Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Kristína Glezgová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616206024
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616206024.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu C. Š., L.. XX.XX.XXXX,

J. B., O. W. XXXX/XX, M. D. proti žalovanej Y. O., L.. XX.XX.XXXX, J. V., Š. A.. Č.. X, M. SR, právne
zastúp. JUDr. Martinom Landlom, advokátom z AK Lučenec, Rázusova 47/4825 v konaní o vydanie veci
eventuálne o zaplatenie 15 000,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o vydanie motorového vozidla značky T. D. P. D., O. E. XXXX, E.: A., V.: Y. C. eventuálne
o zaplatenie 15 000,- Eur s prísl. z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady

rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 17.05.2016 sa žalobca domáhal vydania veci. Vo svojom
návrhu uviedol, že so žalovanou žili spolu v partnerskom zväzku. Počas trvania tohto spolužitia sa po
vzájomnej dohode rozhodli kúpiť v roku 2011 trojizbový byt v kat. úz. V., M. V., M. B. E. L. B. Č.. XXXX,
G. W. M. J. Č.. X L. X. G. J. K. E. E. Č.. X. P. byt však je vedený ako nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve
žalovanej, pričom žalobca na jeho kúpu prispel sumou 8 000,-Eur a na následnú rekonštrukciu 5 000,-
Eur zo svojich prostriedkov. Rovnako so žalovanou spoločne kúpili osobné motorové vozidlo T. D. O. E.
XXXX, E.: A., ktoré je rovnako vedené len na meno žalovanej, pričom však žalobca prispel na akontáciu

vozidla sumou 4 000,-Eur. Následne v roku 2013 sa žalobca a žalovaná rozišlo. Čo sa týka vzájomného
vysporiadania pohľadávok, dohodli sa tak, že na vyrovnanie dlhu žalovanej voči žalobcovi vo výške 13
000,-Eur žalovaná mu prenechá osobné motorové vozidlo T. D., P.: D., O. E. XXXX, E.: A., V.: Y. C.,
pričom žalobca mal prevziať na seba splácanie lízingu za toto motorové vozidlo. Žalovaná podpísala
žalobcovi všetky potrebné doklady k zmene subjektu lízingu, nakoľko však žalobca pracuje v zahraničí,
nestihol toto vozidlo prepísať na seba ešte v mesiaci september 2014. Lízingové splátka splácal od
marca2013žalobcaazaplatilspolu4998,98Eur.Dňa12.10.2014,kýmbolžalobcavpráci,demontovala

žalovaná evidenčné číslo vozidla, takže nemohol vozidlo užívať. Na ďalší deň mu zatelefonovala, že
značky má ona, v dôsledku čoho žalobca odmietol ďalej platiť lízing, keďže vozidlo nemohol užívať.
Následne toto vozidlo žalovaná vzala z jeho držby, pričom sa v ňom nachádzali aj osobné veci a to
okuliare O. v hodnote 130,-Eur, strieborná retiazka 100 g v hodnote 150,-Eur, držiak na LCD monitor
do auta v hodnote 80,-Eur a ďalšie osobné veci ako je peňaženka, doklady o úhradách lízingu a rôzne
dokumenty. Žalobcovi ostali aj kľúče od vozidla ako aj osvedčenie o evidencii časť I. Žalobcovi nie
je známe, či sa uvedené vozidlo stále nachádza v držbe či vlastníctve žalovanej. Cena predmetného

vozidla činila v čase jeho odňatia žalobcovi 17 000,-Eur, pričom ku dňu podania návrhu činí od 12 000
do 15 000,-Eur (inzerát na predaj obdobného vozidla). Žalobca má za to, že toto vozidlo bolo odňaté
z jeho držby nezákonne, žalovaná porušila vzájomnú ústnu dohodu o vyporiadaní dlhov, neoprávnene
zadržiava vozidlo, a teda žalobca má nárok na vydanie veci, resp. pokiaľ už vozidlo nie je v držbežalovanej, má nárok na zaplatenie peňažného ekvivalentu veci. Žalobca preto žiada o vydanie veci alebo
zaplatenie sumy 15 000,-Eur s 5,05%-ným úrokom z omeškania zo sumy 17 000,- Eur od 13.10.2014
do zaplatenia.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.09.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedla, že nárok vznesený žalobcom neuznáva v celom rozsahu ani čo do dôvodu ani výšky. Nárok
žalobcu nie je podložený žiadnymi relevantnými dôkazmi a ide o jeho tvrdenie, ktoré nezodpovedá
realite. Žalovaná nadobudla byt z vlastných prostriedkov. Auto T. D. nadobudnuté formou leasingu

financovala tiež žalovaná. Tvrdenie o tom, že leasingové splátky za vozidlo splácal od marca 2013
žalobca je nepravdivé. Od januára 2013 splácala splátky za vozidlo žalovaná. Pripúšťa existenciu
dohody, že žalobca bude splácať splátky za auto a vyplatí všetky potrebné poplatky leasingovej
spoločnosť a splácanie ako aj predmet leasingu prevezme na seba. Žalobca však dlhodobo od roku
2013 nebol ochotný takto konať. Keďže sa aj ďalšie splátky leasingu stávali splatnými, žalovaná musela
platiť auto, ktoré neužívala. Z toho dôvodu žalovaná od tejto dohody odstúpila a ujala sa držby vozidla,

na ktoré mala ako leasingový nájomca právo. Následne vozidlo odpredala. Žalovaná neodňala žalobcovi
žiadnu vec, ktorá by bola jeho vlastníctvom. Žalobca nepredložil na podporu svojich tvrdení žiadny dôkaz
a to ani vo vzťahu k ním tvrdenému financovaniu bytu alebo leasingu auta, ani k tvrdenej ústnej dohode
o vyporiadaní dlhu a ani k ostatným menej zásadným tvrdeniam uvedeným v žalobe. Dôkazné bremeno
musí uniesť tá strana, ktorú toto bremeno zaťažuje, ktorým je žalobca. Žalobou nie je možné zakladať

na ťarchu žalovanej vyvrátiteľnú právnu domnienku pravdivosti tvrdení uvedených v žalobe. Žalovaná
toho času žije v O.Ú., kde aj pracuje.

