Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201024
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6617201024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu Belina Estate s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 48 289 795, zast.
JUDr. Timotejom Braxatorom, advokátom so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava proti žalovanému
FILAGRO plus, spol. s r.o., so sídlom Skladištná 4676, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 327, zast.
Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236
655, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Maroš Uhaľ o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní
žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13Cb/9/2017 - 48 zo dňa 29. mája 2017

takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13Cb/9/2017 - 48 zo dňa 29. mája 2017
potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalovanému povinnosť vypratať pozemky, ktoré si
prenajal od žalobcu na základe Nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX dňa 01.01.2009 pôvodne od vlastníka
a prenajímateľa T.. Y. U., ktorého právnym nástupcom sa stal žalobca potom, ako T.. Y. U. vložil

pozemky zapísané na LV č. XXX, k.ú. a obec X. špecifikované vo výroku rozhodnutia okresného súdu
do základného imania žalobcu s celkovou rozlohou 118 570 m2. Vklad nového vlastníka prenajatých
pozemkov do katastra nehnuteľností bol Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom povolený
dňa 14.10.2015 pod vkladom č. V-XXX/XX. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.01.2009 s právnym
predchodcom žalobcu vyplýva, že bola dohodnutá na dobu 8 rokov, a teda dňom 01.01.2017 stratila
platnosť a účinnosť. Od tohto obdobia nie sú vzťahy medzi žalobcom a žalovaným upravené zmluvne,
preto žalovaný užíva predmet nájmu - poľnohospodárske pozemky bez právneho dôvodu. Napriek

rôznym výzvam a ochote žalobcu rokovať so žalovaným o podmienkach predĺženia nájmu a o uzavretí
novej nájomnej zmluvy, tento neprejavil záujem.

2. Uznesením č.k. 13Cb/9/2017-38 zo dňa 20.03.2017 vyzval súd žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe
v lehote 10 dní do dňa 26.01.2017. Zároveň ho vyzval na to, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň
ho poučil, že ak túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania

rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie.

3. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril napriek tomu, že výzvu s poučením prevzal
dňa 20.04.2017 vrátane poučenia o procesných právach a povinnostiach strán sporu, okresný súdoznámením zo dňa 15.05.2017 zverejneným na úradnej tabuli a na webovej stránke Okresného súdu
Lučenecstranámsporuoznámil,žedňa29.05.2017o7.15hod.vyhlásirozsudok.Privyhlásenírozsudku
postupoval súd prvej inštancie podľa § 273 a nasl. CSP a pre splnenie zákonných podmienok vydal vo

veci rozsudok pre zmeškanie.

4. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu odvolanie. Uviedol v
ňom, že odvolanie podáva s poukazom na § 356 písm.b) zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej CSP) z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Tvrdil v

ňom, že napriek tomu, že sa v súdom stanovenej lehote nevyjadrili tak, ako to vyplynulo z uznesenia
Okresného súdu Lučenec zo dňa 20.03.2017 k podanej žalobe, nie je to na prekážku podania odvolania,
pretože pre vydanie rozsudku pre zmeškanie musia byť splnené všetky podmienky stanovené zákonom,
ako aj podmienky, za ktorých môže súd konať. Podľa názoru žalovaného pri vydávaní rozsudku pre
zmeškanie nebola splnená hmotnoprávna podmienka, a teda pasívna vecná legitimácia žalovaného.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 4Cmo/421/94, podľa ktorého

k predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie patrí aj posúdenie opodstatnenosti žalobcovho
nároku z hľadiska hmotného práva, z ktorého názoru vychádzajú aj súdy Slovenskej republiky, napr.
v konaní sp.zn. 8Cb/34/2012 Okresný súd Kežmarok a v konaní sp.zn. 38Cb/99/2014 Okresný súd
Trenčín, ktorí zamietli žalobu po zistení, že strany sporu nie sú vecne legitimované. Podľa jeho názoru
preto mal súd pri posudzovaní podmienok skúmať existenciu pasívnej legitimácie a mohol v súlade s §

185 ods.2 CSP vykonať dokazovanie z obchodného registra, z ktorého by bol zistil, že v čase podania
žaloby pozemky, vypratania ktorých sa žalobca domáha už žalovaný v nájme nemal a ani ich neužíval,
pretože boli súčasťou prevodu časti podniku ešte v roku 2015.

