Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200764
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114200764.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa X.. S. K.,

bydliskom J. X, T. T., štátneho občana SR, proti odporcovi Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
so sídlom M. R. Štefánika 20, Trenčín, o porušenie zákona takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom domáhal určenia, že odporca počas výkonu funkcie
kolízneho opatrovníka opakovane a zámerne porušoval zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní tým, že vydával rozhodnutia iba na základe toho, že mal. D. S. K. je malý občan

s malými právami, t. j. odporca ho diskriminoval na základe veku a že on ako otec dieťaťa je
rodič mužského pohlavia, t. j. odporca ho diskriminoval na základe pohlavia. Uvedeným konaním
odporca počas výkonu funkcie kolízneho opatrovníka mal. D. S. K. poškodzoval práva účastníkov
konania (dieťaťa a jeho otca) vo veci rozhodovania súdu o úprave práv a povinností mal. D. S.
K.. Súčasne požiadal o právnu ochranu pred diskrimináciou na základe veku a pohlavia, ktorej sa
odporca dopúšťa na ňom a mal. D. S. K.. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca je od roku 2009
rozhodnutiami tunajšieho súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka jeho mal. synovi, D. S. K.,

v konaniach sp. zn. 30PPOm/2/2009, 31P/403/2009, 32P/171/2009, 30P/174/2011, 30P/329/2011,
31P/264/2012, 58Em/5/2012, 60Em/5/2012, 60Em/6/2012, 61Em/5/2012, 62Em/6/2012, 59Em/7/2013,
26PPOm/3/2012, 31P/417/2012, 30P/8/2013, 34P/96/2013, 31P/302/2013, 31PPOm/3/2013. Za celé
obdobie výkonufunkciekolíznehoopatrovníkamal.D.K.odporcakonázaujatoprotinemuamaloletému
a koná výhradne v prospech matky maloletého, a to napriek tomu, že povinnosťou odporcu vo funkcii
kolízneho opatrovníka je konať výhradne iba v záujme a v prospech maloletého. Počas celej doby
výkonu funkcie kolízneho opatrovníka maloletého odporca navrhuje okresnému súdu zamietať všetky

jeho návrhy iba preto, že je iného pohlavia ako pracovníčky odporcu. Odporca vo funkcii kolízneho
opatrovníka maloletého zamietol všetky jeho návrhy iba na základe toho, že je mužského pohlavia.
Toto konanie nemá oporu v skutkových zisteniach na strane rodičov dieťaťa, pretože za celú dobu od
roku 2009 až doposiaľ odporca nezistil na jeho strane žiadne pochybenia, ktoré by odporcu oprávňovali
na takéto jeho diskriminovanie na základe pohlavia, t. j. na systematické zamietanie jeho návrhov
týkajúce sa maloletého. Odporca počas celej doby výkonu funkcie kolízneho opatrovníka maloletého
navrhuje súdu schvaľovať všetky návrhy matky dieťaťa iba preto, že matka je rovnakého pohlavia ako

pracovníčky odporcu. Odporca schválil všetky návrhy matky dieťaťa iba na základe toho, že matka
dieťaťa je ženského pohlavia. Takéto konanie odporcu nemá oporu v skutkových zisteniach na strane
rodičov dieťaťa, pretože za celú dobu od roku 2009 doposiaľ odporca nezistil na strane matky maloletého
žiadne zistenia, ktoré by ho oprávňovali na výhradné schvaľovanie iba návrhov matky maloletého, ktorésa ho týkajú. Poznamenal, že podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa majú konajúci súd a odporca
povinnosť vypočuť si slobodný názor mal. D. S. K. vždy predtým než vydajú rozhodnutie vo veci, ktoré
sa týka maloletého. Odporca počas celej doby výkonu funkcie kolízneho opatrovníka mal. D. S. K. ani

raz neprejavil záujem o vypočutie si slobodného názoru maloletého. Rovnako tak odporcovi počas celej
doby výkonu funkcie kolízneho opatrovníka maloletého D. S. K. neprekáža, že súd sa absolútne vôbec
nezaujímal o slobodný názor dieťaťa. Odporca ani raz nepresadzoval právo maloletého byť počutý
podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Navrhovateľ ďalej uviedol, že všetky rozhodnutia okresného
a krajského súdu, ktoré sa týkajú mal. D. S. K., kde odporca vykonával funkciu kolízneho opatrovníka,

majú spoločné znaky: 1) ÚPSVaR Trenčín, vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka mal. D. S. K., 2)
KO vydával rozhodnutia, ktoré oznamoval súdom vo forme stanovísk, odporučení alebo návrhov, kedy
kolízny opatrovník ani raz nepoznal slobodný názor maloletého pred tým, než kolízny opatrovník vydal
konečné rozhodnutie, 3) kolízny opatrovník ani raz neprejavil záujem o slobodný názor maloletého D. S.
K., 4) kolízny opatrovník ani raz nevyužil právo podať odvolanie v situácii, keď súdy vo veci mal. D. S. K.
vydali rozhodnutie bez znalosti slobodného názoru maloletého, 5) kolízny opatrovník ani raz v konaniach

vedených na okresnom i krajskom súde vo veci mal. D. S. K. nepresadzoval a neochraňoval ľudské
práva maloletého, ktoré má každé dieťa garantované platnou legislatívou, Ústavou SR, medzinárodnými
zmluvami a dohovormi, ktorými je SR viazaná, 6) kolízny opatrovník ani raz v konaniach na okresnom
a krajskom súde neumožnil maloletému, aby dieťa podalo odvolanie, sťažnosť, 7)kolízny opatrovník ani
raz v konaniach na okresnom a krajskom súde vo veci mal. D. S. K. nepresadzoval procesné práva

dieťaťa v konaní pred súdom, 8) kolízny opatrovník v konaniach na okresnom a krajskom súde vo
veci mal. D. S. K. navrhoval zamietať všetky návrhy otca dieťaťa na základe toho, že otec dieťaťa je
mužského pohlavia a návrhy matky dieťaťa navrhoval schváliť na základe toho, že matka je ženského
pohlavia, t. j. rovnakého pohlavia ako pracovníčky odporcu. Poukázal, že odporca je pri výkone funkcie
kolízneho opatrovníka metodicky usmerňovaný internými normami. Do 21.02.2012 bola v účinnosti

interná norma č. IN-020/2006 a od 22.02.2012 interná norma č. IN-014/2012. V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie bodu 2, 3, 5 internej normy č. IN-020/2006 a na ustanovenia bodu 1.2, 1.3, 1.5, 2, 2.4
internej normy č. IN-014/2012. Ďalej tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II US 97/2013,
na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, na všeobecný komentár č. 10, 12, 13 k Dohovoru o právach
dieťaťa, na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o rodine, § 100 ods. 3 O. s. o., na články 1, 2, 7 ods.

2, 12 Ústavy SR, na články 21 ods. 1, 23, 24, 41 ods. 1, 2, 48 Charty základných práv Európskej
únie. Dodal, že odporca vo veci rozhodovania rodičov mal. D. S. K. po celý čas rozhoduje o tej istej
otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, a to, že návrhy oca dieťaťa automaticky zamieta
a navrhuje súdu zamietnuť návrh otca, kde jediným dôvodom na takéto rozhodovanie je to, že otec
dieťaťa je mužského pohlavia, t. j. iného pohlavia ako pracovníčky odporcu a návrhy matky dieťaťa

týkajúce sa maloletého automaticky podporuje a navrhuje súdu schváliť, pretože matka je ženského
pohlavia, t. j. rovnakého ako pracovníčky odporcu. Poznamenal, že opakovane žiada styk dieťaťa s
rodičmi v rozsahu 1/1 matka/otec, kde objektívne nie sú známe dôvody, ktoré by v súvislosti s týmito
návrhmi otca, intenzívnym spôsobom negatívne zasahovali do záujmov maloletého. Napriek tomu však
kolízny opatrovník všetky takéto návrhy otca navrhol zamietnuť iba preto, že otec je mužského pohlavia.

Kolízny opatrovník v súvislosti s rozhodovaniami okresného súdu o návrhoch otca na styk s dieťaťom
ani raz neumožnil maloletému v týchto prípadoch podať sťažnosť alebo odvolanie, pretože maloletý je
podľa kolízneho opatrovníka malým občanom s malými právami.. Vo veci o ponechanie maloletého v
starostlivosti rodiča opakovane žiadal zrušiť ponechanie dieťaťa v starostlivosti matky, pretože na to
nikdy nebol dôvod a ak na to dôvod bol, tak tento už pominul. Nikomu nie sú známe dôvody, ktoré by v

súvislosti s týmito jeho návrhmi intenzívnym spôsobom negatívne zasahovali do záujmov maloletého.
Napriek tomu kolízny opatrovník všetky jeho návrhy navrhol súdu zamietnuť iba preto, že je mužského
pohlavia. Kolízny opatrovník v súvislosti s rozhodovaním okresného súdu o jeho návrhoch na zrušenie
predbežného opatrenia, ktorým je dieťa ponechané v starostlivosti matky ani raz neumožnil maloletému
podľa sťažnosť alebo odvolanie, čím maloletého diskriminuje na základe veku, pretože maloletý je malý

občan s malými právami. Extrémny príklad diskriminácie otca maloletého a aj samotného maloletého
je nasledovný: otec dieťaťa podal za obdobie 2012 - 2013 spolu 10 návrhov na výkon súdneho
rozhodnutia z dôvodu, že matka dieťaťa aktívne a vedome bránila v styku otca s dieťaťom. Návrhy
sa týkajú obdobia od 04.06.2010 do roku 2013. V súvislosti s týmito návrhmi, aby kolízny opatrovník
zo všetkých síl v tejto veci matke pomohol, vydal rozhodnutie - správa zo dňa 15.08.2013 - ktoré

zaslal súdu. Kolízny opatrovník vydal rozhodnutie, podľa ktorého otec svojim správaním v lete roku
2013 spôsobil, že matka v roku 2010, 2011, 2012 a v prvej polovici roka 2013 aktívne bránila v
styku dieťaťa s otcom. Je zrejmé, že kolízny opatrovník si je taký istý svojou beztrestnosťou, že si
dovolí aj takúto extrémnu diskrimináciu otca dieťaťa a aj samého dieťaťa, kde kolízny opatrovník sauž ani nesnaží maskovať svoju zaujatosť proti dieťaťu a otcovi a otvorene sa priznáva k diskriminácii.
Kolízny opatrovník vydal rozhodnutie nepoznajúc slobodný názor dieťaťa. Keď zhrnul rozhodovanie
kolízneho opatrovníka vyšlo mu, že počas celej doby výkonu svojej funkcie sa nezaujímal o slobodný

názor maloletého, vydáva rozhodnutia, ktoré sa týkajú maloletého bez znalosti slobodného názoru
maloletého, nepresadzuje ľudské práva a záujmy maloletého, v konaniach, ktoré sa týkajú maloletého,
tomuto ani raz neumožnil podať sťažnosť alebo odvolanie, opakovane sa dopúšťa systémového a
inštitucionalizovaného násilia na maloletom, čím pácha systémové a inštitucionalizované násilie na
otcovi, maloletého nie je v konaniach počuť a kolízny opatrovník nerobí nič pre to, aby maloletého bolo

počuť.Opakovanezdôrazňoval,žeodporcadiskriminujejehoajmaloletéhotým,žemaloletémuvedome,
aktívne a zámerne bráni v prístupe k odvolaciemu súdu podľa čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a
slobôd. Odporca po celú dobu výkonu funkcie kolízneho opatrovníka bránil maloletému v konaniach,
ktoré sa ho týkali, podať odvolanie, námietku alebo sťažnosť. Kritérium „porovnateľnej situácie“ podľa
§ 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona je splnené ustanovením Ústavy SR, O. s. p. a nadväzujúcej
právnej úpravy a medzinárodných dohovorov, ktorými je SR viazaná, podľa ktorých má každý účastník

konania právo podať v konaní odvolanie, námietku alebo sťažnosť, čo znamená, že aj maloletý má
právo v konaní, ktoré sa ho týka, podať odvolanie, námietku alebo sťažnosť. Rodičia maloletého D.
S. K. totiž v týchto konaniach aktívne využívali svoje právo účastníka na podávanie návrhov, odvolaní,
námietok alebo sťažností, pričom v rovnakej situácii mal maloletý kolíznym opatrovníkom zámerne
znemožnený prístup k procesom návrhov, odvolaní, námietok alebo sťažností. Týmto postupom sa

