Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 23, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010168
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816010168.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 23. 06. 2017 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Ing. Petra Vidu a Marty Gáplovskej v trestnej veci proti obžalovanému T. P.

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. P., nar. XX. XX. XXXX, v W., okres F., trvale bytom A. H., F. XXX, t. č. vo väzbe v Ústave
na výkon väzby Žilina

j e v i n n ý, ž e:

dňa 01. 08. 2015 okolo 14:30 h v Nitrianskom Pravne, pri moste smerom do X. ponúkol maloletej

poškodenej K.J.B., nar. 18. 06. 2002 vodku značky Nikolaus 38 %, po čom poškodená vypila z fľaše
200 až 250 ml vodky, následne sa presunuli v Nitrianskom Pravne pri pohostinstvo Stanica a v osobnom
motorovom vozidle zn. Mercedes Benz evidenčného čísla F., ktoré bolo zaparkované na parkovisku,
sa s poškodenou približne od 14:50 h do 15:15 h bozkával, pričom sedeli na sedadle vodiča a neskôr
na zadných sedadlách, v čase približne od 15:15 h do 15:30 h, kedy bola koncentrácia etanolu v krvi
poškodenej cca 1,50 - 2,00 promile a poškodená bola v stave ťažkej opitosti až v stave akútnej otravy
alkoholomavstavebezbrannosti,nazadnomsedadleautadalpoškodenejasebadolenohavice,pričom

zostal v trenkách a poškodená v nohavičkách, následne ich zakryl dekou, pričom si trenky stiahol a
poškodená už tiež nemala nohavičky a vykonal s ňou pohlavný styk a to aj napriek tomu, že vedel, že
má 13 rokov, pričom u poškodenej došlo pri pohlavnom styku k porušeniu hymenu- panenskej blany,

t e d a:

- zneužil bezbrannosť ženy, aby ju donútil k súloži, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože

ho spáchal lsťou a čin spáchal na chránenej osobe, pretože ho spáchal na dieťati,

t ý m s p á c h a l

- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm.
f) Trestného zákona, § 122 ods. 6 Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127
ods. 1 Trestného zákona

a za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 199 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. c), § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody 5
(päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému T. Macháčovi ochranné ústavné
sexuologické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

H. Okresného súdu Prievidza č. 2T 43/2016 zo dňa 27. 02. 2017 bol obžalovaný uznaný vinným zo
zločinuznásilneniapodľa§199ods.1,ods.2písm.a),písm.b)Trestnéhozákonavspojenís§138písm.
f) Trestného zákona, § 122 ods. 6 Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127
ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 199 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia

slobody 7 rokov, pre výkon tohto trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona mu bolo uložené ochranné ústavné sexuologické liečenie.

Uznesením Krajského súdu Trenčín č. 2 To 26/2017 zo dňa 27. 04. 2017, potom čo podal odvolanie

obžalovaný proti rozsudku zo dňa 27. 02. 2017, bol rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 2T 43/2016
zo dňa 27. 02. 2017, podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušený v celom
rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola trestná vec vrátená súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací
súd, okrem iného, uviedol, že nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316

ods. 1 Trestného poriadku a tiež nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 ods. 1 Trestnom poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadal pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Uvedeným postupom zistil, že odvolanie je sčasti dôvodné. Uviedol, že pri rozhodovanie o vine a treste
prvostupňový súd ako dôkaz vykonal i znalecký posudok znalkýň MUDr. I. - Q. z odboru zdravotníctva,
odvetvie psychiatria a sexuológia a MUDr. P. z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, pričom
znalkyňu P.. I. - Q. vypočul aj na hlavnom pojednávaní. Zo záverov znaleckého posudku oboch
znalkýň, ktoré vyšetrili obvineného, okrem iného vyplýva, že psychiatrickým vyšetrením u neho nezistili

prítomnosť duševnej choroby ani poruchy, pričom v čase činu neboli jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti plne zachované. Z tohto dôvodu nenavrhli ochrannú psychiatrickú liečbu. V časti záverov
týkajúcich sa sexuologického vyšetrenia obvineného je potom uvedené, že u obvineného bola zistená
prítomnosť sexuálnej deviácie, sexuálnej agresivity. Ide o vrodenú poruchu koordinácie jednotlivých
častí systému, táto ovplyvnila sexuálne správanie obvineného a podstatnou mierou ovplyvnila jeho

