Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/476/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914209793
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914209793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovaným 1/ G. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. X, XXX XX U., 2/ S. S., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom X. X, XXX XX U., obaja právne zastúpení (žalovaný 2/ až v odvolacom konaní) JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, za
účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811

02 Bratislava, IČO 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných), do 30. 06. 2016 právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 16 540,80 Eur s príslušenstvom, na
základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/261/2014-119 zo
dňa 30. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota vo výroku, ktorým zamietol žalobu (prvý výrok) a v
súvisiacom výroku, ktorým nepriznal žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania (druhý výrok), p

o t v r d z u j e.

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanej 1/ sumu 994,80 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi
sumu 1.315,57 Eur z titulu právneho zastúpenia (tretí výrok), z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

Občianskeho združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811
02 Bratislava, IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných 1/ a 2/), m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
rozsudkom zo dňa 30. 06. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak,
že žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a zároveň uložil žalobcovi

povinnosť nahradiť žalovanej 1/ sumu 994,80 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a pôvodnému
vedľajšiemu účastníkovi sumu 1.315,57 Eur z titulu právneho zastúpenia (tretí výrok), do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na presne špecifikovaný účet právneho zástupcu žalovanej 1/ a pôvodného
vedľajšieho účastníka (tretí výrok).1. 2. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 18. 07. 2014 domáhal od žalovaných 1/ a 2/zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 16
540,80 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Y. Y., a.s., so sídlom

v U.) uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ dňa 21. 02. 2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej
aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným 1/ a 2/sumu
14 937,26 Eur (450 000 Sk), ktorú sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať v splátkach vo výške 206,76
Eur (6.229 Sk) splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, s dátumom prvej splátky 20. 03. 2007 a dátumom
konečnej splatnosti úveru 20. 02. 2017, pri výške úrokovej sadzby 10,80 % ročne a RPMN 12,33 %. Na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 09. 2011 uzavretej podľa ustanovenia § 524 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) medzi postupcom Y. Y., a.s., so sídlom v
U.apostupníkom-žalobcomdošlokpostúpeniupohľadávkyvočižalovaným1/a2/zpredmetnejzmluvy
na žalobcu. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 20.760,91 Eur a pozostávala
z istiny 19.749,25 Eur, riadneho úroku 0 Eur, úroku z omeškania 1.011,66 Eur a ostatného príslušenstva
0 Eur a to v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, ktorou postupca deklaroval, že výška a špecifikácia

pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná bankovým systémom postupcu a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od
20. 07. 2010 do 20. 02. 2017 v počte 80 a v celkovej výške 16 540,80 Eur. Splátky pôvodne splatné
od 20. 11. 2011 do 20. 02. 2017 sa stali splatnými dňa 13. 11. 2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalovaní 1/ a 2/ ku dňu

postúpenia pohľadávky neuhradili žiadnu sumu.
1. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená
v § 524 OZ a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi
nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Dochádza tak k zmene v osobe
veriteľa.Pritzv.bankovýchúveroch,kdepostupcomjebanka,jepreplatnépostúpeniepohľadávkynutné

dodržať podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj „Zákon o bankách“, resp. „ZoB“) v znení účinnom v čase postúpenia, podľa
ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite v
omeškanídlhšieako90kalendárnychdnísosplnenímčolenčastisvojhopeňažnéhozáväzkuvočibanke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcutomutopeňažnémuzáväzkupostúpiťpísomnouzmluvouinejosobe,atoosobe,ktoránie
jebankou(postupník)ajbezsúhlasuklienta.Totoprávobankaalebopobočkazahraničnejbankynemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 Zákona o bankách teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé
splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite
v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Banka je teda

oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky
v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.
1. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že dňa 28. 09. 2011 bola
uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Y. Y., a.s., so sídlom v U. a žalobcom ako
postupníkom, vrátane prílohy č. 1, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky voči žalovaným 1/

a 2/ zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 21. 02. 2007. Žalobca netvrdil ani z predložených
listín nevyplýva, že by Y. Y., a.s., úver zo zmluvy o splátkovom úvere predčasne zosplatnila. Postúpenie
pohľadávky Y. Y., a.s. iba oznámila žalovanej 1/ listom zo dňa 28. 09. 2011, doručenie ktorého žalovanej
1/ nebolo preukázané. Prvoinštančný súd preto dospel k záveru, že Y. Y., a.s. mohla na žalobcu v čase
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok postúpiť iba splátky dovtedy splatné, t.j. splatné do 28. 09.

