Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/235/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215862
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115215862.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej v právnej veci žalobcu: JUDr.
H. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, A., proti žalovanej: Y. Z., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
Y. XXXX/XX, A., právne zastúpená JUDr. Dušan Klimo, advokát, L. XX/XX, A. nad Q., o zaplatenie
sumy 50.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.

17C/257/2015-112 zo dňa 19. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd odvolanie žalovanej o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú. Žalobca sa

žalobou doručenou súdu dňa 21.5.2015 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy vo výške 50.000,- eur
spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 13.12.2012 do zaplatenia z titulu
uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 12.6.2012 a náhrady trov konania. Súd vo veci rozhodol rozsudkom
č.k. 17C/257/2015-69 zo dňa 9.11.2016, ktorým prvou vetou výroku rozsudku žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol a druhou vetou výroku rozsudku priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2017. Uznesením č.k.

17C/257/2015-102 zo dňa 22.5.2017 vyšší súdny úradník rozhodol o trovách konania tak, že žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania spolu vo výške 1.757,01 eur. Podaním doručeným súdu dňa
8.6.2017 žalovaná podala proti uzneseniu č.k. 17C/257/2015-102 zo dňa 22.5.2017 vydanom vyšším
súdnym úradníkom sťažnosť. Žalovaná v sťažnosti namietala, že jej nebola priznaná náhrada trov v
ňou uplatňovanom rozsahu. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby,
tak žalovaná trvala na účelnosti všetkých úkonov právnej služby. Pokiaľ ide o náhradu cestovných

výdavkov, tak tieto žiadala priznať v rozsahu cestovného prostriedkami hromadnej dopravy a pokiaľ
sa jedná o náhradu za stratu času, tak túto žiadala priznať v ňou uplatňovanom rozsahu. Sudca po
preštudovaní žaloby zo dňa 20.5.2015, rozsudku č.k. 17C/257/2015-69 zo dňa 9.9.2016 a uznesenia
vydaného vyšším súdnym úradníkom č.k. 17C/257/2015-102 zo dňa 22.5.2017 a celého spisového
materiálu konštatoval, že sťažnosť žalovanej nie je dôvodná a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka,
ktorým priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 1.757,01 eur, je správne. Sudca konštatoval,

že skutočnosti uvádzané žalovanou v sťažnosti doručenej súdu dňa 8.6.2017 sú nedôvodné. Pokiaľ ide
o úkony právnej služby, za ktoré žalovanej nebola priznaná náhrada trov, rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka je správne a náležite odôvodnené, pre aké dôvody za tieto úkony právnej služby, žalovanej
nemožno priznať náhradu. Pokiaľ sa jedná o priznanie náhrady za stratu času v menšom než žalovanou
uplatňovanom rozsahu, vychádzajúc z dikcie ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 zreteľne vyplýva,
že ide o náhradu za stratu počas cesty zo sídla advokáta do iného miesta. A napokon pokiaľ ide o

nepriznanie náhrady cestovných výdavkov, ktoré žiadala žalovaná uplatniť najprv vo výške 100,- eur a
následne v sťažnosti už iba v rozsahu cestovného prostriedkami hromadnej dopravy, súd konštatuje,že ani v jednom prípade žalovaná nepreukázala, že jej tieto cestovné výdavky vznikli. Navyše pokiaľ
ide o uplatnenie cestovných výdavkov v rozsahu cestovného prostriedkami hromadnej dopravy, súd
nemôže vedieť akým spôsobom právny zástupca žalovanej cestoval na pojednávania na tunajšom súde,

ak žalovaná túto skutočnosť nijako nepreukázala. Na základe vyššie uvedeného preto sudca sťažnosť
žalovanej ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala žalovaná odvolanie, kde v prvom rade namietala nesprávne
poučenie súdu prvej inštancie o nemožnosti podať opravný prostriedok s odkazom na ust. § 357

písm. m) CSP. V predmetnej veci išlo o sedem právnych úkonov nachádzajúcich sa v spise i vo
vyúčtovaní. Tieto úkony boli zákonné, skutočné a opodstatnené. Súviseli s meritom veci a smerovali k
preukázaniu neopodstatnenosti žaloby žalobcu, procesnej obrany žalovanej, ktorej zákon túto možnosť
dával. Žalovaná bola v spore úspešná. Okresný súd namietal spornosť cestovného a straty času.
Cestovné bolo účtované zo Žiaru nad Hronom do Žiliny a späť motorovým vozidlom Honda CRV
ročník 2006. Z dôvodu, že vyúčtovanie nespĺňalo požadované listinné náležitosti, žalovaná v súlade so

zákonom požiadala o náklady za najlacnejší hromadný prostriedok - autobus. Žalovaná žiadala, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyúčtovaným trovám žalovanej vyhovie a budú jej v
celom rozsahu priznané.

3. Skôr než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či

odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či je prípustné a či má náležitosti stanovené zákonom.

4. Krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) odvolanie vo vzťahu k žalovanej ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

5. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol sťažnosť žalovanej podanú voči uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania ako nedôvodnú. Rozhodoval tak podľa §§
248, 249 a 250 ods. 1 CSP. Vychádzajúc z ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP, § 249 CSP a
§ 250 CSP, ide o rozhodnutie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Uznesenie vyššieho súdneho

úradníka v spojení s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie je rozhodnutím o výške náhrady trov
konania a nie o nároku na náhradu trov konania, ako to uviedla žalovaná v podanom odvolaní.

6. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že poučenie o opravnom prostriedku
bolo zo strany súdu prvej inštancie dané správne a vzhľadom na neprípustnosť opravného prostriedku,

odvolací súd nemal právomoc zaoberať sa odvolacími dôvodmi.

7. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že
podanie je odmietnuté. O trovách konania, ktoré vznikli v súvislosti s podaním opravného prostriedku,
ktorý bol odmietnutý, preto súd rozhodol per analogiam podľa § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na pomer

úspechu, resp. neúspechu strán a vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)