Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200529
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216200529.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a
Slovenská republika, s.r.o., Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika,
IČO: 247 85 199, zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin 036 01, proti
žalovanému I. N., J.. XX.X.XXXX, G. K. XXXX/XXX, G., o zaplatenie 225,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 225,59 eur s príslušenstvom a náhrady
trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 29.10.2014 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom postupcu.
Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 15.11.2007,

predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania na účte v prospech
žalovaného a to spôsobom, že bude realizovať jeho príkazy na prevod či výbery hotovosti z účtu a
to aj vtedy ak bude existovať odporcova pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi z účtu žalovaného,
ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom
v hotovosti. Zároveň sa žalovaný zaviazal splácať prečerpanie na účte formou započítania platieb a
vkladov v momente krytia. Žalovaný svojim podpisom súhlasil s VOP pôvodného veriteľa. Veriteľ svoje

povinnosti splnil riadne a včas, teda poskytol prečerpanie na účte. Žalovaný porušil svoje zmluvné
povinnosti a preto SLSP, a.s. od zmluvy odstúpila dňa 11.6.2013. Výzvou zo dňa 11.1.2016 bol žalovaný
vyzvaný k úhrade celého dlhu. Dlh činí sumu 225,59 eur, ktorý pozostáva z istiny 209,25 eur, úroku 0,06
eur a úroku z omeškania 16,28 eur.

2.Následne odôvodnenie žaloby žalobca doplnil podaním zo dňa 2.11.2016 a zo dňa 6.4.2017. Uviedol,
že poskytol žalovanej k bežnému účtu povolené prečerpanie. Právny predchodca žalobcu realizoval

príkazy žalovanej na prevod alebo výber finančných prostriedkov z účtu a to aj vtedy ak neexistovala
žalovanej pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho
účtu vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Z priloženého výpisu z účtu, kde
sú zachytené finančné operácie vyplýva, že zostatok na účte k 28.10.2014 bol vo výške mínus 209,25
Eur. Považuje bez právneho významu uvádzať akým spôsobom právny predchodca žalobcu započítal
jednotlivé platby, keďže išlo bežný účet v banke, súčasťou ktorého bola možnosť žalovanej disponovať

finančnými prostriedkami do výšky úverového rámca, za čo bola však žalovaná povinná v zmysle zmluvy
platiťúrokzprečerpania.Právnypredchodcažalobcuzúčtovnéhoadaňovéhohľadiskapristúpilkodpisu
pohľadávky. Z výpisu z účtu vyplýva, že došlo k odpísaniu pohľadávky v hodnote 209,25 Eur, právnypredchodca žalobcu vyčíslil úrok z omeškania ku dňu postúpenia vo výške 16,28 Eur. Dlžná suma ku
dňu postúpenia pozostávala z položky Odpis - splátka istiny vo výške 209,25 Eur, úroku vo výške 0,06
Eur a úroku z omeškania vo výške 16,28 Eur. Žalovaná suma je výsledkom súčtu týchto položiek, z

uvedeného vyplýva, že špecifikácia jednotlivých finančných obratov na účte žalovanej by neprispela k
objasneniu žalovanej sumy. Z výpisu z účtu vyplýva výška pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu
pričom uvedená pohľadávka žalobcu bola generovaná bankovým systémom, ktorý nie je možné fyzicky
ovplyvniť, ani zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonávaných operácií, je certifikovaný, podlieha dohľadu
NárodnejbankySlovenska.Žalobcamázoto,žeuvedenývýpisjerelevantnýmdôkazompreukazujúcom

výšku uplatneného nároku žalobcu v tomto konaní. Nebola mu odovzdaná v rámci dokumentácie
odovzdávanej pôvodným veriteľom k postúpeným pohľadávkam súdom požadovaná listina a to písomná
výzvabankyzaslanúžalovanejvzmysle§92ods.8zákonaobankách, oktorúvšakdodatočnepožiadal,
avšak k dnešnému dňu mu nebola poskytnutá. Ako náhle ju bude mať k dispozícii bude súdu obratom
predložená. Zároveň súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 s príslušnou
časťou prílohy preukazujúcou prevod pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Poukázal na čl.