2011, za súčasného splnenia oboch podmienok v ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca však v konaní
nepreukázal, že by Y. Y., a.s. zaslala žalovaným 1/ a 2/ písomnú výzvu na splatenie dlhu, s ktorým boli
v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Z podania žalobcu zo dňa 17. 04. 2015 doručeného súdu
dňa 23. 04. 2015 jednoznačne vyplýva, že žalobca a ani jeho právny predchodca Y. Y., a.s. nedisponujú
písomnou výzvou adresovanou žalovaným 1/ a 2/ pred postúpením pohľadávky.

1. 5. Na základe vyššie uvedeného dospel prvoinštančný súd k záveru, že v predmetnom prípade
nebol splnený nevyhnutný predpoklad platného postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie
je bankou, nakoľko zákon o bankách pre platné postúpenie pohľadávky vyžaduje súčasné splnenie
oboch podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 ZoB, pričom splnenie jednej podmienky, a tozaslanie písomnej výzvy a jej doručenie, súd nemal preukázané, a preto mal za to, že dané postúpenie je
neplatnýmprávnymúkonompodľaustanovenia§39OZ,vdôsledkučohožalobcauplatnenúpohľadávku
nenadobudol, a teda nie je ani na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, žalobu v plnom rozsahu zamietol.
1. 6. 1. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ustanovenia § 142
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“) v spojení s ustanovením
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p., avšak úspešný žalovaný 2/ nepodal návrh na náhradu trov konania, a preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal. Právny zástupca žalovanej 1/ a pôvodného vedľajšieho účastníka

na strane žalovaných 1/ a 2/ podal návrh na náhradu trov konania. Tieto trovy si vyčíslil za žalovanú
1/ nasledovne: za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29. 06. 2015 a účasť
na pojednávaní dňa 30. 06. 2015), odmena za jeden úkon vo výške 320,34 Eur + 2 x 8,39 Eur režijný
paušál vo výške 657,46 Eur, za náhradu za cestovné výdavky za cestu uskutočnenú na pojednávanie
dňa 30. 06. 2015 z U. do N. Y. a späť osobným motorovým vozidlom zn. G. G. ev.č. U. XXX E. pri
počte prejazdených 558 km, cene PHM 1,2 Eur za liter, priemernej spotrebe 5,9 litra na 100 km a

koeficiente základnej náhrady na 1 km 0,183 Eur, vo výške 141,62 Eur, za náhradu za stratu času za
cestu uskutočnenú dňa 30. 06. 2015 z U. do N. Y. a späť za 14 polhodín po 13,98 Eur, vo výške 195,72
Eur (cestá trvá tam a späť 7 hodín), spolu trovy právneho zastúpenia vyčíslil sumou 994,80 Eur. Trovy
za pôvodného vedľajšieho účastníka si vyčíslil nasledovne: za štyri úkony právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia dňa 25. 08. 2014, vyjadrenie vo veci doručené súdu prvej inštancie dňa 04. 02.

2015, vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu doručené prvoinštančnému súdu dňa 22. 05. 2015 a účasť na
pojednávaní dňa 30. 06. 2015), odmena za jeden úkon vo výške 320,34 Eur + 4 x 8,39 Eur režijný paušál,
spolu trovy právneho zastúpenia vyčíslil sumou 1314,92 Eur.
1. 6. 2. Okresný súd podľa § 13a ods. 1 písm. a) a d), § 15 písm. a), § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) priznal žalovanej 1/ ako v plnej miere úspešnej
účastníčke náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia podľa vyššie uvedenej špecifikácie
vo výške 994,80 Eur. Pre úplnosť ešte súd prvej inštancie poznamenal, že právny zástupca žalovanej 1/
vo vyčíslení trov v podaní zo dňa 30. 06. 2015 pri uplatnenej náhrade cestovných výdavkov čiastkovo
správne vypočítal amortizáciu (102,11 Eur) ako aj spotrebované pohonné hmoty (39,51 Eur) len v

súčte týchto položiek mal sčítaciu chybu, preto potom prvoinštančný súd priznal zástupcovi žalovanej
1/ náhradu cestovných výdavkov v správnej výške t.j. 141,62 Eur, čo predstavuje súčet uplatnených
položiek za amortizáciu a spotrebované pohonné hmoty (102,11 Eur + 39,51 Eur). Okresný súd ďalej
podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 16 ods. 3 vyhlášky priznal pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaných 1/ a 2/, ktorý podľa výsledku konania zdieľa úspech žalovaných, na strane ktorých

v konaní vystupoval, t.j. ako v plnej miere úspešnému účastníkovi náhradu účelne vynaložených trov
právneho zastúpenia podľa hore vyššie uvedenej špecifikácie vo výške 1.314,57 Eur. Pre úplnosť
prvoinštančný súd uviedol, že pokiaľ si právny zástupca pôvodného vedľajšieho účastníka ako režijný
paušál za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia uplatnil sumu 8,39 Eur, súd mu priznal
režijný paušál v správnej výške a to 8,04 Eur, nakoľko bola plná moc datovaná dňom 25. 08. 2014 (Spr

888/2014).

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel.
resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s jeho
aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek
z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Podotkol, že aj podľa

dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu zákona bolo hlavným účelom prelomenie bankového
tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Ďalej konštatoval, že pokiaľ banka pred
postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia
pohľadávky v zmysle § 524 OZ a s nedoručením výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo
zákona o bankách. Žalobca taktiež zdôraznil, že žalovaní 1/ a 2/ boli ku dňu postúpenia pohľadávky v

omeškaní 1195 dní, teda súčet všetkých omeškaní presiahol jeden rok. K postúpeniu nesplatnej časti
peňažného záväzku uviedol, že z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia
môžebyťlenpohľadávkaalebojejčasť,ktorájeužsplatná.Predmetnéustanoveniejepotrebnévykladať
tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže bankapostúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v
omeškaní.
2. 3. V súvislosti s odvolaním do výroku o trovách (pôvodného) vedľajšieho účastníka žalobca uviedol,

že v prípade vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité
procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností.
Vedľajší účastník (združenie na ochranu spotrebiteľa) musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Žalobca ďalej poukázal na

skutočnosť, že právny zástupca zastupoval v predmetnom prípade tak žalovanú 1/ ako aj (pôvodného)
vedľajšieho účastníka, avšak pri vyčíslení trov konania ani právny zástupca žalovanej 1/ a vedľajšieho
účastníka a ani súd prvej inštancie nezobrali túto skutočnosť v úvahu, a prvoinštančný súd priznal
náhradu trov konania žalovanej 1/ aj vedľajšiemu účastníkovi v plnom rozsahu. Uvedený postup je podľa
jeho názoru v rozpore s ustanovením § 13 ods. 2 Vyhlášky.

3. Žalovaní 1/ a 2/ a (pôvodný) vedľajší účastník podali (prostredníctvom právneho zástupcu) vyjadrenie
k odvolaniu žalobcu, v ktorom uviedli, že podľa ich názoru súd prvej inštancie správne posúdil
absenciuaktívnejlegitimáciežalobcu,pretožepostúpenieuplatňovanejpohľadávkymedzižalobcomako
postupníkom a jeho právnym predchodcom Y. Y. a.s. ako postupcom nespĺňalo zákonné podmienky, čo
súd prvej inštancie dostatočne a jasne zdôvodnil. Konštatovali, že postupník, ktorému bola pohľadávka

postúpená je v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p povinný tvrdiť a dokázať, že
pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek
tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností
má za následok nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie. K rozsahu postúpenia pohľadávky uviedli, že
z prvej vety ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba nesplácanú

časť peňažného záväzku (spolu s príslušenstvom), a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom
zosplatnení. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti žalobcom žalovaní 1/ a 2/ poznamenali, že toto
oprávnenie žalobca nemá, nakoľko nemá bankovú licenciu a ide o výlučné oprávnenie banky, ktoré
môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. K trovám (pôvodného) vedľajšieho účastníka
uviedli, že súd prvej inštancie priznal (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania,

nakoľko tento trovy na bránenie práva žalovaných 1/ a 2/ vynaložil účelne. Na podporu svojich tvrdení
poukázali na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhli, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň si žalovaný 1/ a 2/ i
(pôvodný) vedľajší účastník uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ a (pôvodného) vedľajšieho účastníka k jeho
odvolaniu uviedol, že trvá na svojom odvolaní zo dňa 23. 07. 2015 a navrhol, aby odvolací súd jeho
žalobe vyhovel. resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne uviedli, že súd prvej inštancie vykonaním
dokazovaním dospel k správnemu záveru, že neboli dodržané podmienky postúpenia pohľadávky,
nakoľko žalobca dôkaz preukazujúci odoslanie výzvy pred postúpením pohľadávky neoznačil ani
nepreukázal. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 24. 07. 2015, teda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom
(ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie

prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia
CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované“.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach

daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a odvolaním a rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a
vo výroku o trovách konania žalovaného 2/ (druhý výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil a vo výroku o trovách prvoinštančného konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka a žalovanej1/ (tretí výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1
CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
8. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

10. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Odôvodnenie rozsudku prvej inštancie vo veci samej
je presvedčivé a závery ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje,
že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo veci samej je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

11. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v

konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP
(do 30. 06. 2016 § 205a O.s.p.) na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať
procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou

v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná,
buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), sa ukáže v konečnom vecnom
súdnom rozhodnutí. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej
legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní.

13. Prioritnýmdôvodomzamietnutiažalobyžalobcuzostranyprvoinštančnéhosúdubolnedostatokjeho
aktívnej vecnej legitimácie pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ zmluvy o postúpení pohľadávok
č. 1285/2011/CE zo dňa 28. 09. 2011, uzatvorenej medzi postupcom Y. Y., a. s., U. a postupníkom
- žalobcom, konkrétne pre rozpor s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré ako lex specialis požíva

prednosť pred všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie vyžadovaných zákonných podmienok postúpenia
pohľadávky. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky podľa uvedeného ustanovenia na inú osobu
(ktorá nie je bankou) je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva banky
na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je

postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je
neplatný (§ 39 OZ).

14.Odvolacísúdpovažujezasprávnu právnuargumentáciuprvoinštančnéhosúduohľadneustanovenia
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého

„Postúpiťnemožnopohľadávku,ktorázanikánajneskôrsmrťouveriteľaaleboktorejobsahbysazmenou
veriteľazmenil.Postúpiťnemožnoanipohľadávku,pokiaľnemôžebyťpostihnutávýkonomrozhodnutia“.
Za pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči
klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám,vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. ZoB na podnikanie bánk, sa podstatným
spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so
vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ preto bráni aj postúpeniu

pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o
záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje
banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak určitá
pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a je neplatné v zmysle § 39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči

dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky
postupcom v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB
dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta tak, ako uvádza žalobca, musia však byť
naplnené vyššie uvedené zákonné podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť
prelomenie bankového tajomstva, na ktoré poukazuje žalobca. Jednou z podmienok prípustnosti jeho
porušenia(okremnepretržitéhoomeškaniaklientaviacako90kalendárnychdníasplatnostipohľadávky)

je písomná výzva klientovi.

15. Odvolací súd súhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie
písomnej výzvy banky žalovaným 1/ a 2/ v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nepreukázaním tejto
rozhodujúcej skutočnosti teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a ani nemohlo dôjsť k naplneniu

ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

16. Pretože žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky klientom - žalovaným 1/
a 2/ na splnenie peňažného záväzku, s ktorými boli žalovaní 1/ a 2/ v omeškaní nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní, dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v
konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu
zamietol (prvý výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj súvisiaci druhý výrok, ktorým okresný súd nepriznal
žalovanému 2/ náhradu trov konania napriek jeho úspechu vo veci, pretože ich prisúdenie žalovaný 2/
nenavrhol.

19. 1. Odvolací súd bol podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP nútený zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok
vo výroku o trovách prvoinštančného konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka a žalovanej 1/ (tretí
výrok) a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. 2. Je nesporné, že žalovaní 1/ a 2/ i (pôvodný) vedľajší účastník vystupujúci na ich strane mali
plný úspech v konaní a preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o

trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z v tej
dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (od 01. 07. 2016 - § 255 ods. 1 CSP).
Prvoinštančný súd sa však pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevysporiadal so skutočnosťou, že
v uvedenom prípade ide aj o spoločné úkony vykonané tým istým právnym zástupcom pri zastupovaní
dvoch účastníkov (žalovanej 1/ a pôvodného vedľajšieho účastníka) podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky, pričom

sa v zmysle uvedeného ustanovenia Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50%, ak ide o
spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

20. Žalovaní 1/ a 2/ i občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave
(do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/) boli v

odvolacom konaní úspešní a preto im odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).