Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/359/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224926
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114224926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu: J. P., nar. 4. 3. XXXX, bytom
Y. XXXX/X, XXX XX I., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku,
ul. Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: INVEST-KAPITAL, a. s., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03
Bratislava, IČO: 35 871 334, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/317/2014-131 zo dňa 22.07.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I., II., a IV.

II. Žalobca ma nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil že Dohoda o
zrážkach zo mzdy, zo dňa 24. 05. 2010 zo Zmluvy o úvere č. 3429312010 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná, žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré predstavujú
trovy právneho zastúpenia vo výške 658,31 Eur a tieto uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
priamo na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta vo Svidníku, ul. Sov.
hrdinov 163/66, protinávrh žalovaného o zaplatenie pohľadávky 400 Eur vylúčil na samostatné konanie
a žalovanému uložil zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo výške 99,50

Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 37, § 39, § 52, § 53 ods. 1 a 5, § 153 ods. 3 a
4 a § 551 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. V
dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca s pôvodným veriteľom Poštovou bankou, a. s. uzatvorili dňa
24. 5. 2010 Zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 6.800 Eur. Pod bodom 4 tejto
zmluvy zmluvné strany uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka,

ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere považoval za
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podlieha súdnej kontrole. Ide o typickú formulárovú zmluvou, kde zmluvné
podmienky vopred určil dodávateľ, vzorovo ich vypracoval a na poskytnutie finančných prostriedkov
bolo viazané aj prijatie všetkých zmluvných podmienok, medzi nimi aj Dohody o zrážkach zo mzdy.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere a v zmysle tejto
dohody poskytovateľ úveru je oprávnený určiť výšku dlžnej sumy, túto predložiť platiteľovi mzdy žalobcu
zaúčelomvykonávaniazrážok.TakétozabezpečeniezáväzkunavopredpodpísanejDohodeozrážkach

zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje podľa
názoru súdu prvej inštancie neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa pôžičky, lebo tento
sám rozhoduje bez obmedzenia, na základe svojej vôle, že bude vymáhať od žalobcu dlh, ktorý možno
aj neexistuje a stavia žalobcu ako spotrebiteľa do pozície, keď stráca právo disponovať so svojimpríjmom ako svojim majetkom, a to bez právneho základu. Takáto zmluvná podmienka v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré ho poškodzujú a spôsobujú, že zmluvný vzťah je nevyvážený v

neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov vyhovel návrhu a určil,
že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnú a
taktiež neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona, lebo svojimi účinkami,
účelom a zmyslom obchádza zákon. Taktiež Dohoda o zrážkach nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle
§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď neobsahuje údaj o dohodnutej výške zrážok, nie je uvedená

suma, ktorá sa nesmie dlžníkovi zraziť a nie je uvedený ani platiteľ mzdy. Z uvedených dôvodov súd
vyhovel návrhu a určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č.
3429312010 uzatvorenej dňa 24. 5. 2010.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na skutočnosť,
že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
ktorý ma preukázať žalobca. Inak súd zamietne žalobu bez toho aby sa zaoberal meritom veci. Ďalej

uviedol, že mu nie je zrejme, prečo súd prvej inštancie iniciatívne určuje neplatnosť dohody o zrážkach
aj na základe iných dôvodov ako ich navrhoval žalobca, resp. prečo nezohľadňuje fakt, že nie žalovaný
resp. jeho právny predchodca porušuje ustanovenia Zmluvy o úvere, ale porušiteľom je žalobca,
ktorý si neplní svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal podpisom Zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie
sa stotožnil s názorom žalobcu ohľadne Dohody o zrážkach ako neprijateľnej zmluvnej podmienke a

tým pádom poprel akékoľvek iné zabezpečovacie inštitúty a jedinou možnosťou, akou by žalovaný ako
veriteľ mohol zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky by bolo prostredníctvom súdneho a následne
exekučného konania. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s platnými predpismi,
obsahuje všetky náležitosti nim požadované a jej úprava nedáva žalovanému možnosť svojvoľne
určovať výšku pohľadávky a príslušenstva. Považoval konanie žalobca za účelové, v snahe vyhnúť sa

plneniu svojho splatného a jednoznačného záväzku. V neposlednom rade nesúhlasil s výkladom ust.
§ 5a písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa v zmysle novely účinnej od 01.05.2014 zo strany žalobcu a
považoval ho za nesprávny a nesúladný zo zásadou zákazu retroaktivity. V závere poukázal na rozsudok
OS Banská Bystrica č.16C/6/2014-73 zo dňa 20.08.2014. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodne.

