Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202587
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816202587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.IvetouFarkašovskou,vprávnejvecižalobcuCDConsultings.r.o.

so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: 26429705,
právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej Q. Ž., nar. XX.
XX. XXXX, C. XXX, P. Q., o zaplatenie 548,33 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal návrh na na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 548,33 Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne: zo sumy 558,33 Eur od 19. 06. 2009 do 16. 03. 2011, zo
sumy 553,33 Eur od 17. 03. 2011 do 16. 05. 2011, zo sumy 548,33 Eur od 17. 05. 2011 do zaplatenia,
spolu so 6,00 % ročným úrokom zo sumy 558,33 Eur od 23. 10. 2009 do 16. 03. 2011, zo sumy 553,33
Eur od 17. 03. 2011 do 16. 05. 2011, zo sumy 548,33 Eur od 17. 05. 2011 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,86 Eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

2.Žalovaná doručila súdu v tlačive na odpoveď vyjadrenie, že pohľadávku neakceptuje, nežiada o
náhradu trov konania, nechce si uplatniť pohľadávku. Namieta premlčanie, pretože zmenka na jej osobu
bola podpísaná dňa 24. 11. 2008 pre Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, pričom túto zmenku
bolo možné uplatniť na súde v lehote 4 rokov od vystavenia. Keďže 24. 11. 2012 uplynuli 4 roky, namieta
jej premlčanie a nie je ochotná túto zmenku zaplatiť.

3.Žalovaná vypovedala, že zmenku, o ktorú ide v tomto konaní, aj zmluvu podpísala. Keď požiadala o

úver, myslí, že robila v Gemtexe, vlastne robila vtedy na družstve. Začala aj splácať dlh voči Pohotovosti,
koľko ale zaplatila nevie, lebo všetky doklady ostali u jej bývalého partnera, od ktorého sa sťahovala
pred 3-4 rokmi a on všetky jej papiere spálil. Potom prišla o zamestnanie, prestala platiť, za čas, keď
bola nezamestnaná neplatila, v septembri bude druhý rok ako pracuje na PD Gemerská Poloma a
strhávajú jej 50,-Eur na splácanie tejto pôžičky. Príjem zo zamestnania má 400,-Eur v čistom. Dostáva
náhradné výživné na deti, ktoré sú vo veku 4 a 11 rokov. Syn navštevuje ZŚ v Gemerskej Polome a
dcéra navštevuje MŠ. Žije sama s deťmi. Má náklady 130,-Eur inkaso, nájom, vodu. Dcére platí 21,-

Eur za stravu a 4,-Eur za škôlku, teda 25,-Eur mesačne. Synovi neplatí. Má vyživovaciu povinnosť k
ďalším dvom mal. deťom. Deti sa takto rozdelili po rozvode. Ešte má syna, ktorý má 19 rokov, navštevuje
strednú školu, platí na neho výživné 28,-Eur. Dcéra žije s otcom v Plzni, tam navštevuje školu, má 16rokov, na ňu platí 40,-Eur mesačne. Okrem dvoch pôžičiek z Pohotovosti, má úver voči Prima banke,
zobrala si 10 000,-Eur na kúpu bytu, spláca ho po 135,-Eur mesačne.

4.Žalobca v odpovedi na vyjadrenie žalovanej podaním doručeným súdu 01. 06. 2015 okrem iného
uviedol, že poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo3/2008 zo dňa 22. 10. 2008, podľa ktorého:
„Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej
predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj skutočne
dlhuje“. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovanou a nemá k dispozícii

primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť
alebo predložiť. K otázke zmenkového úroku je nevyhnutné uviesť, že žalovaná zmenku podpísala
dobrovoľne, išlo o prejav jej slobodne vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej
známavčasevystaveniazmenky.Malatedavedomosťotom,žesadzbazmenkovéhoúrokupredstavuje
0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku súhlasila. Zo žalovanou predložených dokladov o
splátkachnevyplýva,žebyišlooúhraduzmenkového záväzkuatozdôvodov,žezmenkavčasedaných