5. V tejto súvislosti poukázal na Zmluvu o predaji podniku zo dňa 05.08.2015, ktorou žalovaný predal

časť podniku, v ktorej sa vykonávala poľnohospodárska, rastlinná a živočíšna výroba spoločnosti KLAS
s.r.o. Veľký Krtíš, pričom táto spoločnosť ku dňu 05.08.2015 prevzala vymedzené práva a záväzky
týkajúce sa tejto časti podniku. Nový nadobúdateľ podniku tak vstúpil do všetkých práv a záväzkov, ktoré
súviseli s prevádzanou časťou podniku a prevzal aj nájomné práva, resp. iné užívacie práva a stal sa
nájomcom pozemkov, vypratanie ktorých je predmetom tohto sporu. Z uvedených dôvodov navrhol preto

rozhodnutie Okresného súdu Lučenec zrušiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.07.2017.
K procesným aspektom uviedol, že všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie,
a to vrátane zistenia hmotnoprávneho stavu v miere, ako to pre rozsudok pre zmeškanie postačuje,

okresný súd zistil správne. Uviedol, že Civilný sporový poriadok upúšťa od vyhľadávacej zásady súdu
a posilňuje kontradiktórnosť konania. Súd správne postupoval podľa § 273 a nasl. CSP a poskytol
žalovanému možnosť vyjadriť sa k žalobe a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení a upozornil
ho aj na možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie. Civilný sporový poriadok poskytuje žalovanému
v § 277 a nasl. CSP právo žiadať z tam uvedených dôvodov o zrušenie rozsudku pre zmeškanie

v rámci uvedených lehôt, čo žalovaný nevyužil. Namiesto toho podal odvolanie proti právoplatnému
rozsudku z neprípustného dôvodu. Navyše mu Civilný sporový poriadok poskytuje aj mimoriadne
opravné prostriedky proti právoplatným rozhodnutiam vo svojich ust. § 397 a nasl. CSP, ktoré môže
žalovaný za zákonných podmienok využiť v tam uvedených lehotách. Ak žalovaný podľa vlastného
vyjadrenia pozemky neužíva, nemusí vynakladať snahu na zrušenie vydaného rozsudku pre zmeškanie,

pretože pre neho nie je potom takýto rozsudok nevyhovujúci.

7. Pokiaľ ide o hmotnoprávne aspekty žalobca uviedol, že okresný súd tieto dostatočne skúmal, pričom
žalovaný ani vo svojom odvolaní nepreukázal jeho nové tvrdenia a skutočnosť, že nájomná zmluva bola
súčasťou tej časti podniku, ktorú previedol na spoločnosť KLAS s.r.o. Navyše prevod nájomnej zmluvy

ako dvojstranného právneho úkonu podlieha súhlasu druhej zmluvnej strany, a teda žalobcu. Podľa
§ 477 ods.3 Obch. zák. iba prechod záväzkov nevyžaduje súhlas veriteľa, avšak prevod celej zmluvy
takýto súhlas s poukazom na § 516 OZ vyžaduje. Potvrdzuje to aj čl. 8.1 nájomnej zmluvy, podľa ktorého
sa zmeny a doplnky k nájomnej zmluve robia výlučne písomnou formou po dohode zmluvných strán.
Žalovaný a ani spoločnosť KLAS s.r.o. neoznámili žalobcovi a ani nepreukázali prevod záväzkov podľa

§ 477 ods.4 Obch. zák., takže o prevode časti podniku žalobca nemal odkiaľ vedieť. Navyše nájomná
zmluva zanikla bez ohľadu na prípadný prevod časti podniku, o čom svedčí tá skutočnosť, že žalobcovi
bol už predložený nový návrh nájomnej zmluvy na prerokovanie a uzavretie. Navrhol preto odvolanie
žalovaného ako neprípustné odmietnuť.8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.07.2017.
Uviedol v ňom, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie

predstavujú dva rozdielne inštitúty, ktoré nemožno stotožňovať. V prípade podania návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie žalovaný namieta existenciu ospravedlniteľného dôvodu pri splnení podmienok
zákona na vydanie rozsudku pre zmeškanie, pričom podaním návrhu na zrušenie rozsudku by žalovaný
nedosiahol preskúmanie zákonných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré súd skúma
výlučne na základe odvolania podaného podľa § 356 písm.b) CSP.

9. Podľa názoru žalovaného inštitút odvolania proti rozsudku pre zmeškanie prichádza do úvahy vždy
vtedy, keď neboli splnené zákonom stanovené podmienky na jeho vydanie, a to bez ohľadu na to, či sa
žalovaný vyjadril v zákonnej lehote. Zotrval na svojom názore, že neboli dané podmienky na vydanie
rozsudku pre zmeškanie, keďže žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný. Postup okresného súdu
spočívajúci vo vydaní rozsudku pre zmeškanie bol preto nesprávny.