ovládacie schopnosti. Obvinený nemá dostatočný potenciál na ovládnutie svojej odchylne štruktúrovanej
sexuality, nemá náhľad na svoju deviáciu. Pobyt obvineného na slobode je zo sexuologického hľadiska
nebezpečný a je potrebné, aby absolvoval ochranné liečenie. Z uvedeného dôvodu navrhli obvinenému
uložiť ochranné ústavné sexuologické liečenie. Znalkyňa P.. I. - Q. na hlavnom pojednávaní zotrvala na
záveroch znaleckého posudku a uviedla, že z psychiatrického hľadiska je obžalovaný duševne zdravý

a ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného počas skutku boli plne zachované, avšak na
druhej strane uviedla, že ovládacie schopnosti vzhľadom na zistenú sexuálnu deviáciu považovali za
výrazne znížené. Odvolací súd uviedol, že otázka posúdenia príčetnosti je síce otázkou právnou v
kompetencii súdu, takéto rozhodnutie však musí byť podložené vykonanými dôkazmi, v danom prípade
znaleckým dokazovaním. Konštatoval, že vzhľadom na prednesené závery znaleckého skúmania nie je

možné v tomto štádiu konania vyvodiť, či obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti s poukazom
na znalcami uvádzanú výrazne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie, alebo nie. Takto prednesené
závery považuje súd za rozporuplné a nejasné, pričom tieto majú zásadný význam pre rozhodnutie
súdu. Z takto podaného a predneseného znaleckého posudku ako keby vyplývalo, že znalec si rozdelili
ovládaciu schopnosť obvineného na viaceré časti, z ktorých len jedna - v oblasti sexuality, je u neho

znížená podstatným spôsobom, no vo výsledku toto nemá vplyv na konštatovanie o plnom zachovaníovládacej schopností obvineného v čase činu. Uvedenými rozpormi sa prvostupňový súd vo svojom
rozhodnutí nijako nevysporiadal, pričom náležité ozrejmenie otázky príčetnosti obvineného môže mať
zásadný význam nielen pri posudzovaní viny, ale v prípade uznania viny i z hľadiska ukladania trestu

a splnenia zákonných podmienok pri rozhodovaní o ochrannom opatrení ústavného sexuologického
liečenia. Odvolací súd ďalej uviedol, že prvostupňový súd nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom
všetkypotrebnédôkazyvrozsahunevyhnutnomnaobjasnenieskutkovéhostavuveci,tietonevyhodnotil
dostatočne jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku a
dospel pri svojom rozhodovaní k predčasným skutkovým zisteniam a právnym záverom. V odôvodnení

napadnutého rozsudku neodstránil citované rozpory, tiež neuviedol akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov v tomto smere, nevysvetlil ako sa vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami
a námietkami obžalovaného v súvislosti s ukladaním trestu a ochranného opatrenia. Prvostupňový súd
vôbec neuviedol skutkové zistenia a právne úvahy v súvislosti s tým, keď obžalovanému nepriznal
žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ani nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Neuviedol prečo odmietol
návrhy obhajoby na vykonanie dôkazov, v tomto smere odôvodnenie napadnutého rozsudku je

nepreskúmateľné. Podľa odvolacieho súdu pre náležité zistenie skutkového stavu veci bude potrebné
opakovane vypočuť znalkyňu P.. I. - Q., aby sa podrobne zrozumiteľne vyjadrila, či na podklade
vyšetreniatakzpsychiatrickéhoakoajsexuologickéhomožnohodnotiťovládaciuschopnosťobvineného
v celku, tak že túto zložku mal výrazne zníženú a ak nie , z akého dôvodu. Odvolací súd pripúšťa,
že zistená sexuálna deviácia môže ovplyvňovať ovládaciu schopnosť len za určitých situácií, preto je

potrebné, aby sa znalkyňa vyjadrila k uvedenej otázke jednoznačne, aj s prihliadnutím na okolnosti, za
akých sa skutok mal stať. Povinnosťou súdu vo svojom rozhodnutí bude uviesť tiež prečo nevyhovel
návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a tiež v prípade opakovaného rozhodnutia o treste bude úlohou
prvostupňového súdu riadne sa zaoberať otázkou zistenia poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností
a svoje závery v tomto smere uvedie vo svojom rozhodnutí, aby bolo v intenciách ustanovenia § 168

Trestného poriadku.

