Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115209830
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115209830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcov: 1. V. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, V., 2. Y. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, V., obaja
zastúpení advokátom: Mgr. Peter Kubala, so sídlom Pod Párovcami 55, Piešťany, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený
splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, o určenie bezodplatnosti a bezúročnosti zmluvy o revolvingovom úvere a iné,
o odvolaní žalovaného proti výrokom II., III., IV. rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 8C/213/2015-62

zo dňa 7.4.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalobu v časti
o určenie, že úver poskytnutý žalovaným žalobcom 1., 2. v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere č.
8000018139 zo dňa 28.2.2006 je bezúročný a bez poplatkov, z a m i e t a.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. r u š í a vec mu v zrušenom
rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním vo výrokoch II., III., IV súd prvej inštancie výrokom I. konanie o
zaplatenie 300 eur ako primerané finančné zadosťučinenie zastavil, výrokom II. určil, že úver poskytnutý
žalovaným žalobcom v rade 1. a v rade 2. v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000018139 zo
dňa 28.2.2006 je bezúročný a bez poplatkov, výrokom III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom
v rade 1. a v rade 2. spoločne a nerozdielne sumu 1.804,06 eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo
sumy 1.804,06 eur od 17.8.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom IV.

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v rade 1. a v rade 2. náhradu trov konania vo výške
547,31 eur k rukám právneho zástupcu žalobcov Mgr. Petra Kubalu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozsudok súd prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., II. IV. odôvodnil právne aplikáciou
ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS, § 451 ods. 1,
ods. 2, § 457, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka, § 497, § 499, § 502 ods. 1, ods. 2, § 503 ods. 1, ods.

2, ods. 3 Obchodného zákonníka, § 40 ods. 1, § 43a ods. 1, § 44 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods.
1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 30.9.2008, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 20.11.2012, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskehozákonníka v znení k 18.11.2014, § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení k 28.2.2006, § 2

písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v znení k 30.9.2008, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), § 9 ods. 1, ods.
2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 18.11.2014, § 11 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení k 20.11.2014, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8 Občianskeho
súdneho poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zmluva o úvere, ktorá je predmetom konania, je
zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle §

261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov a na daný právny vzťah sa vzťahujú zákon č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch(ZSÚ)austanovenia§52anasl.Občianskehozákonníka(OZ)
o spotrebiteľských zmluvách. Uzavretú zmluvu o úvere zo dňa 28.2.2006 považoval súd prvej inštancie
za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver

žalobcom ako fyzickej osobe, ktorí nekonali v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z
formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal
žalovaný už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcov, ktorí obsah tejto
zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť, ani neovplyvnili. Súd prvej inštancie pristúpil
k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o výške

RPMN, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Údaj
o RPMN obsahuje iba časť 5. údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktorú vyplnili žalobcovia,
avšak časť 6. údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktorú vyplnil žalovaný, tento údaj neobsahuje.
Medzi stranami nedošlo k dohode o výške RPMN, keď žalovaný neprijal návrh žalobcov v časti RPMN. V
zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch sa predmetný úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Z predložených kópií dokladov súd prvej inštancie zistil, že žalobca
poskytol žalovaným v zmysle zmluvy o úvere zo dňa 28.2.2006 sumu vo výške 23.502 Sk/780,12 eur,
ktorú mali žalobcovia žalovanému splácať splátkami po 1.389 Sk/46,11 eur, keď úver je bezúročný a
bez poplatkov. Z karty klienta ako aj z písomných listín predložených žalovaným vyplýva, že žalovaný
vyplatil žalobcom dňa 30.9.2008 sumu vo výške 564,33 eur, dňa 25.11.2010 sumu vo výške 564,33

eur, dňa 20.11.2012 sumu vo výške 564,33 eur, dňa 18.11.2014 sumu vo výške 564,33 eur, spolu
vo výške 2.257,32 eur. Avšak žalovaný nepredložil žiadnu písomnú zmluvu o úveroch, na základe
ktorej poskytol žalobcom predmetné čiastky. Ďalej z predložených dokladov vyplýva, že žalobcovia
uhradili žalovanému k 16.11.2014 sumu 4.518,76 eur a následne k 16.6.2015 sumu 322,77 eur, celkovo
sumu 4.841,53 eur. Podľa variabilného symbolu všetky sumy boli na účet žalovaného vložené z titulu

poskytnutia predmetnej úverovej zmluvy č. 8000018139, a to zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania.
Nakoľko súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere zo dňa 28.2.2006 je bezúročná a bez poplatku,
boli povinní žalobcovia uhradiť iba sumu skutočne poskytnutého úveru vo výške 23.502 Sk/780,12 eur.
Bezdôvodne tak žalovanému navyše uhradili sumu 4.061,41 eur (4.841,53 mínus 780,12 eur), čím sa
žalovaný o uvedenú sumu v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil.