odporca dopúšťal priamej diskriminácie, pretože práve slobodný názor maloletého bol a naďalej je
najrelevantnejším dôkazom o tom, že navrhovateľ je výborným rodičom, ktorý mal nadštandardne
pekný vzťah so svojim synom. Odporca si neželal a naďalej si neželá, aby maloletý oznámil súdu
svoj slobodný názor a slobodnú vôľu formou odvolania, námietky. Odporca sa po celý čas snaží, aby
otec maloletého mal nerovnoprávne postavenie účastníka konania v porovnaní s postavením matky

maloletého. Navrhovateľ ďalej uviedol, že počas výkonu funkcie kolízneho opatrovníka bol odporca
nepriateľský ako k maloletému, tak aj k nemu. Za nepriateľský označil diskriminačný postoj odporcu,
nakoľko pojem nepriateľský právo nedefinuje. Diskriminačný postoj sa prejavoval vo faktickej forme, a to
predovšetkým výstupmi odporcu. Poukázal na všetkých 105 rozhodnutí okresného a krajského súdu v
konaniach týkajúcich sa maloletého a poznamenal, že ani v jednom z konaní, ktoré predchádzalo týmto

rozhodnutiam, nebolo počuť maloletého D. S.. Nevie si vysvetliť prečo, objektívne dôvody nepozná.
Pozná len subjektívne dôvody, a to sú tie, že odporca označuje matky za kvalitných rodičov a otcov za
rodičov nekvalitných. Opätovne poukázal na všeobecný komentár k Dohovoru o právach dieťaťa, kde
konkrétne v článku 12 je uvedené ako má byť v praxi aplikované právo dieťaťa byť počutý. Súčasne
je tu obsiahnutá definícia práva dieťaťa povedať svoj názor. V každom konaní má dieťa právo vyjadriť

svoj názor. Kolízny opatrovník zabránil maloletému v prístupe ku konaniu a neumožnil mu náležite sa
vyjadriť a ani odvolať proti rozhodnutiam súdov. Odporca sa sústredil predovšetkým na otca. Poukázal,
že v roku 2009, keď bol prvýkrát ustanovený do funkcie kolízneho opatrovníka odporca, ešte zákon o
rodine nepoznal inštitút striedavej starostlivosti. V tomto období podľa grafov, bolo 90% detí zverených
do starostlivosti matky. Po zavedení striedavej starostlivosti sa zvýšil počet otcov, ktorým boli takto deti

zverené. Neznamená to teda, že by sa otcovia nejako zlepšili, stále sú to tí istí otcovia. V roku 2009
kolízny opatrovník navrhol súdu prostredníctvom predbežného opatrenia zveriť mal. D. matke len na
základe jej vyjadrenia. Všetky jeho návrhy zamietol. Kolízny opatrovník tiež presadzuje, aby matka bola
s dieťaťom častejšie a jemu zatajuje dôležité informácie. Týmto ho priamo aj nepriamo diskriminuje.
Kolízny opatrovník chce, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti matky, čím jeho diskriminuje na

základe pohlavia. V roku 2009, keď bol odporca ustanovený do funkcie KO, sa asi rok až rok a pol
intenzívne staral o dieťa tak ako aj matka. Preto nebol dôvod na zverenie dieťaťa do starostlivosti
matky. Styk bol upravený na 2,8 dňa v mesiaci. Kolízny opatrovník takýto styk navrhol súdu bez toho,
že by poznal názor dieťaťa a názor otca. Kolízny opatrovník nevedel prekonať predpojatosť k nemu
ako k osobe iného pohlavia. Priamo zamestnankyňa odporcu mu povedala, čo sa týkalo úpravy styku,

že vie ako súdy rozhodujú a preto navrhla takýto oklieštený styk. Odporca už v tomto čase spustil
proces odcudzovania sa otca a dieťaťa. On proti tomu bojoval, ale všetko bolo zamietané. Chcel byť
s dieťaťom rovnako ako matka. Odporca nedodržiaval rovnoprávnosť tak, ako to vyplýva zo zákona o
rovnakom zaobchádzaní. Skutočne nevie, prečo odporca takýmto spôsobom postupoval a preto voči
takémuto postupu nevie zahájiť svoj ďalší postup. Zúčastňoval sa na všetkých pojednávaniach súdu,

ako aj na sedeniach u odporcu, matka sa však nezúčastňovala alebo na všetko hovorila nie a preto
kolízny opatrovník odporúčal to, čo chcela matka. S poukazom na interné normy odporcu skonštatoval,
že kolízny opatrovník porušuje svoje povinnosti v tom, aby konal objektívne. Opakovane sa v tomto
prípade kolízny opatrovník dopúšťal konania, ktoré vôbec nebolo objektívne. Súčasne požiadal aj oprístup do spisovej zložky, ktorú vedie odporca bez zabezpečenia tejto spisovej zložky je toto konanie
nespravodlivé. Argumentoval tiež rozhodnutiami NS SR a KS TN v správnom konaní. Podľa týchto
rozhodnutí matka v Považskej Bystrici si vybojovala prístup k spisovej zložke. Jej ako žene bol tento

prístup umožnený, jemu ako otcovi však odporca zložku nesprístupnil, napriek tomu, že predmetné
rozhodnutie NS SR veľmi dobre pozná. Nevie predložiť presvedčivejší dôkaz o diskriminácii. Mám za to,
že zákon č. 305/2005, ktorým je upravená činnosť kolízneho opatrovníka, spadá do oblasti sociálneho
zabezpečenia a preto je možné na ňu použiť aj antidiskriminačný zákon. S dieťaťom sa naposledy videl
v septembri 2013, odvtedy styk prerušil, pretože dieťaťu to spôsobovalo psychosomatické problémy.

Odporca totiž ignoroval najlepší záujem dieťaťa a presadzoval u dieťaťa len to, aby bolo v komforte
u matky. Ignoroval všetky jeho námietky a sťažnosti ako otca. Navrhovateľ ďalej uviedol, že súdy na
Slovensku rozhodujú tak, že vo veci rozhodovania starostlivosti o mal. zverujú v absolútnej väčšine
prípadov maloletých do starostlivosti matkám. V r. 2005 90 %; v r. 2006 90 %; v r. 2007 90% detí
zverených matkám; v r. 2008 90 %; v r. 2009 80 %; v r. 2010 88 %; v r. 2011 85 % detí zverených
do starostlivostí matkám; v r. 2012 83 % detí zverených do starostlivosti matkám, v r. 2013 82% detí

zverených do starostlivosti matkám. Oproti tomu detí zverených do starostlivosti otcom: v r. 2005 10
%; v r. 2006 10 %; v r. 2007 10 %; v r. 2008 10 %; v r. 2009 11 %; v r. 2010 11 %; v r. 2011 10
%; v r. 2012 10 %; v r. 2013 10 %. V r. 2010 1 % zverených do striedavej osobnej starostlivosti,
v r. 2011 5 %, v r. 2012 7%, v r. 2013 8 %. Súčasťou procesu petitu návrhu je test diskriminácie.
Súčasťou testu diskriminácie je aj to, aby osvedčil, preukázal, že patrí do chránenej skupiny. Má za

to, že grafom preukázal, že otcovia sú chránená skupina, ktorí vo veci rozhodovania starostlivosti
súdu o maloletých sú účastníkmi týchto konaní a osvedčil nimi, že patrí do chránenej skupiny, pretože
je mužského pohlavia, je rodičom maloletého, kde vo veci starostlivosti súdov o maloletého odporca
vykonával funkciu kolízneho opatrovníka. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Čadca a Krajského
súdu v Žiline, z ktorých je zrejmé, že kolízny opatrovník zisťoval názor mal. I. vo veku 2 roky a 2

mesiace a následne kolízny opatrovník zaujal také stanovisko, že odporučil zamietnuť návrh matky na
zverenie detí do jej starostlivosti a vyhovel návrhu otca. Kolízny opatrovník teda postupoval v danom
prípade v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, aj keď dieťa malo 2 roky a 3 mesiace. Odporcu
obvinil z diskriminácie mal. D. S. K. a jeho otca, kde tejto diskriminácie sa mal dopustil tým, že počas
celej doby výkonu opatrovníka nezabezpečil právne zastúpenie. Odporca je v inej situácii zastúpený

právnikom, má právne zastúpenie. Podľa § 31 O. s. p. zástupcom účastníka nemôže byť ten, koho
záujmy sú v rozpore so záujmami účastníkmi konania, ktorého zastupuje. Tým, že kolízny opatrovník
počas celej doby výkonu funkcie nepoznal slobodný názor dieťaťa, tým že napriek tomu rozhodoval,
zaujímal stanoviská v súdnych konaniach a prijímal rozhodnutiach, napr. neodvolať sa, tak tým odporca
konal v rozpore so záujmami mal. D. S. K. podľa článku 3 Dohovoru práva dieťaťa. Vzhľadom na to,

že odporca vedome porušoval články 3 a článok 12 Dohovoru práva dieťaťa, mal si byť vedomý toho,
že koná v rozpore so záujmami mal. D. S. K.. Preto mal súdu navrhnúť zmenu kolízneho opatrovníka
podľa § 31 a O. s. p.. Počas konania sa navrhovateľ opakovane domáhal sprístupnenia spisovej zložky
odporcu týkajúcej sa mal. D. S. K. prostredníctvom súdu.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a uviedol, že na okresnom súde sa viedlo niekoľko konaní
týkajúcich sa mal. D. S. K.. Maloletý bol zverený matke a určený styk tak, ako uviedol navrhovateľ.
Ku všetkým konaniam predložili svoje vyjadrenie. Potvrdil, že v konaní bolo podaných veľa sťažností
týkajúcich sa úpravy styku. Rovnako potvrdil, že navrhovateľ žiadal o sprístupnenie spisovej zložky
maloletého, pričom mu bola zaslaná odpoveď, že naďalej prebiehajú súdne konania a preto mu spis

zatiaľ nemôže byť sprístupnený. Dodal, že všetky podania, ktoré sú súčasťou spisovej zložky kolízneho
opatrovníka, sú súčasťou súdnych spisov. Poznamenal, že úrad ako kolízny opatrovník dáva súdu len
odporúčacie stanovisko, nemá rozhodovacie právomoci. Tieto má len súd, ktorý následne rozhodol.
Čo sa týka vypočutia maloletého, dávali podnety na súd na vypočutie maloletého pedopsychológom.
Súd im následne nevyhovel. Konečné rozhodnutia súdu nedokážu ovplyvniť. Má za to, že bolo daných

dostatočné množstvo podnetov na vypočutie dieťaťa. Taktiež boli riešené zo strany navrhovateľa zákazy
návštev dieťaťa u pedopsychiatra. Navrhli aj vykonanie znaleckého dokazovania. Dňa 27.08.2012 a
dňa 13.09.2012 bola snaha o vykonanie pohovoru s maloletým, pričom navrhovateľ toto odmietol s
poukazom na rovnosť účastníkov. Poukázal aj na dlhodobú nespoluprácu navrhovateľa, ktorý nereaguje
na písomné predvolania ani na telefonáty. Má za to, že navrhovateľa ani jeho syna nediskriminoval, či

na základe pohlavia alebo veku. Poznamenal, že prístup do spisovej zložky maloletého neposkytli na
základe internej normy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. 014/2012, kde v bode 1.6 sa uvádza,
že v prípade, ak zákonný zástupca dieťaťa požiada úrad akoukoľvek formou o sprístupnenie informáciízo spisovej zložky dieťaťa v čase vykonávania funkcie kolízneho opatrovníka, úrad ako povinná osoba
postupuje podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a vydá o tom písomné rozhodnutie.

Súd uznesením na pojednávaní dňa 06.07.2015 pripustil zmenu návrhu tak, že:

„Odporca počas výkonu funkcie kolízneho opatrovníka opakovane a zámerne porušoval zákon č.
365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní tým, že vydával rozhodnutia iba na základe toho, že mal.
D. S. K. je občan s malými právami, t.j. odporca mal. diskriminoval na základe veku, že navrhovateľ

(otec dieťaťa) je rodič mužského pohlavia, t.j. odporca diskriminoval navrhovateľa na základe pohlavia.
Uvedeným konaním odporca počas výkonu funkcie kolízneho opatrovníka mal. D. S. K. poškodzoval
práva účastníkov konania vo veci rozhodovania súdu o úprave práv a povinností mal. D. S. K..

