Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612208801
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2612208801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zast.: JUDr. Helena
Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova č. 7, Martin proti žalovanému: S. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z., A. č. XXX/X, št. občan SR, právne zast.: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o.,
Jana Kurucová, advokátka, Hurbanova č. 486/2, Senica, o zaplatenie 1.222,78 EUR s prísl., o odvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduSenicazodňa16.decembra2015,č.k.11C/276/2012-212,takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti CETELEM Slovensko, a.s.,

Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 787 783, a to spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa uplatnených úrokov z
úveru, v časti uplatnenej pokuty za správu úveru a v časti trov konania r u š í a v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

III. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa veci samej rozsudok súdu prvej inštancie
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 64,53 EUR, riadny úrok z úveru vo výške 23,40 % ročne od 1.5.2011 do 19.7.2011
zo sumy 514,53 EUR, od 20.7.2011 do 14.8.2011 zo sumy 464,53 EUR, od 15.8.2011 do 22.9.2011 zo
sumy 414,53 EUR, od 23.9.2011 do 25.10.2011 zo sumy 364,53 EUR, od 26.10.2011 do 27.11.2011
zo sumy 314,53 EUR, od 28.11.2011 do 21.12.2011 zo sumy 264,53 EUR, od 22.12.2011 do 30.1.2012
zo sumy 214,53 EUR, od 31.1.2012 do 20.3.2012 zo sumy 164,53 EUR, od 21.3.2012 do 19.4.2012 zo

sumy 114,53 EUR, od 20.4.2012 do zaplatenia zo sumy 64,53 EUR, úrok z omeškania vo výške 9,25 %
ročne od 1.5.2011 do 19.7.2011 zo sumy 514,53 EUR, od 20.7.2011 do 14.8.2011 zo sumy 464,53 EUR,
od 15.8.2011 do 22.9.2011 zo sumy 414,53 EUR, od 23.9.2011 do 25.10.2011 zo sumy 364,53 EUR,
od 26.10.2011 do 27.11.2011 zo sumy 314,53 EUR, od 28.11.2011 do 21.12.2011 zo sumy 264,53 EUR,
od 22.12.2011 do 30.1.2012 zo sumy 214,53 EUR, od 31.1.2012 do 20.3.2012 zo sumy 164,53 EUR,
od 21.3.2012 do 19.4.2012 zo sumy 114,53 EUR, od 20.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 64,53 EUR a to
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( výrok prvý), vo zvyšku žalobu zamietol ( výrok druhý) a

žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 299,62 EUR
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku právnej zástupkyni žalovaného ( výrok tretí).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 1 ods. 1,2,3, § 2, § 3, § 4 ods.
1 až 8 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len ZSU), § 5b zák. č. 250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 39, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecne
potom dôvodil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.222,78 € spolu so zmluvným úrokom
vo výške 23,4 % a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne ( bližšie špecifikovaným v žalobe) a

to titulom neuhradených záväzkov žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere. Súd prvej inštancie
mal preukázané, že dňa 1.8.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveruanazákladečastiC) predmetnejúverovejzmluvyposkytolžalobcažalovanémurevolvingovýúver
formou úverového rámca, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok
vo výške 5 % z tohto rámca, teda vo výške 42 € mesačne, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho

mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané,
pri dojednanej úrokovej sadzbe 23,4 % ročne. Na základe úverovej karty vyčerpal žalovaný formou
poskytnutia úverového rámca ku dňu 2.10.2009 sumu 1.719,01 € ( pozostávajúcu zo sumy 1598,95 €,
ako vyčerpaná hotovosť výbermi z úverového účtu, zo sumy 66,41 € ako poplatky za výber v hotovosti,
zo sumy 19,92 € ako ročné poplatky za vedenie správu revolvingového účtu, zo sumy 29,70 € ako
ročné poplatky za správu revolvingového úveru a zo sumy 4 € ako poplatky za spracovanie úhrady),

a keďže prestal úver splácať, odstúpil žalobca dňa 23.3.2011 od zmluvy, úver sa tak stal splatným v
celom rozsahu ku dňu 30.4.2011. Z celkovej dlžnej sumy 1.672,78 € žalovaný po odstúpení od zmluvy
uhradil ešte 450 € a poisťovňa z dôvodu práceneschopnosti žalovaného vyplatila poistné plnenie vo
výške 168 €.