19.16 VOP, pričom takáto dohoda je v súlade s ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách a preto je dovolená
a je v súlade so zákonom. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/145/2015
zo dňa 5.10.2016, sp. zn. 11Cp/11/2015 zo dňa 25.8.2016.

3.Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám písomne nevyjadril.

4.Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), rozsudok
súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

5.Podľa § 219 odsek 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6.Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

7.Podľa § 177 ods. 2 C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a )ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

c) to ustanovuje tento zákon.

8.Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9.Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 225,59 eur, súd v zmysle § 297 C.s.p.
vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 1 C.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.7.2017.

Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

10 .Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav veci :

11. Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 15.11.2007 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.
a žalovaným vyplýva, že jej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného
prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v OP banky pre poskytnutie úverov a
povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom. Zmluva je uzavretá podľa § 708-715
Obchodného zákonníka. Majiteľ účtu rovnako prehlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, a to

VOP, úverovými podmienkami, sadzobníkom, a podmienkami určené zverejnením a súhlasí s nimi a
zaväzuje sa ich dodržiavať. Jedná sa o VOP banky a OP banky pre poskytnutie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom. Klient informovaný podľa § 37 ods. 2 zákona
o bankách. Právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia úverovými podmienkami, ktoré sú súčasťouzmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi. V zmysle čl. III bod 1 Zmluvy : majiteľ
účtu súhlasísosprístupnenímaposkytnutímvšetkýchúdajovovšetkýchúverochabankovýchzárukách
poskytnutých majiteľovi účtu, údajov o pohľadávkach a údajov o zabezpečeniach, ktoré má voči nemu

banka z poskytnutých úverov a bankových záruk, údajov o splácaní svojich záväzkov z poskytnutých
úverov a bankových záruk, údajov o zabezpečeniach,
ktoré majiteľ účtu poskytuje za splácanie úverov a bankových záruk a údajov o svojej bonite a
dôveryhodnosti z hľadiska splácania záväzkov majiteľa účtu, a to vrátane údajov získaných bankou
v priebehu rokovania o uzavretí týchto bankových obchodov, ktoré podliehajú ochrane bankového

tajomstva v rozsahu stanovenom Zákonom o bankách a ochrane osobných údajov podľa osobitného
predpisu, pričom zoznam osobných údajov, účel ich spracovania, podmienky získavania a okruh
dotknutých osôb stanovuje zákon o bankách, a to : podniku pomocných bankových služieb, ktorý
je prevádzkovateľom spoločného registra bankových informácii podľa zákona o bankách, subjektom
povereným spracovaním údajov v spoločnom registri bankových informácii za podmienok ustanovených
osobitným zákonom, Národnej banke Slovenska ako aj bankám a pobočkám zahraničných bánk v

zmysle zákona o bankách.

12. Dňa 15.11.2007 bola medzi stranami zmluvy o bežnom účte uzavretá aj zmluva o vydaní a používaní
platobnej karty Visa elektron, podľa § 269 ods. 2 Obch. zák.. Zmluva obsahuje dohodu podľa § 262
Obch. zák., odkaz na VOP a súhlas klienta s ich znením a pod.. Zmluva o vydaní a používaní platobnej

karty bola uzavretá aj dňa 18.12.2008 a dňa 14.9.2012.

13. Súdu boli zo strany žalobcu predložené aj VOP banky účinné od 1.8.2002. Podľa bodu 19.16
VOP : ,, klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek
svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasne, splatné, nesplatné,

premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi.
Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu
osobu len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky, predchádzajúci písomný súhlas banky nie je
potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako záložcu voči banke v prospech
banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného právneho

predpisu, tak banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať.

14. Podaním zo dňa 11.6.2013 pôvodný veriteľ od zmluvy o bežnom účte vrátane povoleného
prečerpania na účte odstúpil, ku dňu doručenia tohto oznámenia a vyhlasuje mimoriadnu splatnosť
povoleného prečerpania. Výška pohľadávky je 210,97 eur. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na úhradu

dlhu v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia. Dôkaz o doručovaní súdu predložený nebol.

15. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 11.11.2014 vyplýva, že Slovenská Sporiteľňa, a.s.
ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na žalobcu
ako postupníka zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014. Predmetom postúpenia bola

pohľadávka voči žalovanému v sume v sume 225,59 eur s prísl.. Dôkaz o doručovaní súdu predložený
nebol.

16. Žalobca súdu predložil aj prílohu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 uzavretej
medzi postupcom SLSP, a.s. a postupníkom - žalobcom, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči

žalovanému. Rovnako výpisy z účtu žalovaného, z ktorých má vyplývať výška pohľadávky pôvodného
veriteľa.

17. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení ku dňu uzavretia zmluvy zo
dňa 15.11.2007 ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
--------------------------------------------------------------------
9) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka.18.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení terajšom ) každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).
-------------------------------------------------------------------

9) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

19.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu )
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),

zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

20.V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

21.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

23.Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

24.Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

25.Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

26.Podľa § 714 ods. 1 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak
nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech

bežného účtu.

27.Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv.
„absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako

lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

28.Podľa § 524 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
( ďalej OZ ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29.Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o

postúpení.

30.Podľa ust. § 52 OZ / účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu / spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvapodľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31.Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32.Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

35.Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len

ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

36.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.37.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

38.Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

39.Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

40.Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

41.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

42.Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky )

Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

43.Podľa § 89 ods. 1 cit. zák. ( v znení účinnom od 10.6.2013 ) banka a pobočka zahraničnej banky
pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody
so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient
má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na

uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto
nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo
ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom
klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.72b)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti

z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne
nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;72c) takáto
zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a
pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo nainom trvanlivom médiu72d) najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42
ods. 1.

44.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola
uzavretá zmluva o bežnom účte zo dňa 15.11.2007 ( ktorého sa prečerpanie týkalo ) s náležitosťami
uvedenými vyššie ( bod 11 odôvodnenia ).

45.Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia

zmluvy, keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne
stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník -
zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú
aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka
zavedenézákonomč.150/2004Z.z.,ktorýzmeniladoplnil Občiankyzákonník súčinnosťouod1.4.2004

a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl.
69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská
republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov
s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto

úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji
2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ.
Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3
( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
9),odkazna§52až54Občianskehozákonníka). Včasevznikuzmluvnéhovzťahuuvedenéupravovalo

cit. znenie § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9)
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa

primerane použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka; odkaz na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka ). Súd
nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik Zmluvy čo do jej náležitosti, avšak pre
celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré

sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až
§54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania
nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa
do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade

s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah
vzniknutýmedziúčastníkmi zaobčianskoprávnyvzťah,nievzťahobchodnoprávny. Taktiežustanovenia
Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte považovaná
za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zákon o ochrane spotrebiteľa ), ktoré aj vo vzťahu

k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej
zmluvy ) podporuje aj cit. ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom
na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií
obsiahnutýchv§52anasl.OZvspojenísozákonomnaochranuspotrebiteľa.Pretonemožnoprisvedčiť,
že vzniknutý zmluvný vzťah je vzťahom obchodnoprávnym. Súdy už opakované o uvedenom rozhodli vo

svojich rozhodnutiach. Uvedené vyplýva aj zo znenia a zmyslu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.46.K námietke o použití ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách a § 52 ods. 2 OZ súd dodáva, že na tento
právny vzťah uvedené ust. zákona o bankách nie je možné použiť, keďže jeho znenie bolo do zákona
zakomponované až jeho novelou účinnou od 10.6.2013, teda po vzniku zmluvného vzťahu.

47.Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ s
poukazom na predmet podnikania / banka / a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52
Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská

republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku

zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z
hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút,
ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane

spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa
iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že
ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom
zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú,

aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na
ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana
zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že
súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť
obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy

spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava
v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa
čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty
EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

48.Takéto postavenie dodávateľa má s poukazom na vyššie uvedené aj žalobca.

49.Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa
domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania ( aktívna vecná legitimácia ) a
či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha
( pasívna vecná legitimácia ). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu či žalovaného znamená,

že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom
tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti.

