Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106219073
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5106219073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. F., nar.
X.X.XXXX, 2/ B. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom T. F. XXX a právne zastúpení Mgr. Soňa Grošaftová,
advokátka, so sídlom P. X, XXX XX N., proti odporkyni: Q. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX N.,
v zastúpení JUDr. Anton Slamka, advokát, so sídlom H. XXXX/XX, T. O., o určenie vlastníckeho práva,
na základe odvolania navrhovateľov v 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/91/2006-162
zo dňa 25.1.2011, takto

r o z h o d o l :

Zmenu návrhu n e p r i p ú š ť a .

P o t v r d z u j erozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. 4054 nachádzajúceho
sa v kat. území T. F., evidovaného na LV č. XXXX.
Rozhodovanie o trovách konania vyhradil na rozhodnutie po právoplatnosti vo veci samej.

Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovatelia preukázali z pohľadu ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ich právne postavenie ako vlastníkov dotknutej
nehnuteľnosti je neisté, keďže ako vlastník je v katastri nehnuteľností vedená odporkyňa. Naviac, ak by
súd návrhu navrhovateľov podľa požadovaného určenia vyhovel, mohlo by dôjsť záznamom k zápisu
ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.
Navrhovatelia výlučné bezpodielové spoluvlastníctvo k dotknutej nehnuteľnosti - stavby odvodili od jeho
nadobudnutia spracovaním pôvodnej stavby postavenej navrhovateľom v 1/ rade a jeho bratom v rokoch
1951 až 1953. Ich skutkové tvrdenia v rámci skutkových zistení v priebehu vedeného konania okresným

súdom boli hodnotené za rozporuplné. V tejto súvislosti súd uviedol, že v návrhu zo dňa 3.5.2006
navrhovatelia tvrdili,
že pôvodná nehnuteľnosť bola postavená navrhovateľom v 1/ rade spolu s jeho bratom P. v roku
1951 až 1953 bez stavebného povolenia a so súhlasom ich matky výlučne z finančných prostriedkov
navrhovateľa v 1/ rade. Zámerom matky bolo, aby on a jeho brat P. nadobudli pôvodnú nehnuteľnosť
do ich osobného vlastníctva. V ďalšej časti návrhu poukazovali na to, že navrhovateľ v 1/ rade svojho
brata vyplatí z dôvodu ním investovaných finančných prostriedkov do stavby zrealizovanej v rokoch

1951 a zároveň mu pomôže pri výstavbe jeho rodinného domu. Napokon navrhovateľ v 1/ rade vo svojej
výpovedi dňa 6.10.2010 uviedol, že s bratom sa rozhodli, že dom budú stavať, matka nemala peniaze,
pričom im povedala, že synovia stavajte, z hľadiska určenia pre koho sa stavba bude stavať, navrhovateľ
v 1/ rade sám uviedol, že „ešte nevedeli, čo a ako, zostalo to tak, ako bolo“.Vykonaným dokazovaním súd prijal nepochybne záver o tom, že v čase predchádzajúcom uzavretiu
manželstva navrhovateľov (uzavreli manželstvo v roku 1961) už dom súp. č. XXX ako vec - stavba

v občiansko-právnom slova zmysle existovala. Sporná bola otázka aké vlastnícke vzťahy sa vytvorili
k predmetnej stavbe pred jej dokončením, teda pred rokom 1961. Vychádzajúc najmä z výpovede
navrhovateľa v 1/ rade, ako aj svedka U. D., ďalej z obsahu listu U. F. zo dňa 25.7.1951, listu predsedu
MNV v Dlhom Poli zo dňa 24.8.1951, súd pripustil, že sa môže javiť spornou aj otázka, či dotknutý dom
(aktuálne súp. č. XXX) je totožný s dreveným rodinným domom o rozmeroch 12 m x 6 m, ktorý si mala