Prvostupňový súd, podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku, viazaný právnym názorom ktorý vyslovil
vo svojom rozhodnutí odvolací súd opätovne vo veci vypočul znalkyňu MUDr. I. - Q.. Znalkyňa,
okrem iného, uviedla, že na záveroch znaleckého posudku zotrváva. Na otázku predseda senátu,

aby sa vyjadrila, či na podklade vyšetrenia psychiatrického ako aj sexuologického je možné hodnotiť
ovládaciu schopnosť obžalovaného vcelku, tak že túto zložku mal výrazne zníženú a ak nie z akého
dôvodu; uviedla, že nevie ako si to predstavuje odvolací súd, ale ovládaciu schopnosť obžalovaného
nie je možné hodnotiť vcelku. Ľudskú psychiku je možné hodnotiť ako mozaiku, k tejto sa potom
pridávajú inštinkty. Jeden z nich je sexuálny inštinkt. Z tohto dôvodu zákon umožňuje ochrannú liečbu

psychiatrickú, aj sexuologickú. Keby každý sexuálny deviant bol psychiatrický pacient, sexuologická
liečba by nebola potrebná. Vyjadrili sa v znaleckom posudku, že obžalovaný po psychiatrickej stránke
nemá žiadnu psychiatrickú chorobu takej závažnosti, aby bolo treba uvažovať o znížení rozpoznávacích
a ovládacích schopností. Obe zložky sa posudzujú v prípade mentálnej retardácie pacienta, alebo
v prípade závažnej poruchy osobnosti, prípadne ak je duševne chorý. Okrem nezrelej, nie celkom

vyrovnanej, osobnosti v prípade obžalovaného nič iné nezistili. Nič z jeho psychiky, mimo sexuality,
nedáva dôvod na konštatovanie, že jedna z tých dvoch zložiek bola znížená, mierne znížená, výrazne
znížená, prípadne úplne vymiznutá. Iný prípad je sexualita obžalovaného, táto je deviantná. Obžalovaný,
keďže skutok v obžalobe bol veľmi pravdepodobne jeho prvý skutok, nevedel o tejto svojej deviancii.
Častokrát sa stáva, že deviácia sa prejaví až pri skutku. Človek je často prekvapený čoho sa dopustil.

Predpokladajú, že takto to bolo aj v prípade obžalovaného v tomto prípade. Vyšetrenia, aj falometrické,
podrobili analýze, nemajú pochybnosť, že ide o poruchu koordinácie sexuálnych systémov t. j. sexualita
štartuje ako keby "z ničoho". Sexuálny systém sa štartuje pokračuje až do koitu, prípadne sa zastaví v
niektorej časti. Sexuálny systém sexuálneho devianta sa ani neotvorí, normálny človek má averziu voči
sexuálnymkontaktomsdeťmi. Vtomtokonkrétnomprípademaloletédievčatápožívalialkohol,vprípade

muža väčšinovej sexuality by to vyvolalo averziu. Aj v prípade, že by sa takémuto mužovi dievčatá
ponúkali, v tomto prípade by sa nenaštartoval sexuálny systém. Takýto muž by nepocítil sexuálnu
túžbu. mužovi väčšinovej sexuality by prekážalo ak sa, ako v tomto prípade, zúčastnilo erotických hier
ďalšie dievča, obžalovaný uviedol, že mu to nevadilo. Je dostatok indícií, že obžalovaný trpí sexuálnou
deviáciou. Tiež je možné konštatovať, že táto deviácia ovplyvnila ovládacie schopnosti obžalovaného.

Bolo to podstatným spôsobom. Pokiaľ sa týka uznesenia odvolacieho súdu s ktorým sa oboznámila,
porozumieť ľudskej sexualite treba mnohorakým spôsobom. Jedna z teórií sexuality je taká, že sa jedná
o poruchu osobnosti. V kvalifikácii chorôb je to zaradené medzi poruchu osobnosti. V minulosti bola
tendencia posudzovať osoby, ktoré spáchali sexuálne delikty ako amorálne osoby. Treba uviesť, že ajveľmi charakterný človek môže byť sexuálny deviant. Na otázku predsedu senátu, či vzhľadom na to,
čo znalkyňa uviedla, že obžalovaný nevedel ovládať svoje konanie, keďže sa možno jednalo o prvý
takýto prípad, ani v situácii, že mal vedomosť o veku dievčat, uviedla že v situácii, že je sexuálny

systém už rozbehnutý je veľmi ťažké ovládať sa. Takúto vedomosť má každý muž skúsený v sexuálnej
oblasti. Jednoduchšie je sexuálny systém ani nerozbiehať. V prípade sexuálnych agresorov je to riziko
a nešťastie, že sexuálny systém sa naštartuje ako keby "z nuly". V prípade sexuálnych agresorov nie
sú žiadne námluvy, ktoré by predchádzali sexuálnym hrám. Obžalovaný, keďže nevedel o sexuálnej
deviácii mal znížené ovládacie schopnosti. V prípade, že by sa bol obžalovaný predtým podrobil