3. Predmetom žaloby je nárok žalobcu podľa časti C/ úverovej zmluvy, ktorú súd posúdil podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný z vyčerpaných prostriedkov splatil 1.366,42 € a titulom poistného plnenia 168 €, celkom teda
1.534,42 € a rozdiel medzi zaplateným a čerpaným predstavuje sumu 64,53 € ( 1.598,95- 1.534,42 ),
v ktorej časti istiny súd posúdil žalobu ako dôvodnú a preto jej vyhovel, keď posudzujúc nárok žalobcu

v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vyhodnotil nárok ako nepremlčaný,
keďže splatnosť dlžných súm nastala dňom 30.4.2011 a žaloba bola na súd podaná dňa 3.9.2012, teda
pred uplynutím všeobecnej trojročnej lehoty.
4. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok aj na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 23,40 % ročne,
riadne dohodnutých v úverovej zmluve, ako i na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania a keďže

splatnosť dlhu nastala dňom 30.4.2011, preto má žalobca nárok na zaplatenie riadnych úrokov aj úrokov
z omeškania od 1.5.2011 t.j. nasledujúci deň od splatnosti celého dlhu až do zaplatenia. Nakoľko až po
splatnosti zaplatil žalovaný postupne ešte sumu 450 €, riadny úrok a úrok z omeškania mu súd priznal
v závislosti od splatenia jednotlivých čiastok tak, ako je špecifikované vo výroku jeho rozsudku.
5. Žalobca si v konaní tiež uplatnil viaceré poplatky ( za čerpanie úveru, poplatky za vedenie

revolvingového účtu, poplatky za správu revolvingového úveru, poplatky za spracovanie úhrady
poštovoupoukážkou,akoiinépoplatky),ktorýchúhradusisámvykonalzprijatýchplatiebodžalovaného
do 30.4.2011, ale súd žalobcovi poplatky nepriznal z dôvodu, že neboli výslovne uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ( § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z.).
6. Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu v zmysle čl. V. - 3. Všeobecných podmienok Cetelem Slovensko

a.s. ( ďalej len VP ), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, podľa ktorého je žalobca
oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky, so splnením ktorej sa žalovaný
dostaldoomeškaniaviacako30dníabolžalobcomnazaplatenievyzvaný.Neuhradenézmluvnépokuty
za obdobie od 11/2010 - 02/2011, ktoré podľa tvrdenia žalobcu predstavujú sumu 13,44 € a sumu 36,96
však súd žalobcovi nepriznal, pretože žalobca nepreukázal súdu, že by vyzval žalovaného na zaplatenie

dlžných čiastok z ktorých si zmluvnú pokutu uplatňuje.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
priznal náhradu trov konania zodpovedajúci u pomeru jeho úspechu vo veci.

8. Proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Vytýkal rozsudku
nepreskúmateľnosť a celkovú nepresvedčivosť v jeho zamietajúcej časti, keď napriek záveru súdu o
tom, že zmluva je platná a obsahujúca podstatné náležitosti, z odôvodnenia nevyplýva, z akého dôvodu
potom súd priznal iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a tiež prečo súd nepriznal nárok na

úroky z úveru do zosplatnenia úveru.

9. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny a priznať mu trovy odvolacieho konania. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie náležitezistil skutkový stav a vec správne rozhodol, považujúc jeho odôvodnenie rozsudku za dostatočné a
presvedčivé.

10. Po začatí odvolacieho konania žalobca oznámil súdu, že s účinnosťou od 01.07.2016 došlo
k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM Slovensko, a.s., so spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA so sídlom 1 Boulevard Hausmann 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcou
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky
zahraničnejbankysosídlomKaradžičova2,Bratislava,IČO:47258713,zapísanejvobchodnomregistri

Okresného súdu Bratislava 1, oddiel PO, vložka č. 2990B, ktorá sa stala jej právnym nástupcom.

11. S účinnosťou od 01.07.2016 vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlenCSP),pričompodľajeho§470ods.1,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

13. Nakoľko odvolací súd zistil, že počas konania došlo k zmene právneho subjektu na strane žalobcu
k 01.07.2016 a jeho právnym nástupcom sa stala podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra
SR spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2,
Bratislava, IČO: 47 258 713, rozhodol preto o pokračovaní v konaní s týmto jeho právnym nástupcom.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), to znamená vo veci samej v časti týkajúcej sa zamietnutia
žaloby a tiež vo výroku o trovách konania závislom na rozhodnutí vo veci samej a to bez pojednávania,
keďže toto nebolo potrebné ( § 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je treba
považovať čiastočne za dôvodné.
15. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o posúdení predmetného

záväzkového vzťahu medzi účastníkmi vzhľadom na jeho povahu ako spotrebiteľského úveru podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a rovnako správny bol aj postup, ktorým súd
postupom ex offo rešpektujúc princíp ochrany spotrebiteľa skúmal uplatnenú pohľadávku žalobcu z
hľadiska prípadného premlčania v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., so záverom, že nejde o pohľadávku
premlčanú. Odvolací súd dal tiež za pravdu okresnému súdu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu

platnej zmluvy o revolvingovom úvere. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 08.01.2007 podpísali strany
sporu formulárové tlačivo označené ako Žiadosť/ Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na
základe ktorého žalobca mal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v sume 8.000,- Sk, ktorý mal
byť splácaný za tam dohodnutých podmienok. V časti „C“ tejto zmluvy je potom obsiahnutá žiadosť
žalovaného o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca 20.000,- Sk a záväzok

žalovaného splácať ho v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% z poskytnutého
úverového rámca splatných 10. deň v mesiaci. Žalovaný vyhlásil, že súhlasí s platbami uvedenými v
časti „C1“ ( ktorá časť uvádza dohodnutú mesačnú úrokovú sadzbu 1,95%, príkladmo uvádza RPMN pri
výške prvého čerpania 20.000,- Sk bez poistenia 31,76%, ďalej ročnú úrokovú sadzbu 23,4% a výšku
poistného 2,99%).

16. Predmetom konania sú práve nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere. Keďže
žiadosťorevolvingovýúverbolanaformulovanávrámciinejzmluvy(oposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru
na kúpu veci zo dňa 01.08.2007), odvolací súd sa preto zaoberal legitímnosťou takéhoto dojednania
o vydanie úverovej karty, teda či takýto úkon mohol spôsobiť vznik právneho úkonu, ktorým mala

byť zmluva o revolvingovom úvere. Pokiaľ totiž podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ
súčasne bez toho, aby mal v tom čase o to záujem, podpísal aj tú časť naformulovaného textu, týkajúcu
sa iného právneho vzťahu - zmluvy o poskytnutie úverového rámca, t.j. revolvingového úveru, je treba
považovať takýto právny úkon za absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keď takýtoúkon v rozhodovacej praxi je kvalifikovaný ako nekalá obchodná praktika a vtedy by žalobcovi patrili
iba nároky titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V
prejednávanej veci však žalovaný podľa jeho vyjadrenia mal záujem iba o poskytnutie úverového rámca,

ktorý mu aj žalobca poskytol v sume 20.000,- Sk a vydal mu úverovú kartu, na základe ktorej žalovaný
aj finančné prostriedky čerpal. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný vstupoval do právneho vzťahu
- revolvingového úveru vedome, nejde teda o nanútený právny úkon, ktorý by v tom čase nebol vo
sfére jeho záujmu, preto po nezistení absencie zákonom predpísaných formálno-obsahových náležitostí
zmluvy aj odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že ide o právny

úkon platný a žalobcovi z neho vznikol nárok na vrátenie čerpaných peňažných prostriedkov spolu s
dohodnutým úrokom z úveru.

17. V návrhu bola žalobcom uplatnená celková suma 1.222,78 € s príslušenstvom, ktorá zohľadňovala
tiež účtované poplatky a zmluvné pokuty. Podľa špecifikácie žalobcu žalovaný vyčerpal ku dňu
02.10.2009 sumu 1.719,01 €, pozostávajúcu zo sumy 1598,95 € ( ako vyčerpanej hotovosti žalovaným

výbermi z úverového účtu) a z rôznych druhov poplatkov celkovo v sume 120,03 € ( 66,41 +
19,92 + 29,70 + 4). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi iba rozdiel medzi vyčerpanými peňažnými
prostriedkami a celkovo splatenou sumou 1.534,42 € vrátane poistného plnenia, teda sumu 64,53 €
spolu s dojednaným úrokom z úveru vo výške 23,40 % ročne od 01.5.2011 t.j. nasledujúci deň od
splatnosti celého dlhu až do zaplatenia pri zohľadnení dátumov postupných neskorších úhrad zo strany

žalovaného.

18.Žalobcavodvolanídôvodilnepreskúmateľnosťourozhodnutiasúduvjehozamietajúcejčasti.Vytýkal
súdu, že neodôvodnil, prečo mu priznal iba bezdôvodné obohatenie a nedáva ani odpoveď na otázku,
z akého dôvodu súd žalobcovi nepriznal úroky z úveru do zosplatnenia úveru.

19.Predovšetkýmtrebauviesť,žezrozsudkunemožnovyvodiť, žebysúdbolpriznalžalobcovilennárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, takže tento odvolací argument žalobcu nemožno akceptovať.
Pokiaľ ide o časť napadnutého rozsudku, v ktorej súd nepriznal žalobcovi nároky zo zmluvných pokút,
v tejto časti odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku dostatočne jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
uviedol dôvod, pre ktorý neuznal nárok žalobcu na zmluvné pokuty vo výške 8 % z každej čiastky,
so splnením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30. dní, uplatnené v zmysle čl. V. - 3.
všeobecných podmienok, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke splnenia podmienok
na účtovanie takýchto pokút žalobcom v zmysle citovaného článku VP, s čím sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP na toto odôvodnenie v
podrobnostiach odkazuje. To isté platí aj o nepriznaní uplatnených nárokov titulom poplatkov, ktoré
neboli v zmluve výslovne dohodnuté s výnimkou mesačného poplatku za správu revolvingového úveru,
platného ku dňu podpisu zmluvy vo výške 45,- Sk ( 1,49 €), ktorý jediný bol výslovne dojednaný v časti
„C1“zmluvy,čímsavšaksúdprvejinštancienezaoberalabudejehoúlohoupreskúmaťopätovnezmluvu

a zistiť tiež, za aké obdobie si žalobca tento poplatok uplatňuje a za aké obdobie mu patrí, v ktorom
smere bude potrebné doplniť dokazovanie. Ostatné poplatky boli stanovené v Sadzobníku poplatkov,
ktorý však nebol súčasťou zmluvy a teda odvolací súd dal za pravdu súdu prvej inštancie, že takéto
poplatky nemožno považovať za dohodnuté v zmluve a preto na ne nemá žalobca v zmysle § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z.z. nárok. Z textu zmluvy vyplýva, že VP sú jej súčasťou ( v zmluve žalovaný

vyhlasuje, že sa oboznámil s VP a súhlasí s nimi bez výhrady, pričom tieto sú aj fyzicky súčasťou zmluvy,
keďže sa nachádzajú na jej rube), čo však o Sadzobníku poplatkov povedať nemožno, preto na poplatky
tam uvedené nemá žalobca nárok.
20. Pokiaľ potom ide o odvolanie týkajúce sa rozhodnutia v časti zamietnutých úrokov z úveru,
odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že v tejto časti vydal súd

nepreskúmateľné rozhodnutie, ktorého následkom je potreba jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
21. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatnýobsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj
ďalšiedôkazyaposúdizistenýskutkovýstavpodľapríslušnýchustanovení,ktorépoužil.Súdnemusídať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto

rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu
argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k
tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a
aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy
musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli
účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný
súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III.

ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať
rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára
2006).
22. Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepriznal časť pohľadávky

uplatnenej žalobou, je treba pokladať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Toto platí v otázke uplatnených úrokov z úveru ktoré súd priznal žalobcovi iba od zosplatnenia úveru bez
uvedenia, akými úvahami sa pritom riadil, keď súd vôbec nevysvetlil, prečo úroky za skoršie obdobie
nepriznal ( rovnako ako nevysvetlil, prečo úroky za neskoršie obdobie priznal). Odvolanie žalobcu v
tejto časti preto odvolací súd posúdil ako dôvodné, keďže uvedené nedostatky mali za následok, že

napádané rozhodnutie v tejto časti nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., na
riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.
23. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda argumentáciu rešpektujúcu preukázaný
skutkový stav veci vo vzťahu k otázke uplatnených úrokov z úveru, chýbal argumentačný základ, ktorý

by mohol odvolací súd preskúmať. Tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom,
a preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok v napadnutej časti zamietnutých
úrokov z úveru za obdobie do 30.04.2011 zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.
24. V ďalšom konaní bude úlohou súdu opätovne sa zaoberať otázkou uplatnených úrokov z úveru,

pričom sa bude treba vecne aj právne vysporiadať s návrhom na priznanie týchto úrokov z hľadiska
časového obdobia, za ktorý žalobcovi prislúchajú. K tejto otázke potom odvolací súd poznamenáva,
že ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie mu vyhovel iba sčasti, priznajúc úrok od
01.05.2011 z neuhradenej istiny do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol, majúc za to, že žalobca má
nárok na zaplatenie riadnych úrokov ako i úrokov z omeškania až od 1.5.2011 t.j. nasledujúci deň

od splatnosti celého dlhu. S týmto právnym názorom sa však odvolací súd nestotožňuje, pretože úrok
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,

ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. V prípade
predčasného zosplatnenia úveru, veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a v tomto okamihu stráca nárok na úroky
za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Zosplatnením teda vzniká spotrebiteľovi povinnosť

jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav, s ktorým sa spájajú výhradne
sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Súd prvej inštancie tak najprv
musí zodpovedať otázku, za aké obdobie v uvedenom prípade žalobcovi prislúchali úroky z úveru a poujasnení si tejto otázky a doplnení dokazovania za účelom zistenia výšky uplatnených kapitalizovaných
úrokov(apoobjasnení,zktorýchsúmboliúrokypočítané),rozhodneoúrokochzúveruvichzamietnutej
časti opätovne a to bez ohľadu na úroky z úveru už priznané od 01.05.2011, v ktorej časti sa rozsudok

pre nepodanie odvolania stal právoplatným.

25. Súčasne odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti o zaplatenie poplatku za správu úveru podľa
§ 391 ods. 1 písm. c) CSP, v ktorej súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy. Z dôvodov uvádzaných už vyššie, kedy súd prvej inštancie posudzoval

komplexne všetky poplatky ako neplatné, sa takéto rozhodnutie v otázke posúdenia platnosti úrokov
za správu úveru javí ako predčasné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil mu vec na ďalšie
konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu zaoberať sa posúdením listinných dôkazov obsiahnutých
v spise, najmä zmluvy o úvere a ujasniť si v akej výške a za aké obdobie žalobca uplatnil v konaní
poplatkyzasprávuúveru tak,abyojehonárokumohlobyťrozhodnutévsúladesoskutkovýmizisteniami

vyplývajúcimi zo spisu.
26. V novom rozhodnutí rozhodne potom súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné
(§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do

konania vstúpil (§ 426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje
podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).