podľa potvrdenia Obce Dlhé Pole zo dňa 18.4.1994 postaviť a v rokoch 1938-1939 U. F. na parc. č.
4045 v Obci Dlhé Pole, respektíve, či nejaký dom na označenej parcele pred rokom 1951 vôbec stál.
Súd rovnako poukázal aj na potvrdenie Obce Dlhé Pole zo dňa 7.9.2009, v ktorom sa udáva, že U. F.
mala v čase, keď zomrela trvalý pobyt v dome súp. č. XXX, na rozdiel od potvrdenia zo dňa 20.10.1989
kde bolo uvedené súp. č. XXX. Táto sporná skutočnosť sa však súdu javila ako nepodstatná pre potreby
rozhodnutia o danom určovacom návrhu, pretože nepochybne bolo preukázané, že vlastnícke právo k

tomuto domu, ako veci existujúcej v zmysle občiansko-právnom už pred rokom 1961 nikdy nesvedčilo
navrhovateľke v 2/ rade.
Ak predmetný dom ako stavba vznikol v rokoch 1938-1939, pričom následne nedošlo k deštrukcii jeho
obvodového muriva pod úroveň stropu nad prvým podzemným podlažím, v dôsledku čoho by zanikol
stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby, vlastnícke právo k domu by nepochybne

svedčalo U. F. (matke navrhovateľa v 1/ rade), a to vzhľadom k tomu, že navrhovatelia, rovnako ako
navrhovateľ v 1/ rade v konaní OS Žilina vedenom pod sp. zn. 12C/1288/97 - nepreukázali titul, na
základe ktorého navrhovateľ 1/ mohol od svojej matky nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto domu. Súd
pritom bral do úvahy aj právoplatné zamietnutie návrhu, ktorým sa navrhovateľ v 1/ rade v inom súdnom
konaní domáhal určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti titulom vydržania.

Ak však predmetný dom ako stavba vznikol až v roku 1951 a nasledujúcich, bezpochybne pred
rokom 1961 vlastnícke právo by mohlo prináležať navrhovateľovi v 1/ rade, jeho bratovi P. F., ale aj
ich matke U. F. ako spoluvlastníkom, keďže nebol navrhovateľmi produkovaný dôkaz o jednoznačnej
a konkrétnej dohode medzi navrhovateľom 1/ jeho bratom a matkou, či mal byť medzi nimi založený
spoluvlastnícky vzťah, alebo sa výlučným vlastníkom domu mal stať len niekto z nich. Za tvrdeného

skutkového stavu navrhovateľom v 1/ rade sa však tento mohol stať iba spoluvlastníkom (minimálne s
bratom P.) predmetného domu v istom podiele.
Po uzavretí manželstva navrhovateľov nikdy nedošlo k takej deštrukcii pôvodnej stavby a ani k zmene jej
pôvodného charakteru a pôvodných stavebných prvkov v takom rozsahu, aby bolo možné konštatovať,
že pôvodná stavba ako vec v právnom zmysle zanikla. Navrhovatelia bez ohľadu na rozsah nimi

vykonanýchstavebnýchúpravnemohlinadobudnúťspoločneakobezpodielovíspoluvlastnícivlastníctvo
k predmetnému domu na základe nimi produkovaných tvrdení, t.j. spracovaním pôvodnej stavby. Aj v
prípade, ak by navrhovateľ 1/ bol pred uzavretím manželstva či už podielovým spoluvlastníkom dotknutej
stavby,prípadnejejvýlučnýmvlastníkom,nemohlibynavrhovateliaspoukazomnaaplikovanújudikatúru
a právny výklad danú stavbu nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. majetkového

spoločenstva manželov, keďže pred uzavretím ich manželstva dotknutá stavba už vykazovala znaky
veci v občiansko-právnom zmysle, t.j. jednoznačne a nezameniteľným spôsobom bolo zrejmé aspoň
dispozičné riešenie jej prvého nadzemného podlažia (v tom čase bola už stavba o rozsahu kuchyne,
spojovacej chodby a izby s podpivničením a zo zastrešením) a následne po uzavretí manželstva
navrhovateľov nedošlo k zániku pôvodnej stavby deštrukciou jej obvodového muriva pod úroveň stropu