Avšak zároveň bolo v konaní preukázané, že žalovaný vyplatil žalobcom sumu 2.257,32 eur (4 x 564,33
eur), pričom nepredložil písomnú zmluvu o poskytnutí úveru v tejto čiastke. Žalobcovia sa však v konaní
domáhajú zaplatenia sumy 1.804,06 eur ako rozdiel sumy 4.841,53 eur a sumy 3.037,47 eur (ktorú
žalovaný vyplatil žalobcom 780,12 + 4 x 564,33) titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorú súd
prvej inštancie považoval za dôvodnú, a preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom

požadovanú sumu. Žalobcom vzniklo právo požadovať od žalovaného popri plnení i úroky z omeškania
z vyššie uvedenej sumy. Súd prvej inštancie sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 17.8.2015. Výšku
úroku z omeškania mal preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovaného
bola vo výške 0,75 %, t. j. 0,05 % + 5 bodov spolu výška 5,05 % ročne. Deň vzniku omeškania mal
súd prvej inštancie preukázaný, keď žalovanému bola doručená žaloba dňa 23.6.2015, t. j. pre dňom

17.8.2015. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení rozhodol
súd prvej inštancie tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.4.Súdprvejinštancievoveciplneúspešnýmžalobcompriznalnáhradutrovkonaniavovýške352,04eur
ako náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 99,50 eur a za 5 úkonov právnej pomoci: príprava
a prevzatie zo dňa 8.12.2014, podanie návrhu a súd zo dňa 4.5.2015, podanie návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia zo dňa 25.5.2015 vo výške 1/2, podanie vyjadrenia zo dňa 17.8.2015, účasť na
pojednávaní dňa 7.4.2016, 1 x á 101,94 eur, 2 x á 102,84 eur, 1 x á 51,42 eur, 1 x 103,33 eur, 1 x á 8,04
eur, 3 x á 8,39 eur, 1 x á 8,58 eur, náhrada straty času za účasť na pojednávaní dňa 7.4.2016 Piešťany
- Trnava a späť za 3 polhodiny á 13,40 eur. Celkovo súd prvej inštancie vyčíslil a priznal odmenu vo
výške 547,31 eur. Súd prvej inštancie určil hodnotu úkonu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1, § 11 ods.

1 a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2014 Z. z. za rok 2014 vo výške 101,94 eur (81,33 eur + 20,61 eur ako
1/3 z 61,83 eur), za rok 2015 vo výške 102,84 eur (81,33 eur + 21,51 eur ako 1/3 z 64,53 eur), za rok
2016 vo výške 103,33 eur (81,33 eur + 22 eur ako 1/3 z 66 eur).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. III., IV. podal písomne odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojho splnomocnenca podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm.

f), písm. h), § 205 ods. 2 písm. d), § 205 ods. 2 písm. e) v spojení s § 205a ods. 1 písm. b), § 205
ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. V odvolaní uviedol, že z obsahu rozhodnutia nie je
možné zistiť, na základe akých skutočností mal súd prvej inštancie preukázanú aktívnu hmotnoprávnu
legitimáciu žalobcov vo vzťahu k jednotlivým výrokom. Zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom 1. a
žalovaným, teda len v pomere medzi nimi môže súd rozhodovať o tom, či je úver alebo nie je bezúročný.

Žalovaný so žalobkyňou 2. žiadnu zmluvu neuzavrel, pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho
zákonníka nie je právny úkon zhodný s uzavretím zmluvy. Z napadnutého rozsudku nevyplýva žiadna
skutková okolnosť, podľa ktorej by žalobcovia mohli byť oprávnení spoločne a nerozdielne. V súvislosti s
údajom o RPMN uviedol, že zmluva je tvorená jednak ustanoveniami na lícnej a rubovej listine označenej
ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere, jednak jej prílohami.

Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého
návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi predstavuje súčasť zmluvy a údaj o RPMN schváleného úveru obsahuje. Z rozsudku nie je
zrejmé, aký naliehavý právny záujem na určení výroku II. existoval v čase uzavretia zmluvy, pričom ide
o základnú procesnú podmienku pre rozhodnutie a súd prvej inštancie jej splnenie a preukázanie mal

v rozsudku uviesť. Z predloženej Karty klienta vyplýva, že plnenia poskytnuté žalobcom dňa 30.9.2008,
25.11.2010, 20.11.2012, 18.11.2014 majú povahu revolvingu, teda plnení podľa zmluvy. Právna úprava
spotrebiteľskýchúverochpredpokladáopakovanéposkytnutieúverovnazákladejednejatejistejzmluvy
o úvere, a preto záver súdu prvej inštancie o tom, že pre uvedené plnenia nebola predložená písomná
zmluva je nesprávnym. Nakoľko uvedené plnenia majú povahu revolvingov, žalobca 1. ako dlžník je

povinný okrem vrátenia danej sumy uhradiť žalovanému aj odplatu za jeho poskytnutie a súd prvej
inštancie postupoval nesprávne, ak do celkovej sumy, ktorú má žalobca uhradiť nezahrnul aj výšku
odplaty za revolving. Žalovaný napáda rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti o náhrade trov konania,
keďže z verejne dostupných informácií vyplýva, že cesta medzi sídlom právneho zástupcu žalobcov
a súdom trvá objektívne 25 minút, teda 1 začatú polhodinu a spolu by teda náhrada pri ceste tam a

