Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Pc/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215481
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217215481.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: R. C. D., L.. XX. I. XXXX, bytom
V. XX/XX. E., O. O., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: S. S. C., L.. X. D. XXXX,
naposledy bytom D. D. XXX, E., O.D. O., štátny občan Tuniskej republiky, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o rozvod manželstva sa zastavuje pre nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky.

II. Navrhovateľke sa vracia súdny poplatok za návrh v sume 66 €, ktorý jej vyplatí prevádzkovateľ
systému - Slovenská pošta, a.s.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom došlým 18. septembra 2017 domáha rozvodu manželstva s odporcom
uzavretého v K. D. 19. septembra 2015. V návrhu predniesla, že s odporcom sa spoznala v O. u
spoločných známych a po uzavretí manželstva mala v O. asi tri mesiace s odporcom spoločné bydlisko.

Po troch mesiacoch jej odporca oznámil, že si ju vzal len kvôli možnosti získať občianstvo, resp. pobyt v
Európskej únii, a ona s ním prerušila kontakt. Na výzvu súdu navrhovateľka doplnila, že od 15. februára
2017 sa znova zdržiava v O. aj s dcérami.

2. Podľa čl. 17 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností platí, že ak sa začalo konanie na súde

členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto
nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Preto súd predovšetkým skúmal právomoc tuzemských súdov na konanie o návrhu navrhovateľky.

3. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) druhej odrážky nariadenia č. 2201/2003 majú Vo veciach rozvodu majú
právomoc súdy členského štátu, na ktorého území manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam

jeden z manželov stále býva. V prerokúvanej veci už z prednesu navrhovateľky vyplýva, že s odporcom
sa zoznámila v O., a aj keď manželstvo uzavreli v Slovenskej republike, spoločnú domácnosť (približne
na tri mesiace) založili v O.D.. Ďalej sama navrhovateľka potvrdila, že v O. stále býva (konkrétne od 15.
februára 2017). Spoločná domácnosť založená navrhovateľkou a odporcom podľa názoru súdu napĺňa
definíciu obvyklého pobytu, keďže z jej založenia možno usudzovať na úmysel zostať v O. trvalejšie. Je
teda zrejmé, že navrhovateľka a odporca mali naposledy obvyklý pobyt v O., pričom navrhovateľka v

O. stále býva. To podľa cit. ustanovenia čl. 3 ods. 1 písm. a) druhej odrážky nariadenia č. 2201/2003
zakladá právomoc súdov O. republiky vo veciach rozvodu účastníkov.

4.Podľačl.6písm.a)nariadeniač.2201/2003potomplatí,žetátoprávomocjevýlučná,akobvyklýpobyt
manžela, proti ktorému návrh (žaloba) smeruje, je na území niektorého členského štátu. V prerokúvanej
veci nie je zrejmé, či odporca (zdržiavajúci sa podľa udania navrhovateľky na neznámom mieste) má

obvyklý pobyt v niektorom členskom štáte. V dôsledku toho by teda mohlo prichádzať do úvahy aj
uplatnenie čl. 7 ods. 1 cit. nariadenia č. 2201/2003 a použiť na určenie právomoci právo Slovenskejrepubliky. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
by potom právomoc slovenských súdov bola daná, ak aspoň jeden z manželov je štátnym občanom
Slovenskej republiky. Keďže navrhovateľka má slovenské štátne občianstvo, je táto podmienka splnená.

5. Súdny dvor EÚ však už v rozsudku z 29. novembra 2007 vo veci C-68/07, Kerstin Sundelind Lopez
proti Miguel Enrique Lopez Lizazo, vyslovil, že čl. 6 a 7 nariadenia č. 2201/2003 sa majú vykladať v
tom zmysle, že ak nemá odporca svoj obvyklý pobyt v členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom
členského štátu, nemôžu súdy členského štátu založiť svoju právomoc rozhodnúť v tomto konaní na

svojom vnútroštátnom práve, ak podľa článku 3 tohto nariadenia majú právomoc súdy iného členského
štátu. To v prerokúvanej veci znamená, že tunajší súd nemôže založiť svoju právomoc na čl. 7 ods.
1 cit. nariadenia v spojení s § 38 zákona č. 97/1963 Zb., pretože podľa čl. 3 tohto nariadenia je daná
právomoc súdov Rakúskej republiky.

6. Z týchto dôvodov tunajší súd podľa čl. 17 nariadenia č. 2201/2003 a podľa § 9 Civilného sporového

poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie o návrhu navrhovateľky
zastavil pre nedostatok právomoci slovenských súdov (výrok I).

7. Rozhodnutie o trovách nikto nežiadal, navrhovateľka však zaplatila súdny poplatok z návrhu v sume
66 €. Keďže konanie sa zastavilo pre nedostatok právomoci, rozhodol súd podľa § 11 ods. 1 zákona č.

71/1992 Zb. o jeho vrátení, a to bez krátenia (§ 11 ods. 4 cit. zákona a contrario; výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu

sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).