v dôsledku ktorej by zanikol stav poskytujúci obraz o jej dispozičnom riešení.
Pre súd zostalo sporným, kedy navrhovatelia vlastne mali vykonávať nimi tvrdenú prístavbu a stavebné
úpravy. Ich samotné výpovede sa z pohľadu časových medzníkov rozchádzali. List U. F. adresovaný
Výboru ľudovej kontroly zo dňa 19.11.1974 však nasvedčuje prístavbe izby a verandy až v roku 1972.
Rovnako väčšej stavebnej činnosti navrhovateľov nasvedčuje výdajka - prevodka č. 162608 Miestnych

prevádzok pri MNV Staškov zo dňa 15.7.1970 na dodávku tehál. Aj svedkyňa U. X. vo výpovedi uviedla,
že až následne po uzavretí jej manželstva (niekedy okolo roku 1964) chodili jej otec a manžel pomáhať
pri prácach súvisiacich s prístavbou. Teda nebolo navrhovateľmi ani preukázané, žeby k prístavbe domu,
pozostávajúcej z ďalšej izby a verandy došlo vôbec v čase do 31.3.1964 a nie až neskôr, kedy sa
vlastnícke právo až do účinnosti novely Občianskeho zákonníka Zákon č. 509/1991 Zb. spracovaním

veci nadobúdať nedalo v dôsledku neexistencie právnej úpravy tohto spôsobu nadobúdania vlastníctva.

Pri právnom posúdení veci okresný súd aplikoval ustanovenia § 125, § 126 ods. 1,2, § 127, § 133
ods. 1 O.z. v znení účinnom od 1.1.1951 do 31.3.1964, ustanovenie § 135b ods. 1,2 O.z. a § 868 vznení účinnom od 1.1.1992. Pri riešení problematiky - nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe jej
spracovaním svoje závery vyvodil aj z doterajšej aplikačnej praxe súdov, najmä z rozsudku NS SR sp.
zn. 2Cdo/22/2005 z 31.8.2005, NS ČR sp. zn. 22Cdo/761/2001 zo dňa 11.5.2002, z rozhodnutia ÚS ČR

sp. zn. IV ÚS 500/2000. Pri definícií pojmu stavba z hľadiska občianskeho - právneho (ust. § 119 ods. 2
OZ) súd poukázal na závery rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/2534/2000.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia. Vytýkali v ňom najmä
nesprávneprávneposúdenieveci.Bolitohonázoru,žezačatievýstavbyrodinnéhodomusúp.č.XXX na

parcele č. 4054 v roku 1951 preukazuje listinný dôkaz - žiadosť z 25.7.1951, ktorou matka navrhovateľa
v 1/ rade požiadala ONV o povolenie tejto stavby. Z tejto žiadosti vyplynulo, že pôvodný dom, postavený
ešte právnymi predchodcami poručiteľky navrhovateľa v 1/ rade nevyhovoval na bývanie, nakoľko v ňom
žili 4 rodiny. Následne 24.8.1951 KNV Žilina po opätovnom prehodnotení podania o povolenie výstavby
rodinného domu odporučil vyhovieť žiadosti z dôvodu vzdania sa prídelu materiálu na jeho výstavbu.
Odvolatelia tvrdili, že v roku 1952 došlo k začatiu výstavby rodinného domu, bola zrealizovaná výstavbou

hrubej stavby až do odchodu navrhovateľa a jeho brata P. na vojnu. Hrubá stavba bola realizovaná
načierno, matka navrhovateľa v 1/ rade nepožiadala príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného
povolenia. Odvolatelia tvrdili, že brat navrhovateľa v 1/ rade sa po príchode z vojny oženil, z rodinného
domu sa odsťahoval, súčasne medzi navrhovateľom v 1/ rade a jeho bratom P. došlo i k vzájomnému
finančnému vyrovnaniu, odvolateľ v 1/ rade svojho brata vyplatil a súčasne sa podieľal vlastnou prácou

