutočnenú v omyle.

38. Rovnako žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by bola daná zmluva uzatvorená
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. V danom prípade ide o darovaciu zmluvu. Darovacou
zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný dar alebo sľub
daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jeho
bezodplatnosti. Darovaciu zmluvu charakterizuje jej bezplatnosť. Bezplatnosťou treba rozumieť, že za

poskytnuté(sľúbené)plnenieobdarovanýniejepovinnýposkytnúťdarcovinejakéinémajetkovéplnenie.
V súlade s uvedeným podľa názoru súdu nemožno vyhodnocovať tieseň podľa § 39a OZ, nakoľko v
zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať hrubý nepomer v súvislosti s maximálnou výškou
odplaty v prípade akýchkoľvek zmlúv, predmetom ktorých bude poskytovanie finančných prostriedkov,
čo z hľadiska bezodplatnosti nie je prípad darovacej zmluvy. Naviac aj na tomto mieste súd dáva do

pozornosti zriadenie vecného bremena v prospech žalovanej, ako aj jej prejavenú vôľu, aby žalobcovia
za ňou nechodievali. Súd ďalej uvádza, že tieseň je upravená aj v § 49 OZ, podľa ktorého účastník, ktorý
uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýchodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Tieseň v
tomto smere neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje, účastníkovi dáva možnosť od právneho úkonu
odstúpiť. Naviac súd má za to, že žalovaná ani nepreukázala, že darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení

vecného bremena uzavrela v tiesni. Tento dôvod žalovaná vo svojom odstúpení od darovacej zmluvy
ani nevymedzila, tento bol vymienený až v rámci konania právnou zástupkyňou žalovanej. Súd dodáva,
že žalovaná má k predmetnému bytu naďalej užívacie právo.
39. Pokiaľ ide o spôsobilosť žalovanej na realizáciu predmetného právneho úkonu okresný súd má
za to, že nebolo preukázané, že by žalovaná v intenciách § 38 OZ nemala spôsobilosť na právne

úkony resp. že by trpela duševnou poruchou, ktorá by jej znemožňovala rozpoznať obsah daných
právnych úkonov. Sama žalovaná v rámci výsluchu pred vyšetrovateľom uviedla, že jej zdravotný stav
umožňuje jej výsluch, je spôsobila vo veci vypovedať, je plne pri zmysloch, len slabšie počuje. V
konaní nebolo preukázané, neboli ani navrhnuté dôkazy na preukázanie, že žalovaná nebola, resp. nie
je schopná rozpoznať následky svojich úkonov a ich prípadnú závažnosť, či nie je schopná rozpoznať

závažnosť a dôsledok svojich podpisov na dokumentoch. Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno,
že by predmetný právny úkon, by mal byť neplatný, preto že ona ako konajúca osoba, resp. osoba
darujúca danú nehnuteľnosť konala bez spôsobilosti alebo v duševnej poruche, ktorú ju robí na tentoprávny úkon neschopnú tak ako predpokladá § 38 ods. 2 OZ. Len vychádzajúc zo zdravotného stavu a
veku žalovanej nemožno bez ďalšieho konštatovať naplnenie predpokladov § 38 ods. 2 OZ.
40. Súd nevzhliadol dôvody na vyslovenie neplatnosti predmetnej zmluvy ani v súlade s § 37 OZ.

Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne s možným predmetom plnenia, ktoré predpoklady daný právny úkon podľa názoru súdu
spĺňa. Rovnako nebolo možné vysloviť neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy v súlade s
§ 40 OZ, ani neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom, obchádzanie zákona alebo pre
priečenie sa právneho úkonu dobrým mravom. K tomuto záveru dospel súd napriek tvrdeniam žalovanej

o neštandardnosti plnomocenstva v prospech žalobcu v 2/ rade. Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení
vecného bremena, ako aj predmetnú generálnu plnú moc podpísala samotná žalovaná, a to za účasti
notárky, ktorá jej pred podpisom zmluvy vysvetlila, čo podpisuje. Žalovaná bola uzrozumená s obsahom
darovacej zmluvy, ako aj s následkami jej podpísania. V tejto súvislosti súd poukazuje na následný
jednostranný úkon vypovedania namietanej generálnej plnej moci zo strany samotnej žalovanej. Pokiaľ
ide o zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu v 2/ rade okresný súd konštatuje, že subjektmi