určitej liečbe, nebol by dôvod uvažovať o znížení ovládacích schopností. Na otázku prokurátorky aká je
definícia duševnej poruchy v zmysle § 23 Trestného zákona, uviedla, že evidentne to nie je jasné ani
odvolaciemu súdu. Vysvetlenie ľudskej sexuality za posledných 15 - 20 rokov je veľmi moderné. Hľadajú
sa vysvetlenia prečo napríklad klerik sa správa pedofílne, pritom je to morálny človek. Duševné poruchy
sú vo dvoch skupinách, sú funkčné a sú organické. Organické poruchy môžu byť poruchy intelektu,
demencia. Funkčné sú nervového pôvodu. Potom sú veľké duševné choroby, schizofrénie, psychózy.

Psychóza je duševná choroba v jej prípade sú vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Na
otázku prokurátorky kde sa dajú zaradiť sexuálne deviácie uviedla, že existujú poruchy sexuálnych
funkcií a potom sú sexuálne deviácie (poruchy systému). Máme vrodený sexuálny systém, ktorý je
daný inštinktívne. Nedá sa tak ľahko ovplyvniť. Za posledných 150 rokov sa posudzovala porucha
sexuality ako porucha morálky a nie porucha systému. Sexuálna deviácia je porucha inštinktu. Na

otázku prokurátorky ako si v tejto v súvislosti vysvetľuje konanie obžalovaného, že skutku predchádzala
komunikácia s dievčatami na internete, uviedla, že z tohto sa nedá konštatovať, že si dievčatá koledovali
o takéto správanie obžalovaného, vo väčšinovej sexualite sa predpokladá, že keď žena povie nie,
muž to bude rešpektovať. Takto to aj býva, muž sa prispôsobí, aj keď veľmi nerád. Sexuálny systém
trinásťročných dievčat sa vyvíja. Dievča, ktoré má 16 rokov sa správa úplne ináč ako trinásťročné dievča.

Každémudospelémumužovitrinásťročnédievčatáidúnanervyspôsobomakosasprávajú.Ajvprípade,
ak sa snaží takéto dievča ovplyvniť dospelého muža, tento povie, aby prišla keď bude dospelá. Na
otázku, či je sexuálna deviácia duševná porucha v pravom slova zmysle, uviedla znalkyňa, že nie.
Duševná porucha v pravom slova zmysle sú bludy a halucinácie. Obžalovaný nie je duševne chorý,
nie je dôvod na zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností. Sú určité oblasti trestného práva

kde sa nedá vystačiť len s pojmom duševná choroba. Na otázku prokurátorky, že v inej trestnej veci
ako znalkyňa uviedla, že sexuálnu deviáciu je možné považovať za duševnú poruchu v širšom slova
zmysle a je zapísaná ako porucha duševného zdravia uviedla, že medzinárodná klasifikácia duševných
porúch eviduje hebefíliu, sexuálnu deviáciu. Obžalovaný je z psychiatrického hľadiska duševne zdravý.
Na otázku obhajcu uviedla, že nedá sa povedať, že každý duševne zdravý človek je schopný za

každýchokolnostísaovládaťvsexuálnejoblasti,byťmorálnym.Naďalšiuotázkuuviedla,žekonštatovali
v posudku, že ovládacia schopnosť obžalovaného v oblasti sexuality v čase skutku bola podstatne
znížená. V prípade, že by pred skutkom absolvoval liečbu, neboli by jednoznačne presvedčení, že
obžalovaný sa nevedel ovládať. Ovládacia schopnosť obžalovaného v sexuálnej oblasti bola znížená o
viac ako 50 %. Neznamená to teda, že ovládacia schopnosť obžalovaného bola vymiznutá.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolopreukázané,žesastalskutok,ktorýjeuvedenývovýrokovejčastitohtorozsudku(skutoksastaldňa
1. 8. 2015 a nie ako je chybne uvedené v obžalobe 1. 8. 2016), čím boli naplnené všetky zákonné znaky
zločinuznásilneniapodľa§199ods.1,ods.2písm.a),písm.b)Trestnéhozákonavspojenís§138písm.

f)Trestnéhozákona,§122ods.6Trestnéhozákona,§139ods.1písm.a)Trestnéhozákonaa§127ods.
1 Trestného zákona, pretože obžalovaný zneužil bezbrannosť ženy, aby ju donútil k súloži, čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal ľsťou a čin spáchal na chránenej osobe, pretože ho
spáchalnadieťati.Zneužitiebezbrannostiznamenázneužitietakéhostavuženy,vktoromniejeschopná
prejaviť svoju vôľu vo vzťahu k pohlavnému styku, prípadne nie je schopná klásť páchateľovi odpor.