i na výstavbe jeho rodinného domu.
Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že v roku 1959 na požiadanie matky sa navrhovateľ v 1/ rade i so
svojou manželkou a deťmi sa opätovne nasťahoval do rodinného domu, a to je moment, ktorý zakladá
právnu skutočnosť prevodu uvedenej nehnuteľnosti matkou navrhovateľa v 1/ rade do jeho vlastníctva
spolu s manželkou, kedy od tohto časového úseku až do roku 1964 došlo k spracovaniu nehnuteľnosti

jej ďalšou výstavbou odvolateľmi. Matka odvolateľa v 1/ rade nezasahovala do výkonu tohto práva, bola
si vedomá prevodu nehnuteľností, i keď právny úkon nebol urobený v písomnej forme, pretože na stavbu
nebolo vydané stavebné povolenie, bola postavená načierno a ako vdova bola bez akéhokoľvek príjmu
a nemohla zrealizovať žiadne stavebné práce. Odvolatelia tvrdili, že práve oni jej poskytovali finančný
príspevok.

Nesúhlasili so záverom okresného súdu o tom, že nedošlo k spracovaniu veci. Bola spracovaná
nehnuteľná vec. Pri spracovaní nehnuteľnej veci pojem „deštrukcia“ treba vykladať v súvislosti s
pojmom „rekonštrukcia“, ktorou z pohľadu práva zanikne pôvodný pôdorys spracovávanej stavby práve
v dôsledku jej prístavby, nadstavby, nakoľko pri doslovnom pojme „deštrukcia“, t.j. zbúrania stavby nie
je možné uvažovať o spracovaní, ale o zničení stavby a pokiaľ by došlo k výstavbe novej stavby, tak

o výstavbe. Z týchto dôvodov nie je správny záver o aplikovateľnosti judikátov na danú vec, na ktoré
okresný súd pri právnom posúdení veci sa odvoláva.
V danej veci treba postupovať individuálne v súlade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa
vykonala úkony smerujúce k vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti a zaplateniu a vydaniu bezdôvodného
obohatenia z titulu spätnej úhrady nájmu, v dôsledku toho výkonu práva odporkyne dôjde k vážnemu

poškodeniu súčasných užívateľov nehnuteľnosti, syna navrhovateľov 1/, 2/. Tento v rodinnom dome
býval spolu s odvolateľmi od narodenia a v súčasnom období v ňom býva s manželkou a 4 maloletými
deťmi. Predmetný dom prenechali svojmu synovi na užívanie. Ten nemá zabezpečené a ani nie je v
jeho silách zabezpečiť si bývanie. Matka odvolateľa v 1/ rade, ktorá ako 70-ročná sa opätovne vydala,
prenechala kľúče od svojej izby práve svojmu vnukovi. Odporkyňa napriek tomu, že až po smrti jej otca

došlo k zápisu uvedeného domu a následne jeho prededeniu, získava majetkovú hodnotu, do ktorej
nevložila žiadne finančné prostriedky a ani svoju prácu. Do výstavby hrubej stavby vniesol finančné
prostriedky aj brat odvolateľa v 1/ rade. Práve v dôsledku morálnych zásad odvolateľ v 1/ rade finančne
svojho brata vyrovnal a poskytol mu súčasne i svoju prácu na výstavbe jeho domu. Otec odporkyne bol
finančne vyrovnaný. Na jeho stavbe rodinného domu mu pomáhal odvolateľ v 1/ rade, čo odporkyňa

