Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215344
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116215344.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v spore žalobcov: 1. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX, 2. S. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX proti žalovanej: Q. I., XXX XX I. XXX, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 128 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č.k. 9C/229/2016-77 zo dňa 09.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby citujúc ust.
§ 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP).

2. Výrok o trovách konania, o ktorých rozhodol tak, že žalovanému priznal proti žalobcom v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, odôvodnil ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 za aplikácie
článku 4 ods. 1 CSP. Uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario za
použitia analógie podľa článku 4 ods. 1 CSP. Žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť, čím zavinili
zastavenie konania v celom rozsahu. Úspech žalovaného je tak v plnom rozsahu, preto mu bol priznaný
nárok na trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Proti uvedenému uzneseniu a to čo do výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podali
odvolanie žalobcovia. Vyslovili svoj nesúhlas s výrokom o náhrade trov konania, navrhli ho podľa §
388 CSP zmeniť a náhradu trov konania žalovanému nepriznať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o
náhrade trov konania považujú za nesprávne a nezákonné a odvolanie odôvodnili nesprávnym právnym
posúdenímvecivzmysle §365ods.1písm.h)CSP.Uviedli,žesúdprvejinštanciemalotrováchkonania

rozhodnúť aplikujúc ust. § 257 CSP, lebo existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade pre
výnimočnénepriznanienáhradytrovkonania.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľavidiavtom,žeideospor
občanov obce proti orgánu samosprávy, ktorej platia dane, žijú v obci, pritom postup obce považujú v
predmetnej veci za nekorektný, nespravodlivý voči nim ako obyvateľom obce a spoluvlastníkom parcely,
resp. cesty, ktorú užíva obec pre svoje potreby. Aj keď žalobu zobrali späť, oprávnene sa domáhajú
svojich práv voči obci a snažia sa o vyriešenie veci zmierom, no obec nerieši tento problém a zvýhodňuje

svoje postavenie. Vec bola viackrát riešená na obecnom zastupiteľstve no bezvýsledne, preto chceli
dosiahnuť cieľ v súdnom konaní. Parcela, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi je „verejnou cestou“,
čo obec nerieši. Žalobcovia predpokladali, že podaním žaloby obec pristúpi ku konkrétnemu riešeniu,
čo sa nestalo. Žalobu tak vzali späť a spoliehajú sa na vyriešenie sporu mimosúdnou cestou. Uviedli,
že užívanie súkromného majetku bezplatne na účely verejnej cesty zavinila obec, aj keď zastavenie
konania zavinili žalobcovia. Poukázali na to, že obaja žalobcovia sú starobnými dôchodcami a dôchodky

sú jediným zdrojom príjmu a obživy. Žalovanému v tomto spore nevznikli žiadne preukázateľné súdne
trovy,keďžesúdnypoplatokneplatilavkonanínemalprávnehozástupcu.Navrhlitedazmeniťnapadnutérozhodnutie vo výroku o trovách konania tak, že neprizná súd žalovanému náhradu trov konania,
prípadne napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti na nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobcov sa žalovaná nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov čo do výroku o trovách
konania je dôvodné.

6. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256
ods. 1 CSP).

7. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania , ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP).

8. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie po späťvzatí žaloby žalobcami správne aplikoval ust.

§ 256 ods. 1 CSP. Uvedené ustanovenie vychádza zo zásady procesného zavinenia. Pri zastavení
sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je totiž povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Ak
žaloba je vzatá späť bez udania dôvodu a nemožno pričítať procesné zavinenie žalovaného, znáša trovy
žalovaného žalobca.

9. Avšak výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
čo vyplýva z ust. § 257 CSP. Účelom uvedeného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva.
Toto ustanovenie je výrazom skutočností, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby

postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inémuzáveruonáhradetrovkonania,nežvyplynulazpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.
Musí však ísť o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednu zo skupín prípadov, v
ktorýchaplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahysúprípadycharakteristickésociálnymaspektom,

ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z
dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Vtedy súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne
iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( viď uzneseniu Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II. ÚS/563/2011).

10. Aplikácia ust. § 257 CSP teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú to dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Toto ustanovenie nie je však

možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie ( v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené, a to potrebu preskúmať, či existujú alebo nie dôvody na aplikáciu ust.
§ 257 CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude skúmať, či v prejednávanom prípade nie je možná aplikácia ust.

§ 257 CSP, teda či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nepriznal
náhradu trov konania žalovanému. Pri rozhodovaní musia byť zohľadnené pomery na oboch stranách s
prihliadnutím na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti odôvodňujúce záver o možnej aplikácii
uvedeného ustanovenia. Bolo by vhodné zistiť, či obec v predmetnom konaní si vôbec bude nejaké trovykonania uplatňovať. Aj prípadnú výšku takto uplatnených trov konania na strane žalovaného je možné
pri rozhodovaní o ich náhrade zohľadňovať.

13. Z vyššie uvedených dôvodov preto bol výrok o trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP zrušil a postupom podľa § 391 ods. 1, 2 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).