ÚPSVaR Trenčín, vo funkcii kolízneho opatrovníka mal. D., tým, že v roku 2014 odmietol sprístupniť
spisovú zložku mal. D. S. K., ktorú o mal. D. S. K. vedie, vo veci starostlivosti súdu o mal. D. S. K., mal.

D. S. K. a jeho otcovi X.. S. K., sa tým dopustil priamej diskriminácie mal. D. S. K. na základe veku a
priamej diskriminácie X.. S. K. na základe pohlavia.

ÚPSVaR Trenčín, po celú dobu výkonu funkcie kolízneho opatrovníka mal. D. S. K., tým, že mal. bráni v
prístupe k procesom odvolania, námietky alebo sťažnosti sa dopustil priamej a nepriamej diskriminácie

X.. S. K..

Navrhovateľ má nárok na úhradu trov spojených s týmto konaním.

ÚPSVaR Trenčín je povinný uhradiť navrhovateľovi všetky náklady spojené s týmito konaniami.“

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkýň K.. K. T., K.. T. K. a X.. W. I. a oboznámením
správy ÚPSVaR Trenčín zo dňa 06.09.2010, úradného záznamu ÚPSVaR Trenčín zo dňa 30.06.2010,
vyjadrenia ÚPSVaR Trenčín zo dňa 28.06.2010, správy ÚPSVaR Trenčín z prešetrenia pomerov k
návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 18.06.2010, správy ÚPSVaR Trenčín z prešetrenia

pomerov k návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 29.04.2010, správy ÚPSVaR Trenčín
z prešetrenia pomerov zo dňa 30.03.2010, vyjadrenia ÚPSVaR Trenčín k zvereniu mal. D. S. K. zo
dňa 19.03.2010, správy ÚPSVaR Trenčín z prešetrenia pomerov zo dňa 10.12.2009, správy ÚPSVaR
Trenčín z prešetrenia pomerov a vyjadrenie k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa
07.12.2009, úradného záznamu ÚPSVaR Trenčín zo dňa 19.11.2009, správy ÚPSVaR Trenčín z

prešetrenia pomerov zo dňa 12.10.2009, žiadosti navrhovateľa o prístup k spisu jeho syna mal. D.
S. K. zo dňa 24.11.2014, rozhodnutia ÚPSVaR Trenčín sp. zn. 2014/241866 zo dňa 27.11.2014,
uznesenia tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-6 zo dňa 03.06.2009, uznesenia tunajšieho súdu č.
k. 30PPOm/2/2009-8 zo dňa 07.10.2009, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 31P/403/2009-21 zo dňa
27.11.2009, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 30P/174/2011-30 zo dňa 01.06.2011, uznesenia tunajšieho

súdu č. k. 30P/329/2011-6 zo dňa 04.10.2011, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 31P/264/2012-5 zo
dňa 04.09.2012, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 26PPOm/3/2012-7 zo dňa 23.11.2012, uznesenia
tunajšieho súdu č. k. 26PPOm/2/2012-5 zo dňa 23.11.2012, uznesenia tunajšieho súdu č. k.
32P/171/2009-6 zo dňa 03.06.2009, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 34P/96/2013-8 zo dňa 07.05.2013,
uznesenia tunajšieho súdu č. k. 31PPOm/3/2013-7 zo dňa 26.08.2013, uznesenia tunajšieho súdu č.

k. 30PPOm/2/2009-17 zo dňa 14.10.2009, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 31P/403/2009-27 zo dňa
09.12.2009, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 31P/403/2009-87 zo dňa 21.04.2010, uznesenia tunajšieho
súdu č. k. 32P/171/2009-81 zo dňa 03.05.2010, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 31P/403/2009-148
zo dňa 16.06.2010, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-108 zo dňa 25.06.2010, uznesenia
tunajšieho súdu č. k. 31P/403/2009-171 zo dňa 23.07.2010, uznesenia tunajšieho súdu č. k.

32P/171/2009-6 zo dňa 03.06.2009 uznesenia tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-125 zo dňa
23.07.2010, rozsudku tunajšieho súdu č. k. 31P/403/2009-198 zo dňa 09.09.2010, uznesenia tunajšieho
súdu č. k. 30P/510/2010-14 zo dňa 10.01.2011, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 31P/403/2009-307
zo dňa 17.01.2011, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-190 zo dňa 08.02.2011, uznesenia
tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-206 zo dňa 28.02.2011, uznesenia tunajšieho súdu č. k.

32P/171/2009-249 zo dňa 21.04.2011, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 30P/174/2010-37 zo dňa
17.06.2011,uzneseniatunajšiehosúduč.k.32P/171/2009-311zodňa15.07.2011,uzneseniatunajšieho
súdu č. k. 32P/171/2009-326 zo dňa 22.08.2011, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 30P/174/2011-70
zo dňa 30.08.2011, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 30P/329/2011-14 zo dňa 28.10.2011, uzneseniatunajšieho súdu č. k. 30P/174/2010-119 zo dňa 02.11.2011, uznesenia tunajšieho súdu č. k.
32P/171/2009-358 zo dňa 07.11.2011, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 30P/174/2011-133 zo dňa
13.12.2011,uzneseniatunajšiehosúduč.k.30P/174/2011-162zodňa29.03.2011,uzneseniatunajšieho

súdu č. k. 32P/171/2009-466 zo dňa 14.06.2012, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 30P/174/2009-190
zo dňa 14.06.2012, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 30P/174/2011-203 zo dňa 20.07.2012, uznesenia
tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-479 zo dňa 20.07.2012, uznesenia tunajšieho súdu č. k.
32P/171/2009-481 zo dňa 20.07.2012, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-483 zo dňa
20.07.2012, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 30P/174/2011-205 zo dňa 26.07.2012, rozsudku tunajšieho

súduč.k.32P/171/2009-540zodňa27.08.2012,uzneseniatunajšiehosúduč.k.30P/174/20-233zodňa
31.08.2012, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 31P/264/2012-6 zo dňa 04.09.2012, uznesenia tunajšieho
súdu č. k. 30P/174/2011-278 zo dňa 11.10.2012, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 26P/296/2012-9 zo dňa
11.10.2012, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 30P/332/2012-10 zo dňa 23.10.2012, uznesenia tunajšieho
súdu č. k. 26P/385/2012-29 zo dňa 10.12.2012, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 26PPOm/2/2012-11 zo
dňa 04.01.2013, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 30P/8/2013-4 zo dňa 11.02.2013, uznesenia tunajšieho

súdu č. k. 30P/174/2011-331 zo dňa 14.02.2013, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-648
zo dňa 30.04.2013, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 31PPOm/2/2013-5 zo dňa 23.05.2013, uznesenia
tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-684 zo dňa 31.05.2013, uznesenia tunajšieho súdu č. k.
32P/171/2009-687 zo dňa 04.06.2013, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-690 zo dňa
05.06.2013, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 34P/96/2013-14 zo dňa 05.06.2013, uznesenia tunajšieho

súdu č. k. 30P/205/2013-10 zo dňa 14.06.2013, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-726
zo dňa 01.08.2013, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 31PPOm/3/2013-8 zo dňa 27.08.2013, uznesenia
tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-764 zo dňa 11.11.2013, uznesenia tunajšieho súdu č. k.
32P/171/2009-6 zo dňa 03.06.2009 uznesenia tunajšieho súdu č. k. 34P/96/2013-71 zo dňa 29.11.2013,
uznesenia tunajšieho súdu č. k. 34P/96/2013-83 zo dňa 10.01.2014, uznesenia tunajšieho súdu č. k.

30PPOm/2/2013-256 zo dňa 22.01.2014, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 34P/96/2013-112 zo dňa
05.02.2014, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 34P/96/2013-114 zo dňa 19.02.2014, uznesenia tunajšieho
súdu č. k. 32P/171/2009-842 zo dňa 20.03.2014, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 34P/96/2013-158
zo dňa 11.06.2014, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 34P/96/2013-155 zo dňa 11.04.2014, uznesenia
tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-883 zo dňa 03.07.2014, uznesenia tunajšieho súdu č. k.

32P/171/2009-885 zo dňa 08.07.2014, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 32P/171/2009-950 zo dňa
27.11.2014, rozsudku tunajšieho súdu č. k. 34P/96/2013-194 zo dňa 05.12.2014, uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 5CoPom/1/2009-34 zo dňa 12.11.2009, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19CoP//21/2010-44 zo dňa 21.01.2010, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5CoP/45/2010-128
zo dňa 01.06.2010, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/94/2010-314 zo dňa 03.02.2011,

uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/20/2011-217 zo dňa 08.03.2011, uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/40/2011-54 zo dňa 15.07.2011, uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 6CoP/41/2011-56 zo dňa 15.07.2011, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k.
17CoP/66/2011-319 zo dňa 15.08.2011, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/51/2011-84
zo dňa 26.09.2011, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5CoP/63/2011-372 zo dňa 28.11.2011,

uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/119/2011-31 zo dňa 13.12.2011, uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/120/2011-33 zo dňa 13.12.2011, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19CoP/125/2011-157 zo dňa 10.01.2012, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/7/2012-152
zo dňa 21.02.2012, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/33/2012-174 zo dňa 24.04.2012,
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/86/2012-512 zo dňa 13.08.2012, uznesenia Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/71/2012-216 zo dňa 14.08.2012, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k.
17CoP/116/2012-17 zo dňa 13.11.2012, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/121/2012-20
zo dňa 15.11.2012, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/124/2012-306 zo dňa 22.11.2012,
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/123/2012-303 zo dňa 22.11.2012, uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/105/2012-616, 4CoP/106/2012 zo dňa 10.01.2013, uznesenia

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/31/2013-10 zo dňa 13.03.2013, uznesenia Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 17CoPom/1/2013-29 zo dňa 27.03.2013, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19CoP/32/2013-338zodňa27.03.2013,uzneseniaKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.19CoPom/1/2013-11
zo dňa 13.06.2013, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/79/2013-714, 4CoP/87/2013,
4CoP/88/2013, 4CoP/89/2013 zo dňa 04.07.2013, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k.

5CoP/13/2013-19 zo dňa 31.07.2013, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/88/2013-35,
19CoP/89/2013 zo dňa 07.08.2013, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5CoPom/2/2013-23 zo
dňa 25.09.2013, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5CoPom/1/2013-21 zo dňa 25.09.2013,
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/123/2013-806 zo dňa 13.11.2013, uzneseniaKrajského súdu v Trenčíne č. k. 17NcC/78/2013-808 zo dňa 13.11.2013, uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 17CoP/22/2014-38, 17NcC/10/2014 zo dňa 12.03.2014, uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 19CoP/36/2014-147 zo dňa 24.04.2014, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k.

19CoP/35/2014-145 zo dňa 24.04.2014, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/34/2014-142
zo dňa 24.04.2014, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/49/2014-864 zo dňa 14.05.2014,
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/45/2014 zo dňa 02.06.2014, uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/62/2014-174, 4CoP/63/2014 zo dňa 22.08.2014, uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/72/2014-936, 4CoP/73/2014 zo dňa 30.09.2014, správy ÚPSVaR Trenčín

z poradensko - psychologického procesu zo dňa 31.03.2015, uznesenia tunajšieho súdu č. k.
26PPOm/3/2012-18 zo dňa 14.02.2013, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 60Em/5/2012-106 zo dňa
29.09.2014, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/44/2011-277 zo dňa 16.05.2011,
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11CoE/152/2014-123 zo dňa 03.12.2014, štatistických grafov,
rozhodnutia NS SR 8Sži/16/2013 zo dňa 20.03.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je účastníkom viacerých konaní týkajúcich sa mal. D. S. K., v ktorých odporca vykonáva
funkciu kolízneho opatrovníka mal. D. S. K..