3. Žalovaná podaním zo dňa 13.10.2016 predložila dôkazy súvisiaceho s leasingom motorového vozidla
a doplnila svoje vyjadrenie k žalobe. Uviedla, že podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu

protitomu,ktodojehovlastníckehoprávaneoprávnenezasahuje,najmäsamôžedomáhaťvydaniaveci.
Citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť vlastníka veci, oprávneného držiteľa alebo detentora
domáhať sa súdnej ochrany vlastníckeho práva, resp. práva držiteľa alebo detentora vec užívať voči
tretej osobe, ktorá neoprávnene zasahuje do práv vlastníka, oprávneného držiteľa alebo detentora,
pričom zákon ako jeden z možných prostriedkov ochrany umožňuje voči tretej osobe domáhať sa na

súde vydania veci. Ide o tzv. vindikačnú žalobu/žalobu o vydanie veci. Aktívne legitimovaným subjektom
na podanie vindikačnej žaloby je vlastník veci, oprávnený držiteľ veci alebo detentor. Vindikačná žaloba
však predpokladá splnenie dvoch podmienok a to i/ že žalobca preukáže svoju aktívnu legitimáciu, teda
preukáže vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha alebo v prípade držiteľa oprávnenia vec
užívať a ii/ preukázanie skutočnosti, že vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby

než je vlastník, oprávnený držiteľ alebo detentor. V tejto súvislosti však poukazuje na skutočnosť, že
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal svoje oprávnenie vec užívať a rovnako nijakým spôsobom
nepreukázal skutočnosť, že by sa vozidlo neoprávnene nachádzalo v jej dispozícii. Držiteľ vozidla nie
je jeho vlastníkom, nakoľko vlastníkom vozidla bola spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so
sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978 spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I. . Na základe uzatvorenej leasingovej zmluvy zo dňa 02.11.2011 medzi
žalovanou ako leasingovým nájomcom a spoločnosťou UniCredit ako leasingovým prenajímateľom bola
oprávnená motorové vozidlo užívať a teda v zmysle ustanovenia § 129 OZ bola oprávneným držiteľom
vozidla. Po rozchode so žalobcom sa síce dohodli, že žalobca bude predmetné vozidlo užívať, ale pod
podmienkou, že na seba prevezme všetky záväzku z leasingovej zmluvy voči spoločnosti UniCredit,

čo však ako uvádza aj sám žalobca v žalobe neurobil a žalovaná počas celého trvania leasingu
figurovala naďalej ako leasingový nájomca a zodpovedala za akékoľvek porušenie leasingovej zmluvy.
Vzhľadom na túto skutočnosť ako aj charakter leasingovej zmluvy, žalobca nemá žiadne právo užívať
predmetné vozidlo. Žalobca navyše počas užívania vozidla neplatil spoločnosti UniCredit leasingové
splátky. Zo strany žalovanej nedošlo k neoprávnenému odňatiu vozidla. Žalovaná má za to, že ako

nárok na vydanie veci tak aj alternatívnym petitom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 15 000,- Eur
s príslušenstvom žalobca žiada na základe právnej kvalifikácie vydania bezdôvodného obohatenia -
plnenia získaného bez právneho dôvodu z dôvodu, údajného vynaloženia finančných prostriedkov na
nehnuteľnosť evidovanú Okresným úradom Lučenec katastrálny odbor na B. Č.. XXXX L. D. E. T.Á.
Ú. V., M. V., M. B., W. M. P. J. Č.. X L. D. L. X. G. J. K. E. E. Č.. X, ktorý je v jej vlastníctve. V tejto

súvislosti však poukazuje na skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia, keď nijakým spôsobom nepreukázal, že by vynaložil finančné prostriedky na
kúpu bytu a jeho následnú rekonštrukciu. V tejto súvislosti naďalej trvá na tom, že byt bol financovaný z
jej peňažných vlastných prostriedkov, a preto akúkoľvek dohodu o vysporiadaní pohľadávok uzatvorenúmedzi ňou a žalobcom popiera. napriek vyššie uvedenému však poukazuje na skutočnosť, pre prípad,
ak by sa súd napriek uvedenému stotožnil s tvrdením žalobcu, že tieto nároky žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia sú premlčané, a preto týmto podaním zároveň proti nárokom žalobcu na

vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu právnej istoty a opatrnosti vznáša námietku premlčania.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Citované zákonné

ustanovenie upravuje premlčaciu dobu v prípade bezdôvodného obohatenia, teda aj v prípade vydania
bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu (čo predstavuje v zmysle ustálenej
judikatúry napr. investícia do cudzej veci). V danom prípade zákon stanovuje kombinované plynutie
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenie je
premlčané v prípade, ak je toto právo uplatnené na súde či už po uplynutí subjektívnej alebo objektívnej
premlčacejdoby.Podľajejnázoruvšakuždošloakokuplynutiusubjektívnejtakajobjektívnejpremlčacej