taktiež nespochybnila.
K spracovaniu veci došlo v rokoch 1961 do roku 1964, o čom svedčí aj listinný dôkaz rozhodnutie
ONV Žilina zo dňa 9.2.1963, ktorým odvolateľovi v 1/ rade bola uložená pokuta za nepovolený výrub
dreva, ktoré bolo ním vyťažené práve na dorábku domu. Pokiaľ ide o list matky odvolateľa v 1/ rade
adresovanýVýboruľudovejkontroly,ktorýmmalaupozorňovaťnaneoprávnenézásahydojejvlastníctva

vykonávané jej synom a jeho manželkou, navrhovateľom 1/ nebol súdu predložený žiadny dôkaz o tom,
že toto podanie malo mať aj následok, ktorým by príslušný orgán zastavil stavebné práce. Tento list bol
datovanýznovembra1974,vdobe,keďužmatkaodvolateľav1/rademalavážnezdravotnéproblémy.V
období od roku 1972, opätovne v roku 1974 sa liečila na psychiatrickom oddelení, bola i hospitalizovaná,pričom tento dôkaz odporkyňa žiadnym spôsobom nespochybnila. Odvolateľ v 1/ rade bol najbližším
príbuzným a živiteľom U. F.. Zabezpečoval jej všetky základné zdravotné a finančné potreby ako svojej
matke.

Odvolatelia zvýraznili, že v konaní bolo preukázané ich tvrdenie, že k spracovaniu veci došlo od
roku 1962 do roku 1964. Tieto skutočnosti vyplývajú jednoznačne aj z obsahu znaleckého posudku
č. 40/2005 vypracovaného dňa 12.10.2005 znalcom z odboru stavebníctva Ing. N. P.. Z výsledkov
dokazovania je potrebné vyvodiť právny záver o tom, že spracovali vec za účinnosti zákona č. 141/1950

Zb. (čo je jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva). Právny vzťah, ako aj nároky plynúce z
tohto vzťahu je nutné posudzovať podľa právneho predpisu platného v čase, kedy došlo k realizácii
spracovania existujúcej nehnuteľnej veci, t.j. v roku 1963, v ktorom období bol platný Stredný občiansky
zákonník. Podstatnou otázkou je posúdenie určenia vlastníctva k nehnuteľnosti spracovaním veci a
aplikácia právnych predpisov na danú vec je otázka nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva. Po ustálení rozhodnej otázky, ktorou je určenie vlastníctva spracovaním veci, je len

otázkou, či takto spracovanú vec nadobudli odvolatelia do BSM, alebo do podielového spoluvlastníctva,
čo je vecou posúdenia súdu, ktorý môže určiť, že nehnuteľnosť patrí do ich podielového spoluvlastníctva,
a to každému v podiele 1-ice.
V štádiu odvolacieho konania sa navrhovatelia domáhali zmeny napadnutého rozsudku, v rámci tejto
zmeny žiadali vyhovieť návrhu a určiť, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti domu súp. č. 932 v k. ú. T.

F. zapísané na LV č. XXXX postavenom na KN-C parcele č. 4054 každý v podiele 1-ice. V prípade
nesúhlasu odvolacieho súdu s možnosťou tohto procesného postupu žiadali v štádiu odvolacieho
konania pripustiť zmenu petitu v časti spoluvlastníctva tak, že na danú vec nebude aplikované BSM, ale
podielové spoluvlastníctvo a po pripustení zmeny petitu odvolací súd v zmenenom rozsudku určí, že sú
vlastníkmi spornej nehnuteľnosti každý v podiele 1-ice, alternatívne žiadali rozsudok zrušiť a vrátiť vec

súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Navrhovateľ doplneným podaním v priebehu odvolacieho konania 5.12.2011 žiadal krajský súd o
preskúmanie pravosti podpisu a obsahu listiny - sťažnosti, ktorú jeho matka napísala Výboru ľudovej
kontroly v Žiline. Tvrdil, že údaje v listine sa nezakladajú na uvádzaných skutočnostiach. Matka podala
sťažnosť v roku 1973 mala 64 rokov a nie 66, o matku sa starali, všade jej robili doprovod, podpisovala

sa U. F. a nie U. F.. Spochybňoval podpis matky na označenej listine, žiadal preveriť pravosť jej podpisu,
za tým účelom pripojil fotokópiu listiny.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdiť rozsudok okresného súdu a
navrhovateľov zaviazať k náhrade trov konania. Hodnotila tvrdenia odvolateľov v odvolaní za