späť (Piešťany - Trnava a späť) mohla byť najviac 2 polhodiny a nie 3 polhodiny. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia nezohľadnil skutočnosť, že v časti žaloby došlo
k zastaveniu konania na základe procesného úkonu žalobcov, ktorí znášajú zodpovednosť v zmysle
§ 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovia teda nemali plný úspech vo veci.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a žalobu

zamietol, eventuálne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobcovia odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaného sa nevyjadrili.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho

súdneho poriadku, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutievydané(§201včasepodaniaodvolaniaúčinnéhoObčianskehosúdnehoporiadku,aktuálne§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťa / pripúšťal (§ 201 a § 202 v čase podania odvolania účinného
Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 355 ods. 1, § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku

s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku,
aktuálne§363Civilnéhosporovéhoporiadku)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), h), § 205 ods. 2 písm. d), § 205 ods. 2 písm. e) v
spojení s § 205a ods. 1 písm. b), § 205 ods. 2 písm. f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho

súdneho poriadku, ktoré majú ekvivalent v § 365 písm. a), b), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku)
a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného
sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku II. je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku
súdu prvej inštancie vo výroku II. (§ 388 Civilného sporového poriadku), že odvolaniu žalovaného proti
rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je vo výroku

III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie vo výroku III. (§ 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku) a odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku
IV. je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. zrušiť (§ 389
ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Odvolací súd v prejednávanej veci v súlade s ustanovením § 382 Civilného sporového poriadku vyzval
strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a ustanovenia § 137 písm. c) aktuálne účinného
Civilného sporového poriadku na danú vec, ktoré ustanovenia pri doterajšom rozhodovaní veci súdom

prvej inštancie neboli použité.

10. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril dvakrát písomne žalovaný prostredníctvom jeho
splnomocnenca. Vo vyjadreniach uviedol, že pre rozhodovanie o určovacom výroku neboli splnené
procesné podmienky, nakoľko v konaní súd konal a rozhodoval aj o žalobe na plnenie na základe

rovnakých dôvodov, ako bolo rozhodované aj o určovacom výroku. Určovacia žaloba je v zmysle
ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to
ustanovuje osobitný predpis. Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku a je neprípustná aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia.

11. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadrili písomne žalobcovia prostredníctvom ich advokáta. Vo
vyjadrení uviedli, že spotrebiteľ má vždy záujem na tom, aby súd v určujúcom výroku určil, že veriteľ
nemá nárok na úrok a poplatky, čo je inak vyjadrením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Spotrebiteľ
nemusí mať záujem na tom, aby získal naspäť obohatenie, ak vzniklo, môže byť pre neho viac, ak
súd vysloví, že veriteľ pochybil. Záujem na takomto rozhodnutí má žalobca, nakoľko takýto rozsudok

dá základ pre rozhodnutie o plnení, nakoľko sa žalobca domáha alebo sa môže domáhať zaplatenia
peňažných prostriedkov, bude vyjadrovať vyriešenie pre neho základnej otázky - pochybil žalovaný ako
veriteľaakoveriteľnepostupovalnezákonne,budeposkytovaťprávnuistotužalobcu-spotrebiteľavtom,
že žalovaný ako veriteľ nemá nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov od žalobcu ako jeho dlžníka a teda
bude takéto rozhodnutie potvrdzovať právny stav - bezúročnosť a bezodplatnosť úveru. Takýto výrok

rozsudku zároveň dá vo výraznej miere aj zadosťučinenie pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý potrebuje
vzhľadom na postoj žalovaného súdne rozhodnutie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Výrok
rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcami žiadanú sumu peňažných prostriedkov, je
výrokom o plnení a nemá v žiadnom smere charakter určujúceho rozhodnutia. Podľa názoru žalobcov
nebolo a niet prekážky k tomu, aby súd zaviazal k plneniu a zároveň aj určujúcim výrokom vyslovil a

bezúročnosť a bezodplatnosť úveru.

12. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť im primerané
finančné zadosťučinenie v sume 300 eur, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutéhožalobcomžalovanýmvzmyslezmluvyorevolvingovomúvereč.8000018139zodňa28.2.2006,uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 1.804,06 eur s príslušenstvom. Už
právoplatným výrokom I. preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového

poriadku) súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v
sume 300 eur zastavil. Predmetom konania tak zostal nárok na určenie, že zmluva o revolvingovom
úvere č. 8000018139 zo dňa 28.2.2006 je bezúročná a bez poplatkov a nárok na zaplatenie sumy
1.804,06 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom
odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti stranám konať

pred súdom, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam,čiprávnesprávneposúdilnárokyžalobcovnaurčeniebezúročnostiabezpoplatkovostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere, na zaplatenie sumy 1.804,06 eur s príslušenstvom a či súd prvej inštancie
správne a zákonne rozhodol o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.