Súložou sa rozumie spojenie pohlavných orgánov muža a ženy, tak, aby došlo aspoň k čiastočnému
zasunutiupohlavnéhoúdumužadopošvyženy.Trestnýčinjespáchanýľsťouvprípade,akbolspáchaný
s využitím omylu, ktorý páchateľ vyvolal alebo s použitím úskoku. Za dieťa sa považuje osoba mladšia
ako 18 rokov, ak trestný zákon neustanovuje inak. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
obžalovaný naplnil všetky vyššie konštatované znaky žalovaného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.

1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Aj keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti, ktorá
mu bola kladená za vinu počas celého prípravného konania, aj v konaní pred súdom popieral, podľa
názoru súdu jednotlivé vykonané dôkazy jednotlivo a aj vo svojom súhrne obžalovaného zo spáchania
trestnej činnosti usvedčujú a vykonané dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov,ktoré jednoznačne obžalovaného usvedčujú zo žalovanej trestnej činnosti. Treba predovšetkým uviesť,
že obžalovaný nepopiera vykonanie určitých sexuálnych praktík s poškodenou, avšak tvrdí, že k týmto
sexuálnympraktikámktzv.prstovaniupoškodenejdošlopotom,čohoktomupriamovyzvalapoškodená,

ktorá podľa jeho názoru pri týchto sexuálnych praktikách bola pri plnom vedomí. Jednoznačne poprel,
že by došlo medzi nimi k súloži, teda ku spojeniu pohlavných orgánov muža a ženy tak, aby došlo
aspoň k čiastočnému zasadnutiu pohlavného údu do pošvy poškodenej. Tieto jeho tvrdenia, táto jeho
obrana, podľa názoru súdu bola vyvrátená vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní. Za hlavný
dôkaz v tomto smere považuje súd výpoveď maloletej L.K. z prípravného konania, ktorá bola podľa

§ 135 ods. 3 Trestného poriadku prečítaná na hlavnom pojednávaní. Z tejto jej výpovede vyplýva, že
má vedomosť o tom, čo sa považuje za pohlavný styk dvoch osôb rozdielneho pohlavia. Potvrdila, že
videla obžalovaného ako ležal na maloletej poškodenej K.J.B., pohyboval sa na nej, obaja vzdychali.
Potvrdila, že je síce pravdou, že boli prikrytí dekou, neskôr však videla, že obžalovaný si obliekal trenírky
a poškodenej obliekal nohavičky. Taktiež uviedla, že poškodená mala potom červený zadok. Skutočnosť,
že poškodená mala po skutku znečistené oblečenie - tepláky, ktoré v tej dobe mala na sebe, potvrdili

viacerí ďalší svedkovia, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní. V súvislosti s otázkou, či medzi
obžalovaným a maloletou poškodenou došlo k riadnemu pohlavnému styku treba poukázať na výpoveď
svedkyne MUDr. D. na hlavnom pojednávaní a tiež na jej správu zo dňa 2. 8. 2015, teda na druhý deň po
skutku, z ktorej vyplýva, že maloletá poškodená mala stopy čerstvého porušenia panenskej blany. Podľa
názoru súdu na základe vykonaných dôkazov je možné ustáliť záver, že čerstvé porušenie panenskej

blany poškodenej spôsobil obžalovaný pri pohlavnom styku s poškodenou v aute dňa 1. 8. 2015. V
súvislosti s tým poukazuje súd na dôležitý fakt a to že v rámci prípravného konania boli urobené pre
potreby znaleckého skúmania stery z rúk obžalovaného, poškodenej a tiež svedkyne maloletej L.K.. Bolo
zistené, že na prstoch rúk obžalovaného, ani pod nechtami prstov rúk obžalovaného, sa nenachádzal
biologický materiál nachádzajúci sa v pošve maloletej poškodenej. Táto skutočnosť je zvláštna a podľa

