Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Er/719/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105210042
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7105210042.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Inšpektorát práce
Košice, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 383, proti povinnému: L. R., nar. XX. 2. XXXX,
J. XX, XXX XX B., o vymoženie 663,87 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym
exekútorom: JUDr. Lýdia Bujňáková, Exekútorský úrad Košice, Pražská 4, 040 11 Košice, pod. sp. zn.
EX 125/05, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Nazákladenávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcie,ktorýboldoručenýsúdnemuexekútorovidňa
18. 4. 2005, bolo Okresným súdom Košice I dňa 27. 4. 2005 vydané poverenie na vykonanie exekúcie

5802 XXXXXX*.

2. Dňa 22. 4. 2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie povinného, v ktorom
navrhol zastaviť predmetné exekučné konanie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej len EP).

3. Povinný ako dôvod návrhu na zastavenie exekúcie uvádza 10-ročnú premlčaciu dobu, najprv plynúcu
odo dňa vydania exekučného titulu (8. 8. 2002), potom odo dňa podania návrhu na začatie exekúcie (6.
4. 2005) a následne odo dňa vydania poverenia (27. 4. 2005).

4. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len v
skrátenej forme „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

5. Podľa ust. § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník
písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola

však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

6. Podľa ust. § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.7. Premlčanie a preklúzia predstavujú základné inštitúty právneho poriadku Slovenskej republiky,
ktoré sa uplatňujú nielen v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch, ale aj vo vzťahoch
verejnoprávnej povahy (napr. v trestnom práve, v práve sociálneho zabezpečenia, zdravotného

poistenia, v daňovoprávnych vzťahoch etc.). I keď ide o rôznorodé práva, nič to však nemení na
základných charakteristických vzťahoch týchto inštitútov. Podstatou premlčania a preklúzie je uplynutie
zákonom ustanoveného času, v ktorom mal oprávnený subjekt uplatniť svoje právo. Na rozdiel
od preklúzie pri premlčaní právo nezaniká, iba sa oslabuje tým, že zaniká nárok, t. j. oprávnený
subjekt stratil možnosť autoritatívne ho vynútiť, samozrejme za predpokladu, že sa povinný subjekt

dovolá premlčania vznesením námietky premlčania, nakoľko na premlčanie súd neprihliada z úradnej
povinnosti. Premlčaním práva sa rozumie márne uplynutie zákonom ustanoveného času, počas ktorého
sa nevykonalo právo, čo má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. To znamená, že z práva
sa stáva naturálna obligácia, ktorú nie je možné uplatniť v konaní pred súdom, ale jej uplatniteľnosť je
obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Na rozdiel od preklúzie, pri premlčaní
súd nie je oprávnený, ani povinný z úradnej povinnosti skúmať, či je uplatnené právo premlčané, ak

dlžník nevzniesol námietku premlčania (judikát uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 36/98 z. 4)

8. Súd teda skúmal, vzhľadom na povinným uvedený dôvod zastavenia exekúcie, a to premlčanie, či
v danom prípade došlo k premlčaniu jednotlivých práv.

9. Premlčacia doba v predmetnom exekučním konaní by uplynula dňom 27. 1. 2013. Avšak vzhľadom na
deň, kedy oprávnený uplatnil svoje právo na súde (18. 4. 2005), premlčacia lehota neuplynula, nakoľko
po dobu riadneho pokračovania v exekúcii, premlčacia lehota spočíva (neplynie).

10. V danom prípade sa subsidiárne použije posledná veta § 112 OZ, ktorá upravuje tzv. spočívanie

premlčacej lehoty od momentu, kedy oprávnený ako veriteľ podal pred uplynutím premlčacej doby návrh
na vykonanie exekúcie, presnejšie od jeho doručenia súdnemu exekútorovi, t. j. odo dňa 18. 4. 2005.
Od tohto dňa totiž desaťročná premlčacia lehota prestala dočasne plynúť (spočívať), nakoľko veriteľom
podaný návrh na vykonanie exekúcie má rovnaké právne dôsledky ako uplatnenie práva na súde.
Aby bola dôvod zastavenia exekúcie vo forme premlčania posúdený ako dôvodný, musia nastať dve

štádiá premlčania, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že
uplynula zákonom ustanovená lehota, teda premlčacia doba, a to bez toho, že by bol oprávnený subjekt
svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. Druhým štádiom je vznesenie námietky premlčania
povinným subjektom. Bez toho aby nastalo prvé štádium, nemôže nastať druhé, nadväzujúce štádium. K
premlčaniuprávavymáhanéhovtomtoexekučnomkonanítedanedošlozdôvoduspočívaniapremlčacej

lehoty, preto súd nemohol prihliadnuť na tento dôvod zastavenia exekúcie navrhovaný povinným.

11. Súd šetrením zistil, že pohľadávka v tomto exekučnom konaní sa vymáha na základe exekučného
titulu, ktorým je Rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, Košice o uložení pokuty, zo dňa
8. 8. 2002, č. 41/02, v spojení s Rozhodnutím Národného inšpektorátu práce, Vazovova 7/A, Bratislava,

zo dňa 14. 1. 2003, č. 1957-3,1/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 27.
1. 2003.

12. V zmysle ust. § 18 ods. 3, prvá veta zák. č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, na konanie a rozhodovanie podľa § 4 ods. 1 písm. h) a i), § 5 ods. 3 písm. d), e) a

m), § 6 ods. 3 písm. d) a i), § 13 ods. 3 písm. c) až e) a h) a § 17 ods. 1 písm. a) až d) a odseku 2 až 9
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).

13. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení účinnom do
31. 12. 2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie

uloženej povinnosti.

14. Právo priznané exekučným titulom mohol teda oprávnený vymôcť do 27. 1. 2006. Uplynutím
zákonom stanovenej lehoty zaniklo právo vymáhať núteným výkonom plnenie priznané uvedeným
rozhodnutím.

15. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, konania začaté pred 1. septembrom
2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.16. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

17. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

18. V nadväznosti na vyššie ustanovenia súd usúdil, že je tu dôvod na zastavenie konania podľa § 57
ods.1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP).

19. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

20. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

21. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a

náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v
súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§50).

22. Vzhľadom na už spomínané znenie ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, je súd povinný pri

zastavení exekúcie rozhodnúť aj o trovách exekúcie. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným
uznesením po tom, ako súdny exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis,
resp. jeho kópiu, ktorý bude obsahovať náležitosti podľa § 34a výnosu Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky z 15. júna 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre
súdnych exekútorov v platnom znení, vrátane fotokópií dokladov o úhrade hotových výdavkov.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. (§ 357 písm. a) C. s. p.)

V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
C. s. p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C. s. p.)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania
odvolania.

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.