Zo správy ÚPSVaR z prešetrenia pomerov zo dňa 06.09.2010 vyplýva, že správa bola vypracovaná na
základe žiadosti súdu v konaní o úpravu styku sp. zn. 31P/403/2010 na podklade návrhu otca. ÚPSVaR

Trenčín v nej konštatoval, že v domácnosti otca (navrhovateľa) neboli zistené žiadne nedostatky a má
premaloletéhovytvorenéveľmidobrépodmienkykrealizáciistyku.ZvyjadreniaÚPSVaRTrenčínzodňa
28.06.2010 vyplýva, že tento otcovi (navrhovateľovi) oznámil výsledok riešenia problémov so stykom s
mal. D. S. K., pričom odporca ako kolízny opatrovník sa snažil o zabezpečenie styku dieťaťa s otcom.
Z úradného záznamu ÚPSVaR Trenčín zo dňa 30.06.2010 vyplýva, že otec (navrhovateľ) sa vyjadril

k problémom súvisiacich so stykom s maloletým, ktoré spôsobuje matka. Zo správy ÚPSVaR Trenčín
z prešetrenia pomerov k návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 18.06.2010 vyplýva, že
táto bola vypracovaná na základe žiadosti súdu v konaní sp. zn. 32P/171/2009 na podklade návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia. Z predmetnej správy vyplynulo, že ÚPSVaR Trenčín vykonal
šetrenie u oboch rodičov, dal otcovi možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam matky ohľadne bránenia v styku

a záverom konštatoval, že obidvaja rodičia majú pre maloletého vytvorené veľmi dobré podmienky.
Okrem iného tu uviedol aj vyjadrenie otca, že v prípade, ak mu bol maloletý zverený do starostlivosti,
matke by v styku s dieťaťom nebránil. Zo správy ÚPSVaR Trenčín z prešetrenia pomerov k návrhu
na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 29.04.2010 vyplýva, že táto bola vypracovaná na základe
žiadosti súdu v konaní sp. zn. 32P/171/2009 na podklade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Z predmetnej správy vyplynulo, že ÚPSVaR Trenčín vykonal šetrenie u matky dieťaťa. Poznamenal, že
písomné vyjadrenie otca a informácie poskytnuté matkou sú protichodné. V závere konštatoval, že o
maloletéhobolozostranymatkyriadnepostaranéadieťaniejevdomácnostimatkyvohrozeníživota.Zo
správy ÚPSVaR Trenčín z prešetrenia pomerov zo dňa 30.03.2010 vyplýva, že táto bola vypracovaná na
základe žiadosti súdu v konaní o úpravu styku sp. zn. 31P/403/2009. Z predmetnej správy vyplynulo, že

ÚPSVaR Trenčín vykonal šetrenie v domácnosti otca a v závere konštatoval, že v domácnosti otca neboli
zistené žiadne nedostatky a otec má vytvorené veľmi dobré podmienky k realizácii styku. Z vyjadrenia
ÚPSVaR Trenčín k zvereniu mal. D. S. K. zo dňa 19.03.2010 vypracovaného na základe žiadosti súdu v
konaní vedenom pod sp. zn. 32P/171/2009 vyplýva, že počas konzultácie bol viditeľný pozitívny citový
vzťah maloletého k matke aj k otcovi, preto sa rozhodli pre dyadickú konzultáciu s oboma rodičmi za

účelom dospieť k rodičovskej dohode. Bolo konštatované, že maloletý v neverbálnej i verbálnej interakcii
prejavuje náklonnosť k obom rodičom. Vzhľadom na vek nie celkom chápe vzniknutú situáciu. Občas
mu je smutno za tatinom a vždy sa teší, keď je s ním. ÚPSVaR Trenčín záverom vo vyjadrení uviedol, že
obaja rodičia majú pozitívny citový vzťah k maloletému a rovnako tak aj maloletý prejavuje náklonnosť
resp. pozitívny citový vzťah k obom rodičom. V otázke zverenia maloletého ako aj predpokladov rodičov

pre výchovu maloletého odporučil súdu znalecké dokazovanie. Zo správy ÚPSVaR Trenčín z prešetrenia
pomerov zo dňa 10.12.2009 vyplýva, že správa bola vypracovaná na základe žiadosti súdu v konaní
sp. zn. 32P/171/2009 o prešetrenie pomerov v domácnosti matky. Zo šetrenia bolo zistené, že maloletý
býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, v tom čase mal 2 roky a 8 mesiacov. Otec má k dieťaťu
vytvorený veľmi pekný vzťah a dieťaťu dobrovoľne prispieva výživným vo výške 50 eur mesačne a to

od novembra 2009. Záverom bolo uvedené, že v domácnosti matky sú pre maloletého vytvorené veľmi
dobré podmienky. Zo správy ÚPSVaR Trenčín z prešetrenia pomerov a vyjadrenie k návrhu na vydanie
predbežného opatrenia zo dňa 07.12.2009 vyplýva, že táto bola vypracovaná na základe žiadosti súdu
v konaní sp. zn. 31P/403/2009. Bolo vykonané prešetrenie pomerov v domácnosti otca a vykonanýpohovor s matkou. Šetrením bolo zistené, že vzájomný vzťah otca a dieťaťa možno hodnotiť ako veľmi
pekný. Otec pripravil pre dieťa program (plaváreň, hokej, prechádzka). Záverom bolo konštatované, že
otec má vo svojej domácnosti vytvorené pre maloletého vhodné podmienky. Bolo odporučené návrhu

otca na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť a upraviť styk otca s dieťaťom na každý nepárny
týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod.. Z úradného záznamu ÚPSVaR Trenčín zo dňa
19.11.2009 vyplýva, že navrhovateľ sa dostavil k odporcovi za účelom oznámenia, že matka mu bráni
v styku s dieťaťom. Odporca poskytol navrhovateľovi sociálne poradenstvo, odporučil konzultácie na
Referáte poradensko - psychologických služieb, kde by rodičia za účasti psychológa riešili problémy pri

realizácii styku a súčasne bolo navrhovateľovi odporučené podanie návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, že v prípade, ak nebude možné dospieť k rodičovskej dohode. Zo správy ÚPSVaR Trenčín
z prešetrenia pomerov zo dňa 12.10.2009, vykonanej na základe žiadosti súdu o prešetrenie pomerov
v domácnosti matky v konaní sp. zn. 30PPOm/2/2009 vyplýva, že v starostlivosti matky o mal. D.
S. K. neboli zistené žiadne nedostatky a v jej domácnosti sú pre maloletého vytvorené veľmi dobré
podmienky. Aby konflikty medzi rodičmi nemali negatívny vplyv na priaznivý psychický a sociálny vývoj

na maloletého a aby dieťa mohlo vyrastať v zdravom rodinnom prostredí odporučili návrhu matky na
nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť a ponechať maloletého v starostlivosti matky.

Zo žiadosti o prístup k spisu mal. D. S. K. zo dňa 24.11.2014 vyplýva, že navrhovateľ žiadal odporcu
o sprístupnenie spisovej dokumentácie mal. D. S. K.. Rozhodnutím č. 2014/241866 zo dňa 27.11.2014

ÚPSVaR Trenčín nevyhovel žiadosti navrhovateľa o nahliadnutie do spisovej dokumentácie mal. D.
podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám s odôvodnením, že úrad, ktorý
je v postavení kolízneho opatrovníka dieťaťa, nesprístupní v čase vykonávania funkcie kolízneho
opatrovníka informácie zo spisovej dokumentácie dieťaťa vedenej na úrade účastníkom súdneho
konania ani ich právnym zástupcom a neumožní im nazerať do spisovej dokumentácie dieťaťa, nakoľko

vykonáva úkony, ktoré súvisia s rozhodovacou činnosťou súdu a tieto informácie sa v zmysle § 11 ods. 1
písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám nesprístupňujú. Rodičia dieťaťa
ako účastníci konania môžu využiť právo nahliadať do súdneho spisu.

Uznesením č. k. 30PPOm/2/2009-17 zo dňa 14.10.2009 tunajší súd ponechal mal. D. v starostlivosti

matky, čo po prešetrení pomerov u matky odporučil aj kolízny opatrovník. Uznesením č. k.
31P/403/2009-27 zo dňa 09.12.2009 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca
s mal. D. S. K. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od soboty
10.00 hod. do nedele 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod.. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že kolízny opatrovník doporučil upraviť styk otca s dieťaťom v

čase od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod.. Uznesením č. k. 32P/171/2009-81 zo dňa 03.05.2010
tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletého
do jeho osobnej starostlivosti. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na správy kolízneho opatrovníka
zo dňa 19.03.2010 a zo dňa 29.04.2010, z ktorých vyplynulo, že o dieťa je v domácnosti matky riadne
postarané a dieťa nie je u matky v ohrození života. Obaja rodičia majú k maloletému pozitívny citový

vzťah a aj maloletý má pozitívny citový vzťah k obom rodičom. Odporučili znalecké dokazovanie.
Uznesením č. k. 31P/171/2009-108 zo dňa 25.06.2010 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorý žiadal zveriť maloletého do svojej starostlivosti. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 18.06.2010 konštatoval, že obaja
rodičia majú vytvorené veľmi dobré podmienky pre maloletého. Uznesením č. k. 31P/403/2009-171 zo

dňa 23.07.2010 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s mal. D. S. K. tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku 16.00 hod. do pondelka
16.00 hod a každý nepárny týždeň od štvrtku 16.00 do piatku 16.00 hod.. V odôvodnení rozhodnutia
poukázal súd na správu zo šetrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 20.07.2010, z ktorej vyplynulo, že
obaja rodičia majú vytvorené veľmi dobré podmienky pre maloletého a doporučené bolo upraviť styk

na každý párny týždeň od piatku 16.00 hod. do pondelka 16.00 hod a každý nepárny týždeň od štvrtka
16.00 hod. do piatku 16.00 hod. Súčasne poukázal aj na správu ÚPSVaR z odborného vyjadrenia
zo dňa 21.07.2010, kde sa uvádza, že maloletý má pozitívne citové väzby k otcovi, ktoré je vhodné
upevňovať a rozvíjať. Odporučené bolo styk rozšíriť na každý párny týždeň od štvrtka 16.00 hod. do
pondelka 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtka 16.00 hod. do piatka 18.00 hod.. Uznesením

č. k. 32P/171/2009-125 zo dňa 23.07.2010 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým žiadal ponechať maloletého v striedavej starostlivosti oboch rodičov až do rozhodnutia
vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na správu ÚPSVaR zo dňa 20.07.2010, z ktorej
vyplynulo, že obaja rodičia majú pre maloletého vytvorené vhodné podmienky a odporučil znaleckédokazovanie k otázke vhodnosti zverenia maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd tiež
poukázal aj na správu ÚPSVaR z odborného pohovoru zo dňa 21.07.2010, z ktorej rovnako vyplynulo
odporučenie znaleckého dokazovania na vhodnosť striedavej starostlivosti vzhľadom na vek dieťaťa a

určenie najvhodnejšieho časového intervalu. Rozsudkom č. k. 31P/403/2009-198 zo dňa 09.09.2010
tunajší súd upravil styk otca s mal. D. S. K. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý
párny týždeň od piatku 16.00 hod. do pondelka 16.00 hod a každý nepárny týždeň od stredy 16.00
hod do piatku 16.00 hod.. Opätovne súd v odôvodnení poukázal na správu Referátu poradensko-
psychologických služieb zo dňa 21.07.2010, z ktorej vyplynulo, že je vhodné v záujme maloletého

upevňovať a rozvíjať pozitívny vzťah k otcovi a doporučený bol styk otca s dieťaťom na každý párny
týždeň od štvrtka 16.00 hod do pondelka 18.00 hod každý nepárny týždeň od štvrtka 16.00 hod. do
piatky 18.00 hod.. Kolízny opatrovník odporučil upraviť styk otca s maloletým na každý párny týždeň
od piatku 16.00 hod. do pondelka 16.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy 16.00 hod. do piatka
16.00 hod.. Uznesením č. k. 30P/510/2010-14 zo dňa 10.01.2011 tunajší súd zamietol návrh otca na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by zakázal matke alebo ňou poverenej osobe opustiť s

maloletým územie SR a ktorým by ponechal maloletého v starostlivosti otca. V odôvodnení poukázal
na správu ÚPSVaR zo dňa 04.01.2011, v ktorej je poukázané na výraznú rozpornosť tvrdení oboch
rodičov a s poukazom na tom, že matka má vytvorené rodinné i pracovné zázemie v SR a nemá v
úmysle odisť žiť do ČR odporučil návrh otca zamietnuť. Uznesením č. k. 32P/171/2009-190 zo dňa
08.02.2011 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zrušiť predbežné

opatrenie č. k. 30PPOm/2/2009-17 zo dňa 14.10.2009 a ponechať maloletého v jeho starostlivosti.
Súčasne zamietol návrh otca na ponechanie dieťaťa v jeho starostlivosti a zakázanie styk matke v
období od stredy v nepárnom týždni 18.00 hod. do nasledujúcej stredy v párnom týždni do 18.00
hod.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že kolízna opatrovníčka odporučila zamietnuť návrh otca na
nariadenie predbežného opatrenia na ponechanie dieťaťa v jeho starostlivosti a zákaz styku s matkou

z toho dôvodu, že pre takéto rozhodnutie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Uznesením č. k.
32P/171/2009-206 zo dňa 28.02.2011 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by súd ponechal mal. D. v jeho starostlivosti. Poukázal na správu ÚPSVaR zo
dňa 23.02.2011, z ktorej vyplynulo, že otec v návrhu neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia, a preto odporučil návrh otca zamietnuť, pričom má

za to, že vo veci samej je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, bez ktorého nie je možné posúdiť,
ktoré výchovné prostredie bude pre maloletého vhodnejšie. Uznesením č. k. 32P/171/2009-249 zo dňa
21.04.2011 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zrušil
predbežné opatrenie č. k. 30PPOm/2/2009 zo dňa 14.10.2009, pozastavil rozsudok č. k. 31P/403/2010
zo dňa 09.09.2010 a ponechal dieťa v jeho starostlivosti. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na

správu ÚPSVaR zo dňa 14.04.2011, z ktorej okrem iného vyplýva, že predchádzajúcim opatrením boli
upravené dočasne pomery účastníkov, pričom návrh otca neobsahuje žiadne nové okolnosti, ktoré
by preukazovali podstatnú zmenu pomerov a preto odporučil návrh otca zamietnuť. Uznesením č.
k. 30P/174/2010-37 zo dňa 17.06.2011 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk
otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku

18.00 hod. do pondelka 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy 18.00 hod. do piatku 18.00
hod.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že kolízny opatrovník v takomto rozsahu odporučil súdu
upraviť styk, pričom otec dieťa v tej dobe už 5 mesiacov nenavštívil. Uznesením tunajšieho súdu č.
k. 32P/171/2009-311 zo dňa 15.07.2011 tunajší súd zamietol návrh otca na zrušenie predbežného
opatrenia č. k. 30PPOm/2/2009-17 zo dňa 14.10.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

č. k. 5CoPom/1/2009-34 zo dňa 12.11.2009. V odôvodnení poukázal na správu ÚPSVaR zo dňa
04.07.2011, podľa ktorej bolo odporučené, aby dieťa bolo ponechané v starostlivosti matky, nakoľko
sa domnievajú, že tým bude zabezpečená aspoň čiastočná ochrana dieťaťa, ktoré nebude vystavené
konfliktným situáciám v dôsledku narušených vzťahov a komunikácie rodičov. Tiež bolo poukázané, že
styk otca s dieťaťom je široko upravený a tento otec nerealizuje. Uznesením č. k. 30P/174/2011-70 zo

dňa 30.08.2011 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu styku.
V odôvodnení poukázal na správu ÚPSVaR zo dňa 17.08.2011, z ktorej vyplynulo, že od poslednej
úpravy nedošlo k žiadnej zmene v pomeroch účastníkov. Uznesením č. k. 30P/329/2011-14 zo dňa
28.10.2011 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by matke
zakázal s dieťaťom navštevovať psychiatrickú ambulanciu bez jeho vedomia. V odôvodnení poukázal

na správu ÚPSVaR, ktorá odporučila návrh otca s poukazom na správu zo školy a od psychiatra
zamietnuť. Uznesením č. k. 30P/174/2010-119 zo dňa 02.11.2011 zamietol súd návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by bol upravený styk otca s dieťaťom na každý nepárny týždeň od stredy
18.00 hod. do stredy nasledujúceho týždňa 18.00 hod.. V odôvodnení poukázal na správu ÚPSVaRzo dňa 18.10.2011, v ktorej bolo navrhnuté návrh otca zamietnuť s poukazom na to, že otec upravený
styk nerealizuje a s dieťaťom sa nestretáva už 10 mesiacov. Uznesením č. k. 32P/171/2009-358 tunajší
súd zamietol návrh otca na zrušenie predbežného opatrenia č. k. 30PPOm/2/2009 zo dňa 14.10.2009 s

poukazom na tú skutočnosť, že otec opakovane podáva návrhy na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorými žiada zmeny v úprave styku a opakovane vyzýva súd, aby konal v záujme maloletého, pričom on
sám potrebnú súčinnosť neposkytuje. V pomeroch účastníkov nebola zistená žiadna zmena. Uznesením
č. k. 30P/174/2011-133 zo dňa 13.12.2011 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým žiadal opakovane úpravu styku na každý nepárny týždeň od stredy 18.00 hod. do

stredy nasledujúceho týždňa 18.00 hod.. V odôvodnení uviedol i správu ÚPSVaR zo dňa 08.12.2011, z
ktorej vyplynulo, že od poslednej úpravy nedošlo k žiadnej zmene pomerov, a preto odporúčajú návrh
zamietnuť. Rozsudkom č. k. 32P/171/2009-540 zo dňa 27.08.2012 tunajší súd zveril mal. D. S. K. do
starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného. V odôvodnení uviedol i vyjadrenie kolízneho
opatrovníka, ktorý odporučil dieťa zveriť do starostlivosti matky s poukazom na to, že otec nebol v
kontakte s dieťaťom od 1/2011. Uznesením č. k. 30P/174/2011-278 zo dňa 11.10.2012 tunajší súd

zamietol návrh otca i návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení uviedol správu
ÚPSVaR zo dňa 03.10.2012, v ktorej kolízny opatrovník odporučil návrhy oboch rodičov zamietnuť s
poukazom na vtedajšiu úpravu styku, ktorú považoval pre potreby všetkých účastníkov za dostačujúcu.
Uznesením č. k. 30P/332/2012-10 zo dňa 23.10.2012 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadal ponechať maloletého v jeho starostlivosti. V odôvodnení uviedol

vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý s poukazom na ochotu rodičov zúčastniť sa konzultácii na
Referáte poradensko - psychologických služieb za účelom uzavretia rodičovskej dohody vo veci zmeny
úpravy styku otca s mal. D. S. K. odporučil návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.
Uznesením č.k. 32P/171/2009-648 zo dňa 30.4.2013 nariadil súd predbežné opatrenie, ktorým uložil
otcovi prispievať na výživu maloletého D. S. sumou 80 Eur mesačne. V odôvodnení uviedol správu

ÚPSVaR zo dňa 26.4.2013, v ktorej kolízny opatrovník s poukazom na nespoluprácu otca odporučil
návrhu matky vyhovieť a určiť výživné sumou 100 Eur mesačne. Uznesením č.k. 34P/96/2013-14 zo
dňa 5.6.2013 tunajší súd zastavil konanie v časti o zrušenie zápisu maloletého na základnej škole
„sedmička“ v Trenčíne a zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia o nariadenie rodičom,
aby maloletého spoločne prihlásili na základnú školu v T. T.. V odôvodnení uviedol vyjadrenie kolízneho

opatrovníka, ktorý návrh otca odporučil zamietnuť, pretože má za to, že je v záujme maloletého,
aby bol zapísaný na prvého ročníka ZŠ, kde aj zapísaný je. Poukázali tiež na to, že v návrhu otca
nie je uvedený priamy dôvod k tomu, prečo by predmetné predbežné opatrenie malo byť nariadené.
Uznesením č.k. 32P/171/2009-764 zo dňa 11.9.2013 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s maloletým na každý párny týždeň od pondelka do

nasledujúceho pondelka v nepárnom týždni. V odôvodnení uviedol správu ÚPSVaR, v ktorej kolízny
opatrovník odporučil návrh otca zamietnuť, nakoľko styk je široko upravený a ďalej odporučil prihliadnuť
na novú úpravu styku až vtedy, keď maloletý nastúpi do školy a obaja rodičia budú vedieť reálne
posúdiť, či už krúžkovú činnosť maloletého, prípadne potreby spojené s povinnou školskou dochádzkou.
Rozsudkom č.k. 34P/96/2013-194 zo dňa 5.12.2014 tunajší súd zamietol návrh otca na zapísanie

maloletého dieťaťa na základnú školu v T. V odôvodnení uviedol vyjadrenie kolízneho opatrovníka, v
ktorom odporučil návrh otca zamietnuť, pričom poukázal, že je zarážajúce, že styk otca s maloletým sa
nerealizuje a otec sa nezaujíma o školské výsledky dieťaťa, v čom mu nikto nebráni. Uviedol, že kvalita
vzdelania na škole, ktorú maloletý navštevuje je rovnaká ako aj na inej škole. Súčasná ZŠ je v mieste
trvalého bydliska dieťaťa, dieťa tam dosahuje výborné výsledky, dobre sa tam adaptovalo a venuje sa

aj mimoškolskej záujmovej činnosti. Poukázal tiež, že otec neustále žiada zistiť slobodný názor dieťaťa,
ale opakovane sú všetky úkony nariadené súdom aj v iných konaniach ako napr. znalecké dokazovanie,
výsluch dieťaťa, vždy zo strany otca zmarené. Uznesenia č.k. 30P/174/2011-162 zo dňa 29.3.2011, č.k.
31P/403/2009-87zodňa21.4.2010,č.k.31P/403/2009-148zodňa16.6.2010,č.k.31P/403/2009-307zo
dňa 17.1.2011, č.k. 32P/171/2009-326 zo dňa 22.8.2009, č.k. 32P/171/2009-466 zo dňa 14.6.2012, č.k.

30P/174/2011-190 zo dňa 14.6.2012, č.k. 30P/174/2011-203 zo dňa 20.7.2012, č.k. 32P/171/2009-479
zo dňa 20.7.2012, č.k. 32P/171/2009-481 zo dňa 20.7.2012, 32P/171/2009-483 zo dňa 20.7.2012, č.k.
30P/174/2011-205 zo dňa 26.7.2012, č.k. 30P/174/2011-233 zo dňa 31.8.2012, č.k. 31P/264/2012-6 zo
dňa 4.9.2012, č.k. 26P/296/2012-9 zo dňa 11.10.2012, č.k. 26P/385/2012-29 zo dňa 10.12.2012, č.k.
26PPOm/2/2012-11 zo dňa 4.1.2013, č.k. 30P/8/2013-4 zo dňa 11.2.2013, č.k. 30P/174/2011-331 zo

dňa 14.2.2013, č.k. 31PPOm/2/2013-5 zo dňa 23.5.2013, č.k. 32P/171/2009-684 zo dňa 31.5.2013, č.k.
32P/171/2009-687 zo dňa 4.6.2013, č.k. 32P/171/2009-690 zo dňa 5.6.2013, č.k. 30P/205/2013-10 zo
dňa 14.6.2013, č.k. 32P/171/2009-726 zo dňa 1.8.2013, č.k. 31PPOm/3/2013-8 zo dňa 27.8.2013, č.k.
32P/171/2009-764 zo dňa 11.11.2013, č.k. 34P/96/2013-71 zo dňa 29.11.2013, č.k. 34P/96/2013-83 zodňa 10.1.2014, č.k. 30PPOm/2/2013-25 zo dňa 22.1.2014, č.k. 34P/96/2013 -112 zo dňa 5.2.2014, č.k.
34P/96/2013-114 zo dňa 19.2.2014, č.k. 32P/171/2009-842 zo dňa 20.3.2014, č.k. 34P/96/2013-158 zo
dňa 11.6.2014, č.k. 34P/96/2013-155 zo dňa 11.6.2014, č.k. 32P/171/2009-883 zo dňa 3.7.2014, č.k.

32P/171/2009-885 zo dňa 8.7.2014, č.k. 32P/171/2009-950 zo dňa 27.11.2014 nevychádzali zo zistení
a odporúčaní kolízneho opatrovníka.