10. K mimoriadnym opravným prostriedkom, akým je obnova konania, dovolanie a dovolanie
generálneho prokurátora nie je možné podľa názoru žalovaného za súčasného stavu použiť z dôvodu,
že žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno
dosiahnuť inak a dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a dovolanie generálneho

prokurátora je možné podať len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ak účinnú ochranu práv nemožno
v danom čase dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

11. Čo sa týka povinnosti, resp. oprávnenia súdu vykonať dokazovanie z verejných registrov, súd takýto
dôkaz môže vykonať podľa § 185 ods.2 CSP aj bez návrhu. Zároveň nesúhlasil s tvrdením žalobcu o

tom, že na prechod záväzkov z nájomnej zmluvy sa pri predaji podniku vyžaduje súhlas žalobcu ako
druhej zmluvnej strany, pretože k prechodu záväzkov pri predaji podniku dochádza priamo na základe
zákona, bez potreby súhlasu žalobcu tak, ako to vyplýva z § 477 ods.3 Obch. zák. Bol toho názoru, že
na základe predaja časti podniku nedošlo k zániku práv z nájomnej zmluvy, naopak do práv a povinností
z nej vstúpil nový nadobúdateľ ako kupujúci.

12. Nesúhlasil ani s tým, že by nemusel podávať odvolanie a ponechať rozhodnutie súdu v platnosti,
pretože toto je vydané v rozpore so skutočným stavom veci a žalobca by disponoval rozhodnutím súdu,
ktoré nie je vykonateľné. Vzhľadom k tomu, že zmluva o predaji časti podniku je založená v obchodnom
registri a je značne rozsiahla (má viac ako 500 strán spolu s prílohami), pričom predaj časti podniku je

rovnako uvedený v obchodnom registri, nebolo podľa názoru žalovaného jej predloženie nevyhnutné.
Zotrval na svojom návrhu, aby odvolací súd rozsudok pre zmeškanie zrušil a priznal mu náhradu trov
odvolacieho konania.

13. K tomuto vyjadreniu zaslal žalobca vyjadrenie, doručené Okresnému súdu Lučenec dňa 24.08.2017.

K procesným aspektom uviedol, že mu neprislúcha informovať a poučovať o nich súd. Pokiaľ ide
o hmotnoprávne aspekty uviedol, že žalovaný ani vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 19.07.2017
prevod nájomnej zmluvy na tretiu stranu nepreukázal, hoci tak mohol urobiť. V obchodnom registri
nie je menovite uvedená zaniknutá nájomná zmluva a dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, či bola
skutočne súčasťou prevodu časti podniku je na strane žalovaného. Práve z dôvodu prevodu časti

podniku, t.j. nie celého podniku je nevyhnutné, aby sám žalovaný a nie súd alebo žalobca iniciatívne
dokázal, že súčasťou danej časti podniku bola aj nájomná zmluva. Táto okolnosť nebola žalovaným
dokázaná, čím neuniesol dôkazné bremeno. Navrhol preto odvolanie žalovaného odmietnuť.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1

Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

15. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu T.. Y. U. v
postavení vlastníka a prenajímateľa bola uzatvorená so žalovaným dňa 01.01.2009 Nájomná zmluva
pod č. XXX/XXXX, na základe ktorej dostal žalovaný do prenájmu poľnohospodárske pozemky, a to
ornú pôdu a trvalé trávne porasty s rozlohou 118 570 m2 v k.ú. X. na základe podmienok uvedenýchv nájomnej zmluve. V dôsledku vkladu prenajatých pozemkov pôvodným vlastníkom do základného
imania žalobcu, ktorý bol povolený Katastrálnym odborom Okresného úradu Lučenec dňa 14.10.2015,
prešli práva a povinnosti z nájomnej zmluvy na nového vlastníka, a to žalobcu. Nájomná zmluva bola

uzavretá na určitú dobu, a to 8 rokov, pričom dňom 31.12.2016 jej platnosť skončila a s poukazom na
§ 676 ods.1 OZ zanikla.

16. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným k dohode o predĺžení nájomnej zmluvy nedošlo,
postupoval žalobca v súlade s § 676 ods.2 OZ a po skončení nájmu podal dňa 26.01.2017 v zákonom

stanovenej lehote 30 dní, návrh na vypratanie pozemkov na súd. Uznesením zo dňa 20.03.2017 vyzval
okresný súd žalovaného na písomné vyjadrenie k žalobe, ktorú mu zároveň doručil, vyzval ho, aby
vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojil listiny a označil dôvody na
preukázanie svojich tvrdení, na ktoré sa odvoláva, a to v lehote do 10 dní od doručenia uznesenia.
Zároveň ho v uznesení poučil, že pokiaľ súdom uloženú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, môže
súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe podľa § 273

CSP vyhovie.

17. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami, ako aj výzvu vo forme uznesenia dňa 20.04.2017 spolu s
poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu, o čom je v spise založená doručenka na
čl. 39. Na úradnej tabuli Okresného súdu Lučenec bolo dňa 15.05.2017 zverejnené oznámenie o tom,

že dňa 29.05.2017 o 7.15 hod. na č. dv. 13, 1. poschodie vyhlási súd rozsudok. Zo zápisnice o verejnom
vyhlásení rozsudku zo dňa 29.05.2017 vyplýva, že verejného vyhlásenia rozsudku sa žiadna zo strán
sporu nezúčastnila.

18.Súdprvejinštancietakrozhodolbeznariadeniapojednávaniapostupompodľa§273CSProzsudkom

pre zmeškanie v zmysle § 137 písm. a) CSP, a to po vykonanom dokazovaní nájomnou zmluvou s
prílohami č. 1 a 2 a výpisom z LV č. XXX. Z týchto dôkazov zistil, že žalovaný užíva predmet nájmu, a to
poľnohospodárske pozemky bez akéhokoľvek právneho dôvodu, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania.

19. Žalovaný sa až v odvolaní bránil tým, že za nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre
zmeškanie je treba považovať nielen procesné podmienky stanovené zákonom pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie, ale aj všetky podmienky, za ktorých môže súd konať. Podľa jeho názoru nebola splnená
hmotnoprávna podmienka, a teda nebola daná jeho pasívna vecná legitimácia, ktorá je základným
predpokladom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže opodstatnenosť nároku uplatneného

žalobcom je nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska hmotného práva, preto súd nemohol vo veci rozsudok
pre zmeškanie vydať. Tvrdil, že aktívna a pasívna vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva,
podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania a jej nedostatok
súvisí s procesným postavením strany sporu a je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby.

20. Podľa jeho názoru bol preto súd povinný skúmať aj existenciu jeho pasívnej vecnej legitimácie a
v súlade s § 185 ods.2 CSP vykonať dokazovanie z obchodného registra, v ktorom sú zaznamenané
údaje o tom, že žalovaný Zmluvou o predaji podniku zo dňa 05.08.2015 predal časť podniku, v ktorej
vykonával podnikateľskú činnosť spoločnosti KLAS s.r.o., na ktorú všetky práva a záväzky z nájomnej
zmluvy týkajúcej sa tejto časti podniku, prešli.

21. Podľa § 273 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) súd môže aj bez nariadenia
pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe
vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto

svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

22. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.23. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

24. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
zákonné podmienky stanovené v § 273 CSP považoval za splnené na to, aby mohol aj bez pojednávania
vydať v prejednávanej veci rozsudok pre zmeškanie žalovaného.

25. Odvolací súd uvádza, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia,

kedy ide o následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom súdnom konaní. Procesná
pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti strán sporu. Vyjadrenie
k žalobe predstavuje právo, ale aj základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, pričom absencia
vyjadrenia - povinnosti tvrdenia žalovaného predstavuje porušenie zákonom vyžadovanej súčinnosti
súdu a strán sporu tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Zo zásady „vigilantibus iura
scripta sunt“ (práva patria bdelým) vyplýva, že žalovaný mal v konaní postupovať tak, aby svoje práva

chránil, čím by zabránil ich poškodzovaniu a mal a mohol využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon
na zamedzenie ich porušenia (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.01.2013,
sp.zn. I. ÚS 25/2013 ). Práve nečinnosť žalovaného po doručení výzvy
súdu viedla súd prvej inštancie k tomu, že vec rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

26. Námietky žalovaného v odvolaní sa týkali najmä nedostatku jeho pasívnej legitimácie, ale
aj skutkového a dôkazného stavu v konaní, z ktorého žalovaný odvíjal nesprávnosť právneho
vyhodnotenia predmetu celého konania, vrátane podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku.