50.Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Keďže
zákonodarca uplatňovanie príslušnéhoustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto dátume, je ním súd viazaný ako orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez námietky musí teda prihliadať na uvedené
oslabenie nároku veriteľa.

51.Preto bolo potrebné sa najprv vysporiadať s tým komu právo na zaplatenie patrí, teda komu svedčí
aktívna hmotnoprávna legitimácia.

52.Žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy ( samozrejme z predloženej zmluvy a

ďalších listinných dôkazov ) titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014,
na základe ktorej mu mala byť pohľadávka voči žalovanému v sume 225,59 eur s prísl. postúpená
z postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s.. Postúpenie pohľadávky malo byť žalovanému oznámené
postupcom podaním zo dňa 11.11.2014, dôkaz o doručovaní predložený nebol. Do momentu uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 29.10.2014 nebolo súdu žiadnym listinným dôkazom preukázané,
že veriteľ - postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. písomne vyzvala žalovaného na plnenie z dôvodu

omeškania so splácaním dlhu vyplývajúceho zo zmluvy ( súdu bolo predložené podanie a to odstúpenie
od zmluvy, avšak bez dôkazu o jeho doručovaní či doručení žalovanému).

53.Teda z uvedeného vyplýva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky
dané § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z predloženej

zmluvy o úvere z veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. na jeho účet, teda omeškanie dlžníka - žalovaného
so zaplatením aspoň časti dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní do dňa postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve, resp. súhlas klienta na postúpenie pohľadávok. Doručenie, resp.
doručovanie výzvy podľa cit. ust. súdu nebola predložená. Splnenie podmienky uvedenej v § 92
ods. 8 zákona o bankách nenahradí oznámenie o postúpení pohľadávok ( naviac s nepreukázaným

doručovaním žalovanému ), ani ust. bod 19.16 VOP.

54.Na základe uvedeného je súd názoru, že nemohlo dôjsť k účinnému postúpeniu pohľadávky na
žalobcu; vo vzťahu k žalovanému nemôže byť postúpenie pohľadávky platným právnym úkonom pre
rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, pričom došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, v

dôsledku čoho žalobca nemôže byť nositeľom tvrdeného hmotného práva vyplývajúceho z predložených
listinných dôkazov, t.j. nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

55.Na uvedenom názore súdu nezmení nič ani bod 19.16 VOP, keďže na uvedené nemožno prihliadať
ako na individuálne dojednanú zmluvnú podmienku so spotrebiteľom, keďže sa nachádza vo vopred

naformulovaných Všeobecných obchodných podmienkach veriteľa, ktoré spotrebiteľ - dlžník určite
žiadnym spôsobom neovplyvňoval ani nedojednával. Tieto sú vopred dané veriteľom, dokonca ich veriteľ
môžekedykoľvekzmeniťažiadensúhlassichnovšímznenímoddlžníkovnevyžaduje.Uvedenévyplýva
z vyššie cit. ust. zákonov na ochranu spotrebiteľa. Uvedené ust. VOP preto nemožno považovať za
vopred daný súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky žiadaný v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách.

Naviac takéto znenie VOP je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 a nasl. OZ a ust. zák. na ochranu spotrebiteľa
( značná nerovnováha v právach a povinnostiach veriteľa v neprospech spotrebiteľa - dlžníka ).

56. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre uvedené dôvody

sa súd nestotožnil s argumentáciou a námietkami žalobcu vznesenými v konaní. Rovnako sa súd
ďalej nezaoberal dôvodnosťou nároku ako takého ( vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o úvere, resp.
neprijateľnosti podmienok v nej zakotvených a pod. ). Čo sa týka odkazu žalobcu na dve rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove, súd dodáva, že zatiaľ táto problematika ako taká v súdnej praxi ustálená nie
je, preto sa súd od nej ani nemohol odkloniť. O uvedenom svedčí množstvo rozhodnutí iných súdov, ako

aj samotného Krajského súdu v Prešove, v obdobných veciach, v ktorých bolo rozhodnuté obdobným
spôsobom, ako v tomto prípade.

57.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. tak, že
stranám nepriznal ich náhradu, žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému žiadne preukázateľné

trovy konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.