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec

správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie
správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

7. Žalobca sa predmetnej veci domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 24.05.2010

ako súčasť Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 3429312010 v bode 4 za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalovaného vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy
upravená v predmetnej zmluve o úvere ma povahu formulára, ktorého znenie bolo vopred pripravené
zo strany žalovaného veriteľa. Žalovaný vyzval listom zo dňa 24.05.2011 zamestnávateľa žalobcu
(Východoslovenská energetika, a.s., Košice), na vykonanie mesačných zrážok vo výške 163,62

Eur s prihliadnutím na výšku zrážok postihnuteľných výkonom rozhodnutia v súlade s Občianskym
zákonníkom, a to od najbližšieho výplatného termínu až do úplného vysporiadania záväzku.8. Žalobca považuje predmetnú zmluvu o úvere za problematickú a z eurokonformného hľadiska za
neudržateľnú. Tvrdí, že v zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s ust.
§ 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred

pripravené zo strany veriteľa, aj Dohoda o zrážkach. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jeho
zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by
žalobcovi ukladalo povinnosť plniť. Zamestnávateľ už od roku 2011 vykonáva zrážky a žalobca nemá
možnosť zrážky zo mzdy priamo zastaviť a jeho zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať
zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez

akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.

9. Nie je sporné, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Tousarozumiekaždázmluvamedzidodávateľomaspotrebiteľom(§52ods.1Občianskehozákonníka).
Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a žalobca nesledoval použiť úverové
prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Pre spotrebiteľské zmluvy je typické, že obsah

zmluvydodávateľpredkladánavopredpripravenompredtlačenomformuláriaspotrebiteľnemámožnosť
žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy. Môže zmluvu len ako celok prijať, alebo odmietnuť.

10. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je

nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

11. V danej veci už súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C/317/2014-15 zo dňa 10.10.2014 nariadil

predbežným opatrením, právnemu predchodcovi žalovaného povinnosť zdržať sa použitia Dohody o
zrážkach upravenej v predmetnej zmluve o úvere do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy. Dané uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove uznesením
č.k. 5Co/10/2015-31 zo dňa 27.01.2015.

12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V
podstateideoexekúciumajetkustýmrozdielom,žejunevykonávasúdalespravidlapodnikatelia.Pritom
ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine

konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

13. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

14. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

15. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k

ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).16. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal

na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý

charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok

C-106/77 Simmenthal).

18. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

19. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o. cit.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo
svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v

zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu

súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

20. Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

21. Formulácia klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov ale priamo zo zákonom. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§

53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

22. Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci sa ani nevyžaduje preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku účinnéhodo 30.06.2016.). Zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti.

23. ,,Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky
z jej mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti

tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý
právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej
výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím.
V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží
touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný
výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, sám nebude mať potrebu nijako revidovať.

Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho
súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 11. 2015, sp.zn. 8Cdo 483/2014).

24. Vo vzťahu k odvolacej námietke tykajúcej sa nesúhlasu žalovaného s výkladom ust. § 5a ods. 1
písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zo strany žalobcu, odvolací súd uvádza, že
v danej veci súd prvej inštancie predmetné ustanovenie neaplikoval. Táto odvolacia námietka žalobcu
je preto nedôvodná.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia
rozsudok vo výroku I. II. a IV. postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 379 ods. 1 a 2 C. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
255ods.1C.s.p.Žalovanábolavodvolacomkonaníplneúspešná,odvolacísúdjejpretopriznalnáhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalovanému, kvantifikáciu ktorej rozhodnutím zrealizuje súd
prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).