názoru súdu vyvracia obranu obžalovaného, že mal tzv. prstovať poškodenú, mal teda opakovane podľa
vlastného vyjadrenia 10 - 12 krát vznikať prstom do pošvy poškodenej. Keby tomu tak bolo, podľa názoru
súdu, opierajúc sa o skutočnosti, ktoré uviedla Mgr. X. na hlavnom pojednávaní, museli by sa stopy
biologického materiálu na steroch z ruky obžalovaného nachádzať. Vychádzajúc z toho, že sa nenašli,
súd si položil otázku akým spôsobom došlo k narušeniu panenskej blany maloletej poškodenej a vysvetlil

si to tak, že k tomu došlo riadnym pohlavným stykom obžalovaného s maloletou poškodenou dňa 1. 8.
2015 na zadných sedadlách vozidla obžalovaného. Toto nepriamo potvrdzuje aj vyššie konštatovaná
časť výpovede svedkyne maloletej L.K., ktorá videla ako obžalovaný ležal na poškodenej, pohyboval
sa na nej, obaja pritom vzdychali. V súvislosti zo stavom bezbrannosti poškodenej treba poukázať na
výpoveď znalca MUDr. X. PhD. na hlavnom pojednávaní a tiež na závery jeho znaleckého posudku. Z

týchtodôkazovvyplýva,žemaloletápoškodenáK.J.B.malavčaseokolo15:15až15:30hodinevkrvi,po
predchádzajúcom požití 200 až 250 mililitrov 38 percentnej vodky zn. Nicolaus, 1,5 - 2 promile alkoholu,
bola v stave ťažkej opilosti až v stave akútnej otravy alkoholom a v stave bezbrannosti. V takom stave
mala výrazne narušené senzorické, motorické, psychické funkcie. Prejavovalo sa to tuposťou, stratou
orientácie, spavosťou, výpadkami pamäti. Podľa znalca vzhľadom na množstvo použitého alkoholu,

neukončený vývin centrálnej nervovej sústavy hrozilo, v prípade že by nedošlo ku vyvracaniu časti
požitého alkoholu, dokonca ohrozenie života maloletej poškodenej K.J.B.. V tejto súvislosti poukazuje
súd na to, že poškodená podľa vyjadrenia svedkyne maloletej L.K. potom čo vracala, sadla si na
predné sedadlo spolujazdca a určitú dobu spala. Tiež treba poukázať na ten fakt, že poškodená si
vôbec nepamätala priebeh pohlavného styku s obžalovaným, čo potvrdzuje vyjadrenie znalca P.. X.

F.. v súvislosti s možnými výpadkami pamäti poškodenej vzhľadom na množstvo použitého alkoholu.
Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný využil a zneužil bezbrannosť maloletej poškodenej K.J.B. v
situácii, keď nebola schopná prejaviť svoju vôľu vo vzťahu k pohlavnému styku, tiež za situácie, že
nebola schopná obžalovanému klásť odpor, pretože vzhľadom na množstvo požitého alkoholu nebola
schopná vnímať okolie. Súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že obžalovaný, ktorý to ani nenamieta, mal

vedomosť predtým ako mal pohlavný styk s poškodenou o jej veku, taktiež o veku svedkyne maloletej
L.K. a napriek tejto skutočnosti mal dohodnuté stretnutie s maloletými dievčatami, pričom s jednou z
nich mal dokonca pohlavný styk. Z ďalšej časti dôkazov zhromaždených v prípravnom konaní vyplýva
že obžalovaný mal tendenciu vyhľadávať takéto stretnutia s maloletými dievčatami, vyplýva, to z e-
mailovej komunikácie nachádzajúcej sa v spise, táto preukazuje takéto praktiky obžalovaného. Súd

poukazuje na tú skutočnosť, že na druhý deň po skutku mal opätovnú snahu mať stretnutie so svedkyňou
maloletou L.K.. Pri hodnotení dôkaznej situácie súd neopomenul ani ďalšie nepriame dôkazy, ktoré
nasvedčujú tomu, že obžalovaný sa dopustil na maloletej poškodenej K.J.B. zločinu znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Týmito nepriamymi dôkazmi sú výpovedematky maloletej poškodenej K.J.B. Žanety W., matky maloletej L.K. P. P., ktoré vo svojich výpovediach
na hlavnom pojednávaní uviedli skutočnosti, ktoré im dievčatá povedali o priebehu skutku. V podstate
zhodne potvrdili, že maloletá poškodená K.J.B. mala mať s obžalovaným pohlavný styk. Ak má súd

