Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Jaroslava Fúrová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 26XCdo/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221253
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4412221253.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/627/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 24. júla 2015, č. k. 26Co/192/2015, 26Co/193/2015 a 26Co/261/2015-178, t
a k t o
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Komárno uznesením zo 6. marca 2015, č. k. 8C/627/2012-118 uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur, pričom o výške poplatku rozhodol podľa položky
č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „položka č. 7a“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 1. októbra 2012
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
2. Na odvolanie žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu Krajský súd v Nitre uznesením z 24. júla 2015,
č. k. 26Co/192/2015, 26Co/193/2015 a 26Co/261/2015-178, napadnuté rozhodnutie prvým výrokom
potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu obsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 169 ods. 1
OSP, a to označenie súdu, ktorý ho vydal, účastníkov konania a veci, výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní, ako i deň a miesto vydania uznesenia. Súd prvého stupňa uviedol z akého dôvodu
poplatkovú povinnosť uložil, v akej výške a podľa akej položky. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
o poplatkovej povinnosti tak zodpovedá a vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia uznesenia.
Za nesprávne považoval odvolací súd stanovisko odvolateľky k aplikácii prechodného ustanovenia §
18ca zákona č. 71/1992 Zb. upravujúceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do
30. septembra 2012, keď odvolanie ako úkon bolo navrhnuté po tomto dátume, preto bola aplikácia
právnej úpravy zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti (teda v čase podania odvolania)
zo strany okresného súdu správna. Druhým výrokom uznesenia z 24. júla 2015, č. k. 26Co/192/2015,
26Co/193/2015 a 26Co/261/2015-178 Krajský súd v Nitre potvrdil uznesenie Okresného súdu Komárno
z 24. marca 2015, č. k. 8C/627/2012-133, ktorým konanie o dovolaní pre nezaplatenie súdneho poplatku
za dovolanie zastavil. V závere odvolací súd skonštatoval, že odvolaním žalobkyne proti výzve súdu
prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie sa odvolací súd nezaoberal, pretože nešlo
o rozhodnutie súdu, ale len o výzvu, preto nie je možné proti nej podať odvolanie.3. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, a to voči jeho prvému výroku o
potvrdení napadnutého uznesenia zo 6. marca 2015, č. k. 8C/627/2012-118, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutia oboch súdov a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad úspešnosti
žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, že v danom prípade jej
bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm.
f/ OSP), nakoľko napadnuté rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé, popierajúce doterajšiu konštantnú
judikatúru, žalobkyni bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za
odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bližšie v dovolaní rozviedla.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti OSP,
dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov,
ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a
prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.
6. V danom prípade ide o obdobnú vec, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď
konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/180/2014, 4Cdo/223/2014, 5Cdo/180/2014,
6Cdo/69/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/358/2014, 7Cdo/398/2014, 8Cdo/220/2014, 8Cdo/235/2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto prípadoch
v celom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci, poukazuje na ne a v zmysle § 452 ods. 1 CSP
už ďalšie dôvody neuvádza.
7. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno
vyvodiťzustanovenia§239OSP,anizustanovenia§237ods.1OSP.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky
preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.
8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.