Uznesením č. k. 5CoPom/1/2009-34 zo dňa 12.11.2009 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého
stupňa 30PPOm/2/2009-17, uznesením č. k. 19CoP/2/2010-44 zo dňa 21.10.2010 odvolací súd

potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 31P/403/2009-27, uznesením č. k. 5CoP/45/2010-128 zo
dňa 01.06.2010 odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa č. k. 31P/403/2009-87 tak,
že návrh zamietol, rozsudkom č. k. 4CoP/94/2010-314 zo dňa 03.02.2011 odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 31P/403/2009-198, Uznesením č. k. 4CoP/20/2011-217 zo dňa
08.03.2011 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 32P/171/2009-190, uznesením
č. k. 6CoP/40/2011-54 zo dňa 15.07.2011 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa

30P/174/2011-30, uznesením č. k. 6CoP/41/2011-56 zo dňa 15.07.2011 odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa 30P/174/2011-37, uznesením č. k. 17CoP/66/2011-319 zo dňa
15.08.2011 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 32P/171/2009-311, Uznesením
č. k. 6CoPom/51/2011-84 zo dňa 26.11.2011 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého
stupňa 30P/174/2011-70, Uznesením č. k. 5CoP/63/2011-372 zo dňa 28.11.20 odvolací súd potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa 32P/171/2009-358, uznesením č. k. 19CoP/119/2011-31 zo dňa
13.12.2011 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 30P/329/2011-6, uznesením č.
k. 19CoP/120/2011-33 zo dňa 13.12.2011 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa
30P/329/2011-14, uznesením č. k. 19CoP/125/2011-157 zo dňa 10.01.2012 odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa 30P/174/2011-119, uznesením č. k. 19CoP/7/2012-152 zo dňa

21.02.2012 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 30P/174/2011-133, uznesením
č. k. 6CoP/33/2012-174 zo dňa 24.04.2012 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa
30P/174/2011-162, uznesením č. k. 4CoP/86/2012-512 zo dňa 13.08.2012 odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa č. k. 32P/171/2009-483 zrušil a konanie zastavil, Uznesením č. k. 6CoP/71/2012-216 zo
dňa 14.08.2012 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 30P/174/2011-203, uznesením

č. k. 17CoP/116/202-17 zo dňa 13.11.2012 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa
26P/296/2012-9, uznesením č. k. 17CoP/121/2012-20 zo dňa 15.11.2012 odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa 30P/332/2012-10, uznesením č. k. 19CoP/124/2012-306 zo dňa
22.11.2012 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 30P/174/2011-278, Uznesením č. k.
19CoP/123/2012-303 zo dňa 22.11.2012 odvolací súd odvolanie otca proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa č. k. 30P/174/2011-265 odmietol, uznesením č. k. 4CoP/105/2012-616, 4Cop/106/2012 zo
dňa 10.01.2013 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 32P/171/2009-481 a zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 32P/171/2009-540, uznesením č. k. 19CoP/31/2013-10 zo dňa
13.03.2013 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 30P/8/2013-4, Uznesením č.
k. 17CoPom/1/2013-29 zo dňa 27.03.2013 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa

26PPOm/3/2012-18, uznesením č. k. 19CoP/32/2013-338 zo dňa 27.03.2013 odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa 30P/174/2011-331, uznesením č. k. 19CoPom/1/2013-11 zo dňa
13.06.2013 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 31PPOm/2/2013-05, uznesením
č. k. 4CoP/79/2013-714, 4CoP/87/2013, 4CoP/88/2013, 4CoP/89/2013 zo dňa 04.07.2013 odvolací
súd potvrdil rozhodnutia súdu prvého stupňa 32P/171/2009-684, 32P/171/2009-648, 32P/171/2009-687

a 32P/171/2009-690, uznesením č. k. 5CoP/13/2013-19 zo dňa 31.07.2013 odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa 30P/205/2013-10, uznesením č. k. 19CoP/88/2013-35, 19CoP/89/2013
zo dňa 07.08.2013 odvolací súd potvrdil rozhodnutia súdu prvého stupňa 34P/96/2013-14 a
34P/96/2013-8, uznesením č. k. 5CoPom/2/2013-23 zo dňa 25.09.2013 odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa 31PPOm/3/2013-08, uznesením č. k. 5CoPom/1/2013-21 zo dňa

25.09.2013 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 31PPOm/3/2013-7, uznesením č.
k. 17CoP/123/2013-806 zo dňa 13.11.2013 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa
32P/171/2009-764, uznesením č. k. 17NcC/78/2013-808 zo dňa 13.11.2013 odvolací súd rozhodol, že
sudkyne S. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tunajšom súde sp. zn.
32P/171/2009, uznesením č. k. 17CoP/22/2014-38, 17NcC/10/2014 zo dňa 1203.2014 odvolací súd

potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 30PPOm/2/2013-25, uznesením č. k. 19CoP/36/2014-147 zo
dňa 24.04.2014 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 34P/96/2013-114, uznesením
č. k. 19CoP/35/2014-145 zo dňa 24.04.2014 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa
34P/96/2013-112, uznesením č. k. 19CoP/34/2014-142 zo dňa 24.04.2014 odvolací súd potvrdilrozhodnutie súdu prvého stupňa 34P/96/2013-83, uznesením č. k. 17CoP/49/2014-864 zo dňa
14.05.2014 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 32P/171/2009-842, uznesením č. k.
4CoP/45/2014 zo dňa 02.06.2014 odvolací súd odvolanie otca proti rozhodnutiu č. k. 32P/171/2009-726

odmietol, uznesením č. k. 4CoP/62/2014-174, 4CoP/63/2014 zo dňa 22.08.2014 odvolací súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa 34P/96/2013-155 a 34P/96/2013-158, uznesením č. k.
4CoP/72/2014-936, 4CoP/73/2014 zo dňa 30.09.2014 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého
stupňa 32P/171/2009-883 a 32P/171/2009-885.

Zosprávyzporadensko-psychologickéhoprocesuzodňa31.03.2015vyplýva,žeotecsanakonzultáciu
nedostavil, nakoľko sa nepodarilo s ním telefonicky spojiť, pričom písomnú pozvánku prevzal. Z
vyjadrenia matky vyplynulo, že otec opakuje svoje správanie, ktoré sa prejavuje v citovom nadviazaní
maloletého na jeho osobu a potom si dieťa nevšíma. V 10/2015 by to bol už druhý rok, čo dieťa
nenavštevuje. Ďalej bolo konštatované, že u dieťaťa to vyvoláva pocity viny, sklamania, zlyhania.
U dieťaťa v jeho veku sú potrebné premenné, aby nemal v dospelosti problémy vo vzťahoch. Z

psychologického hľadiska je veľmi vážne ohrozený vývoj dieťaťa. Tým, že sa otec na konzultáciu
nedostavil, nie je možná ďalšia práca s rodinou.

Z grafov vyplýva, že v r. 2005 90 %; v r. 2006 90 %; v r. 2007 90% detí zverených matkám; v r. 2008
90 %; v r. 2009 80 %; v r. 2010 88 %; v r. 2011 85 % detí zverených do starostlivostí matkám; v r. 2012

83 % detí zverených do starostlivosti matkám, v r. 2013 82% detí zverených do starostlivosti matkám.
Oproti tomu detí zverených do starostlivosti otcom: v r. 2005 10 %; v r. 2006 10 %; v r. 2007 10 %; v r.
2008 10 %; v r. 2009 11 %; v r. 2010 11 %; v r. 2011 10 %; v r. 2012 10 %; v r. 2013 10 %. V r. 2010 1
% zverených do striedavej osobnej starostlivosti, v r. 2011 5 %, v r. 2012 7%, v r. 2013 8 %.

Z rozhodnutia NS SR č. k. 8Sži/16/2013 zo dňa 20.03.2014 vyplýva, že tento potvrdil rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/12/2013-51 zo dňa 21.05.2013. V predmetnej veci Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica neumožnil matke nahliadnuť do spisovej dokumentácie
svojho mal. dieťaťa s poukazom na ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z.. Najvyšší súd tento postup
nepovažoval za správny, nakoľko preň neboli splnené podmienky podľa príslušných ustanovení zákona

č. 211/2000 Z. z..

Z výpovede svedkyne K.. K. T. vyplynulo, že agenda mal. D. S. K. jej bola pridelená 07.10.2009, keď
z tunajšieho súdu bola doručená žiadosť o prešetrenie pomerov, na základe návrhu na nariadenie
predbežnéhoopatreniazostranymatky.Šetrenievykonaladňa09.10.2009.Vrámcitohtošetrenianeboli

zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky a dieťa nebolo ohrozené na živote, preto odporučila
ponechať dieťa v starostlivosti matky. Toto odporúčanie zdôvodnila tým, aby pretrvávajúce konflikty
medzi rodičmi nemali negatívny vplyv na fyzický a psychický vývoj dieťaťa v súvislosti so zohľadnením
veku dieťaťa. Zdôraznila, že išlo o odporúčanie k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má
len dočasný charakter. Okresný súd na základe tohto návrhu ponechal dieťa v starostlivosti matky. Proti

tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré im bolo zaslané na vedomie. V tomto odvolaní
navrhovateľ uvádzal, že tvrdenia matky sú nepravdivé. Odvolací súd predmetné rozhodnutie okresného
súdu potvrdil. Takéto odporúčanie dali preto, aby dieťa mohlo vyrastať v zdravom rodinnom prostredí.
Dňa 19.11.2009 sa dostavil na úrad navrhovateľ, s ktorým bol spísaný úradný záznam. Predmetom
tohto úradného záznamu boli problémy pri styku otca s mal. dieťaťom. Rodičom bolo odporučené,

aby spolupracovali s Referátom poradensko - psychologických služieb za účelom prípadnej dohody.
Súčasne bol navrhovateľ upozornený, že ak sa k dohode nepodarí dospieť, je potrebné, aby podal
návrh na úpravu styku, prípadne aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Pojednávanie vo veci
starostlivosti súdu o mal. D. S. sa konalo dňa 06.04.2010. Tu navrhovala súdno-znalecké dokazovanie,
ktoré bolo aj zo strany súdu akceptované, bola ustanovená znalkyňa z odboru pedopsychológie,

následne bolo predmetné rozhodnutie zrušené, nakoľko prebieha aj iné konanie. Dieťa bolo prvý krát
vypočuté dňa 20.07.2010 psychológom Referátu poradensko - psychologických služieb. Konzultácie
pôvodne viedla p. A., neskôr sa konzultácií zúčastňoval aj K.. K.. Nevedela, či už v tom čase navrhovateľ
namietal zaujatosť, a preto sa K.. K. zúčastňoval týchto konzultácií alebo bol na to iný dôvod. Takisto
nevedela, či tieto konzultácie sa uskutočňovali na žiadosť súdu. V predmetných konaniach, týkajúcich

sa maloletého, bolo vydaných niekoľko predbežných opatrení. Niektoré sa týkali aj úpravy styku.
Týmito rozhodnutiami sa postupne styk otca s maloletým rozširoval. Otcovi bolo vyhovené aj čo sa
týkalo posunu času stretávania sa s dieťaťom v rámci predbežného opatrenia. Navrhovateľ vyjadril
nespokojnosť voči vedeniu agendy ako kolízneho opatrovníka a túto sťažnosť riešil nadriadený orgán.K sťažnosti sa vyjadrila a nariadený orgán nezistil žiadne pochybenie. Táto sťažnosť smerovala aj
proti činnosti Referátu poradensko - psychologických služieb, kde pôsobila psychologička p. A. a aj p.
K., ktorý sa rovnako podieľal na konzultáciách s rodičmi. Navrhovateľ jej vytýkal, že presadzujem len

argumenty matky, toto však nebola pravda. Pri svojich odporúčaniach vychádzajú vždy predovšetkým
zo záujmov dieťaťa, zohľadňujú vek a postupujú v zmysle platných právnych predpisov. Svedkyňa ďalej
uviedla, že čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa pozná a má za to, že tento aj aplikovala. Vysvetlila, že
v každom prípade je potrebné individuálne posúdiť vek a rozumovú schopnosť mal. dieťaťa. Je iné
zisťovať názor vo veku dieťaťa pol roka a iné zisťovať názor dieťaťa napr. 3 rokov. V čase vykonávania