27. K odvolacej námietke, a to, že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci z dôvodu, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný vystupovať v tomto spore je potrebné
uviesť, že podľa § 273 CSP bol skutkovým základom rozsudku pre zmeškanie žalobcom tvrdený
skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie považoval za nesporný. Okresný súd sa oboznámil s obsahom
žaloby, v ktorej žalobca skutkovo a aj právne vymedzil nárok uplatnený voči žalovanému a k žalobe

doložil listinné dôkazy - nájomnú zmluvu s prílohami a list vlastníctva, ktoré súd spolu so žalobou
a výzvou vo forme uznesenia doručil žalovanému. Žalovaný mal žalobu i s prílohami k dispozícii od
20.04.2016, pričom súdu prvej inštancie ním uvádzané argumenty v stanovenej lehote neoznámil.

28. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom súdnom

konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
tá strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

29. Odvolací súd je toho právneho názoru, že pri určení, či vo vzťahu k uplatnenému nároku sú správne
označené strany sporu musí prvostupňový súd brať do úvahy tzv. procesnú subjektivitu, ktorú posudzuje
ako podmienku konania. Z ust. § 273 CSP však nevyplýva, že by musel skúmať ako podmienku
na vydanie rozsudku pre zmeškanie aj vecnú ( hmotnoprávnu ) legitimáciu, posúdenie ktorej nijako
nesúvisí s posúdením procesnej legitimácie strán sporu a ani s podmienkami stanovenými v citovanom

ustanovení.

30. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, z ktorého vyplýva
následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní, a to žalobcu, ktorý iniciuje konanie a
má záujem na efektívnom vedení súdneho konania, ale aj žalovaného, ktorý musí vyvíjať iniciatívu vo

forme svojej procesnej obrany.

31. V prejednávanej veci bol vydaný súdom prvej inštancie kontumačný rozsudok v neprospech
žalovaného, a to bez nariadenia pojednávania a bez návrhu strany sporu, kedy prevažuje princíp
procesnej ekonómie nad princípom dispozičným. Skutkovým základom kontumačného rozsudku je

žalobcom tvrdený skutkový stav, kedy súd vyhovie žalobcom tvrdenému nároku na základe dôkazov,
ktoré sú súčasťou návrhu. Je na súde prvej inštancie, aby zvážil, či kontumačný rozsudok bez návrhu
žalobcu a bez nariadenia pojednávania vydá alebo bude v konaní pokračovať.32. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti strany
sporu, ak k žalobe, ktorá mu bola súdom prvej inštancie riadne doručená, sa v súdom stanovenej lehote
nevyjadrí. Vyjadrenie žalovaného pritom predstavuje základnú povinnosť pre jeho tvrdenia v konaní,

absencia ktorého predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom
skončení sporu. Ak sa teda žalovaný tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci riadne a včas k žalobe
nevyjadril a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená bol poučený o možnosti procesnej
sankcie, môže súd rozhodnúť už v tejto fáze konania kontumačným rozsudkom.

33. Pokiaľ teda súd zvážil a neprikročil k ďalším procesným úkonom, akými je predbežné prejednanie
sporu, resp. nariadenie pojednávania a skončil konanie v neprospech žalovaného, postupoval v súlade
s § 273 CSP, keďže všetky tam stanovené procesné zákonné podmienky boli v súdnom konaní splnené.

34. V kontradiktórnom konaní, akým je aj konanie v prejednávanej veci, predmetom ktorého je splnenie
povinnosti, a teda nároku žalobcu na vypratanie pozemkov uplatnenému voči žalovanému je procesná

zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak žalovaný nerešpektoval súdom uložené
povinnosti a súd v skrátenom konaní vydá kontumačný rozsudok, z ktorého vyplýva identifikácia
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku, stačia ním zistené podmienky na to, aby
kontumačný rozsudok za splnenia podmienok uvedených v § 273 CSP vydal.

35. V prejednávanej veci podal žalovaný odvolanie s odkazom na neexistenciu splnenia zákonných
podmienok, ktoré tvrdenie nebolo v odvolacom konaní preukázané, keďže jeho pasívna vecná
legitimácia nie je podmienkou pre to, aby súd nemohol rozhodnúť o žalobe žalobcu kontumačným
rozsudkom, ak mal na jeho vydanie splnené zákonné podmienky uvedené v § 273 CSP.

36. Odvolací súd považoval všetky procesné podmienky stanovené zákonom v § 273 za súčasne
splnené pre to, aby mohol súd prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, preto j vydanie
okresným súdom za splnené, na základe čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správne podľa § 385 CSP potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods.1 CSP v nadväznosti
na § 262 ods.1 CSP tak, že ho priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
plne úspešný. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods.2 po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením súd prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník.

38. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).