vecného bremena na strane povinného je vlastník nehnuteľnosti. Ide tu o subjekty, ktoré sú určené
na základe ich vlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti. Subjektom vecného bremena na strane
oprávneného však môže byť aj určitá osoba, teda konkrétne určená osoba, bez viazanosti jej oprávnenia
na vlastnícky vzťah k určitej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu súd nevidí dôvod, resp. zákonnú
prekážku, na základe ktorej by nemohlo byť zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu v 2/ rade.

Žalovaná darovaciu zmluvu s predmetným obsahom dobrovoľne za účasti notárky podpísala. V tejto
súvislosti súd dodáva, že žalovaná na jednej strane tvrdí, že na rozdiel od žalobcov z darovacej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena nemala žiadny prospech a zbavila sa svojho jediného majetku
a strechy nad hlavou, keď žalobca v 1/ rade sa stal vlastníkom predmetného bytu a žalobca v 2/ rade
k tomuto nadobudol užívacie právo v podobe zriadeného vecného bremena, no na druhej strane je

preukázané, že rovnako ako v prospech žalobcu v 2/ rade, aj v prospech žalovanej bolo zriadené vecné
bremeno práva doživotného bývania. Žalovaná o strechu nad hlavou tak neprišla.
41. Po prejudiciálnom posúdení platnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena,
okresný súd posudzoval aj samotné odstúpenie od právneho úkonu. Súd v tejto súvislosti konštatuje,
že odstúpiť od zmluvy je možné vtedy, ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

V prejednávanej veci si účastníci zmluvy zmluvne nedojednali možnosť odstúpenia od zmluvy. Preto
prichádza do úvahy len možnosť odstúpiť od zmluvy v prípade stanovenom zákonom. Žalovaná od
zmluvy odstúpila v dôsledku tvrdeného omylu pri uzavretí zmluvy. Omylom sa súd už v danom rozsudku
vysporiadal pri posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti zmluvy. K otázke platnosti odstúpenia od
darovacej zmluvy súd naviac uvádza, že omyl nemožno považovať za zákonný dôvod na odstúpenie

od právneho úkonu.
42. Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

43. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd konštatuje, že omyl nie je zákonný dôvod
na odstúpenie od zmluvy. Omyl totiž spôsobuje relatívnu neplatnosť zmluvy. Relatívnej neplatnosti sa
žalovaná v súlade s právnym poriadkom nedovolávala. Súd naviac opätovne v tejto súvislosti dodáva,
že v konaní pri prejudiciálnom posudzovaní samotnej zmluvy ani nebolo preukázané, že žalovaná by
predmetnú zmluvu uzavrela v omyle. Žalovanej bolo podľa zápisnice z výsluchu, ktorá je súčasťou

vyšetrovacieho spisu, notárkou objasnené, že uzatvára darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena, a čo je jej predmetnom. Žalobcovia prejavili záujem o žalovanú sa starať. Odstúpenie od
darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ako ho listom zo dňa 02.12.2015 žalovaná
vymienila, tak súd vyhodnotil ako neplatné.
44. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.48. Okresný súd má za to, že žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu (100%), preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. Návrhu žalovanej na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcom súd nevyhovel. V
danej veci nevzhliadol výnimočný dôvod v súlade s § 257 CSP. Žalovaná súdu nedoložila žiadne
doklady preukazujúce, že nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila,
alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Žalovaná súdu žiadnym spôsobom nedokladovala
svoju sociálnu situáciu. Zdravotný stav a vek žalovanej samy o sebe bez ďalšieho nepriznanie nároku

na náhradu trov konania žalobcom neodôvodňujú. Rovnako súd nevidel dôvod nepriznania nároku na
náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti podania žaloby. Žalobcovia podali predmetnú žalobu v
dôsledku postupu správy katastra.

50. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.