šetrenia v domácnosti, v ktorej sa zdržiaval mal. D. S., malo toto dieťa 2 roky. Nepovažovala za
vhodné, v tomto jeho veku, zisťovať jeho názor. Má za to, že právo počuť dieťaťa bolo zachované,
pretože ako navrhli súdno-znalecké dokazovanie. Niekoľko krát súdu odporučila, aby dieťa vypočul a
rovnako tak niekoľkokrát odporúčala aj súdno-znalecké dokazovanie. Opakovane zdôraznila, že toto
všetko sú len naše odporúčania a je vecou súdu, či k výsluchu dieťaťa pristúpi alebo nie, prípadne,
či súdno-znalecké dokazovanie nariadi alebo nie. Nie je pravdou, že by všetky návrhy otca navrhovali

zamietnuť. Niektoré navrhli schváliť. Svoj postup považuje za objektívny. Je potrebné rozlišovať, či
sa jedná o riadny návrh alebo o návrh na nariadenie predbežného opatrenia a primerane podľa toho
postupujú. Nikdy nenavrhovali zamietnutie znaleckého dokazovania. Ak došlo k zrušeniu súdneho
rozhodnutia, ktorým bol ustanovený znalec, bolo to z nejakých dôvodov na strane súdu, ktorý svoje
rozhodnutie aj zdôvodnil. Uviedla, že vzhľadom na vek s dieťaťom nehovorila. Neskôr bol zisťovaný

názor dieťaťa prostredníctvom referátu poradensko - psychologických služieb a následne bol navrhnutý
dôkaz prostredníctvom súdneho znalca, kde by sa názor dieťaťa zisťoval. Odvolanie preto, že maloletý
nebol vypočutý, nepodala, nakoľko mala za to, že toto právo dieťaťa porušené nebolo. K zisťovaniu
názoru dieťaťa vždy pristupujú individuálne podľa jeho veku a rozumovej vyspelosti daného dieťaťa.
Nie je jej povinnosťou zisťovať názor dieťaťa prostredníctvom výsluchu, je to len možnosť. K zisteniu

názoru dieťaťa sú aj iné prostriedky, ako napr. účasť na Referáte poradensko - psychologických služieb.
Vyjadrila názor, že je dôležitý kontakt dieťaťa s rodičom a nie je dôležité, či sa s ním stretáva. Nie je
dôležitá frekvencia, dôležitá je teda väzba. Má za to, že dieťa v tomto veku si môže väzbu k rodičovi
vytvoriť aj za 2 hodiny za 2 týždne.

Z výsluchu svedkyne K.. T. K. vyplynulo, že spisovú dokumentáciu mal. D. S. viedla len krátku dobu,
bolo to asi od 10/2011 do 5/2012. V tomto období bolo doručených niekoľko návrhov na nariadenie
predbežného opatrenia zo strany otca. Jednalo sa o zmenu úpravy styku, zmenu zverenia a zákaz
návštevy dieťaťa u pedopsychiatra. Následne sa konalo vo veci samej, pričom navrhovateľ sa na toto
konanie nedostavil. V r. 2012 boli vytýčené dve pojednávania, pričom ani na jedno sa nedostavil a súd

pojednávanie odročil za účelom predvedenia otca k výsluchu. Vykonávala šetrenie v domácnosti otca
(navrhovateľa). Najprv ho tam nezastihla, preto mu nechala predvolanie, na ktoré nereagoval. Neskôr
ho navštívila opätovne, avšak opäť ho nezastihla. Nechala mu opäť predvolanie, na ktoré už reagoval,
šetrenie sa uskutočnilo u neho v domácnosti aj za prítomnosti inej kolegyne. Navrhovateľ nerealizoval
styk s dieťaťom asi od 1/2011 do 6/2012. Spočiatku si dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť, neskôr

ju však prestal plniť. Zvažovala možnosť dieťa vypočuť, avšak nakoniec od toho upustila z dôvodu,
že navrhovateľ jej sám povedal, že dieťa pri posledných návštevách veľmi plakalo a veľmi citlivo
reagovalo na vzniknutú situáciu. A preto, aby dieťaťu neboli pripomínané negatívne zážitky, sa pohovor
s ním neuskutočnil. Navrhovateľa viedli k tomu, aby naďalej v styku pokračoval s tým, že keď tento
bude v poriadku, nič nebráni v širšej úprave v styku. K návrhom vo veci samej sa nevyjadrovala,

nakoľko pojednávanie bolo odročené, a čo sa týka návrhov na nariadenia predbežného opatrenia, tieto
navrhovala zamietnuť, nakoľko nedošlo k zmene pomerov od poslednej úpravy. Čo sa týka návrhov
navrhovateľa na zákaz návštevy u pedopsychiatra, tento návrh odporúčali takisto zamietnuť, nakoľko
tam dieťa v tom čase už nechodilo. Informáciu o dôvodoch prerušenia styku otca s maloletým mala
od otca a túto si overovala u matky. Má za to, že matka vie posúdiť, čo sa deje s dieťaťom, keď je

u otca. Uviedla, že neignorovala informáciu od otca, že rozsah a štruktúra styku spôsobujú dieťaťu
psychosomatické problémy, ale má za to, že nebolo správne, aby otec celkom prerušil styk s dieťaťom.
Správne bolo hľadať inú schodnú cestu. Potvrdila, že otec upozorňoval na negatívne následky vtedajšej
úpravy styku, ale napriek tomu sa domáhal rozšírenia styku s dieťaťom. V danom prípade bolo potrebné
zastabilizovať vzťah otca a dieťaťa a až následne ho ďalej rozvíjať. Pohovor s dieťaťom nevykonala ani

raz. Bola s ním v osobnom kontakte jeden raz počas návštevy v domácnosti matky. Odvolanie nebolo
potrebné podať, nakoľko rozhodnutie súdu považovali za správne.ZvýpovedesvedkyneX..W.I.vyplýva,žespisovúdokumentáciumal.D.S.vedieod06/2012.Spočiatku,
keď dokumentáciu prevzala, bola spolupráca rodičov dobrá. Bolo to asi niekedy do 9/2012, dôvod však
nevie uviesť. Maloletého zastupovala pred súdom z titulu výkonu funkcie kolízneho opatrovníka. Názor

dieťaťa sa snažila zistiť, tým, že opakovane súdu navrhovali vykonanie súdno-znaleckého dokazovania.
Bolo to konkrétne 27.08.2012. Ďalej dňa 13.09.2012 mala snahu vykonať pohovor s mal. dieťaťom.
Otec však toto odmietol, pričom poukazoval na rovnosť účastníkov. Dňa 18.10.2012 navrhovateľ podal
návrh na nariadenie predbežného opatrenia v konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu. Toto
navrhovalizamietnuťavovecisamejnariadiťznaleckédokazovanie.Znaleckédokazovaniepovažujeza

dostatočné na zistenie názoru dieťaťa. Na predposlednom pojednávaní vo veci úpravy práv a povinností
úpravy styku rovnako navrhovali znalecké dokazovanie. Úpravu zmeny styku nenavrhovala preto, lebo
ani dovtedy upravený styk sa nerealizoval. Svedkyňa ďalej uviedla, že poradenstvo v zmysle internej
normy, tak ako to odcitoval navrhovateľ, poskytli aj v tomto prípade. Ona osobne striedavú starostlivosť
súdu nenavrhovala a to z toho dôvodu, že styk dieťaťa s otcom bol upravený široko a nerealizoval sa.
Naďalej prebiehali konania vo veci samej, kde sa snažili zistiť názory dieťaťa. Čo sa týka zápisu dieťaťa

do ZŠ svedkyňa uviedla, že odporučili, aby dieťa navštevovalo ZŠ v Novej Dubnici, vykonali dopyt aj na
predmetnú školu, z čoho bolo zrejmé, že dieťa v škole prosperuje a má sa tam dobre, a preto nevideli
dôvod na zmenu zariadenia, ak je tam dieťaťu dobre. Má za to, že konali správne, navyše vykonali aj
dopyt na odbor školstva v Trenčíne, ktorý potvrdil, že dieťa by malo navštevovať školu v mieste svojho
trvalého bydliska. Dôvody týkajúce sa bránenia v styku otca s dieťaťom matkou neignorovala, náležite

situáciu prešetrila, a pokiaľ bolo zistené, že matka bráni styku dieťaťu s otcom, bola upozornená, že ak
predmetnú úpravu nebude rešpektovať, situácia môže viesť k návrhu na zmenu zverenia.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele,
práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého

zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom. 5) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
sa zakazuje diskriminácia z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu
a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického zmýšľania alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti,
národného pôvodu alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného
postavenia. Každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté pri

vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona v dôsledku
nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa
osobitného predpisu. 5) (pozn. odkaz na antidiskriminačný zákon)

Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákon (antidiskriminačný zákon),
dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného

postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Pri dodržiavaní
zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany
pred diskrimináciou.

Podľa § 2a ods. 1, 2, 3 Antidiskriminačného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama

diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri
ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa
mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny
predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v

porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo
prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na
dosiahnutie takého záujmu.

Podľa § 3 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého

zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.Podľa § 5 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1, 2 prvá veta Antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na
rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde,
ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania.

Podľa § 11 ods. 1, 2 Antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu
označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").
Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu

skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal ochrany podľa antidiskriminačného zákona. Ako vyplýva

z vyššie citovaných zákonných ustanovení, diskriminácia je zakázaná okrem iného aj z dôvodu pohlavia
a veku. Zákon tiež presne označuje aj formy diskriminácie, medzi ktoré patrí ako priama tak aj nepriama
diskriminácia, pričom tieto formy zákon aj náležite definuje. V danom prípade sa navrhovateľ cítil byť
diskriminovaný z dôvodu pohlavia postupom odporcu, kedy podľa jeho vyjadrenia odporca vydával
rozhodnutia a navrhoval súdu zamietať všetky jeho návrhy a odmietol mu sprístupniť spisovú zložku

mal. D. K., pretože je osobou mužského pohlavia. Je potrebné uviesť, že špecifikom konania podľa
antidiskriminačného zákona je zásada tzv. obráteného dôkazného bremena, ktorá spočíva v tom, že
dôkazné bremeno prechádza na odporcu, t. j. je úlohou, aby odporca preukázal, že navrhovateľa
nediskriminoval za predpokladu, že navrhovateľ súdu oznámi skutočnosti, z ktorých možno dôvodne
usudzovať, že k diskriminácii došlo. Vzhľadom ku skutočnosti, že skutočnosti, ktoré označil navrhovateľ,

mohli v sebe niesť stopy najmä nepriamej diskriminácie, súd sa nimi zaoberal, pričom úlohou odporcu
bolo preukázať opak. Aj napriek tomu, navrhovateľ v konaní vystupoval veľmi aktívne a sám súdu
predkladal listinné dôkazy, ktoré mali svedčiť o jeho diskriminácii zo strany odporcu. Súd všetky
navrhovateľom predložené listiny preskúmal a vyhodnotil i výpovede svedkýň, ktorých výsluch v rámci
konania vykonal a zistil, že k diskriminácii navrhovateľa zo strany odporcu nedošlo. Zo všetkých

správ odporcu, ktoré navrhovateľ v konaní predložil vyplynulo, že odporca na základe žiadosti súdu
vykonával šetrenie pomerov, či už v domácnosti otca alebo v domácnosti matky, pričom zo všetkých
správ opakovane vyplýva pozitívne hodnotenie pomerov u otca ako aj konštatovanie, že navrhovateľ
má vytvorené veľmi dobré podmienky k realizácii styku. V správe zo dňa 07.12.2009 sa dokonca
uvádza, že kolízny opatrovník odporúča návrhu otca (navrhovateľa) na úpravu styku s dieťaťom

vyhovieť. Z úradného záznamu zo dňa 19.11.2009 bolo preukázané, že ak mal navrhovateľ problémy
s realizáciou styku s dieťaťom preto, že mu v tom bránila matka dieťaťa, bolo mu zo strany kolízneho
opatrovníka poskytnuté sociálne poradenstvo a bol poučený o možnosti podať návrh na nariadenie
predbežného opatrenia. Z výpovede svedkyne X. I. bolo tiež preukázané, že ak matka bránila otcovi
v styku s dieťaťom, bol s ňou uskutočnený pohovor, v rámci ktorého bola upozornená na možnosť

zmeny zverenia mal. dieťaťa. Je pravdou, že odporca ako kolízny opatrovník navrhoval aj zamietnuť
niektoré návrhy navrhovateľa, a to najmä v súvislosti s opakovane podávanými návrhmi navrhovateľa na
nariadenie predbežného opatrenia z tých istých dôvodov, čo vyplynulo jednak z odôvodnení rozhodnutí
tunajšieho súdu, ktoré navrhovateľ súdu predložil ale aj z výpovedí svedkýň K.. T. K. a X.. W. I.. Z
predložených rozhodnutí však vyplynulo, že kolízny opatrovník vždy aj náležite svoj názor odôvodnil.