13. Súd prvej inštancie v rozsudku vo výroku II. určil, že úver poskytnutý žalovaným žalobcom 1., 2. v

zmysle zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000018139 zo dňa 28.2.2006 je bezúročný a bez poplatkov.
S týmto záverom súdu prvej inštancie žalovaný nesúhlasil a v odvolaní poukazoval na to, že nie je
zrejmým, aký naliehavý právny záujem na tomto určení v čase uzavretia zmluvy existoval, pričom ide
o základnú procesnú podmienku pre rozhodnutie.

14. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (akt. § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu).

15. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone
i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov
(judikatúry), základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho

existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o
tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na
požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje
priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä dokazovanie zamerané na vecnú podstatu
problému), kým naopak odpoveď záporná (teda záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu) má

viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania,
ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je
spravidla buď iné, než požadované určenie alebo naopak plnenie.

16. Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie (aktuálne § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku) sa pritom zásadne možno
domáhať len určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, a to len vtedy, keď je daný právny
záujem na požadovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, musí byť naliehavý. Procesná povinnosť, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,

kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
stranamiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,
že práva podaná žaloba o určenie je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.

17. Určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a
nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a aktuálne podľa ustanovenia § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu
stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie (§ 80

písm. b) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, aktuálne §
137písm.a)Civilnéhosporovéhoporiadku).Okremtohotuvšakmusíbyťstavprávnejneistotyžalobcov,
ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení
musí spočívať v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne otázkymedzi stranami a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí
prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho
inak plynie, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa vyriešiť v

konaní o určenie má len povahu otázky predbežnej, či čiastkovej, vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá
sa môže sama stať predmetom určovacej žaloby a z takejto filozofie evidentne vychádzala / vychádza
aj rozhodná úprava procesného práva.

18. Žalobcovia nepresvedčili odvolací súd, že naozaj majú naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je bez úrokov a bez poplatkov. Ak sa totiž požaduje
takéto určenie výrokom rozsudku už v žalobe, v takom prípade žalobcovia sú tí, ktorí musia preukázať,
na čo im žaloba v takejto časti je, t. j. na čo im môže poslúžiť určenie, že zmluva o úvere je bez úrokov
a bez poplatkov. To sa žalobcom nielenže nepodarilo, ale podľa názoru odvolacieho súdu ani podariť
nemohlo. Zo samotnej výrokovej i textovej časti žaloby totiž vyplýva, že žalobcovia sa v dôsledku toho,
že zmluvu o úvere považujú za bezúročnú a bez poplatkov, domáhajú aj vrátenia, resp. zaplatenia,

bezdôvodného obohatenia. Práve preto tu odvolací súd nevidí žiaden reálny právny dôvod, pre ktorý by
určenie, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je bez poplatkov a bez úrokov, žalobcom mohla
akokoľvek pomôcť. Týmto nemôže byť ani potreba odstránenia nejakého stavu ohrozenia žalobcov, či
ich právnej neistoty, pretože je tu najmä príliš veľký časový odstup medzi uzavretím zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru (28.2.2006) a podaním žaloby (4.5.2015) zvlášť za situácie, keď sami žalobcovia

tvrdia, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy o úvere bol už v celom rozsahu splatený (dokonca
plnili i naviac), čím malo dôjsť k zániku vzájomných práv a povinností účastníkov z tejto zmluvy o úvere
splnením. Vo vzťahu k zmluve o poskytnutí revolvingového úveru tak nemôžu byť žalobcovia v neistote,
aký je ich dlh, pretože ho podľa ich tvrdenia celý splnili, majú vedomosť i o tom, koľko naviac plnili, preto
nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je bez

úrokov a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov tak bolo namieste zamietnutie žaloby v časti požiadavky
na určenie, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je bez úrokov a bez poplatkov, v ktorej súd
prvej inštancie usúdil na potrebu opaku, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. zmenil.

19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia,
výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i
podľaodvolaciehosúdudospelksprávnymskutkovýmzisteniam,apretoževcelomrozsahuzdieľaijeho
právny záver vo veci vo vzťahu k nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, keď vec i správne

právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo
výroku III.. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie
odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie uvedených v rozsudku napadnutom odvolaním vo vzťahu k výroku III. sa potom žiada dodať

už len nasledovné:

20. Žalovaný ďalej v odvolaní v súvislosti s údajom o RPMN namietal, že oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi predstavuje súčasť zmluvy o úvere, toto oznámenie údaj o RPMN obsahuje, a preto súd
prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o nedostatku uvedenej náležitosti zmluvy o poskytnutí

revolvingového úveru číslo 8000018139 zo dňa 28.2.2006 (ďalej aj „zmluva o poskytnutí revolvingového
úveru“).

21. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúceho
zmluvu o úvere (§ 497), keď poukázal na to, že v prejednávanom prípade právny vzťah medzi žalobcami

ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1, § 53
ods. 1 § 54 ods. 1). Súčasne súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že v danom prípade sa na právny
vzťahy účastníkov tohto záväzkového vzťahu sa tak vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov.

22. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku konštatoval, že zmluva o poskytnutí revolvingového
úveru neobsahuje údaj o RPMN, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákon č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, pričom v takomto prípade sa
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ
nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z

toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník -
"profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

24. Uzavretú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru odvolací súd považuje taktiež za zmluvu
spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie, a nespochybnil ani žalovaný. Žalovaný
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcom, ktorí nekonali v rámci predmetu

svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie revolvingového
úveru, teda poskytnutie peňažných prostriedkov formou úverového rámca. Spotrebiteľská zmluva
nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky,
tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon

o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah
posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

25. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť
právnych služieb dodávateľa a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza

spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej

osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a ustanovil osobitné náležitosti
spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy

bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie
ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z
uzatvorenej úverovej zmluvy. Práve uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov zákonodarca v
prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že neuvedenie tejto náležitosti v písomnej
forme sankcionoval v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre
dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

26. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť

a bezpoplatkovosť predmetného revolvingového úveru s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g)
zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, keď mal preukázané
z obsahu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorú podrobil kontrole, že v zmluve o poskytnutíreolvingového úveru nie je uvedený žiaden údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Odvolací súd
považuje závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku za náležité a na zdôraznenie ich
správnosti predkladá ďalšiu argumentáciu.

27. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
zneníneskoršíchpredpisovposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pre spotrebiteľský úver

na rozdiel od úveru bežného zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v ustanovení § 4 ods. 1, 2, 3 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska
formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti
sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2, 3 citovaného zákona. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) citovaného
zákona vymedzuje prípad, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia

ustanovenia § 4 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým,
že zákonné dodržanie tejto obsahovej náležitosti zmluvy postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou,
robíztejtonáležitostinevyhnutnúpodstatnúobsahovúnáležitosťzmluvyospotrebiteľskomúvere.Pokiaľ
zmluva uzavretá medzi účastníkmi túto náležitosť vymenovanú v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g) zákon
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.

71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov neobsahuje, nie je zároveň
vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

28. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov predstavuje časové vyjadrenie celkových nákladov

spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré definuje zákon podľa stavu ku dňu uzavretia zmluvy.
Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je tak percentuálnym vyjadrením týchto nákladov, kde sa
zohľadňuje práve časový faktor (dátum prvej splátky, počet dní medzi vyplatením úveru a pod.), t. j.
RPMN úveru vyjadruje faktor časovej hodnoty peňazí. Niet pochybností o tom, že uvedenie údaju o
ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákonná úprava vyžaduje z

dôvodu, aby bol spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré
môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie, účelom zákona bolo, aby spotrebiteľ mal
možnosť na základe jednoznačného, presného údaju porovnať produkty na úverovom trhu, dozvedieť sa
celkové náklady na úver, posúdiť výhodnosť úveru, preto sa vyžaduje presná nezavádzajúca informácia.
Absenciu tohto údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov musí súd vziať do úvahy pri hodnotení toho,

či je cena spotrebiteľského úveru vyjadrená jasne a zrozumiteľne.

29. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že spotrebiteľský úver poskytnutý
na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru je bezúročný a bez poplatkov. Po preskúmaní
rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že žalobcovia pred uzatvorením

zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru navrhli jej znenie (bod 5. uvedenej zmluvy), ktoré žalovaný
v celom rozsahu a bez výhrad neprijal a navrhol iné znenie zmluvy (bod 6. uvedenej zmluvy). Z
dôkazov nevyplýva, že by sa žalobcovia so zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru po úprave
oboznámili a akceptovali ju. Podľa kogentného ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a

považuje sa za nový návrh, ktorý podlieha akceptácii oboch zmluvných strán. Z dokazovania vyplýva, že
žalobcovia v návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru navrhli určitú výšku RPMN
a žalovaný túto hodnotu oproti ich návrhu v akceptácii už neuviedol. RPMN je v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. g) zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a určuje sa na základe údajov platných v
čase uzavretia zmluvy. Z hľadiska procesu uzavierania zmlúv je potrebné túto požiadavku vykladať
v zmysle konsenzu obidvoch zmluvných strán o hodnote RPMN na základe ostatných dojednaných
údajov zmluvy, preto musí ísť pri zmene RPMN o nový návrh na uzavretie zmluvy. Občiansky zákonník
nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na

uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo
zhodné. Keďže medzi stranami nedošlo pri uzavieraní zmluvy k dohode o celom jej obsahu, nastala
situácia, ako keby zmluva o poskytnutí revolvingového úveru údaj o RPMN ani neobsahovala. Zmyslom
aúčelomúpravyspotrebiteľskýchúverovjedosiahnuťpravdivéinformovaniespotrebiteľaoposkytnutomúvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. K dôležitosti uvedenia údajov o RPMN sa vyjadruje aj judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie, ktorá poukazuje na to, že posudzovanie údajov o RPMN ovplyvňuje
rozhodovanie spotrebiteľa pri rôznych ponukách úverov, ako aj pri rozsahu svojho budúceho záväzku

(pozri rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, Pohotovosť s.r.o. proti J. K., C-42/15, Home
Credit Slovakia a.s. proti K. A.). Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje absenciu tejto
náležitosti v zmluve o poskytnutí revolvingového úveru. Chýbajúci údaj o RPMN má za následok, že v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov je takýto úver bezúročný a bez poplatkov.