úhrad, ktoré neboli v žalobnom návrhu zohľadnené, nebola splatnou, t. j. nebola žalovanej predložená
na úhradu, žalovaná tak predmetnou splátkou pravdepodobne uhrádzala záväzky voči spoločnosti
Pohotovosť s.r.o., ktorý je žalobcovi neznámy a neuhrádzala zmenkový záväzok. Ak to bolo tak ako
tvrdí žalovaná, žiadal, aby svoje tvrdenia v konaní preukázala a to najmä to, že zmenka bola v čase
jednotlivých úhrad splatná, teda už bola žalovanej predložená na platenie. Žalobca uplatnil svoj nárok

zo zmenky, pričom zdôrazňuje, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Zmenka spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb.
(Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľné svoje právo na úhrady zmenkovej
sumy a je príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenke zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne
námietky. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek

spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, nie
je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú v zmenke uvedené. Je síce prípustné,
aby za určitých okolností sa uplatňovali tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovanej, keď nesie aj dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nie
je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Ďalej poukázal na

to, že zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná, zákonodarca pripúšťal,
že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, inak by použil spojenie „ v čase vystavenia“,
resp. by vylúčil vyplňovanie znenia zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o
vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v
prostredíspotrebiteľskýchúverov,pretožeprávnaúpravapripúšťalapoužívanieblankozmeniek.Žalobca

ďalej poukázal na právnu argumentáciu uznesenia KS v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm10/2013 zo dňa
21. 11. 2013. Uplatnená pohľadávka zo zmenky nie je premlčanou. Premlčacia doba môže začať plynúť
až odo dňa splatnosti zmenky, nie od momentu jej vystavenia. Odporca vystavil zmenku ako tzv. vista
zmenku, teda jej splatnosť nastáva predložením na platenie. Doložka na zmenke „na platenie predložiť
v lehote štyroch rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky

k plateniu podľa ustanovenia § 34 ods. 1 tretia veta zákona č. 191/1950 Zb. Z uvedeného je zrejmé, že
splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote štyroch rokov
od jej vystavenia. Premlčacia doba tak začína plynúť až v momente predloženia zmenky na platenie.
Ku dňu podania návrhu na uplatnenie pohľadávky na súde nebol nárok zo zmenky premlčaný, pretože
odo dňa predloženia zmenky na platenie neprešla dlhšia doba ako tri roky. Preukázanie skutočnosti, že

nastalo premlčanie uplatneného nároku zo zmenky je na strane žalovanej.

5.Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu žalovanej aj listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere zo dňa
17. 10. 2008, z ktorej vyplýva, že medzi veriteľom Pohotovosť s.r.o. Pribinova 25, Bratislava a žalovanou
bola dňa 17. 10. 2008 uzavretá zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na

základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 10 000,-Sk, t.j. 331,94,-Eur a dlžník
sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9 480,-Sk, t.j. 321,32,-
Eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 19 680,-Sk, t. j. 653,26 Eur v 12 mesačných splátkach po 1 640,-
sk, t.j. 54,44 Eur, počnúc od 20. 11. 2008. Súčasne táto zmluva obsahuje plnomocenstvo, ktorým dlžník
splnomocňuje advokátka Mgr. Bruno Žlnay, Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu,t.j.,abyvmenedlžníkauznalzáväzokzozmluvyoúvereauznaljejzáväzokuhradiťvšetkynáklady
súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Na zmluve je uvedené, že plnomocenstvo advokát prijíma
bez uvedenia jeho podpisu, bez uvedenia dňa, splnomocniteľ, žalovaná je podpísaná. Ďalej vykonal
dokazovanie zmenkou, ktorá je vo fotokópii na čl. 4 spisu, kde je uvedené, že miestom vystaveniazmenky je Rožňava, dátum vystavenia je 24. 11. 2008, zmenková suma 16 820,25 Sk, ďalej je uvedené,
že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, sumu 16
820,25 Sk a zmenkovú úrok 0,25 % denne od 19. 06. 2009, splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25,

Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, číslo zmluvy 7273188.
Súd konštatoval, že číslo zmluvy uvedené na zmenke je totožné s číslom zmluvy uvedenej na zmluve
o úvere.

6.Podaním doručeným súdu 18. 12. 2015 zobral žalobca žalobu späť v časti zaplatenia zmenkového

úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím
si uplatnil naďalej len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Uviedol, že zosúladil svoj postup s
názorom NS SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20. 10. 2015 č. 93 a keďže tak došlo
k odstráneniu týmto súdom označených hmotno-právnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval,
očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. VII
Nariadenia EP a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu, súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času
generuje na strane žalobcu majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.

7.Uznesením tunajšieho súdu č.k. 8C/329/2013-122 zo dňa 18. 02. 2016 súd zastavil konanie v časti
zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a návrh v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné

konanie.