vyhodnotiť doplnené dokazovanie na základe právneho názoru ktorý vyslovil odvolací súd vo svojom
uznesení č. 2 To 26/2017 zo dňa 27. 04. 2017, je potrebné uviesť že znalkyňa MUDr. I. - Q. vo svojom
doplňujúcom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 23. 06. 2017 uviedla že nie je možné ovládaciu
schopnosť obžalovaného hodnotiť vcelku. Obžalovaný je z psychiatrického hľadiska duševne zdravý,
avšak znalkyňa uviedla že trpí sexuálnou deviáciou - hebefíliou, v súvislosti s ktorou bola ovládacia

schopnosť obžalovaného v sexuálnej oblasti výrazne znížená, o viac ako 50 %. Neznamená to ale že
ovládacia schopnosť obžalovaného v sexuálnej oblasti bolo úplne vymiznutá. V súvislosti s riešením
týchto otázok súd musel nevyhnutne riešiť aj otázku príčetnosti prípadne nepríčetnosti obžalovaného
v čase skutku. Podľa § 23 Trestného zákona kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak
trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne
zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak. Taktiež riešil otázku či sexuálna deviácia obžalovaného

je duševnou poruchou, alebo nie. Vyriešenie tejto otázky bolo potrebné na posúdenie príčetnosti
prípadnenepríčetnostiobžalovanéhovčaseskutku.Zvýpovedeznalkynevyplýva, žesexuálnudeviáciu
- hebefíliu obžalovaného je možné zaradiť, podľa medzinárodnej klasifikácie, medzi duševnú poruchu v
širšom slova zmysle, je zaradená medzi poruchy duševného zdravia. Podľa názoru súdu skutočnosť že
sexuálnadeviáciaobžalovanéhoovplyvnilaovládacieschopnostiobžalovanéhovsexuálnejoblastinieje

možné interpretovať ako nepríčetnosť podľa § 23 Trestného zákona. Vzhľadom na vyjadrenie znalkyne,
že ovládacie schopnosti obžalovaného v sexuálnej oblasti boli znížené o viac ako 50 % je možné
hodnotiť ako konanie v stave zmenšenej príčetnosti, čo však nepostačuje podľa Trestného zákona na
vylúčenietrestnejzodpovednosti.Súdriešilajotázkuopätovnéhonávrhuobhajobynavypočutiesvedkov
Ivana W. a U. W., avšak opätovne nenariadil doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov. Podľa

názoru súdu títo svedkovia nemôžu v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní uviesť nové, podstatné
skutočnosti, ktoré by mohli podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu o vine, prípadne treste v
tejto trestnej veci. Svedok G. W. bol vypočutý aj v prípravnom konaní, v rámci tejto výpovede nevedel
uviesť bližšie skutočnosti k veci. Podľa názoru súdu ani svedkyňa U. W., aj vzhľadom na odstup času
od skutku, by nevedela uviesť žiadne nové skutočnosti, ak by uviedla nejaké skutočnosti jednalo by sa

len o sprostredkované informácie, priamo pri skutku nebola. Z týchto dôvodov nebolo vyhovené návrhu
obhajoby na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov. Všetky vyššie konštatované dôkazy
jednotlivo a aj vo svojom súhrne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.
Vzhľadom na túto skutočnosť bol obžalovaný uznaný vinným zo žalovanej trestnej činnosti.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov nebol doteraz súdne trestaný, v poslednom období sa dopustil
trochpriestupkovoblastidopravy.Podľasprávyzmiestatrvaléhobydliskapo1.1.2015neevidujúžiadnu
sťažnosť na jeho osobu, jeho správanie v mieste trvalého bydliska nebolo predmetom prejednania
KOVP.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmere súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, na jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy. Samozrejme zaoberal sa otázkou, či v prípade u obžalovaného existujú nejaké poľahčujúce,
prípadne priťažujúce okolnosti. Súd v tomto smere nezistil existenciu žiadnych poľahčujúcich, ani

priťažujúcich okolností, preto trest ukladal za použitia ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona. Ak
obhajoba namietala, že pri ukladaní trestu mali byť zohľadnené poľahčujúce okolnosti u obžalovaného
podľa § 36 písm. b), písm. c), písm. d), písm. j) Trestného zákona, na priznanie týchto poľahčujúcich
okolností neexistuje zákonný dôvod. V prípade poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. b) Trestného
zákona (spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností) podľa názoru súdu

vzhľadom na trestný čin, ktorý obžalovaný spáchal, vzhľadom na vzdelanie, postavenie, vedomosti, na
predchádzajúce životné skúsenosti, obžalovaný mal možnosť v dostatočnej miere posúdiť dopad svojho
konania a uvedomiť si jeho závažnosť. V prípade poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. c) Trestného
zákona (spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby) podľa judikatúry
táto poľahčujúca okolnosť spočíva v spáchaní trestného činu v spojitosti s negatívnymi dôsledkami