účelové, neuvádzajú v ňom žiadny relevantný nový dôvod, pre ktorý by bolo možné zmeniť právny
názor. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina je správne, súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými
skutočnosťami uvádzanými navrhovateľmi v konaní. Títo nespĺňajú zákonné podmienky na to, aby mohli
nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Neboli dobromyseľní pri užívaní, ani pri realizácii
stavebných úprav na predmetnej nehnuteľnosti, o čom svedčí i skutočnosť, že vlastníčka domu sa

domáhala ochrany na Výbore ľudovej kontroly pred zásahmi navrhovateľov do jej vlastníckeho práva.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali účastníci
(§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
danom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v

spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil pre vecnú správnosť.

Prioritne odvolací súd sa zaoberal procesnou časťou odvolania, v ktorom odvolatelia 1/, 2/ žiadali
pripustiť zmenu návrhu. Občiansky súdny poriadok umožňuje i v štádiu odvolacieho konania so
súhlasom súdu zmeniť návrh na začatie konania. Podmienkou je pre pripustenie takejto zmeny návrhu

v odvolacom konaní, že výsledky doterajšieho dokazovania umožňujú konať o takto zmenenom návrhu.
Odvolací súd sa dôsledne zaoberal v rámci odvolacieho prieskumu s označenou procesnou otázkou
a dospel k záveru, že výsledky doterajšieho dokazovania neumožňujú v štádiu odvolacieho konania
rozhodovanie o takto zmenenom návrhu. Uvedená okolnosť bola prioritne procesným dôsledkom
zamietnutia návrhu odvolateľov 1/, 2/, ktorým sa domáhali zmeny rozsudočného návrhu.

Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu procesné postupy súdu prvého stupňa
vo vzťahu k vykonaniu dokazovania a hodnoteniu dôkazov a podrobil odvolaciemu prieskumu aj
hmotnoprávne posúdenie veci.V rámci tohto prieskumu bolo jednoznačne zistené, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo, ako v ich vzájomnej

súvislosti tak, ako mu to ukladá ust. § 132 a nasl. O.s.p. Z vykonaného dokazovania vyvodil i správny
právny záver. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a len na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa poukazuje na ďalšie súvislosti
vzhľadom na vznesené odvolacie argumentácie odvolateľmi 1/, 2/ v konaní.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ v 1/ rade je synom neb. U. P., rod. D., nar.
X.X.XXXX, naposledy bytom T. F. č. XXX, zomr. 19.7.1989. Menovaná poručiteľka bola matkou aj P. F.,
otca odporkyne, ktorý zomrel 10.11.1991.
Je preukázané, že v dedičskom konaní po neb. U. P., rod. D. o dodatočne objavenom majetku bolo
uznesením D 202/95-92 zo dňa 22.9.1995 potvrdené nadobudnutie dedičstva - vrátane rodinného domu
súp. č. XXX v k. ú. T. F. aj zastavanej plochy KN parcela č. 4054 so zaradením do dedičstva po P. F.. V

dedičskom konaní D 279/96 o dodatočnom prejednaní dedičstva po neb. P. F., naposledy bytom T. F. č.
XXX, zomr. 10.11.1991, na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.9.1996 sa stala nadobúdateľkou
celého dedičstva, medzi inými aj sporného domu súp. č. XXX s príslušenstvom postavenom na KN-C
parcele č. 4054 na LV č. XXXX v k. ú. T. F. odporkyňa. Titulom označeného osvedčenia o dedičstve je
odporkyňa zapísaná na LV č. XXXX k predmetnej nehnuteľnosti ako vlastníčka.

