Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, October 6, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217208169
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4217208169.3

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Západoslovenská
distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO:36 361 518, právne zastúpený: GRABAN, TORMA &
PARTNERS, s.r.o., Kováčska 53, Košice, IČO:36 730 564, proti žalovanému: F. Q., nar. X.X.XXXX,
bytom Y., R. XX o zaplatenie 1 110,71 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.110,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne zo sumy 1.110,71 € od 12.11.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 110,71 € s príslušenstvom. Žalobu založil na tých skutkových
tvrdeniach, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete vykonával kontrolu na odbernom mieste
a zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Ako prostriedky procesného útoku
žalobca použil navrhnutie dôkazov a skutkové tvrdenia. Žalobca ako dôkazy označil protokol o zistení
neoprávneného odberu, fotodokumentáciu, faktúra.

2.Podľa§177ods.2písm.a)zákonač.160/2015Z.z.civilnýsporovýporiadok(ďalejCSP)pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,

Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení (ďalej aj zákon o energetike) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto

zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 1 ods. 1 až 7 vyhlášky Minissterstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby
elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene

odobratej elektriny podľa odseku 2.
(2)
Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a)
jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely

pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b)
najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu

sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota

tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c)
ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým
rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového
fondu podľa osobitného predpisu.

(3)
Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a
prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako
súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej
zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom

pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu
pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
(4)
Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas
ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu
elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaníkontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla
prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
(5)

Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom
odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a)

menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia
dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b)
na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c)
za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa

za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
(6)
Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a)

je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,

b)
nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt

prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.
(7)
K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy
spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

3. Súd na prejednanie veci nenariaďoval pojednávanie, nakoľko boli splnené predpoklady uvedené v§
219 ods. 3 a § 177 ods. 2 CSP, keď sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, hodnota sporu
neprevyšuje 2000 € a tvrdenia strán nie sú sporné.

4. V danom prípade mal súd v konaní preukázané, že žalobca vykonal kontrolu na odbernom mieste dňa
16.4.2015, pri ktorej kontrole bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberá elektrickú energiu, a to
bez uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny, t.j. bez platne. Z protokolu o zistení neoprávneného
odberu a z fotodokumentácie bolo preukázané, že žalovaný mal odberné miesto v zapnutom stave
bez zmluvy. Elektromer bol pripojený. Spotreba registrovaná. Pod krytom elektromera boli svorkovnice,

pričom toto neoprávnené pripojenie k elektromeru vyplýva z fotodokumentácie. Po vykonaní kontroly
bolo prepojenie elektromera odstránené.

Súd mal ďalej v konaní preukázané, že žalovaný na odbernom mieste porušil mechanické zabezpečenie
proti manipulácii s meradlom, čím sa dopustil neoprávneného odberu elektrickej energie, ktorým

konaním vznikla žalobcovi škoda. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva a je zrejmé, že žalovaný sa
takéhoto konania dopustil, pričom žalovaný v konaní nepredložil žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil
dôkazy,zktorýchbyvyplývalo,žebyuvedenékonanienespôsobilateda,žežalobcoviškodunespôsobil.
V konaní bolo preukázané, že žalobca správne vyúčtoval náhradu škody a to vo výške uvedenej vo
výroku rozsudku, ktorý výpočet vyplýva zo znenia vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR. Súd sa teda

v celom rozsahu stotožnil s tvrdenia žalobcu, v konaní preukázané nebolo, že by dlh zanikol iným
spôsobom, a preto súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú. Súd tiež žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu uplatneného úroku z omeškania z vyúčtovanej sumy počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti
dlhu, resp. po dátume do ktorého bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlhu. keď úrok z omeškania bol zostrany žalobcu uplatnený vo výške v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.. Úrok z omeškania zo sumy bol priznaný od dňa nasledujúceho po dni, ktorý bol
uvedený vo výzve na zaplatenie dlhu, do ktorého mal žalovaný zaplatiť dlh, t.j. deň po 11.11.2015.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý
bol v konaní úplne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu
spočíva v tom, že súd žalobu nezamietol v žiadnej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.