30.Žalovanývodvolaníargumentoval,žeOznámenieoschváleníúverujesúčasťouzmluvyoposkytnutí
revolvingového úveru. Odvolací súd pripúšťa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť uvedená
v jednom dokumente, avšak je potrebné, aby na iné dokumenty, ktoré sú jej súčasťou odkazovala
a spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi vopred oboznámiť (pozri rozhodnutie Súdneho dvora Európskej

únie C-42/15, Home Credit Slovakia a.s. proti D. A.). Zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
však nevyplýva, že by na Oznámenie o schválení úveru táto zmluva akokoľvek odkazovala. Navyše
Oznámenie o schválení úveru, na ktoré sa žalovaný v odvolaní odvoláva, žalovaný ani v konaní
ako dôkaz nepredložil, napriek márnemu poučeniu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie o nevyhnutnosti predložiť všetky

dôkazy do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Žalovaný tak nepreukázal vôbec existenciu
oznámenia o schválení úveru dlžníkovi, jeho doručenie žalobcom a v nadväznosti na to i písomné
vyjadrenie súhlasu žalobcov s jeho obsahom. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd predmetnú
odvolaciu námietku za nedôvodnú.

31. Naviac odvolací súd poznamenáva, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva
o poskytnutí revolvingového úveru je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má podobu
štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že
spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú pretlač. Teda spotrebiteľ buď prijme
podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne „v kľude a bez časového stresu“

podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež pochybnosti,
že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou
zmluvného vzťahu.

32. Vo vzťahu k plneniam poskytnutým žalovaným žalobcom dňa 30.9.2008, 25.11.2010, 20.11.2012,

18.11.2014 žalovaný v odvolaní namietal, že majú povahu revolvingu poskytnutého na základe zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 28.2.2006, keďže z uvedenej zmluvy vyplýva, že sa dojednáva
poskytnutie revolvingu s možnosťou opakovania. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku
konštatoval, že žalovaný nepredložil žiadnu písomnú zmluvu o úveroch, na základe ktorej poskytol
žalobcom v uvedených dňoch štyrikrát čiastku 564,33 eur, teda spolu sumu 2.257,32 eur.

33. Odvolacia námietka žalovaného, že vo vzťahu k plneniam dňa 30.9.2008, 25.11.2010, 20.11.2012,
18.11.2014 vždy v sume 564,33 eur preukázal existenciu písomnej formy, nebola dôvodná. Každá
spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského
práva, teda aj k obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to dôslednou obsahovou

a formálnou úpravou zmluvných podmienok (ktoré nebudú pre spotrebiteľa predstavovať zložitý, ťažko
čitateľný a nejednoznačný súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne v dôsledku toho narušujú
zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa). Jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok
má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie
§ 4 ods. 1 zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (účinné v
čase poskytnutia peňažných prostriedkov dňa 30.9.2008) i ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (účinné v čase poskytnutia peňažných prostriedkov dňa 25.11.2010,
20.11.2012, 18.11.2014) stanovovalo obligatórnu písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá

sa pri bežnom úvere nevyžaduje, a to pod sankciou neplatnosti (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Predpísaná písomná forma tak musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným
obsahovým náležitostiam zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcimi jednak z ustanovenia § 497Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú osobitne vymenované v ďalších
ustanoveniach citovaných zákonov pod sankciou pre dodávateľa.

34.Vsporovomkonaní,oktoréideajvprejednávanejveci,platíprejednaciazásada.Prejednaciazásada
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť
za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z
toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k

preukázaniu tvrdenia. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti
je zaviazaná každá strana sporu. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky.
Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je povinný po nich
pátrať, ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú

rozmanitých vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Ak tak strany
nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný
následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. K naplneniu tohto následku došlo aj v
prejednávanej veci. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný existenciu
a dôvodnosť pohľadávky z písomne uzatvorenej o zmluvy o revolvingovom úvere vo vzťahu k plneniam

poskytnutých žalobcom v dňoch 30.9.2008, 25.11.2010, 20.11.2012, 18.11.2014 nepreukázal.

35. Vo vzťahu k argumentu žalovaného o možnom poskytnutí opakovaných úveroch na základe jednej
a tej istej zmluvy odvolací súd uvádza, že zo žiadneho dojednania zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru nevyplýva takáto dohoda medzi jej účastníkmi (samozrejme za splnenia konsenzu o obligatórnych

obsahových náležitostiach). Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu právnemu názoru o absencii
zákonom predpísanej písomnej formy zmlúv o úvere v sume 564,33 eur poskytnutej žalovaným
žalobcom v dňoch 30.9.2008, 25.11.2010, 20.11.2012, 18.11.2014, čo spôsobuje nepochybne ich
absolútnu neplatnosť.