8.Na pojednávaní dňa 22. 09. 2016 sa právny zást. žalobcu nezúčastnil, uviedol, že hodnotí procesný
postup súdu ako nesprávny z dôvodov, na ktoré už poukazoval. Poukázal na hospodárnosť konania.

9.Žalovaná na tomto pojednávaní uviedla, že žiada, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu,
že zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu približne 600,-Eur, dlh má teda preplatený, keď ešte
pracovala na družstve, tak jej strhávali po 50,-Eur mesačne. Návrhy na ďalšie dokazovanie nemala.

10.Žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou, spĺňajúcou formálne náležitosti podľa § 75 zák.č.

191/1950 Zb..

11.Dňa 20. 10. 2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I.Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútne neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II.Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III.Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok alebo nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

12.Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky 8/2015 pod číslom 93, teda ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnenie kauzálnych
námietok zo strany žalovaného bráni § 17 Zákona zmenkového a šekového je potrebné uviesť,
že rigidná aplikácia ust. § 17 cit. zákona by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až
následnom možnom domáhaní sa svojich práv (keďže § 17 cit. zák; obsahuje úpravu, podľa ktorej,kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhradu uspokojiť

veriteľa - majiteľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v
tomto konaní preukázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom
dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na dlžníka - spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy
neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti zmluvných podmienok, či zhodnotiť

platnosť zmenky samotnej by išlo o neprijateľné zníženie právnej ochrany patriacej spotrebiteľovi. Z
vyššie citovaného stanoviska teda vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu pltnú a účinnú v čase, kedy
bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16. 03. 2009.

13.Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuj e zákonu alebo ho obchádza

alebo sa priči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

14.Platnosť zmenky preskúma súd bez ohľadu na skutočnosť, či ju bude alebo nebude žalovaný
namietať, nakoľko v spotrebiteľských veciach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí
bdelým) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv

spotrebiteľa. Uvedené pakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo
16.januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn.
5Cdo/61/2012). Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o

spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,

ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky
z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek

tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

15.Ust. § 17 zák.č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva

len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str.96). Citované
ustanovenia tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich

súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

16.Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,

že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

17.Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

18.V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

19.V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. č. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade
tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol

vzniesť spotrebiteľ a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne
zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák.č.
438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23. 12. 2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti
pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca neustanovil osobitný
(intertemporálny) režim.

20.Súd posúdil nárok žalobcu voči žalovanej ako spotrebiteľský spor, pričom po vykonanom dokazovaní
zistil, že nárok žalobcu voči žalovanej premlčaný nie je. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 17. 10. 2008 vyplýva,
žemedziveriteľomPohotovosťs.r.o.Pribinova25,Bratislavaažalovanouboladňa17.10.2008uzavretá
zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal

poskytnúť dlžníkovi úver v sume 10 000,-Sk, t.j. 331,94,-Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9 480,-Sk, t.j. 321,32,-Eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku
19 680,-Sk, t. j. 653,26 Eur v 12 mesačných splátkach po 1 640,-sk, t.j. 54,44 Eur, počnúc od 20.
11. 2008. Právny vzťah medzi pôvodným vlastníkom zmenky a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským,
teda sa na tento vzťah aplikujú ustanovenia spotrebiteľského práva, povaha uvedeného pôvodného

právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením zmenky, keďže zmenka bola zabezpečovacím právnym
prostriedkom pôvodného vlastníka zo spotrebiteľského vzťahu. Pôvodný majiteľ zmenky Pohotovosť
s.r.o. konal v rozpore so zákonom, pretože v zmluve použil neprijateľné zmluvné podmienky, okrem
iných aj ustanovenie čl. 17 Všeobecných zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o úvere a to aj
napriek tomu, že Obchodný zákonník, ako aj Zákon o ochrane spotrebiteľa používanie neprijateľných

zmluvných podmienok zakazuje. Súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, je
v rozpore so zákonom, teda z toho dôvodu je neplatná a nemožno žalobcovi priznať plnenie z nej. V
predmetnej veci neboli splnené podmienky na prijatie zmenky od spotrebiteľa veriteľom a to z dôvodu, že
zmenková suma v čase vyplnenia zmenky mala byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a to maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4 ods. 6 zák.č.

258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy). Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne do výšky aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % z istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku

prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi na požiadanie kedykoľvek vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (§ 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa).

21. Súd má za to, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou je v rozpore so zákonom, preto plnenie z nej žalobcovi nepriznal. Z tohto podstatného dôvodu
súd žalobu zamietol.

22.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.