doby. Vzhľadom na skutočnosť, že ku kúpe bytu došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2011
(čo vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva predloženého žalobcom), pričom po podpise kúpnej zmluvy v
roku 2011 bola rovnako vyplatená kúpna cena bytu a rekonštrukcia bytu prebehla v roku 2012 a teda
aj peňažné prostriedky na rekonštrukciu boli vynaložené v tomto roku a žaloba bola na súd podaná až
17.05.2016, má za to, že žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby, keďže

počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je stanovený odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu
došlo, teda odo dňa keď údajne mali byť peňažné prostriedky poskytnuté. Rovnako však došlo aj k
uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, nakoľko žalobca v prípade kúpy bytu by musel po zavkladovaní
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vedieť, že by je len v jej výlučnom vlastníctve a teda
od tohto momentu mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie vydania

bezdôvodného obohatenia pri údajne poskytnutých peňažných prostriedkoch na kúpu bytu a rovnako
tak v prípade rekonštrukcie žalobca musel vedieť, že poskytnutím peňažných prostriedkov zhodnocuje
vec/byt vo vlastníctve inej osoby, a preto začala subjektívna premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného
obohatenia plynúť od údajného poskytnutia peňažných prostriedkov a teda vzhľadom na skutočnosť, že
žaloba bola na súde podaná až dňa 17.05.2016, táto bola podaná rovnako až po uplynutí subjektívnej

premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené v prípade, ak by sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu
má za to, že nároky žalobcu voči nej sú premlčané, a preto žiada, aby súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

4. Podaním zo dňa 02.11.2016 právny zástupca žalovanej poukázal na to, že z dôvodu, že vydanie

veci nie je reálne možné, lebo žalovaná predala motorové vozidlo pred začatím konania si uplatňuje
žalobca eventuálnym petitom zaplatenie sumy 15 000,- Eur s príslušenstvom. V prípade však, ak žaloba
o vydanie veci nie je možná, je možné sa eventuálnym petitom domáhať náhrady škody, prípadne
vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže žaloba, ktorou sa pri neúspešnej vindikačnej žalobe vlastník
veci alebo oprávnený držiteľ domáha peňažnej náhrady za vec, nemá už charakter žaloby o vydanie

veci, ale žaloby o náhradu škody. V súvislosti so žalobou o náhradu škody je potrebné vždy zistiť, či sú
splnenépodmienkyzodpovednostizaškodupodľa§420OZ.Vtejtosúvislostiprávnyzástupcažalovanej
predložil rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.03.2001 sp.zn. 25Cdo 2490/2000 ako aj uznesenie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.09.2008 sp.zn. 28Cdo 2649/2006 na preukázanie vyššie uvedenej
skutočnosti. Pri žalobách titulom náhrady škody v lehote uvedenej v § 106 OZ na podporu uvedeného

právneho názoru žalovaná predložila aj stanovisko I.. W. V., Q.. z Veľkého komentára k Občianskemu
zákonníku. Vzhľadom k vyššie uvedenému prípadnému žalobnému petitu pri uplatnení žaloby titulom
náhradyškodyjenutnémaťzapreukázanéporušenieprávnejpovinnosti(protiprávnyúkon),vznikškody,
príčinnú súvislosť a zavinené konanie škodcu, kedy všetky uvedené predpoklady musia byť splnené
kumulatívne. Tieto musí preukázať žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno. Žalobca však v doterajšom

konaní nepreukázal, že splnil predpoklady k uplatneniu zodpovednosti za škodu voči žalovanej. V prvom
rade zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti ani zákonnej, ani zmluvnej,
ktorá by zakladala žalobcov nárok na náhradu škody. V zmysle leasingovej zmluvy bola leasingovým
nájomcom, podmienky ktorej zmluvy plnila. Žalobca sľúbil prebrať všetky záväzky z leasingovej zmluvy
a platiť leasingové splátky riadne a včas, čo nedodržal. Čo sa týka vzniku škody táto môže vzniknúť

iba vlastníkovi veci, kedy žalobca vlastníkom vozidla nebol, takže nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho
majetku. V súvislosti s platbami žalobcu na leasingové splátky poukázal na tú skutočnosť, že žalobca
platil splátky len v období, keď vozidlo aj reálne užíval, pričom s umožnením užívania motorového
vozidla v záväzkovom vzťahu založenom leasingovou zmluvou zo strany prenajímateľa sa viaže ajpovinnosť platiť leasingovému prenajímateľovi splátky. Preto ani žalobcom zaplatené leasingové splátky
nie je možné považovať za škodu. Taktiež žalobca ničím nepreukázal, že na strane žalovanej vzniklo
bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Preto žalovaná žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu a uviedol, že dohoda medzi žalobcom a
žalovanou bola taká, že vozidlo bude v užívaní žalobcu a bude platiť leasingové splátky. Nepopiera, že
vozidlo patrilo leasingovej spoločnosti. Predkladá aj výpis z účtu žalovanej. Žalobca všetkými dokladmi
nedisponuje, preto žiada, aby súd vyžiadal od leasingovej spoločnosti prehľad leasingových splátok

od roku 2013 platených žalobcom ako aj to, akým spôsobom dochádzalo k platbám. Čo sa týka
námietky premlčania, poukazuje na to, že neprichádza do úvahy, pretože nebolo žalované bezdôvodné
obohatenie, len vydanie veci a navyše od doby, ako žalovaná zobrala vozidlo od žalobcu, pričom
z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že vozidlo predala. Teda navrhuje alternatívny petit v tom znení, že
žalovanázaplatížalobcoviadekvátnusumu,tedanežiadaovydanieveci,aležalujeozaplateniehodnoty
motorového vozidla. Žiada o zaplatenie 15 000,-Eur. Zároveň žiada priznať úroky z omeškania zo sumy

15 000,-Eur. Žalobca vlastní kľúče od motorového vozidla a aj veľký technický preukaz, čím preukazuje
svoje tvrdenia. Poukazuje aj na emailovú komunikáciu medzi sporovými stranami, z ktorej vyplýva, že
až 26. augusta 2014 leasingová spoločnosť poslala žalovanej tlačivo žiadosti na zmenu subjektu, čiže
žalovaná mohla súhlas so zmenou subjektu dať až po tomto dátume, čím preukazuje tvrdenie svojho
klienta. Navrhuje vyžiadať od leasingovej spoločnosti súhlas na užívanie motorového vozidla, ktorý mu

bol daný v roku 2013. Od vystavenia potvrdenia po odobratie auta prešli dva mesiace, kedy žalobca
nesplnil svoju povinnosť platiť leasingové splátky.

