Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214226213
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7214226213.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta

Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: X/ L. M., D..
XX.X.XXXX, O. Ú.F. O. Č. G. - R., X/ M. O., D.. XX.X.XXXX, O. Ú. O. Č. G. - R., A. N. L. Y. XX, N., X/
M. M., D.. XX.XX.XXXX, O. Ú. G. - R., v spore o zaplatenie 1.551,82 Eur s prísl., rozhodol

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi
sumu 1551,82 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1551,82 Eur od 6.7.2014
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť plniť ostatným zo žalovaných.

Žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade s ú p o v i n n í nahradiť žalobcovi
100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na súde dňa 2.10.2014, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. až
3. rade zaplatiť mu sumu spolu 1.551,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 1.551,82
Eur od 6.7.2014 do zaplatenia. V žalobe žalobca tvrdil, že žalovaná v 1. rade sa na základe Zmluvy o
nájme bytu č. NZ/368/2002 stala nájomníčkou bytu č. 7 na Hronskej 13 v Košiciach s tým, že zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú. Nakoľko však žalovaná neplatila nájomné a úhrady za plnenia poskytované

s užívaním bytu, Mesto Košice nájomnú zmluvu listom, doručeným žalovanej dňa 19.3.2012 vypovedal.
Žalovaní podľa tvrdenia žalobcu byt po skončení nájmu uplynutím výpovednej doby neopustili a bez
právneho dôvodu ho užívajú od 1.7.2012 až doposiaľ. Za užívanie bytu bez právneho dôvodu si žalobca
uplatnil náhradu za obdobie mesiacov január až september 2013 a november až december 2013 v
rozsahu obvyklej odplaty za užívanie obdobných bytov spolu v sume 424,93 Eur a v rozsahu žalovanými
spotrebovaných služieb podľa ich vyúčtovania za zúčtovacie obdobie roku 2013 v sume 1.126,89 Eur.

2. Žalovaným bola žaloba, spolu s uznesením ukladajúcim im povinnosť vyjadriť sa k žalobe v určenej
lehote doručená v zmysle ust. §116 ods. 2 C.s.p. náhradným spôsobom dňa 19.5.2017, tí však boli v
spore nečinní a k žalobe sa nevyjadril ani v určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového

procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle
ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení
protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovaných
(§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).4. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 2.000,- Eur v súlade s ust. § 177 písm. a) C.s.p.,

vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok verejne
vyhlásený dňa 19.6.2017.

5. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že Zmluvou o nájme č. NZ/368/2002
zo dňa 8.8.2002 Mesto Košice v hmotnoprávnom postavení vlastníka, prenechalo žalovanej v 1. rade

na užívanie na dobu neurčitú byt č. 7 na Hronskej 13 v Košiciach. Listom zo dňa 28.2.2012, ktorý podľa
poštovej doručenky žalovaná v 1. rade prevzala dňa 19.3.2012 došlo k uplatneniu výpovede z nájmu z
dôvodu nezaplatenia nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom, za čas presahujúci 3 mesiace.
Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za zúčtovacie obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013
súd zistil, že v súvislosti s užívaním predmetného bytu žalovaní v 1. až 3. rade spotrebovali bez
zodpovedajúcej úhrady služby spojené s užívaním bytu vo výške 1.126,89 eur.

6. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.
Podľa ust. § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Podľa ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis (vyhláška č. 60/1964 Zb. a vyhl. č.

15/1992 Zb.).
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlh splnením zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania.

7. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený
nárok žalobcu, čo do istiny pohľadávky, za dôvodný v celom rozsahu. Vo svojom rozhodnutí súd vyšiel z
preukázania skutočností, že žalovaní bez právneho dôvodu užívali byt č. 7 na Hronskej 13 v Košiciach
a požívali tiež služby v súvislosti s užívaním tohto bytu poskytované žalobcom. Žalovaní napriek
tomu, že tento byt užívali, neuhrádzali za užívanie obvyklú odplatu zodpovedajúcu výške nájomného a

neposkytovaližalobcovianináhraduzaspotrebovanéslužby,ktorébyinakbolipovinnízaplatiťvprípade,
ak by uvedený byt užívali na základe nájomnej zmluvy. Tým sa žalovaní na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatili, následkom čoho im vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Žalobca
si preto nárok v istine pohľadávky uplatnil dôvodne a súd mu ho v celom rozsahu i priznal. Pri posúdení
dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že v prípade nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného
vzťahu a nie je daný ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok spočívajúci vo vydaní
bezdôvodného obohatenia, prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, v zmysle ust. § 563
Občianskeho zákonníka. Nakoľko vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2013 bolo
žalovanej v 1. rade doručené dňa 6.6.2014 s tým, že sa stalo splatným do mesiaca a teda žalovaní sa

od 6.7.2014 dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi. Počnúc týmto
dňom súd priznal žalobcovi úroky z omeškania. Percentuálna výška úrokov z omeškania vyplýva z ust.
§ 3, ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. platného od 1.2.2013, a činí o 5 percentuálnych bodov viac
ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnenímpeňažného dlhu. Ku dňu 6.7.2014 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,15 %, preto žalobcovi
patria úroky z omeškania v percentuálnej výške 5,15 %.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi
priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.),

ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).