choroby páchateľa, a bude ju možné priznať páchateľovi, ktorý vzhľadom na závažnosť a povahu svojho
ochorenia a jeho nepriaznivé účinky na jeho celkový zdravotný stav, spácha trestný čin aj vzhľadom
na takéto postavenie a ochorenie. Neexistencia tejto poľahčujúce okolnosti u obžalovaného spočíva v
tom, že obžalovaný, aj vzhľadom na vyjadrenia znalkyne MUDr. I. - Q. je z psychiatrického hľadiskaduševne zdravý, jeho sexuálna deviácia nemá taký nepriaznivý účinok na jeho celkový zdravotný
stav, ako predpokladá judikatúra. V prípade poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d) Trestného
zákona (spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak

táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť) túto poľahčujúcu okolnosť je
možné priznať iba páchateľovi, u ktorého jeho vek mal zrejmý vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú
vyspelosť a spôsobilosť. Súd nepriznal túto poľahčujúcu okolnosť z toho dôvodu, že obžalovaný v čase
spáchania skutku mal takmer 19 rokov, avšak jeho rozumová odvoláva vyspelosť nebola taká aká by
odôvodňovala priznanie tejto poľahčujúce okolnosti. V súvislosti s tým poukazuje súd na tú skutočnosť,

ktorú konštatovala aj znalkyňa v znaleckom posudku, spomenula to aj v rámci výsluchu, že obžalovaný
uvádzal, že pred skutkom mal asi 15 sexuálnych partneriek, v tomto smere, podľa názoru súdu, aj
podľa názoru znalkyne, bol nadštandartne vyspelý a skúsený. V prípade poľahčujúce okolnosti podľa §
36 písm. j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) nesplnil obžalovaný
podmienky na priznanie tejto poľahčujúce okolnosti z toho dôvodu, že síce nebol súdne trestaný pred
spáchaním trestnej činnosti, avšak dopustil sa celkom troch priestupkov ako bolo preukázané listinnými

dôkazmi v spise. Pri ukladaní trestu súd použil, pri neexistencii poľahčujúcej, prípadne priťažujúcej
okolnosti ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona podľa ktorého súd môže znížiť trest pod
dolnou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa ktorý
spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav
páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti

aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň
uloží ochranné liečenie. Toto ustanovenie je možné v tomto konkrétnom prípade interpretovať, pretože
v konaní bolo preukázané, že ovládacie schopnosti obžalovaného, vzhľadom na jeho sexuálnu deviáciu
- hebefíliu, boli v sexuálnej oblasti znížené o viac ako 50 %. Toto ustanovenie je možné využiť aj preto
že súd v zmysle § 73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona uložil obžalovanému aj ochranné ústavné

sexuologické liečenie, keďže spáchal trestný čin v stave vyvolanom duševnou poruchou, duševnou
poruchou v širšom slova zmysle, a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Spoločenskú nebezpečnosť
konania obžalovaného vidí súd najmä v spôsobe spáchania trestnej činnosti, keďže trestná činnosť
obžalovaného smerovala voči maloletej osobe mladšej ako 15 rokov, sexuálne nedotknutej, pričom pri
spáchaní trestnej činnosti obžalovaný vyložil a zneužil stav bezbrannosti do ktorej maloletú poškodenú

dostal potom čo táto požila väčšie množstvo alkoholu ktorý jej poskytol. Z priebehu dokazovania tiež
vyplýva, že obžalovaný sa snažil takýmto spôsobom kontaktovať pred skutkom, ale aj po skutku ďalšie
maloleté osoby, vrátane svedkyne maloletej L.K.. Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti, po
dôslednom zvážení okolností, na základe, ktorých sa ukladá určitý druh a výmera trestu, s použitím §
39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 5 rokov. Tento

trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konanie obžalovaného aj je
potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti. Pre výkon
trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v
posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Súd zároveň podľa §
73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona uložil obžalovanému aj ochranné ústavné sexuologické liečenie,

keďže podľa znaleckého posudku, taktiež vyjadrenia znalkyne MUDr. I. - Q., obžalovaný spáchal trestný
čin v stave vyvolanom duševnou poruchou v širšom slova zmysle a jeho pobyt na slobode nebezpečný.

Poučenie:

proti tomto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.