6. Žalobca C. Š. uviedol, že so žalovanou žili v spoločnej domácnosti. Kúpili si byt a auto, ktoré je
predmetom konania. Obidve veci boli približne v rovnakej hodnote. Za auto museli zaplatiť akontáciu 8

000,-Eur a za byt platili tiež 8 000,-Eur. Byt kúpili na úver a auto na leasing a aj splátky boli rovnaké.
Podieľali sa teda na kúpe bytu aj auta rovnakou sumou a navyše urobili v byte rekonštrukciu, ktorú
robili vlastnými silami obaja. Hodnotu rekonštrukcie dohodli pri rozchode sumou 10 000,-Eur. Dohodli
sa so žalovanou, že keďže hodnota vecí je približne rovnaká, jej ostane byt a jemu auto a on bude
splácať leasingové splátky. Čo sa týka rekonštrukcie bytu dohodli sa, že žalovaná ho vyplatí polovicou

hodnoty rekonštrukcie, čiže sumou 5 000,-Eur. Táto dohoda platila a začal splácať splátky za auto
a užíval vozidlo. Je pravdou, že občas meškal so splátkami, ale vždy sa kontaktoval s leasingovou
spoločnosťou a potom všetko vyplatil, takže v konečnom efekte nedlhoval, lebo dlh vyrovnal. Upomienky
ale dostávala žalovaná, pretože leasingová zmluva bola na jej meno. Potom sa dohodli so žalovanou, že
tú sumu 5 000,-Eur vyriešia tak, že ona zaplatí tri leasingové splátky za september, október a november

2014. Či zaplatila, to nevie, lebo doklad nevidel, ale mala platiť priamo leasingovej spoločnosti. Boli
dohodnutí ústne, že vozidlo prepíše na seba v novembri, ale než k tomu došlo zistil, že na vozidle chýba
ŠPZ. Dozvedel sa, že ich odmontovala žalovaná a potom mu vozidlo odmietla vydať, pričom ho zobrala
preč. Vtedy prikročil k riešeniu. Má za to, že žalovaná mu dlhuje, a preto podal túto žalobu. Ohľadne
vyporiadania vozidla ako aj ostatných vecí sa dohodli v marci 2013. Vtedy sa dohodli aj na tom, že on

bude vozidlo užívať, pričom musel podpísať pre leasingovú spoločnosť dohodu o užívaní motorového
vozidla, že vozidlo bude užívať on a so súhlasom žalovanej. Konkrétny dátum prepisu vozidla nebolo
dohodnuté. Žalovanú vyzýval v apríli a máji, keď obaja chodia na Slovensko, pretože obaja pracovali v
zahraničí, aby vozidlo prepísala na neho. Žalovaná to odkladala. Nakoniec sa dohodli v lete, že vozidlo
prepíšu v novembri 2014, k čomu bola potrebná jej súčinnosť, ale ona mu ju neposkytovala, hoci on

záujem mal. Ide o to, že so žalovanou žili spoločne a keď sa rozišli, tak sa dohodli, že všetko si podelia
na polovicu, lebo on platil aj leasingové splátky a aj investoval do domu. Pokiaľ je uvedené, že väčšinou
za vozidlo platila žalovaná, to bolo preto, že to išlo zo spoločného účtu. Záverom chce zdôrazniť, že sa
dohodli so žalovanou o vyplatení jeho podielu, čomu dôveroval. Ona tvrdila, že ho vyplatí, čo trvalo tri
roky, a preto sa zreje dostal do omeškania, ale chcel len svoje.

7. Právny zástupca žalovanej a uviedol, že tvrdí, že žalobca nemá oprávnenú držbu, pretože dohoda
medzi účastníkmi bola taká, že prevezme motorové vozidlo, bude však včas a riadne platiť leasingové
splátky, k čomu nedošlo, čo bolo zadokladované. Nakoľko žalobca nedodržal podmienky dohody,
žalovaná oprávnene od dohody odstúpila a tým pádom žalobca nemá oprávnenú držbu, a preto je žaloba

nedôvodná a žiada ju zamietnuť. Vozidlo v čase predaja nebolo leasingovej spoločnosti zaplatené, preto
žalovaná vozidlo predala a z kúpnej ceny sa vyrovnala s leasingovou spoločnosťou sumou okolo 7
000,-Eur. Zdôrazňuje, že žalobca neplatil leasingové splátky, leasing bol na meno žalovanej, dostávala
upomienky, preto pri nedostatku finančných prostriedkov riešila vec predajom vozidla a vyrovnala sas leasingovou spoločnosťou. V spise ako príloha predložená žalobcom je žiadosť o zmenu subjektu.
Túto podpísala žalovaná, ktorým podpisom dala súhlas na zmenu vlastníka vozidla. Stačilo, aby ju
žalobca doplnil svojím menom a dátumom a predložil ju na leasingovú spoločnosť a vozidlo by bolo

prepísané na neho. Tým deklaruje, že žalovaná poskytla dostatočnú súčinnosť na prepis vozidla, len
ju žalobca nevyužil. Právny zástupca žalovanej poukazuje na to, že v súvislosti s nadobudnutím bytu
žalovanej ako aj so vnesenými nákladmi súvisiacimi s úpravou bytu vzniesli námietku premlčania, na
ktorú poukazuje. Navyše žalobca nepreukázal investície do uvedeného bytu. Ani tvrdenie žalobcu, že
sa podieľal na platení aj v časoch, keď podľa vyjadrenia leasingovej spoločnosti platila žalovaná, nie

je preukázané. Predkladá ešte email zo dňa 24.03.2017, ktorý žalovaná posielala žalobcovi, že sa má
žalobca kontaktovať s p. C. I. z UniCredit Leasing za účelom prevodu motorového vozidla. Aj tento email
dosvedčuje, že žalovaná mala záujem riešiť vec na základe ústnej dohody so žalobcom a od zmluvy
odstúpila z dôvodov, ktoré boli popísané v jej výpovedi. Žiada z uvedených dôvodov s prihliadnutím na
to, že žalovaná má vydať vec, čo realizovať nie je možné, keďže vozidlo nie je v držbe žalovanej, navyše
ani nikdy nebola jeho vlastníčkou. Preto prichádza do úvahy len eventuálny petit, kde musí žalobca

preukázať podmienky § 420 OZ, čo vzhľadom k tomu, že podmienky preukázané nie sú, žiada žalobu
zamietnuť.

8. Žalovaná Y. O. uviedla, že v minulosti žili so žalobcom v spoločnej domácnosti. Obaja pracovali v O.
a aj keď sa rozišli, tak v práci v zahraničí pokračovala. Od žalobcu odišla v januári roku 2013, v tom

čase boli obaja zamestnaní v O.. Čo sa týka motorového vozidla T. D., toto vozidlo kúpila na leasing
dňa 02.11.2011. Predkladá doklad o výbere v hotovosti zo svojho účtu v OTP banke ako dôkaz, že dňa
02.11.2011 vybrala 7 200,-Eur a predala svoje staršie motorové vozidlo M. S., čím zaplatila akontáciu v
sume 8 291,50 Eur. Vyplýva to aj z výpisu z účtov na strane 88 spisu. Jednoznačne teda tvrdí, že toto
všetko zaplatila zo svojich peňazí. Potom pravidelne splácala leasingové splátky v sume 383,22 Eur, čo

vyplývaajzvýpisu.Platilaleasingovésplátkydodoby,nežjejžalobcapovedal,žebymalzáujemprevziať
motorové vozidlo. Hovoril, že bude splácať splátky, bude vozidlo užívať a keď vyplatí všetky splátky, tak
mu ostane motorové vozidlo. S tým súhlasila, pretože pracovala v O. a vozidlo malo slovenskú ŠPZ,
pretože vlastníkom bola leasingová spoločnosť. Toto bolo v marci 2013 a odvtedy začal vozidlo užívať
žalobca. Spočiatku asi dve alebo tri splátky zaplatil, ale potom začali problémy, pretože neplatil riadne

a stále jej chodili výzvy na zaplatenie z leasingovej spoločnosti. Jednak musela niektoré splátky zaplatiť
ona a navyše musela platiť pokuty a penále v súvislosti s omeškaním. Žalobcovi volala opakovane, sľúbil
nápravu, ale k tomu nedošlo. Toto sa opakovalo dlhšiu dobu. Až sa stalo, že jej volal istý exekútor, meno
nevie, že nie sú zaplatené tri splátky. Tvrdil, že musí vrátiť vozidlo leasingovej spoločnosti. Povedala,
že nevie vozidlo vydať, pretože je u jej bývalého priateľa a vozidlo je s ním v O., avšak nevie kde.

Na to jej povedal exekútor, že v tom prípade je problém, pretože musia dať celoeurópske pátranie na
vozidlo, ale aj proti nej ako dlžníkovi. Veľmi sa zľakla, volala brata Y. Š. a poprosila ho, aby to vyriešil.
On vybral z účtu svoje peniaze, dal ich otcovi B. a ten išiel a vyplatil omeškané splátky do leasingovej
spoločnosti, o čom svedčí aj vklad sumy 766,-Eur zo dňa 13.12.2013 na meno B. Š.. Opakovane volala
žalobcu a konzultovala to s ním, že stále robí problémy, hoci sľubuje, že všetko bude v poriadku, ale

nič nedodrží. Nakoniec mu reakciou na túto situáciu povedala, že buď si to auto prevezme alebo ho
predá. Na to povedal, že v poriadku, ale vozidlo prevezme jeho brat S. Š. na svoju firmu. Dodáva,
že keď sa dohodli so žalobcom, že bude užívať vozidlo, toto vybavila s leasingovou spoločnosťou a
dala súhlas s užívaním vozidla, ktorý leasingovka akceptovala v marci 2013, čiže odvtedy žalobca so
súhlasom leasingovej spoločnosti vozidlo užíval. V čase, keď jej povedal, že vozidlo odkúpi jeho brat,

volala do leasingovej spoločnosti, oni jej vystavili doklad - tlačivo na prevod motorového vozidla, čo bolo
v auguste 2014 a ten poslala žalobcovej matke E. Š.. Potom sa však nič nedialo a opäť jej volali z
leasingovky, že nie sú splácané splátky. Nevedela, čo má robiť. Poradili jej, že môže odmontovať ŠPZ.
Preto zistila, kde sa nachádza vozidlo a odmontovala ŠPZ. Oba kľúče od auta mal žalobca, ale mala
kartu, dala si vyrobiť nové kľúče, zobrala vozidlo a odpredala ho. Tak sa ho zbavila. Z prehľad jej splátok

a splátok žalobcu vyplýva, kto kedy platil, kedy tvrdí, že žalobca platil v období, keď vozidlo aj užíval,
pričom čiastočne platila leasingové splátky vtedy aj ona. Predkladá doklad o tom, že odvolala súhlas
k užívaniu vozidla žalobcom, pretože stále bola ona leasingovým nájomcom a leasingová spoločnosť
oznámila,že15.10.2014zanikáoprávneniežalobcuakotretejosobyužívaťvozidlo.Totožalobcoviihneď
aj zatelefonovala. On jej povedal, že aj tak ju „vyrobí“ a nebude platiť splátky a že ich bude platiť ona,

pričom vozidlo bude užívať napriek tomu všetkému on. Na to prišla jej reakcia vo forme odmontovania
ŠPZ a vec vyriešila takto.9. Svedok Y. Š. uviedol, že je bratom žalovanej. O predmete sporu vie len toľko, že žalovaná žila so
žalobcom v minulosti v spoločnej domácnosti a že si obstarala vozidlo T. D. tak, že si vybrala z účtu
peniaze a zbytok doložila predaním svojho starého vozidla M. S.. Takto si vozidlo T. prevzala do nájmu

od leasingovej spoločnosti a platila leasingové splátky. Najprv na tom aute chodili obaja so žalobcom,
potom, keď sa rozišli, tak vie, že sa dohodli, že vozidlo prevezme žalobca, ale tak, že bude leasingové
splátky platiť a bude ho užívať. Potom ho naozaj žalobca užíval, ale viackrát sa stalo, že nezaplatil
splátky a žalovaná mala s tým problémy. Musela zaplatiť splátky a ešte aj úroky. Raz bola aj taká situácia,
že mu volala z O., že jej volal nejaký exekútor, že keď nezaplatí omeškané splátky, tak že bude mať z

toho problém. Prosila ho, aby vybral zo svojho účtu peniaze a zaplatil. Tak sa aj stalo a z jeho peňazí
sa zaplatil nejaká suma vyše 800,-Eur. Sestra mu potom peniaze vrátila. Neskôr, keďže sa nevedeli
dohodnúť a žalovaná mala stále problémy s platením leasingu, bola z toho nervózna, tak nakoniec
vozidlo niekomu predala.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listom vlastníctva, žiadosťou

o zmenu subjektu, hodnotou vozidla, podkladmi k zmene subjektu zmluvy o financovaní, žiadosťou o
zmenu subjektu, doplnením návrhu, vyjadrením žalovanej, prehľadom o pohyboch na účte, obchodnými
podmienkami leasingovej spoločnosti, protokolom o odovzdaní vozidla, predmetom leasingovej zmluvy,
splátkovým kalendárom, upomienkou leasingovej zmluvy, výzvou k úhrade záväzkov k leasingovej
zmluve, výpisom z účtu, informáciou o majiteľovi účtu, dokladom o zaplatení, kúpnopredajnou

zmluvou, vyúčtovaním zmluvných pokút a úrokov z omeškania, rozsudkom Najvyššieho súdu ČR
25Cdo 1704/2006, zoznamom platieb na kúpnu leasingovú zmluvu č. XXXXXXX, fotokópiou zmluvy,
obchodnými podmienkami prenajímateľa, dohodou o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy,
históriou transakcií, súhlasom s užívaním predmetu leasingu treťou osobou, faktúrou, žiadosťou
žalovanej, súhlasom s užívaním predmetu leasingu, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a výpisom

z OTP banky.

11. Prevedeným dokazovaním mal sú za preukázané, že žalobca a žalovaná žili v spoločnej domácnosti
počas ktorého v roku 2011 bol kúpou nadobudnutý trojizbový byt v T.. Ú.. V. E. A. M. Ú. B. M. T. L. B.
Č.. XXXX L. X. poschodí bytového domu, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. V roku 2011 a 2012 boli do

bytu vložené investície z dôvodu rekonštrukcie bytu. V uvedenom období obe sporové strany pracovali
v O.. Žalovaná dňa 02.11.2011 uzavrela so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a. s. Bratislava
zmluvu o finančnom leasingu motorového vozidla T. D. X,X Q. XWD, R., ktoré slúžilo na prepravu
oboch sporových strán do O.. V roku 2013 sa strany sporu partnersky rozišli, pričom v tom čase obaja
pracovali v O.. Motorové vozidlo začala užívať výlučne žalovaná. Následne sa sporové strany dohodli,

že žalobca sa stane leasingovým nájomcom uvedeného vozidla, kedy ho bude výlučne užívať on a tiež
bude a platiť príslušné splátky prípadne iné poplatky súvisiace s leasingovým nájmom v rozsahu, ako
zmluvu o finančnom leasingu uzavrela žalovaná. Žalovaná preto podala dňa 19.04.2013 leasingovej
spoločnostižiadosťoprenájompredmetuleasingutreťouosobou,ktoroužiadalaosúhlas,abypodnájom
vozidla bol zriadený v prospech žalobcu. Spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s. Bratislava dňa

19.04.2013 súhlasila so zmenou užívateľa predmetu leasingu v osobe žalobcu s tým, že podmienky
leasingovej zmluvy budú naďalej zachované, kedy leasingovým prenajímateľom zostáva žalovaná.
Nakoľko žalobca splátky neplatil riadne a včas, žalovaná dňa 15.10.2014 podala návrh o zrušenie práva
užívania predmetu leasingu treťou osobou. Na základe uvedeného leasingová spoločnosť UniCredit
Leasing Slovakia, a. s. dňa 20.10.2014 súhlasila so zrušením práva užívania predmetu leasingu treťou

osobu. Následne žalovaná na vozidle odmontovala ŠPZ a neskôr odňala motorové vozidlo z dispozície
žalobcu a odpredala ho dňa 02.12.2014 O.J. G.. Uvedené skutočnosti medzi žalobcom a žalovanou nie
sú sporné.

12. Podľa § 126 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) má vlastník právo na ochranu proti tomu,

kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

13. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.15. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Súd na základe návrhu žalobcu, ktorý bol súdu doručený 17.05.2016, posúdil ním uplatnený nárok,
ktorým sa domáhal vydania motorového vozidla značky T. D. P. D., O. E. XXXX, kedy v prípade
nemožnosti vydania vozidla žiadal in eventum zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 15 000,-Eur.
Vydania motorového vozidla sa žalobca domáhal na tom základe, že v roku 2011 prispel na kúpu
bytu žalovanej sumou 8 000,-Eur, na akontáciu vyššie uvedeného motorového vozidla 4 000,-Eur a
na rekonštrukciu bytu 5 000,-Eur. V zmysle výpovede žalobcu zo dňa 19.10.2016 jeho investície do

bytu vo vlastníctve žalovanej spočívali najmä v tom, že žalobca ako aj žalovaná osobným pričinením
zabezpečovali rekonštrukciu bytu, pričom hodnotu rekonštrukcie vzájomnou dohodou vyčíslili na sumu
10 000,-Eur. Nakoľko strany sporu v roku 2013 ukončili partnerské spolužitie, kedy aj byt aj motorové
vozidlo bolo vedené na mene žalovanej, žiadal žalobca titulom vyššie uvedeného vkladu do majetku
žalovanej, aby žalovaná mu vydala motorové vozidlo T. D. P. D., rok výroby 2011, ktoré podľa dohody

malo ostať v jeho vlastníctve, resp. v leasingovom nájme, kedy však žalovaná toto motorové vozidlo
odňala z jeho dispozičnej sféry. Nakoľko v priebehu konania bolo zistené, že vyššie označené motorové
vozidlo žalovaná odpredala dňa 02.12.2014, pre nemožnosť takéhoto plnenia žalobca žiadal zaviazať
žalovanú na zaplatenie sumy 15 000,-Eur s prísl..

18. V prejednávanom prípade teda bolo jednoznačne zistené, že žalovaná motorové vozidlo značky T.
D. P. D., O. E. XXXX dňa 02.11.2011 nadobudla do leasingového nájmu od leasingového prenajímateľa
UniCreditLeasingSlovakiaa.s.,Bratislava,pričomeštepredpodanímžalobnéhonávrhudňa02.12.2014
toto vozidlo odpredala. Z uvedených dôvodov súd nemohol žalobcovi prisúdiť vydanie tejto veci, nakoľko
plnenie nebolo možné. Súd preto preskúmal návrh žalobcu na náhradné plnenie o zaplatenie sumy

15 000,-Eur. V tejto súvislosti súd zistil, že vo vyjadrení žalobcu na pojednávaní ako aj vo viacerých
vyjadreniach žalovanej sa opätovne prelínali výrazy eventuálny a alternatívny petit, avšak z písomného
vyjadrenia na výzvu súdu právny zástupca žalobcu upresnil podaním zo dňa 03.0.2017, že zaplatenia
sumy 15 000,-Eur sa domáha eventuálnym petitom pre prípad nemožnosti plnenia vydaním veci z
dôvodu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán k veciam spoločne nadobudnutých.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že eventuálnym petitom je možné domáhať sa určitého
plnenia a zároveň pre prípad, že by toto plnenie súd nemohol prisúdiť pre nemožnosť plnenia, žalobca
požaduje plnenie iné. Alternatívny petit sa použije tam, kde má žalovaný na základe hmotného práva
možnosť voľby medzi dvoma plneniami. Pokiaľ žalovaný voľbu nevykoná, súd mu uloží v rozsudku oba
alternatívne plnenia. V danom prípade mal súd za ustálené, že sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 15

000,-Eur eventuálnym petitom pre prípad nemožnosti vindikačnej žaloby (vydanie veci).

19. Žalobca teda žiadal o zaplatenie sumy 15 000,-Eur titulom kúpy a investícií do bytu žalovanej,
akontácie pri uzavretí leasingovej zmluvy so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia a. s., Bratislava
ako aj z dôvodu platenia leasingových splátok. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že žalobca do kúpy

a rekonštrukcie jej bytu nevložil žiadne investície a navyše poukázala na to, že žalobca, ako aktívne
legitimovaný v tomto spore, žiadne investície nepreukázal. Navyše vzniesla námietku premlčania s
poukazom na to, že podľa listu vlastníctva č. XXXX T.. Ú.. V. L. J. Č.. X L. X.G. J. K. D.. Č.. XXX
kúpnou zmluvou dňa 13.06.2011, pričom následne boli vnesené investície do úpravy bytu, ktoré boli
ukončené rozchodom sporových strán v roku 2013, preto žalobca podaním návrhu doručeného súdu

17.05.2016 svoj nárok uplatnil po uplynutí trojročnej subjektívnej aj objektívnej lehoty. Nakoľko údaje
tvrdené žalovanou skutočne vyplývajú z prevedeného dokazovania, súd dospel k záveru, že námietky
žalovanej titulom premlčania sú dôvodné.

20. Pokiaľ žalobca žiadal vysloviť, že žalovaná je povinná mu zaplatiť sumu 15 000,-Eur z dôvodu

spoločného nadobudnutia motorového vozidla T. D. sporovými stranami, kedy žalobca prispel na
akontáciu sumou 4 000,-Eur, žalovaná preukázala, že akontácia (zvýšená splátka) vo výške 8 291,50
Eur bola zaplatená z jej účtu v OTP banky výberom v hotovosti zo dňa 02.11.2011 v sume 7 200,-Eur a zvyšok doplatila z predaja svojho motorového vozidla M. S.. Žalovaný naopak svoje tvrdenie, že
uvedený účet bol spoločný, nepreukázal.

21. V ďalšom súd konštatuje, že v súvislosti s uplatnením čiastky 15 000,-Eur v zmysle eventuálneho
petitu žalobcu sa súd priklonil k právnemu názoru žalovanej, že žaloba, ktorou sa pri neúspešnosti
vindikačnej žaloby vlastník veci, oprávnený držiteľ alebo detentor alternatívnym (malo byť eventuálnym)
petitom domáha peňažnej náhrady za vec, ktorej vydanie nie je reálne možné, tak uvedená žaloba už
nemá charakter vlastníckej žaloby, nakoľko nie je spôsobilým prostriedkom k opätovnému uchopeniu

držby a obnoveniu výkonu vlastníckeho, resp. užívania práva k predmetnej veci, ale má charakter žaloby
o náhradu škody (viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2490/2000 zo dňa 20.03.2001,
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo 2649/2006 zo dňa 30.09.2008). Keďže v prípade, že
sa žalobe na ochranu vlastníckeho práva vyhovieť nedá, zostáva vlastníkovi možnosť domáhať sa
náhrady škody, čo vychádza zo zásady, že ten, kto vec neoprávnene zadržoval, vlastníka o vec pripravil
a stratou mu spôsobil škodu. U žalôb na náhradu škody je však nutné zisťovať, či sú splnené podmienky

zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Pritom je nutné preukázať porušenie právnej povinnosti,
vznik škody, príčinnú súvislosť a zavinené konanie škodcu. V danom prípade však zo strany žalovanej
nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, pretože v zmysle leasingovej zmluvy bola leasingovým
nájomcom ona, pričom si riadne a včas platila leasingové splátky. Pokiaľ leasingové splátky neboli
platené,taktobolovobdobí,keďžalovanásúhlasilastým,abyžalobcaakotretiaosobamalaoprávnenie

užívať vozidlo. V tejto súvislosti má súd preukázané z vyjadrenia spoločnosti UniCredit Leasing
Slovakia, a. s., Bratislava (strana 88 - 89 spisu), že v období od 02.11.2011 do predčasného ukončenia
leasingovej zmluvy 31.12.2014 žalovaná, resp. jej otec B. Š. zaplatili leasingové splátky vo výške 19
716,39 Eur, pričom žalobca spolu s rodinnými príslušníkmi zaplatil leasingové splátky v sume 3 915,89
Eur. Žalobca pritom bol prenajímateľom vozidla ako tretia osoba v zmysle súhlasu žalovanej do zrušenia

tohto súhlasu v období od 19.04.2013 do 15.10.2014, teda 18 mesiacov. Z uvedeného teda vyplýva,
že žalovaná neporušila svoje právne povinnosti, ale tieto porušil žalobca. Tiež k prevodu motorového
vozidla predajom na inú osobu došlo zo strany žalovanej v súlade s jej oprávneniami ako leasingového
nájomcu, pričom dôvody boli na strane žalobcu, ktorý leasingové splátky riadne a včas neplatil, a preto
tieto musela čiastočne uhrádzať žalovaná a platiť tiež príslušné zmluvné pokuty. Čo sa týka vzniku škody

ako ďalšej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody, ani táto podmienka splnená v zmysle žaloby
nie je. Nakoľko totiž sporné motorové vozidlo T. D. nebolo vo vlastníctve ani spoluvlastníctve žalobcu, ale
vlastníkom vozidla bola výlučne leasingová spoločnosť, v prípade vzniku škody by poškodeným mohla
byť len táto spoločnosť a nie držiteľ ako napr. žalobca (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo
1704/2006 zo dňa 14.08.2008). Za vyššie uvedených okolností nebola preukázaná ani príčinná súvislosť

medzi konaním žalovanej a vznikom škody, keď navyše protiprávne konanie na jej strane zistené nebolo
a tiež nie je dané zavinené konanie (zavinenie) žalovanej. Zo všetkých týchto dôvodov je teda nutné
konštatovať, že žalobca dôvodnosť svojej žaloby nepreukázal.

22. Pokiaľ by si žalobca uplatňoval zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, má

súd za to, že ani takýto právny titul nie je daný. Žalobca nepreukázal investície ani do bytu žalovanej,
ani do akontácie motorového vozidla a zaplatil leasingové splátky len vo výške 3 915,89 Eur. Na
druhej strane však motorové vozidlo užíval 18 mesiacov, čo značí, že v prepočte mesačne platil za
užívanie vozidla 217,55 Eur, čo pri bežných mesačných leasingových splátkach 383,22 Eur spolu
s poistením vozidla na havarijnom a povinnom zmluvnom poistení u spoločnosti S., ktoré povinne

súviselo s leasingovou zmluvou o prenájme motorového vozidla, preukázateľne nemohlo byť dôvodom
na uplatnenie bezdôvodného obohatenia. Navyše leasingové splátky sa platili leasingovej spoločnosti,
z čoho poistné poisťovni, teda nie žalovanej, takže na strane žalovanej nemohli vzniknúť dôvody na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

23. Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

24.Podľa§262ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.25. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. V prejednanej veci mala žalovaná úspech vo výške 100%, preto súd vyslovil, že žalovaná má právo
na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny
úradník samostatné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v

Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.