V skutkovom vymedzení návrhu navrhovatelia sami tvrdili, že pôvodná nehnuteľnosť bola postavená
v roku 1951 až 1953 s navrhovateľom v 1/ rade a jeho bratom P. F.. Ďalej tvrdili, že už ako manželia
uskutočnili prístavbu pôvodného domu. Pritom je preukázané, že manželstvo uzatvorili v januári 1961. V
čestnom prehlásení zo dňa 5.10.2005 navrhovateľka v 2/ rade prehlásila „prístavba k rodinnému domu,

ako aj vedľajšie stavby - sklad dreva, šopa a humno s maštaľou“ boli postavené a dané do užívania v
roku 1963. Obec Dlhé Pole dňa 21.9.2005 na základe čestného prehlásenia B. F. - navrhovateľky v 2/
rade potvrdila (ide o listinné dôkazy na č.l. 98-99 spisu), že rodinný dom súp. č. XXX na parcele KN
4054 v k. ú. obce T. F. bol postavený v roku 1952. Uvedená významná skutková okolnosť sa konštatuje
aj v znaleckom posudku č. 40/2005 zo dňa 12.10.2005 vypracovaného znalcom Ing. N. P. na základe

objednávky navrhovateľky v 2/ rade a tento dôkaz bol navrhovateľmi predložený pre účely konania ako
listinný dôkaz.

V predmetnom konaní ide o konanie sporové. Povinnosťou účastníkov nie je len tvrdiť, ale
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že spracovali cudziu

vec a titulom spracovania cudzej veci nadobudli vlastnícke právo (bezpodielové spoluvlastníctvo)
podľa právneho režimu Stredného občianskeho zákonníka bolo ich povinnosťou preukázať, že
skutočne spracovaním cudzej veci sa stali podľa právneho režimu Stredného občianskeho zákonníka
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Túto okolnosť v konaní nepreukázali. Naopak, z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodná stavba (sporný rodinný dom) existovala už pred

uzatvorením manželstva navrhovateľov. Aj z výsluchu B. F. (na č.l. 61 spisu) vyplynulo, že sa s
navrhovateľom zobrali v januári 1961. Tvrdila, že pristavovali maštaľ, humno, pivnicu, jednu izbu a
verandu, doviedli vodu, stavali od roku 1961 až do roku 1972 alebo 1977. V skutkovom vymedzení
návrhu navrhovatelia sami tvrdili, že pôvodná nehnuteľnosť bola postavená v roku 1951 - 1953 s
navrhovateľom v 1/ rade a jeho bratom P. F.. Už ako manželia uskutočnili prístavbu pôvodného domu.

V čestnom prehlásení zo dňa 5.10.2005 navrhovateľka v 2/ rade prehlásila „prístavba k rodinnému
domu, ako aj vedľajšie stavby - sklad dreva, šopa a humno s maštaľou“ boli postavené a dané do
užívania v roku 1963. Obec Dlhé Pole dňa 21.9.2005 na základe čestného prehlásenia navrhovateľky
v 2/ rade potvrdzuje, že rodinný dom súp. č. XXX na parcele KN 4054 v k. ú. obce T. F. bol postavený
v roku 1959. Vychádzajúc z týchto tvrdení navrhovateľov, ale aj z obsahu vykonaného dokazovania

listinnými dôkazmi je jednoznačný záver okresného súdu, ktorým sa i odvolací súd stotožnil, že
vlastnícke právo k spornému domu ako veci existujúcej v zmysle občianskom právnom pred rokom
1961 nikdy nesvedčilo navrhovateľke v 2/ rade. Navrhovatelia rovnako nepreukázali titul, na základe
ktorého navrhovateľ v 1/ rade mohol od svojej matky nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto domu
ako celku. Správne konštatuje okresný súd, že ak predmetný dom ako stavba vznikol až v roku

