Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1043/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112217464
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112217464.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: Y. L., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom I. XX, P., v konaní právne zastúpená AK PRESPERINOVA, s. r. o., so sídlom Námestie
SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 583, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom
Garbiarska 2, Košice 1, IČO: 31 690 904, v nútenej správe, správca na výkon nútenej správy U.. G.
X., N. XXXX/X, O., o zaplatenie 6 322,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 14C/396/2012 - 268 zo dňa 15. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom napadnutom výroku p o t v r d z u j e .

II. Ostatných nenapadnutý výrokov rozsudku súdu prvej inštancie sa n e d o t ý k a .

III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 513,02
Eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne z priznanej sumy odo dňa 25. 01. 2014 až do zaplatenia, trovy
konania vo výške súdneho poplatku 379,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 952,37 Eur na účet
právneho zástupcu žalobkyne, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd konanie

v časti o zaplatenie 4 520,13 Eur zastavil, a taktiež zastavil konanie v časti o zaplatenie 289,30 Eur. V
časti o zaplatenie úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 6 322,45 Eur od 26. 01. 2012 do 14. 11. 2014
a úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 1 802,32 Eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia taktiež konanie
zastavil. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobkyňa v priebehu konania vzala späť žalobu o zaplatenie
istiny 4 520,13 Eur z dôvodu, že uvedená suma jej bola pripísaná na účet v dôsledku čiastočného
plnenia zo strany žalovanej. Napriek čiastočnému plneniu mal súd za to, že v zostávajúcej časti 1
513,02 Eur s príslušenstvom bola žaloba žalobkyne dôvodná lebo poistná zmluva medzi žalobkyňou a

žalovanou bola platná a žalobkyňa mala právo na dohodnuté plnenie z poistnej zmluvy.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to do prvého výroku, ktorým žalovanej bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 1 513,02 Eur s príslušenstvom podala odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku nepovažovala za správne, a to z dôvodu, že súd danú vec
nesprávne právne posúdil. V tejto časti poukazovala na to, že poistná zmluva žalobkyne bola špecifická
v tom, že časť jej obsahu stanovil štátny orgán kontroly, ktorým bolo Ministerstvo financií Slovenskej

republiky, a to tým, že išlo o Všeobecné poistné podmienky a sadzby poistného plnenia, ktoré boli pre
žalovanú záväzné. Vôľa žalovanej prejavená v poistnej zmluve, však pokiaľ ide o výšku poistného 8
325,- Sk ročne a poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 151 120,- Sk nebola slobodná, ale bola
determinovaná a obmedzená sadzbami poistného a poistného plnenia schváleným štátom. Objektívnezistené chybné schválenie sadzieb poistného a poistných plnení z roku 1995, ktoré sa premietlo do
poistnej zmluvy, pričom závady v sadzbách poistného a poistného plnenia viedli k tomu, že žalobkyňou
platené poistné bolo príliš nízke a neadekvátne tomu, aké poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca

poistenia bolo vpísané do poistnej zmluvy. Hlavný predmet plnenia tak objektívne nebol adekvátny a
primeranýžalobkyňouzaplatenémupoistnému. Nároknapoistnéplnenievtakejvýške,akosižalobkyňa
požaduje v skutočnosti si nikdy nepredplatila. Výška poistného plnenia tak objektívne bola chybná, a
preto z uzatvorenej zmluvy si nemôže nárokovať plnenie, ktoré žalobou uplatnila. Žalovaná vyplatila
žalobkyni poistnú sumu v takej výške, na akú mala nárok a v prevyšujúcom rozsahu nepovažovala preto

požadované poistné plnenie za dôvodné. Žiadala preto žalobu v celom rozsahu vo zvyšku zamietnuť.
Okrem toho mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s.
p. ani dostatočne odôvodnené. Uvedeným spôsobom bolo preto žalovanej odňatá možnosť riadnym
spôsobom konať pred súdom a domáhať sa právnej ochrany, pretože ani z rozhodnutia súdu prvej
inštancienevyplýva,akýspôsobomsavyrovnalsovšetkýmiskutkovýmiaprávnymiskutočnosťami,ktoré
sú dôležité a podstatné pre rozhodnutie v danej veci. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle odvolacieho

návrhu.

3. Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej
inštancie za vecne správne. Poukázala pritom na to, že súd vychádzal z náležite zisteného skutkového
stavu veci a tomu zodpovedá aj právne posúdenie v danej veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

tak spĺňa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V tejto súvislosti poukazovala na to, že podstatnou okolnosťou
pre danú vec je to, že rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07. 04. 2009 pod č. k.
8C/30/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 03. 2010 pod sp. zn.
12C/188/2009 - 311 bolo právne záväzným spôsobom určené, že poistná zmluva medzi žalobkyňou a
žalovanoutrvá. Takžalobkyňaakoajžalovanábolitoutozmluvouviazaní.Vprípadeukončeniapoistenia

vznikla povinnosť žalovanej vyplatiť žalobkyni poistné plnenie, ktoré bolo určené poistnou zmluvou.
Poukazovala na to, že ak bola žalovaná toho názoru, že nesprávna kalkulácia poistného a poistného
plnenia príslušných poistných zmlúv, bola výsledkom nesprávneho postupu kontroly orgánov štátu a
v dôsledku tohto pochybenia jej vznikla škoda, mala sa brániť príslušnými procesnými prostriedkami
proti štátu. Z odvolania žalovanej vyplýva, že sa snaží preniesť výlučnú zodpovednosť za chybné

kalkulácie na štát. Pritom to bola žalovaná, ktorá preto aby mohla dostať povolenie na vznik činnosti
poisťovne, musela priložiť kalkulácie sadzieb a poistného. Výšku poistného, si teda nastavila žalovaná
a predložila na schválenie štátnemu orgánu. Nemôže sa nateraz domáhať prenesenia zodpovednosti,
ak tak postupovala vlastným pochybením. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal
na zistený skutkový stav veci a tento aj odôvodnil v súlade s objektívnym právom, a preto rozhodnutie

súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné pre strany sporu. Námietku žalovanej v
tomto smere preto nepovažovala za dôvodnú. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle podaného vyjadrenia
a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd preskúmal rozsudok súdu prevej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380

ods. 1 CSP, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutom výroku ako správny potvrdil.

5. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zák. č. 160/2015 - Civilný sporový
poriadok, ktorý ako nový procesný predpis nahradil zák. č. 99/1963 Zb. O. s. p. Do ust. § 470 ods. 1,

2 boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretie skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava uplatňuje aj princíp okamžitej aplikability
procesno-právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to
aj na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal aj na situáciu,

kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strán a tieto rieši v prechodnom ustanovení v § 470
ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. - CSP.7. Vzhľadom na to, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. - O. s. p. a podľa
tohto procesného predpisu súd konal so stranami sporu, vykonával dokazovanie, rozhodoval v danej
veci, pričom za účinnosti tohto procesného predpisu bol podaný aj opravný prostriedok proti rozsudku

súdu prvej inštancie, ako aj vyjadrenie na podané odvolanie zo strany žalovanej, musel sa krajský
súd vysporiadať s otázkou, či odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, čo
bolo uvedené v ustanovení § 212 ods. 1 O. s. p., ktoré platilo v čase podania opravného prostriedku.
Porovnaním úprav zistil, že takéto ustanovenie je obsiahnuté v § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Aj podľa
ktorých je súd rozsahom a dôvodmi podaného odvolania viazaný. Na základe podaného odvolania zo

strany žalovanej tak mohol krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
a z hľadiska dôvodov uvedených v podanom odvolaní zo strany žalovanej, aj keď toto bolo podané za
účinnosti ešte O. s. p.

8. Súd sa musel taktiež vysporiadať aj s otázkou, či je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd
prvej inštancie. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že strany sporu dostali poučenie podľa ust. §

120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd nebude prihliadať. Po tomto poučení strany sporu prehlásili, že nemajú žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania. Súd tak správne postupom podľa ust. § 118 ods. 4 O. s. p. vyhlásil
dokazovanie za skončené. Keďže ani krajský súd nezistil dôvod na opakovanie dôkazov vykonaných

súdom prvej inštancie a pre doplnenie dokazovania v zmysle ust. § 213 ods. 3 až 5 O. s. p., ale ani
podľa § 383 CSP, tak vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po preskúmaní veci a rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, dospel krajský súd
k záveru, že súd prvej inštancie dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy

vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2
O. s. p., t. j. ustanoveniami platnými v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom krajský súd musel
existujúci procesný stav prihliadnuť s ohľadom aj na čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov
zák. č. 160/2015 Z. z., teda na stav právnej istoty, podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

11. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto v celom rozsahu
poukazuje.

12. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, akými skutkovými okolnosťami sa súd prvej

inštancie zaoberal a z ktorých v prípade daného rozhodnutia aj vychádzal. V tejto súvislosti mal správne
za to, že v predmetnej veci prebehlo konanie o určenie, že poistný vzťah medzi stranami sporu a trvá na
Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 8C/30/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská
Bystrica pod č. k. 12Co/187/2009, ktorým bolo určené, že predmetná poistná zmluva, v zmysle ktorej
sa žalobkyňa v danom konaní domáhala plnenia existuje, a žalobkyňa a žalovaná sú touto zmluvou

viazané. Mal teda za preukázané, že základ nároku bol daný. Súd prvej inštancie preto správne pre svoje
rozhodnutie vyvodil, že poistný vzťah uzatvorený medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovanou ako
dodávateľom založený zmluvným dojednaním a nároky z neho vyplývajúce sa riadia uzavretou poistnou
zmluvou a Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli súčasťou zmluvy a ku dňu jej uzavretia
dojednané a v súlade s predpismi občianskeho práva. Mal teda za to, že pri riešení otázky existencie

poistného vzťahu nie je právne významná otázka oprávnenosti dohľadu Národnej banky Slovenska nad
poisťovníctvom.

13. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj krajský súd, a preto dôvody uvádzané v
tomto smere v podanom odvolaní zo strany žalovanej nepovažoval krajský súd za právne významné

vo vzťahu k prejednávanej veci, pretože otázka platnosti poistnej zmluvy a právnych nárokov z toho
vyplývajúcich bola už raz vyriešená v právoplatne skončenom súdnom konaní, a preto dôvody uvádzané
žalovanou v podanom odvolaní na tejto okolnosti už nemohli nič zmeniť. Vzhľadom na vyššie uvedené
sa preto súd prvej inštancie správne zaoberal už len tým, či v zmysle poistnej zmluvy a poistnýchpodmienok bolo žalobkyni poskytnuté plnenie v takom rozsahu, ako to bolo medzi zmluvnými stranami
dojednané. Keďže v priebehu konania zo strany žalovanej došlo k čiastočnému plneniu z poistnej zmluvy
vo výške 4 520,13 Eur skúmal správne súd prvej inštancie, či je dôvod na doplatok plnenia uplatnený

zo strany žalobkyne.

14. Aj zo stanoviska žalovanej v podanom odvolaní vyplýva, že poskytnutú sumu vo výške 4 520,13 Eur
požadovala za adekvátne plnenie, v prospech žalobkyne, pretože podľa rozsahu zaplateného poistného
by len na takéto plnenie žalobkyňa mala právny nárok.

15. Je nesporné, že v zmysle obsahu uzatvorenej poistnej zmluvy a dodatku by mala žalobkyňa nárok na
vyplatenie sumy 6 322,45 Eur. V priebehu konania došlo zo strany žalovanej k čiastočnému plneniu vo
výške 4 520,13 Eur a v tejto časti bola žaloba vzatá späť. Žaloba bola vzatá späť aj v časti o zaplatenie
289,30 Eur, v konečnom dôsledku žalobkyňa vzala podanú žalobu späť vo výške 4 809,43 Eur. Pri
odpočítaní tejto sumy od požadovaného plnenia vo výške 6 322,45 Eur potom patrí žalobkyni suma

1 513,02 Eur, ktorú žalobkyňa predmetnou žalobou v priebehu konania žiadala doplatiť. Ak súd prvej
inštancie na uvedený doplatok z poistnej zmluvy zaviazal žalovanú, tak rozhodnutie súdu prvej inštancie
je správne.

16. Postup súdu prvej inštancie bol tak v súlade s ust. § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, a

keďže sa žalovaná dostala s plnením do omeškania, tak správne súd prvej inštancie priznal žalobkyni
aj úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 O.z. a Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorý požadovala po
úprave podanej žaloby od 25. 01. 2014 až do zaplatenia.

17. Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala v konaní úspech, správne jej priznal aj náhradu trov spojených

so zaplatením súdneho poplatku, ako aj trov právneho zastúpenia podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

18. Odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutého prvého výroku
nebolo dôvodné, a preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom výroku tento
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. V odvolacom konaní žalobkyňa mala úspech. Žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. Keďže
žalobkyňa si uplatnila aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, krajský súd v súlade s § 255 ods.
1 CSP jej priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to aj v súlade s § 262 ods. 1 CSP.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).