36. Keďže v konaní pred súdom prvej inštancie bolo predloženými dôkazmi nesporne preukázané, že
spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru je bezúročný a bez
poplatkov, že žalovaný tiež plnil žalobcom na základe absolútne neplatných zmlúv o spotrebiteľskom
úvere a žalobcovia zaplatili žalovanému vyššiu čiastku, ako im bola celkom poskytnutá z úverového
vzťahu i plnením z neplatných zmlúv o úvere, a to podľa záverov súdu prvej inštancie dôsledne

podložených a špecifikovaných v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, na ktoré odvolací súd
opätovne v podrobnostiach odkazuje, bola požiadavka žalobcov na zaplatenie sumy 1.804,06 eur s
príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia opodstatnená.

37. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď do celkovej sumy,

ktorú majú žalobcovia uhradiť, nezahrnul aj výšku odplaty za revolving, je i táto odvolacia námietka
neopodstatnená. Podľa ustanovenia § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný
zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov. Ako už bolo konštatované vyššie, spotrebiteľský

úver poskytnutý žalobcom žalovaným na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, je táto odvolacia námietka žalovaného rovnako neopodstatnená.

38. Žalovaný v odvolaní ďalej uvádzal, že obsah rozsudku a vykonané dokazovanie nedávajú žiaden
podklad pre to, aby žalobcovia mali postavenie solidárne oprávnených osôb. Súd prvej inštancie uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 1.804,06 eur s príslušenstvom
v súlade s petitom žaloby.

39. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

40. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.41. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

42. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

43. Bezdôvodné obohatenie v zmysle citovanej právnej úpravy je konštruované ako samostatný

záväzkový právny vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu), ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Dôvodom vzniku tohto
záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Podstatou bezdôvodného obohatenia je
zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, vydať toto obohatenie
tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Základným predpokladom vzniku
bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného,

pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi.

44. Zákon upravuje viacero foriem bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie primárne skúmal,
či zmluvy o poskytnutí revolvingových úverov spĺňajú požiadavky relevantných právnych predpisov v
otázke ich obligatórnych náležitosti (zákon č. 258/2001 Z. z. a zákon č. 129/2010 Z. z.). V tomto smere

mal súd prvej inštancie za preukázané, že v prípade zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 28.2.2006 sa
spotrebiteľský úver poskytnutý na jej základe považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie
údaju o RPMN a v prípade plnení poskytnutých žalobcom žalovaným v dňoch 30.9.2008, 25.11.2010,
20.11.2012, 18.11.2014 sú zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru absolútne neplatné z dôvodu
nedodržanie písomnej formy. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru znamená, že žalovanému voči

žalobcom vznikla povinnosť vrátiť to, čo mu bolo zaplatené (vrátené) nad rámec istiny úveru 780,12 eur,
keďže na strane žalovaného došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia bez právneho
dôvodu. Skutočnosť, že k plneniam poskytnutým žalobcom žalovaným v dňoch 30.9.2008, 25.11.2010,
20.11.2012, 18.11.2014 celkom v sume 2.257,32 eur, došlo na základe právnych úkonov, ktoré sú od
začiatku (ex tunc) neplatné, znamená, že žalovanému voči žalobcom vznikla povinnosť vrátiť to, čo mu

bolo zaplatené (vrátené) nad rámec sumy 2.257,32 eur, keďže na strane žalovaného došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie, čo žiadna zo strán sporu nespochybnila, vyplýva, že doposiaľ žalobcovia zaplatili
žalovanému sumu 4.841.53. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia zaplatili žalovanému viac, ako to,
čo po práve plniť mali. Preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že požiadavka žalobcov na vrátenie

bezdôvodného obohatenia práve v sume 1.804,06 eur je opodstatnená.

45. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

46. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

47. Citované ustanovenie upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné

úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t. j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými
vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu
alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento
dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov
alebo obaja manželia spoločne, či išlo obežnú vec alebo inú než bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia

sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov
(teda úkon, pri ktorom manželia nevystupujú spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela,
ak ide o inú než bežnú záležitosť. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 Občianskeho
zákonníka na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto
podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú

záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela bezpredmetné.
Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa § 143Občianskeho zákonníka môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom
zmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí.

48.Vprejednávanejveciideosolidárnyzáväzokžalobcov.Predpokladomsolidárnehozáväzkujejednak
viac subjektov na dlžníckej alebo veriteľskej strane, jednak existencia zákonom stanovenej skutočnosti,
ktorá zakladá solidaritu (takou právnou skutočnosťou pri aktívnej solidarite je právny predpis, napr. i
ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka) alebo dohoda veriteľa s dlžníkom, prípadne rozhodnutie
súdu alebo to vyplýva z povahy plnenia. Aktívna solidarita je charakterizovaná tým, že tá istá pohľadávka

môže byť požadovaná dvoma alebo viacerými veriteľmi tak, že ktorýkoľvek z nich môže požadovať
celé plnenie s tým následkom, že len čo sa mu splní, zaniká záväzok dlžníka aj vo vzťahu k ostatným
veriteľom. Spoluveritelia tak majú voči tomu istému dlžníkovi právo požadovať splnenie dlhu spoločne
a nerozdielne, pričom predmetom ich pohľadávky môže byť deliteľné alebo nedielne plnenie.