1951 a nasledujúcich, avšak bezpochybne pred rokom 1961 (teda v dobe pred uzavretím manželstva
navrhovateľov), vlastnícke právo by mohlo prináležať navrhovateľovi v 1/ rade, bratovi P. F., ale aj
ich matke U. F. ako spoluvlastníkom. Navrhovateľmi nebol produkovaný dôkaz o jednoznačnej a
konkrétnej dohode medzi navrhovateľom v 1/ rade, jeho bratom a matkou, či mal byť medzi nimizaložený spoluvlastnícky vzťah alebo sa výlučným vlastníkom domu mal stať niekto z nich. Za tohto
stavu navrhovateľ v 1/ rade sa mohol stať iba spoluvlastníkom (minimálne s bratom P.) predmetného
domu v istom podiele.

Navrhovatelia nemohli nadobudnúť do BSM nehnuteľnosť jej spracovaním ani v období po účinnosti
Občianskeho zákonníka Zákon č. 40/1964 Zb. (t.j. od 1.4.1964), keďže Občiansky zákonník od účinnosti
tejto právnej normy až do novely Občianskeho zákonníka Zákonom č. 509/1991 Zb. neumožnilo
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti jej spracovaním. Inštitút nadobudnutia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti jej spracovaním zaviedla až novela Občianskeho zákonníka Zákonom č. 509/1991 Zb. s
účinnosťou od 1.1.1992. Podľa § 868 označeného právneho predpisu sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z
nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 podľa doterajších predpisov.

Navrhovatelia by museli preukázať, že v období po uzavretí manželstva, teda po januári 1961 do

1.4.1964 vykonali rekonštrukciou pôvodnej stavby také zmeny základných stavebných prvkov, ktoré
stavbu charakterizujú, že sa touto činnosťou vyhotovila nová nehnuteľná vec. K stavbe nemožno
nadobudnúť vlastníctvo jej prepracovaním, nadobudnutie vlastníctva k „prepracovanej stavbe“ je možné
len, ak pôvodná stavba zanikla. Prístavba (nadstavba) ani iné stavebné zmeny (a už vôbec úpravy a
opravy) zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci. Nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej

stavbe je možné len, pokiaľ pôvodná stavba zanikne, pričom za zánik stavby treba považovať takú
deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia.“
Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že spracovali cudziu vec vykonaním prístavby, resp. stavebných úprav,
rekonštrukčných prác po uzatvorení manželstva, museli by preukázať, že v rozhodnom období pôvodná

stavba zanikla, resp. že spracovaním vyhotovili novú nehnuteľnú vec (stavbu). Aplikačná prax, judikačná
činnosť súdov túto problematiku riešila už vo viacerých rozhodnutiach. Správne na závery uvádzaných
rozhodnutí poukazuje i súd prvého stupňa. Aj odvolací súd musel konštatovať, že navrhovatelia 1/,
2/ ani po uzavretí manželstva vybudovaním hoci i prístavby k pôvodnej existujúcej nehnuteľnosti
nesplnili zákonné podmienky spracovania cudzej veci ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva do ich

bezpodielového spoluvlastníctva manželov k predmetnej nehnuteľnosti.

Odvolací dôvod navrhovateľov 1/, 2/ poukazujúci na aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nemá podstatný význam pre právne posúdenie veci vzhľadom na konštatované právne závery súdom
prvého stupňa i odvolacím súdom. Doplnená odvolacia argumentácia spochybňujúca obsah listiny -

sťažnosti U. F. napísanej Výboru ľudovej kontroly v Žiline a spochybňujúca pravosť jej podpisu na tejto
listine nemohla byť predmetom odvolacieho prieskumu, jednak bola uplatnená po uplynutí odvolacej
lehoty, naviac ide o nové skutkové tvrdenie na ktoré v štádiu odvolacieho konania už nie je možné
prihliadnuť.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu navrhovateľov 1/, 2/ vyhovieť nemohol a rozsudok okresného
súdu potvrdil.

Keďže súd prvého stupňa vyhradil rozhodovanie o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej, rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .