Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712206683
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712206683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba, v sporovej veci žalobcu: R. R., bývajúci v Y., V.. T.. F. XXXX/XX,
zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokát so sídlom v Poprade, Murgašova 86/1, proti žalovanému:
KVALITA, spol. s r.o., so sídlom v Poprade, Popradské nábrežie 27/446, IČO: 36 457 272, zastúpenému
Mgr. Stanislavom Feketem, advokát so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 29/69, o zaplatenie 860,- eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/129/2012-277 z 24.10.2016,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
proti žalovanému sumy 860,- eur s prísl.. Určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi sporovými stranami bola uzavretá Zmluva o obchodnom zastúpení z
1.1.2011, ktorej predmetom bolo ponúknutie a predávanie zájazdov žalovaného pri pobyte T. D. O. v A.

v období od 15.8.2011 do 24.8.2011 a od 22.8.2011 do 31.8.2011, pričom žalovaný neuhradil v celosti
faktúru č. 19/2011 ako odmenu vo výške 750,- eur v lehote splatnosti do 29.7.2011 a pod č. 20/211 vo
výške 110,- eur v lehote splatnosti do 30.9.2011. Žalovaný nesúhlasil s uplatnenými nárokmi a uplatnil si
započítanie vo výške 860,- eur, pričom prvú faktúru prevzal, avšak druhú vrátil. Rozsudkom Okresného
súdu Poprad č. k. 16Cb/129/2012-215 z 24.2.2014 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 750,-
eur s prísl., ako aj sumu 110,- eur s prísl., vrátane trov konania, avšak odvolací súd uznesením č. k.
3Cob/44/2014-239 z 27.1.2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pri rozhodovaní vo veci bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle
§ 391 ods. 2 CSP a v konaní nebolo preukázané žalobcom, že bol oprávnený z obdŕžaných súm od
klientov si časť sumy ponechať a zaplatiť z nej jednotlivým inštruktorom odmenu za poskytnuté služby,
pričom takáto dohoda nebola žalobcom preukázaná a žalobca takéto oprávnenie alebo povinnosť nemal
v zmysle čl. III. bod 11 Zmluvy o obchodnom zastúpení. V skutočnosti mal ako obchodný zástupca
zinkasovať 100 % hodnoty z aktuálnej ceny zájazdu alebo služby a mal ich zaslať na účet žalovaného,
pričom žalobca nepredložil všetky zmluvy z uvedeného obdobia, ktoré uzatvoril v mene žalovaného

a nie je zrejmá cena zájazdu. Nárok žalobcu je takto nedôvodný a neopodstatnený. V konaní nebola
preukázaná existencia dohody ani ústnej, ani písomnej o oprávnení žalobcu vyplatiť plnenia inštruktorov
z inkasovaných cien zájazdu a oprávnenie ponechať si 40,- eur za jedného účastníka zájazdu alebo 30,-
eur,pričomúčastnícizájazduneboliinformovaníotom,ktovyplácalamalvyplácaťodmenuinštruktorom.Bolo povinnosťou žalobcu vyplatiť všetky finančné prostriedky žalovanému. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto ho súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol. Výrok
o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel.

4. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Poukázal na to, že doplnením dokazovania bola preukázaná existencia ústnej dohody medzi
žalobcom a konateľom žalovaného o tom, že žalobca bol oprávnený uskutočniť z prijatých odplát za

zájazdy vyplatenie inštruktorov, čo aj žalobcom bolo vykonané. Konštatovanie súdu prvej inštancie v
bode 21. odôvodnenia rozsudku je nesprávne, a to pokiaľ ide o záver, že žalobca nepreukázal koľko
účastníkov bolo na zájazdoch v období, za ktoré žalobca vystavil pre žalovaného faktúry č. 19/2011 a č.
20/2011. Konateľ žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom z hľadiska ustálenia výšky nároku
žalobcu titulom Zmluvy o obchodnom zastúpení za sprostredkovanie zájazdov zabezpečil klientov v

takom počte, ktorý zodpovedá výške uplatnenej pohľadávky, t. j. 86 osôb s výškou provízie 10,- eur za
1 osobu. Konateľ žalovaného na danom pojednávaní uviedol, že do A. vycestovali tí ľudia, ktorí sú v
zozname predloženom súdu, a teda žalobca má za to, že v konaní preukázal, že mu vznikol nárok na
províziu za zabezpečenie 86 ľudí na zájazdoch. V konaní je podstatné s poukazom na čl. I. bod 3 a čl.
III. bod 10 Zmluvy o obchodnom zastúpení tvrdenie žalovaného, že všetky zájazdy najskôr stornoval

dňa 15.7.2011 v cene 289,- eur a 299,- eur a až následne na základe žiadosti žalobcu určil konateľ
žalovaného nové ceny zájazdov. To uviedol sám konateľ žalovaného v odvolaní voči prvému rozsudku
súdu prvej inštancie, teda podľa rozhodnutia žalovaného potom žalobca odovzdal žalovanému 100 %
z hodnoty aktuálnej ceny zájazdu. Z tejto ceny mal žalobca nárok na zaplatenie provízie, a to podľa
Zmluvy o obchodnom zastúpení až vo výške 30,- eur za dospelú osobu a 20,- eur za dieťa, kde však

žalobca si spornými faktúrami uplatnil províziu len vo výške 10,- eur za osobu.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že z výsluchu svedkov v rámci doplneného
dokazovania nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť, že medzi sporovými stranami existovala ústna
dohoda, v zmysle ktorej mal byť žalobca oprávnený z prijatých odplát za zájazdy vyplatiť inštruktorov. Aj

keby takáto dohoda v ústnej forme bola preukázaná, bola by neplatná pre nedostatok písomnej formy v
zmysle čl. VII. ods. 2 Zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalobca nevedel zdokladovať uzavretie všetkých
zmlúv o obstaraní zájazdu uzavretých v mene žalovaného s klientmi. V zmysle čl. III. bod 11 Zmluvy
o obchodnom zastúpení žalobca ako obchodný zástupca zodpovedá za inkasovanie aktuálnej ceny
zájazdu, ktorá bola v konaní preukázaná najmä doloženými zmluvami o obstaraní zájazdu s klientmi, ako

ajskutkovýmitvrdeniamisamotnéhožalobcu,ktorývosvojompísomnomvyjadreníz10.12.2012uviedol,
že z ceny 299,- eur za pobyt Salsa na osobu bola vyplatená inštruktorovi T. a tanečnej škole T. A. suma
40,- eur a z ceny za pobyt O. bola vyplatená suma 30,- eur na osobu inštruktorke. Toto skutkové tvrdenie
medzi sporovými stranami nebolo sporné. Žalobca potvrdil, že uvedené sumy inkasoval v uvedenej
výške a bol povinný ich žalovanému poukázať. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl. a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia v prejednávanej veci súdom prvej

inštancie, ktorý bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v skoršom rozhodnutí v
odvolacom konaní.9.Podľa§652ods.1,4Obchodnéhozákonníkazmluvouoobchodnomzastúpenísaobchodnýzástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
(ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a

zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Zmluva musí mať písomnú formu.

10. Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú
alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh
obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané

v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.

11. Podľa § 660 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na províziu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia
osoba splnila svoju časť záväzku alebo bola povinná ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak však
tretia osoba má splniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzavretí obchodu,
obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu po uzavretí obchodu.

12. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
Zmluva o obchodnom zastúpení z 1.1.2011, ktorej predmetom bolo ponúkanie a predávanie zájazdov
žalovaného pri pobyte, ktoré boli označené ako T. a O. v A. v mesiaci august 2011. V zmysle záverov
odvolacieho súdu uvedených v uznesení č. k. 3Cob/44/2014-239 z 27.1.2015 bolo úlohou žalobcu

preukázať konkrétnymi zmluvami skutočný počet účastníkov zájazdov, ktorých zabezpečil a takýmto
spôsobom preukázať opodstatnenosť svojho nároku. V tomto smere treba konštatovať, že na základe
doplneného dokazovania súdom prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tieto závery
odvolacieho súdu pri dokazovaní na súde prvej inštancie nenaplnil. V tejto súvislosti nestačí len
všeobecný odkaz na to, že do A. cestovalo XX účastníkov zájazdu (ktorých mal žalobca zabezpečiť),

pretože takéto tvrdenie nie je podložené konkrétnymi dôkazmi v zmysle predchádzajúcich požiadaviek
odvolacieho súdu vyslovených v uvedenom uznesení. Nemožno urobiť záver, že žalovaný (jeho konateľ)
na odvolacom pojednávaní tieto okolnosti v prospech žalobcu potvrdil, pretože takéto okolnosti z
výpovede žalovaného alebo z jeho vyjadrení nevyplývajú a v rámci odvolacieho pojednávania konateľ
žalovaného potvrdil len to, že do A. skutočne cestoval daný počet ľudí uvedený v zoznamoch, ktoré boli

oboznámené, avšak nemožno konštatovať, že by pripustil, že tieto osoby zabezpečil žalobca. Ako bolo
naznačené, preukázanie tejto okolnosti bolo úlohou a dôkazným bremenom žalobcu v tomto konaní, čo
však tento nenaplnil.

13. Treba súhlasiť s tým, že (taktiež v zmysle záverov odvolacieho súdu v uvedenom uznesení

z 27.1.2015) bolo preukázané, že žalobca neoprávnene poberal isté platby od účastníkov zájazdu
alebo vyplácal inštruktorov, hoci na to nemal oprávnenie a dohodu v tomto smere, ktorá by ho
oprávňovala na takéto kroky a narábanie s finančnými prostriedkami nepreukázal. Nemožno súhlasiť ani
s odvolacou námietkou žalobcu uvedenou v písomnej forme jeho odvolania, že dokazovanie doplnené
na súde prvej inštancie v podobe výsluchu svedkov potvrdilo takéto oprávnenie žalobcu, pretože

nemožno konštatovať, žeby takýto záver o existencii dohody medzi žalobcom a žalovaným oprávňujúcej
uskutočniť žalobcu z prijatých odplát vyplácanie určitých súm (napr. v prospech inštruktorov) bezpečne
vyplynulo z výpovedí týchto svedkov, ktorí naviac nie sú kompetentnými osobami, aby túto okolnosť
vyhodnotili. Rozhodujúce v tomto smere je konkrétne preukázanie, že takáto dohoda existovala, čo sa
však žalobcovi nepodarilo.

14. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, a preto postupom podľa § 387
ods. 1 CSP odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné
dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov
ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).