49. Aktívna solidarita vzniká veriteľom prevažne zo zákona, pričom Občiansky zákonník ustanovuje

aktívnu solidaritu na veriteľskej strane i v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 145 ods.
2). Žalobcovia sú manželia, v konaní sa domáhajú zaplatenia peňažnej sumy titulom bezdôvodného
obohatenia (nie titulom zmluvy o úvere, na čo poukazuje žalovaný v odvolaní), teda vrátenia peňazí
patriacimdoichbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvyplatenýchžalovanémuvrozporesprávom
uznanými dôvodmi. Nepochybne tieto peniaze tvorili predmet spoločného majetku žalobcov, boli použité

so súhlasom oboch a ich prijatím žalovaným došlo k vzniku jeho bezdôvodného obohatenia na úkor
žalobcov, pričom toto bezdôvodné obohatenie vzniklo k majetkovým hodnotám, ktoré tvorili predmet
BSM žalobcov v čase, keď došlo k právnemu úkonu. Odvolacia námietka žalovaného o neexistencii
postavenia žalobcov ako solidárne oprávnených osôb je tak nenáležitá.

50. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebola preukázaná
aktívna hmotnoprávna legitimácia žalobcov vo vzťahu k jednotlivým výrokom, keďže zmluva bola
uzatvorená len so žalobcom 1., tu odvolací súd poukazuje na samotnú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru zo dňa 28.2.2006, kde je ako dlžník označený žalobca 1. a ako spoludlžník
žalobkyňa 2. a obaja aj uvedenú zmluvu podpísali. Z obsahu tejto písomne uzatvorenej zmluvy

o revolvingovom úvere bez pochybností vyplýva, že jej účastníkmi na strane dlžníckej boli obaja
žalobcovia, čo zakladá ich aktívnu vecnú legitimáciu v súdenom spore.

51. Napokon žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, keď
mal za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že v časti žaloby došlo k zastaveniu konania

na základe procesného úkonu žalobcu a nesúhlasil s náhradou za stratu času za 3 polhodiny, keďže
podľa jeho názoru cesta Piešťany - Trnava a späť mohla trvať najviac 2 polhodiny. Z obsahu spisu bolo
zistené, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 4.5.2015 v spojení s doplnením žaloby zo dňa 17.8.2015 mimo
iného domáhali aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300 eur. Pred otvorením
pojednávania dňa 7.4.2016 žalobcovia prostredníctvom ich advokáta vzali žalobu v časti o zaplatenie

300 eur späť a súd prvej inštancie výrokom I. preskúmavaného rozsudku konanie v tejto časti zastavil.

52. V zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy

konaniaodporca(aktuálnepodľa§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akstranaprocesnezavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane).

53. Citované ustanovenia o náhrade trov konania Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ktoré bolo zastavené, nebolo obmedzené len na určité konania,

ani na dôvody zastavenia konania, platilo to pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu
bolo zastavené. K zastaveniu konania môže/mohlo dôjsť napr. z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania, z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak niektorý z účastníkov (zo strán) zavinil, že sa
konanie muselo zastaviť, bol povinný nahradiť jeho trovy, zavinenie mohlo existovať na strane žalobcu aj
žalovaného. Ak nebol dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky platilo,

že žiaden z účastníkov (zo strán) nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

54. Súd prvej inštancie, hoci výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 300 eur zastavil, citované
ustanovenie procesného predpisu neaplikoval a konštatoval plný úspech žalobcov pri použitíustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie.Čiastočnýmspäťvzatímžalobyžalobcoviazprocesnéhohľadiskazaviniličiastočnézastavenie
konania, teda v tejto časti konania boli neúspešní. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje,

že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku o náhrade trov konania nepreskúmateľný, keďže súd prvej
inštancie rozsudok v tejto časti dostatočne neodôvodnil, neuviedol prečo aplikoval len ustanovenie §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, hoci
v časti bolo konanie zastavené a neuviedol, prečo považuje úspech žalobcov za plný, hoci čiastočné
zastavenie konania zavinili oni.

55. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku II. s použitím ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil, vo výroku III.
s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku
potvrdil a vo výroku III. s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil
a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

56. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania strán, a to už
podľa aktuálne účinného Civilného sporového poriadku, dôsledne posúdiť úspech / neúspech strán v
spore porovnajúc požiadavku žalobcov v petite žaloby s výsledkom rozhodovania vo veci samej súdom

prvej inštancie v spojení s týmto rozsudkom odvolacieho súdu, nárok na náhradu trov konania posúdiť
z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť o
náhrade trov konania, pričom rozhodnutie je v zrušenej časti je potrebné náležite v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

57. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 Civilného sporového poriadku).

58. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).