V tejto súvislosti neopomenuteľným faktom je aj to, že všetky správy a odporúčania odporcu ako
kolízneho opatrovníka nie sú pre súd záväzné a majú len odporúčací charakter. Je teda vecou súdu,
či sa s názorom kolízneho opatrovníka stotožní alebo nie, ako to bolo napríklad aj v konaní sp. zn.
31P/403/2009, kedy kolízny opatrovník navrhol návrhu otca (navrhovateľa) vyhovieť a upraviť styk
otca s dieťaťom každý nepárny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., pričom súd sa

nestotožnil s odporúčaním kolízneho opatrovníka a styk otca s dieťaťom upravil užšie (rozhodnutie
č. k. 31P/403/2009-27 zo dňa 09.12.2009). Je potrebné si uvedomiť, že o veci vždy rozhoduje súd,
nie kolízny opatrovník, pričom kolízny opatrovník ani nenesie zodpovednosť za rozhodnutie súdu. S
poukazom na uvedené možno teda konštatovať, že v konaní nebolo preukázané také konanie odporcu,ktorým by svojimi odporúčaniami či už priamo alebo nepriamo navrhovateľa diskriminoval na základe
pohlavia. Navrhovateľ v tomto smere na podporu svojich tvrdení súdu predložil aj štatistiku rozhodovania
súdov v otázke zverovania mal. detí do starostlivosti toho ktorého rodiča. Štatistické údaje môžu byť

iste dôkazom preukazujúcim diskrimináciu, avšak štatistika sa musí dotýkať toho subjektu, ktorý sa mal
diskriminačnéhokonaniadopustiť.Vdanomprípadenavrhovateľpredložilštatistikurozhodovaniasúdov,
z ktorej však nie je zrejmé, ako sa na týchto rozhodnutiach podieľali kolízni opatrovníci. Zjednodušene
povedané, navrhovateľom predložená štatistika nič nevypovedá o činnosti a postupoch odporcu. Ďalším
dôvodom diskriminácie navrhovateľa na základe pohlavia mala byť skutočnosť, že odporca mu odmietol

sprístupniť jeho spisovú dokumentáciu týkajúcu sa mal. D. S. K.. V tejto súvislosti sám navrhovateľ
označil rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sži/16/2013 zo dňa 20.03.2014, podľa ktorého bola spisová
dokumentácia dieťaťa sprístupnená v Považskej Bystrici matke (osobe ženského pohlavia), pričom jemu
(osobe mužského pohlavia) odporca v Trenčíne spisovú dokumentáciu mal. D. S. K. nesprístupnil.
Po oboznámení sa s predmetným rozhodnutím (na webovom sídlom NS SR) má súd za to, že v
prípade matky v Považskej Bystrici a navrhovateľa ide o totožný prípad, kedy ÚPSVaR Považská

Bystricaakokolíznyopatrovníkneumožnilnahliadnuťdospisovejdokumentáciematke(osobeženského
pohlavia) z tých istých dôvodov a s poukazom na tie isté ustanovenia zákona o slobodnom prístupe
k informáciám ako odporca navrhovateľovi. Z uvedeného je teda zjavné, že viaceré Úrady práce,
sociálnych vecí a rodiny postupujú rovnako ako vo vzťahu k osobám mužského pohlavia, tak aj k
osobám ženského pohlavia. Odporca navyše poukázal na internú normu ústredia práce, sociálnych vecí

a rodiny, ktorá sprístupňovanie spisovej dokumentácie upravuje vo vzťahu ku všetkým účastníkom bez
rozdielu pohlavia, s tým, že postupoval práve podľa tejto normy.P Preto súd ani v tomto bode návrhu
navrhovateľa jeho diskrimináciu na základe pohlavia zo strany odporcu nezistil. Prípadná nesprávnosť
rozhodnutí úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu ku všetkým osobám (muži, ženy) nezakladá
diskrimináciu. Je nutné mať na zreteli, že rozhodnutie akéhokoľvek súdu je záväzné len pre tých,

ktorých sa priamo týka v konkrétnej veci. V ostatných veciach má len charakter akéhosi návodu, ako
je správne v tej ktorej veci postupovať. Posledným dôvodom diskriminácie navrhovateľa malo byť to,
že odporca bránil maloletému v prístupe k procesom odvolania, námietky či sťažnosti. Navrhovateľ
však bližšie súdu nevysvetlil, ako mal byť týmto postupom odporcu diskriminovaný práve on, a preto
v tejto súvislosti má súd za to, že navrhovateľ v tomto smere neoznačil také skutočnosti, z ktorých by

bolo možné dôvodne usudzovať, že došlo k diskriminácii. Navyše právo podať odvolanie, či námietku
prináleží aj navrhovateľovi, preto ak nebol s rozhodnutím súdu spokojný, mohol tento inštitút využiť (čo
aj aktívne využíval, ako vyplynulo z predložených rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne). Navrhovateľ
sa rovnakej ochrany pred diskrimináciou, avšak z dôvodu veku, domáhal aj vo vzťahu k mal. D. S. K..
Ako vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, návrh môže podať ten, kto namieta,

že jeho právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania. V predmetnom konaní
maloletý ako účastník označený nebol, t. j. návrh nepodal, a preto sa navrhovateľ nemôže takýmto
spôsobom domáhať ochrany práv svojho mal. dieťaťa. Nemožno totižto konať o právach niekoho, kto
nie je účastníkom konania. Preto sa súd skutočnosťami diskriminácie mal. D. S. K. zo strany odporcu
nezaoberal a návrh v tejto časti z uvedeného dôvodu zamietol. Navyše navrhovateľ učinil maloletého

účastníkom konania s totožným obsahom vo veci vedenej na tunajšom súde sp. zn. 16C/12/2014,
pričom toto konanie už bolo právoplatne skončené. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení žiadal
v konaní vykonať množstvo dôkazov, a to obstarať písomné vyjadrenie odporcu k skutočnosti, kedy
konkrétne s uvedením presného dňa, mesiaca a roka, sa oboznámil s rozsudkom NSSR, obstaraním
vyjadrenia, či a kedy boli pracovníčky príslušného oddelenia zaškolené k všeobecnému komentáru

č. 10, 12, 14 k Dohovoru o právach dieťaťa, výsluchom svedkov K.. T. R., I. Q. a mal. D. S. K.,
predložením spisovej zložky vedenej odporcom v rámci konania o mal. D. S. K., predložením kópie
pracovných zmlúv zamestnancov odporcu, poskytnutím informácie na akej pracovnej pozícii pracuje
osoba poverená zastupovaním odporcu, predložením písomnej informácie, v ktorej odporca vysvetlí,
prečo v opatrovanských konaniach nenavrhoval rovnaký rozsah styku matke aj otcovi. Súd tieto dôkazy

nepovažoval za potrebné v konaní vykonať z dôvodu ich neúčelnosti. Konkrétne k jednotlivým dôkazom
súd uvádza: písomné vyjadrenie odporcu ku skutočnosti, kedy sa oboznámil s rozsudkom NS SR
(rozumej rozsudok sp. zn. 8Sži/16/2013) nebolo potrebné z toho dôvodu, že odporca sa na pojednávaní
konanom dňa 23.02.2014 sám vyjadril, že toto rozhodnutie pozná a dozvedel sa o ňom asi po mesiaci
od jeho vydania, obstaranie vyjadrenia, či pracovníčky odporcu boli zaškolené na všeobecné komentáre

k Dohovoru o právach dieťaťa súd nevykonal preto, lebo tento dôkaz nemá žiaden súvis s prebiehajúcim
konaním a predpokladá sa, že ak určitá osoba vykonáva určitú funkciu, je náležite oboznámená s
predpismi, ktoré sa dotýkajú jej práce. Aj kedy vyšlo najavo, že pracovníčky zaškolené neboli, nemalo
by to žiaden vplyv na rozhodnutie v predmetnom konaní. Výsluchy svedkov K.. T. R., I. Q. a mal. D. S. K.súd nevykonal z toho dôvodu, že tieto mali podľa vyjadrenia navrhovateľa preukázať ich dobrý vzťah s
maloletým. Vzťah otca a syna však nie je predmetom tohto konania; ten je predmetom posúdenia konaní
týkajúcichsamaloletého,apretosúdtietoakoneúčelnénevykonal.Predloženiekópiepracovnýchzmlúv

pracovníčok odporcu a informáciu, na akej pozícii pracuje osoba poverená konať za odporcu rovnako
súd nevykonal z toho dôvodu, že toto absolútne nesúvisí s konaní. Čo sa týka vyžiadania si informácie,
prečo odporca nenavrhoval rovnaký rozsah styku otca s dieťaťom a matky s dieťaťom nevykonal z
toho dôvodu, že z iných dôkazov vykonaných v konaní (správy ÚPSvaR, rozhodnutia súdov, výsluchy
svedkýň) mal súd dostatočne spoľahlivo preukázané, že k diskriminácii navrhovateľa nedošlo, a preto

tento dôkaz považoval za nadbytočný a to s poukazom aj na tú skutočnosť, že stanoviská odporcu,
ako už bolo vyššie uvedené, majú pre súd len odporúčací charakter, konečné rozhodnutie závisí len na
súde, ktorý môže, ale taktiež nemusí stanovisku odporcu vyhovieť. V neposlednom rade sa navrhovateľ
domáhal doplnenia dokazovania zabezpečením spisovej dokumentácie odporcu týkajúcej sa mal. D.
Túto pôvodne žiadal za tým účelom, aby mohol zistiť, či odporca vôbec zisťoval alebo nezisťoval názor
maloletého. Treba si uvedomiť, že dôkazy slúžia na preukázania konkrétnych tvrdení účastníka a nie na

zisťovanie skutočností, na ktorých by potom účastník mohol založiť svoje tvrdenia. Znamená to teda,
že dôkazom sa tvrdenie podporuje. Súd nie je povinný zabezpečovať také dôkazy, z ktorých účastník
mieni vyvodzovať ďalšie svoje tvrdenia. Navyše ako bolo už vyššie uvedené, keďže mal. D. nie je
účastníkom tohto konania, nie je možné konať o ochrane jeho práv, a preto je celkom nadbytočné
vykonávať takýto dôkaz za účelom preukázania zisťovania názoru maloletého odporcom. Okrem tejto

skutočnosti navrhovateľ počas celého konania neuviedol žiaden iný dôvod, pre ktorý by mala byť spisová
dokumentácia zabezpečená. Nemožno súhlasiť s navrhovateľ, že bez zabezpečenia tejto dokumentácie
je celé konanie nespravodlivé, pretože odporca mal možnosť pripravovať sa z nej na pojednávanie a on
nie. Dôkaz neslúži na to, aby sa z neho účastník pripravoval na pojednávanie, ale na preukázanie tvrdení
účastníka. Ak navrhovateľ chcel do spisovej dokumentácie svojho dieťaťa nahliadnuť a prípadne z nej

získať nejaké dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenia o diskriminácii, mohol sa svojho práva domáhať
v súdnom konaní tak, ako matka v navrhovateľom predkladanom prípade. Je nemysliteľné, aby sa
navrhovateľ naplnenia svojho práva na nahliadnutie do spisu domáhal prostredníctvom iného súdneho
konania, ktorého predmetom je odlišný nárok. V prebiehajúcom súdnom konaní je možné zabezpečiť
aj takýto dôkaz, avšak len za predpokladu, že by účastník, ktorý tento dôkaz súdu navrhuje vykonať,

presne uviedol, čo ním chce preukázať. Navrhovateľ však okrem zistenia, či odporca maloletého
vypočul, alebo nie, neuviedol žiadne iné tvrdenia, ktoré by mali byť zo spisovej zložky preukázané,
hoci, ako počas konania podotkol aj sám navrhovateľ, na ňom nespočíva dôkazné bremeno. O to
absurdnejšie a nelogicky vyznieva jeho požiadavka na zabezpečenie spisovej dokumentácie mal. D..
Neustálym apelovaním na zabezpečenie tejto dokumentácie dospel súd k názoru, že hlavným motívom

navrhovateľa je skôr len nahliadnuť do nej, ako ju použiť na podporu svojich tvrdení, čo však nie je
účelom vykonávania dokazovania.

S poukazom na uvedené zamietol súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mal plný úspech vo veci odporca. Náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu ju súd
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.